Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-176-2023.pdf
PDF · 95.4 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/176/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D., E. XXXX/X, o zaplatenie sumy 5.000,- eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. V tejto veci sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy 5.000,- eur s príslušenstvom. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Návrh žalobca zdôvodnil tým, že pohľadávka vznikla titulom zmluvy č. 3530060862 zo dňa 02.10.2020, ktorú so žalovaným ako dlžníkom uzavrela banka F., G., H. C. X, E., I.: XXXXXXXX / ďalej len banka/ ako veriteľ. Žalobca uviedol, že na základe tejto zmluvy banka ako veriteľ poskytla žalovanému peňažné prostriedky za podmienok upravených v zmluve. Nakoľko si žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, banka podaním zo dňa 25.01.2021 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru a žalovaného vyzvala na úhradu dlžnej sumy. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2023 banka postúpila pohľadávku z vyššie uvedeného zmluvného vzťahu žalobcovi. Ku dňu postúpenia pohľadávky táto bola v celkovej výške 10.544,75 eur a pozostávala z istiny 10.000,- eur, úroku z úveru 499,57 eur, úroku z omeškania 11,18 eur, poplatkov 34,- eur. Žalovaný z nej po postúpení pohľadávky neuhradil nič. Žalobcu si v konaní uplatnil 5.000,- eur.
2. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie. Na nariadené pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo v tejto veci dňa 20.06.2024 sa nedostavil žalobca ani žalovaný. Neprítomný bol právny zástupca žalobcu. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 11.06.2024. Žalovaný, ktorý mal predvolanie doručené podľa § 111 ods. 3 C.s.p.. svoju neúčasť neospravedlnil. Žiadna zo strán nepožiadala o odročenie pojednávania.
3. Podľa 179 C.s.p. pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona. Podľa § 180 C.s.p. po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
4. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p., že vec prejedná v neprítomnosti žalobcu a žalovaného a to aj z dôvodu hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..
5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že F., G., J. D. K. E. uzatvorila so žalovaným dňa 02.10.2020 zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver 10.000,- eur. Žalovaný mal úver splácať dohodnutými 96- timi mesačnými splátkami po 179,49 eur, splatnými k 25-temu dňu v mesiaci. Celkovo mal takto žalovaný zaplatiť veriteľovi 17.136,67 eur, pri úrokovej sadzbe 14,8 % ročne a RPMN 16,08 %. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný úver dohodnutým spôsobom nesplácal, preto ho veriteľ najskôr výzvou zo dňa 11.12.2020 vyzval na zaplatenie dlžnej sumy a upozornil ho na možnosť zosplatnenia úveru a keďže k úhrade dlhu nedošlo , následne veriteľ podaním zo dňa 25.01.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a ku dňu 23.01.2021 vyčíslil pohľadávku sumou 10.511,15 eur. Takto vyčíslená suma pozostávala z istiny 10.000,- eur, úroku z úveru 472,70 eur, sankčného úroku 4,45 eur, poplatkov 34,- eur. Žalobca súdu predložil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 25.01.2020 spolu s poštovým podacím hárkom preukazujúcim odoslanie oznámenia o zosplatnený úveru žalovanému. Ďalej súdu predložil Poslednú výzvu na zaplatenie zo dňa 11.12.2020, avšak bez dokladu preukazujúceho doručovanie, resp. doručovanie / danie na poštovú prepravu/ tejto výzvy žalovanému.
6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
7. Predmetom konania je nárok žalobcu ako právneho nástupcu veriteľa/ banky/ zo spotrebiteľského úverového vzťahu, titulom ktorého si voči žalovanému uplatňuje 5.000,- eur s prísl.. Veriteľ z úverového vzťahu – F., G., J. D. K. E., žalovanému poskytol úver ako banka. Žalovaný úverovú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ. Z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností z predmetnej zmluvy zo strany žalovaného, mal veriteľ/ banka/ úver zosplatniť. Z obsahu spisu súd zistil, že veriteľ / F., G., J. D. K. E. / uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2023, predmetom ktorej mala byť aj vyššie uvedená zosplatnená pohľadávka. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Preto je banka v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru po doručení výzvy dlžníkovi za podmienok stanovených v Zákone o bankách. Rozborom ust. § 92 ods. 8 Bankového zákona treba preto dospieť k tomu, že tento definuje podmienky, za akých možno, resp. nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke, buď inej banke alebo subjektu, ktorý nie je bankou. Posúdenie platnosti postúpenia pohľadávky je nevyhnutné pre posúdenie vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, ktorú musí súd skúmať ex offo, t.j. aj v prípade ak ju žalovaný nenamieta. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou, resp. účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca) nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004). Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu.
8. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky na nebankový subjekt môžu byť len tie pohľadávky, ktoré sú v čase postúpenia preukázateľne splatné a s ktorými je dlžník v čase postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, dlhšie ako 90 dní v omeškaní a to napriek písomnej výzve banky. Vychádzajúc teda aj z rozhodovacej činnosti súdov v súčasnosti už nie je pochybnosť o tom, že predmetom postúpenia pohľadávky banky na iný, nebankový subjekt, môže byť len pohľadávka splatná. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p., bolo povinnosťou žalobcu nielen tvrdiť, ale aj označiť a predložiť dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia, pričom pri zhromažďovaní dôkazov bolo jeho povinnosťou byť iniciatívny. Žalobca však v konaní, nepreukázal, že žalovanému banka riadne zaslala, resp. že sa mu do dispozície dostala ,, Posledná výzva z 11.12.2020“ predchádzajúca zosplatneniu pohľadávky, ktorej súčasťou podľa obsahu bolo aj upozornenie na možnosť predčasného zosplatnenia pohľadávky. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 / zosplatniť/ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Povinnosťou žalobcu bolo v tomto spotrebiteľskom spore preukázať, že došlo k platnému zosplatnenia pohľadávky, pretože predmetom postúpenia pohľadávky z F., G., odštepný závod Raiffeisen, t.j. z banky na nebankový subjekt, t.j. žalobcu, môže byť len riadne zosplatnená pohľadávka. Žalobca nepreukázal, že banka dodržala postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a pred zosplatnením bankovej pohľadávky podľa § 565 žalovaného spotrebiteľa upozornila v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V konaní nebolo preukázané, že žalovanému bolo doručené / upozornenie banky na možnosť zosplatnenia bankovej pohľadávky, t.j. že v procese zosplatnenia pohľadávky bol dodržaný zákonný postup, t.j. že došlo k platnému zsopaltneniu pohľadávky. Preukázanie uvedeného je nevyhnutné pre posúdenie platnosti zosplatnenia bankovej pohľadávky a platnosti jej následného postúpenia na žalobcu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ani banka ako postupca, ani žalobca ako
postupník teda nepreukázali splnenie podmienok požadovaných pre platné zosplatnenie pohľadávky. Nepreukázali, že žalovaný bol v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornený na možnosť zosplatnenia, t.j. že boli splnené zákonné predpoklady k platnému zosplatneniu pohľadávky a teda že v čase postúpenia uvedenej bankovej pohľadávky bol dodržaný postup podľa § 92 ods. 8 o bankách. Keďže bez splnenia vyššie uvedených podmienok upravených v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k platnému zosplatneniu a následne k platnému postúpeniu prísť nemôže, akékoľvek takéto postúpenie / ktoré je bez zákonných náležitostí/ musí súd vyhodnotiť ako postúpenie v rozpore so zákonom, t.j. podľa § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné.
9. Ako bolo uvedené, súd nemal preukázané, že banka pred zsoplatnením pohľadávky žalovaného upozornila na túto možnosť. Zosplatnenie je právny úkon, ktorý vyvoláva určité právne následky vo vzťahu k úverovej pohľadávke. A zosplatnenie je aj podmienkou postúpenia bankovej pohľadávky. Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti vyplýva nie len z ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je však súčasne aj jednou z hlavných zásad súkromného práva. V súkromnom práve je neprípustné, aby k vzniku, zmene, alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúcej strany bez toho, aby mala druhá strana, t.j. adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť. T.j. ak určitý právny úkon vykonaný jednou osobou má spôsobiť určité právne dôsledky voči druhej osobe, musí mať táto aspoň príležitosť spoznať jeho obsah / musí dôjsť do jej dispozície/. Preto bolo potrebné, aby žalobca preukázal, že predchodca žalobcu žalovanému doručil, resp. že mu odoslal vyššie uvedenú ,,Poslednú výzvu na zaplatenie z 11.12.2020,,. T.j. že mal žalovaný minimálne možnosť sa s týmto právnym úkonom veriteľa oboznámiť. Ak by totiž takúto možnosť nemal, bolo by spotrebiteľovi uprené právo nielen adekvátne sa oboznámiť s konaním na strane banky, ale aj jeho právo adekvátne sa brániť voči jednostrannej zmene zmluvných pomerov zo strany veriteľa ( za čo sa následné zosplatnenie úveru považuje.). Súd teda nemal v konaní jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukázané, že skutočne došlo k platnému / v súlade so zákonom/ zosplatneniu úveru. Preto aj následné postúpenie pohľadávky, pri ktorom nebolo preukázané splnenie náležitostí ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, pre rozpor so zákonom vyhodnotil ako neplatné / § 39 Občianskeho zákonníka/.
10. Súd vzhľadom na uvedené žalobu zamietol v celom rozsahu, keďže nemal nad všetku pochybnosť preukázané, že žalobca je vecne aktívne legitimovaný v tomto konaní, t.j. že zmluvou o postúpení pohľadávky nadobudol platne v súlade s ustanovením § 39, § 525 a nasl. Občianskeho zákonníka , za splnenia podmienok požadovaných § 92 ods. 8 zákona o bankách pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu. K platnému postúpeniu by mohlo dôjsť len za predpokladu, že by boli splnené podmienky predpokladané zákonom o bankách a Občianskym zákonníkom, ako je uvedené vyššie. Súd však tieto skutočnosti dostatočne preukázané nemal, preto zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú medzi bankou a žalobcom, na základe ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky žalovanej v tomto konaní, vyhodnotil ako neplatnú pre rozpor so zákonom o bankách / § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka/.
11. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku rozsudku a žalobu zamietol.
12. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žaloba bola zamietnutá a preto by mal nárok na náhradu trov konania žalovaný v celom rozsahu / § 255 ods. 1 C.s.p./. Keďže však žalovanému trovy konania nevznikli, súd mu nárok nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd Nitra a to cestou tunajšieho súdu Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.