Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/7/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudkýň JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodená XX. XXXXXXXXX XXXX a C. B. narodená XX. XXXXXXXX XXXX, obe trvale bytom u matky, deti rodičov: oprávnený – otec: D. E. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F., G. H. XXX/XX a povinná – matka: C. B., narodená XX. XXXX XXXX, trvale bytom I., B. XXX/XX, o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia, o odvolaní oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k. – 11 z 27. marca 2024, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie o návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia zastavil (výrok I.).

1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 16.10.2023 sa oprávnený domáhal nariadenia výkonu rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. – 109 z 22.06.2021 dôvodiac, že matka nerešpektuje predmetné rozhodnutie v časti úpravy styku oprávneného s maloletými deťmi a tieto na styk s otcom nepripravuje a nevydáva.

1.2 V konaní mal za preukázané, že na podklade takéhoto istého rozhodnutia už na Okresnom súde Pezinok prebieha na návrh oprávneného voči povinnej konanie o výkon rozhodnutia vo veci maloletých pod spisovou značkou , ktoré konanie doposiaľ nebolo právoplatne skončené.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok oprávneného na výkon právoplatného súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých detí podľa a ( , ďalej len „CMP“), a a ( , ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho postupu a rozhodnutia uviedol, že nakoľko rozhodnutie, o ktorého výkon žiada oprávnený v tomto konaní, je predmetom výkonu rozhodnutia v inom konaní v zmysle ustanovenia a ide o prekážku veci začatej (litispendencie), ktorá bráni tomu, aby bola prejednaná a rozhodnutá vec, o ktorej už bolo skôr začaté konanie. Takýto nedostatok podmienky konania nemožno odstrániť, preto súd po jej zistení musí konanie v ktoromkoľvek štádiu zastaviť. Litispendencia je neodstrániteľnou procesnou prekážkou, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti. Z týchto dôvodov potom súd postupom podľa konanie o výkon rozhodnutia zastavil.

1.5 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na ustanovenie .

2. Rozhodnutie napadol riadnym a včasným odvolaním oprávnený s návrhom na jeho zmenu vyhovením jeho návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia, viniac súd prvej inštancie, že o jeho návrhu rozhodol nesprávne, v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávnej aplikácie ) dôvodiac, že prebiehajúce konanie za predchádzajúce porušenie rozsudku zo strany povinnej vedené pod spisovou značkou , ktoré ešte nebolo ukončené, neznamená, že ďalší opakovaný skutok rovnakého charakteru nemôže byť rozhodnutý po ukončení z predchádzajúceho konania.

3. Oprávnená odvolací návrh nepodala a k odvolaniu povinného sa nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [ ], po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [ ], po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [ ], preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( a ).

5. Predmetom konania je návrh oprávneného na výkon rozhodnutia Okresného súdu Pezinok č. k. – 109 z 22.06.2021 z dôvodu, že povinná nerešpektuje predmetné rozhodnutie v časti úpravy styku oprávneného s maloletými deťmi, tieto na styk s otcom nepripravuje a tomuto ich v určených termínoch nevydáva. Súd konanie pre prekážku litispendencie zastavil. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie, ktorým konanie o návrhu oprávneného zastavil.

6. Podľa ust. a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

7. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie oprávneným uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v odvolaním napadnutej časti, s poukazom na ust. , odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových či právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

8. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

9. Podľa a ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky (1). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (2).

9.1 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky, nemožno tvrdiť, že by spor nevznikol a že teda nedostatok procesných podmienok bráni vzniku procesného právneho pomeru. Procesné podmienky sú také vlastnosti, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ civilného konania. Existencia a splnenie procesných podmienok je predpokladom poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným alebo porušeným subjektívnym právam v rozsahu článku 1 . Súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania. Medzi takzvané negatívne procesné podmienky patrí aj prekážka litispendencie.

9.2 Podľa začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

9.3 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že prekážka začatého konania vyjadruje to, že o tom istom predmete a medzi tými istými osobami nemôže byť konanie začaté na tom istom alebo inom súde. Rozhodujúcim okamihom na posúdenie prekážky litispendencie je stav v čase začatia konania. Prekážka litispendencie predstavuje neodstrániteľnú vadu konania vo vzťahu k neskôr začatému konaniu a vedie vždy k zastaveniu konania. Súd na ňu musí prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Totožnosť sporu je daná troma kritériami, ktorými sú totožnosť predmetu sporu, totožnosť strán a totožnosť skutkových okolností, od ktorých sa odvodzuje právo. Totožnosť strany sa neurčuje z hľadiska procesného postavenia a tak nie je rozhodujúce, či tá ktorá strana vystupuje v konaní ako žalobca alebo žalovaný (oprávnený alebo povinný). Totožnosť predmetu je daná v prípade, ak predmetom druhého, neskôr začatého sporu, je ten istý nárok, ktorý je uplatňovaný už v spore prvom. Totožnosť nároku nemôže byť posudzovaná len podľa žalobného návrhu, ale tiež podľa právneho dôvodu. Týmto dôvodom je právny pomer, o ktorý žalobca svoj nárok opiera a ktorý vychádza najavo zo súhrnu skutočností, ktoré žalobca tvrdí na odôvodnenie svojho nároku.

10. Nakoľko v tomto konaní bolo nesporným, že medzi totožnými účastníkmi konania (oprávneným D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., G. H. XXX/XX a povinnou C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., B. XXX/XX) prebieha na Okresnom súde Pezinok konanie o totožnom predmete konania (výkone rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. – 109 zo dňa 22.06.2021 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi), a to na základe totožných skutkových okolností (tvrdení oprávneného, že povinná deti na styk s oprávneným nepripravila a oprávnenému ich neodovzdala v čase určenom vo vykonávanom rozsudku súdu) správnym bol postup súdu prvej inštancie, keď po zistení prekážky litispendencie (zistení, že už v čase podania tohto ostatného návrhu oprávneného na výkon rozsudku prebieha iné, už skôr začaté konanie) toto neskoršie konanie zastavil. Neobstojí preto námietka oprávneného o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a to nesprávnej aplikácii vyššie citovaných ustanovení . Pre rozhodnutie súdu bolo nepodstatným v ktorý konkrétny deň povinná opakovane deti na styk s oprávneným nepripravila a tomuto ich v stanovenom čase neodovzdala.

11. Odvolací súd preto podľa a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením rozhodol i o náhrade trov konania.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Účastníci konania si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, toto konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, pričom súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly mimosporového konania.

13. Senát odvolacieho súdu prijal tento rozsudok jednomyseľne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).