Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-2C/349/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi I. M., L.. XX. XX. XXXX, P. J. Š. XXX/X, E. T., P.. Č.. B., o zaplatenie sumy 248,95 Eur istiny s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 248,95 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 26. 02. 2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, všetko z titulu zmluvnej pokuty. V návrhu uviedol, že jeho právny predchodca Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, uzavrel s odporcom Zmluvu č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca odporcovi telekomunikačné služby, špecifikované v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Odporca sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval odporcovi cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami. Postupca vystavil odporcovi vyúčtovacie faktúry, pričom mu postúpil pohľadávku na základe faktúry variabilný symbol XXXXXXXXXXX na sumu 248,95 Eur, splatnú dňa 25. 02. 2013. Zároveň si uplatnil aj úrok z omeškania. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 20. 11. 2014 mu Slovak Telekom, a. s., postúpil pohľadávky voči odporcovi.

Podaný návrh na začatie konania s prílohami súd doručil odporcovi dňa 22. 03. 2016, ktorého vyzval, aby sa k veci písomne do 15 dní vyjadril a zároveň aby predložil alebo označil dôkazy a skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení. Odporca sa k veci nevyjadril, na výzvu súdu nereagoval žiadnym spôsobom.

Vzhľadom na to, že hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 Eur, podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 O. s. p. predmetná právna vec je drobným sporom. Preto súd podľa ustanovenia § 115a ods. 2 O. s. p. nenariaďoval vo veci pojednávanie a podľa ustanovenia § 156 ods. 3 O. s. p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Účastníci, ani právny zástupca navrhovateľa sa na verejné vyhlásenie rozsudku neustanovili, preto súd podľa ustanovenia § 156 ods. 1 O. s. p. vyhlásil vo veci rozsudok.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb Fix z 03. 09. 2012, Dodatkom k Zmluvou o pripojení Fix z 03. 09. 2012, Všeobecnými podmienkami na poskytovanie

verejnej telefónnej služby, faktúrou variabilný symbol XXXXXXXXXXX, Zmluvou o postúpení pohľadávok z 20. 11. 2014 a k nej pripojenej prílohe, ako aj pokusom o zmier zo dňa 31. 03. 2015.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom a. s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, a odporca uzavreli dňa 03. 09. 2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb Fix, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby Fix 9. V zmysle zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi SIM kartu, ktorá umožňovala odporcovi využívať poskytované elektronické komunikačné služby, ktorej bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXX. Zároveň dňa 03. 09. 2012 právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb Fix, ktorým právny predchodca navrhovateľa predal odporcovi mobilný telefón LG T565 Viper kúpnu cenu 1,- Eur. Odporca sa v bode 1. písm. d/ Dodatku zaviazal riadne a včas dobíjať zmluvne dohodnutý kredit a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami, platným cenníkom a dodatkom. V bode 2. Dodatku sa odporca zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa po dobu 24 mesiacov. V prípade porušenia zmluvných povinností sa odporca v bode. 3 Dodatku zaviazal uhradiť právnemu predchodcovi navrhovateľa zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur. Právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur, faktúrou variabilný symbol XXXXXXXXXXX, splatnou dňa 25. 02. 2013. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 20. 11. 2014 postupca Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava postúpil navrhovateľovi ako postupníkovi pohľadávku voči odporcovi.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, konania začaté do 31. októbra 2011 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za

neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur, vyplývajúcej z Dodatku k Zmluve o pripojení z 03. 09. 2012.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zmluvu v znení dodatku uzavretú s právnym predchodcom navrhovateľa, je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Predmetná zmluva je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou aj napriek tomu, že v Občianskom zákonníku nie je výslovne upravená. Je nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmlúv vystupoval ako dodávateľ, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súd mal preukázané, že zmluva ak aj dodatok k tej to zmluve, uzavreté medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, svojim rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou písma sú štandardnými typovými zmluvami, pre ktoré je typický dlhý neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom, s odkazom na zmluvné podmienky, Cenový výmer, Cenník a Tarifu, tvoriace ich neoddeliteľnú súčasť v rozsahu viac strán, teda majú podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy a dodatku, ktoré si dodávateľ sám v predstihu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takého stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Zákonom č. 150/2004 Z. z. ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“). Túto Smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. V zmysle čl. 3 Smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Preto potom súd, v súlade so smernicou, ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami, preskúmal zmluvu v znení dodatku, uzavreté medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom a zistil, že tieto obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, pokiaľ sa týka ustanovení upravujúcich zmluvnú pokutu. Neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky súd vidí v znevýhodnenom postavení odporcu ako spotrebiteľa oproti navrhovateľovi (ako aj jeho právnemu predchodcovi) ako dodávateľovi, najmä v súvislosti s vyjednávacou silou účastníkov a úrovňou informovanosti odporcu ako spotrebiteľa. Odporca nemal možnosť podstatným a vlastne ani žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, ako aj dodatku, pretože ide o pripravené tlačivo právnym predchodcom navrhovateľa. Neprijateľnosť danej zmluvnej pokuty vyplýva aj z toho, že zmluvná pokuta má v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka zabezpečiť dodržanie zmluvnej povinnosti účastníkov zmluvy. V danom prípade však boli dohodnuté len zmluvné pokuty v prípade nesplnenia povinnosti odporcu, pričom pre prípad porušenia povinnosti právnym predchodcom navrhovateľa nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech odporcu. Takáto nerovnováha v právach a povinnostiach vedie súd k názoru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, v ktorej bola určená odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu. Okrem toho zmluvná pokuta nerozlišuje závažnosť porušenia zmluvnej povinnosti, ani primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu konkrétnej povinnosti. Nerozlíšením medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou zmluvnej pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute Preto bol súd toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné v danom prípade označiť za individuálne, pretože odporca ako spotrebiteľ nemal právo vyjadriť sa k výške zmluvnej pokuty, ktorá už bola priamo uvedená právnym prechodnom navrhovateľa, neprehľadným a nezrozumiteľným spôsobom. Hoci odporca ako spotrebiteľ svojím podpisom v zmluve a dodatku potvrdil, že súhlasí s podmienkami zmluvy, resp. dodatku, podľa názoru súdu však ich obsahu ani ako priemerný spotrebiteľ nemohol porozumieť. Súd nespochybňuje právo právneho predchodcu navrhovateľa ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti

odporcom ako odberateľom služieb aj prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné súvisiace okolnosti. Sankcia totiž vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a musí prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa musí odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Na základe uvedeného mal súd za to, že v danej veci zmluvná pokuta, tak ako bola dojednaná účastníkmi v zmluve a dodatku, nemôže požívať právnu ochranu a so zreteľom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Súd okrem toho poukazuje na to, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Bardejove z 06. 12. 2011 č. k. -28 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 15. 03. 2012 sp. zn. bola zmluvná podmienka, o ktorú navrhovateľ opiera svoj nárok aj v tomto konaní, vyhlásená za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti. Citované ustanovenie § 53a ods. 1 Obč. zákonníka, má charakter zákazovej právnej normy. Dodávateľom sa ňou zakazuje používať neprijateľné zmluvné podmienky, ak o neprijateľnosti takej istej alebo obdobnej podmienky už raz rozhodol súd v inom konaní so spotrebiteľom. Týmto legislatívnym opatrením je suplovaný inštitút hromadnej žaloby (actio popularis), ktorý náš právny poriadok nepozná. Ustanovenie § 53a Obč. zákonníka do právneho poriadku zavádza, i keď nepriamo, precedentný charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľských veciach, pretože sa ním rozširuje pôsobnosť súdneho rozhodnutia v konkrétnej veci na všetky zmluvné vzťahy, ktorých dodávateľ použil tú istú alebo obdobnú zmluvnú podmienku. Z tohto ustanovenia možno vyvodiť precedentný charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľských veciach. To znamená, že ak sa súd zaoberá návrhom na začatie konania spotrebiteľa, týkajúcom sa zmluvnej podmienky, ktorá už bola riešená iným súdom v prospech spotrebiteľa, potom musí každý súd vychádzať z takého rozhodnutia. Podmienkou aplikácie citovaného ustanovenia je to, že ide o zmluvný vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, založený štandardnou zmluvou, pri ktorej dodávateľ opakovane používa na dojednanie zmluvy so spotrebiteľmi rovnaké štandardizované obchodné podmienky a keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah spotrebiteľskej zmluvy. Takáto zmluvná podmienka je neplatná v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Obč. zákonníka, pričom sa jedná o absolútnu neplatnosť. Jej ďalším používaním dodávateľ, v tomto prípade navrhovateľ, vytvára protiprávny stav zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Zákaz používania, vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu, sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, preto sa nemôže jednať len o čiastočnú neplatnosť zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať a ani modifikovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Preto potom súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., na základe zásady úspechu. Odporca mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu ku dňu vyhlásenia rozsudku mu žiadne trovy konania nevyplývali, preto potom súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).