Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/59/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: CORAL, spol. s r.o., Novozámocká 207, Ivanka pri Nitre, IČO: 34 122 419, zastúpeného JUDr. Svetlanou Kšiňanovou, PhD., advokátkou, Štefánikova tr. 4, Nitra, IČO: 51 019 922, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 06. 04. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100370805/2020 zo dňa 06. 02. 2020, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100370805/2020 zo dňa 06. 02. 2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že dňa 24. 03. 2015 začal správca dane u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015. Dňa 27. 03. 2015 spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu. 2. Správca dane požiadal o súčinnosť Daňový úrad Trenčín ohľadne žalobcom deklarovaného dodávateľa NEXT TRADE, s.r.o. a dňa 22. 04. 20215 požiadal o súčinnosť Daňový úrad Žilina ohľadom dodávateľa žalobcu Mima Market s r. o.

3. Dňa 23. 04. 2015 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní v spoločnosti Konex SK plus s.r.o., daňový subjekt potvrdil obchod so žalobcom, faktúry mal zaúčtované, uhradené a tovar bol uskladnený v MRAZIARŇACH a.s., Sládkovičovo, s ktorými mal uzavretú zmluvu o skladovaní. Prepravu tovaru vykonal jeho dodávateľ - spoločnosť Rubano s.r.o.

4. Ďalším dožiadaním zo dňa 24. 04. 2015 bol požiadaný o súčinnosť Daňový úrad Bratislava ohľadom daňového subjektu Rubano s.r.o. a dňa 07. 05. 2015 bol požiadaný ten istý daňový úrad o súčinnosť ohľadom spoločnosti GAVARO, s.r.o., ako i o výsluch prokuristu Mgr. M. D..

5. Žiadosťou o MVI požiadal správca dane poľskú finančnú správu o preverenie spoločnosti ZUZANEX Giec Tomasz a českú daňovú správu o preverenie spoločnosti PAULINE, s.r.o.

6. Dňa 12. 05. 2015 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní v spoločnosti Mima Market s. r. o. Daňovým úradom Žilina, kde bolo zistené, že spoločnosť vystavila pre žalobcu faktúry, tieto boli uhradené

bezhotovostne, mäso bolo dodané spoločnosťou N&Y s. r. o., skladové priestory má spoločnosť v prenájme v Nitrianskom Pravne. Dopravu zabezpečila spoločnosť N&Y s. r. o., mäso dopravila priamo odberateľovi - žalobcovi do skladu v MRAZIARŇACH a.s., Sládkovičovo. Daňový úrad Žilina v odpovedi zo dňa 19. 05. 2015 na dožiadanie správcu dane uviedol vyššie uvedené skutočnosti zistené pri miestnom zisťovaní

7. Daňový úrad Trenčín spísal zápisnicu o miestnom zisťovaní v spoločnosti NEXT TRADE, s.r.o. dňa 25. 05. 2015, ktorá potvrdila obchody so žalobcom, faktúry mala zaúčtované a daň bola odvedená. Tovar - kuracie mäso bol nakúpený od spoločnosti EMPORY and MORE s.r.o., prepravu vykonala spoločnosť FRIGOLOS s.r.o., tovar bol prevezený do ich sídla, kde bola vystavená príjemka a dodací list. Tovar sa nevykladal, ale priamo bol prevezený do skladu odberateľa - žalobcu v MRAZIARŇACH a.s., Sládkovičovo.

8. Daňový úrad Bratislava v odpovedi na dožiadanie zo dňa 15. 07. 2015 oznámil správcovi dane, že spoločnosti Magic Invest s.r.o. bola zrušená registrácie DPH k 31. 12. 2014, má nedoplatky a uvedená spoločnosť je právnym nástupcom ďalších 15 spoločností. Spoločnosť mala len virtuálne sídlo, prokuristka je na adrese neznáma.

9. Dožiadaný Daňový úrad Trnava v podaní zo dňa 25. 08. 2015 oznámil správcovi dane, že dňa 11. 08. 2015 vypočul C. I. ako svedka za účasti konateľa žalobcu a bolo zistené, že spoločnosť ALFA- R s.r.o. vystavila faktúru pre spoločnosť GALLEX TRADE s. r. o., faktúru má zaúčtovanú, daň bola priznaná a odvedená, spoločnosť ALFA-R s.r.o. dodala tovar - kuracie prsia spoločnosti GALLEX TRADE s. r. o., prepravu zabezpečil odberateľ sám, tovar bol naložený v sklade v MRAZIARŇACH a.s., Sládkovičovo, ale nevedel, kde bol vyložený, v mraziarňach má prenajaté sklady a tovar - kuracie prsia bol nadobudnutý od spoločnosti FEGA FROST, s.r.o.

10. Česká daňová správca na žiadosť o MVI odpovedala dňa 14. 09. 2015 ohľadom spoločnosti PAULINE s.r.o. a oznámila, že konateľ spoločnosti potvrdil dodanie tovaru, ktorý bol kúpený za účelom jeho ďalšieho predaja.

11. Daňový úrad Bratislava spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní so svedkom Róbertom Vargom, bývalým prokuristom spoločnosti GAVARO, s.r.o., ktorý potvrdil vystavenie faktúr pre spoločnosti GALLEX TRADE s. r. o., faktúry má zaúčtované a daň odviedli. Potvrdil dodanie kuracieho mäsa, preprava sa neuskutočnila, lebo všetko prebiehalo v centrálnom sklade. Spoločnosť nakupovala mäso od ďalšej spoločnosti RUGALO s.r.o., a prepravu zabezpečoval ich spoločnosti kamiónom, spoločnosť si prenajímala sklady v Sládkovičove.

12. Daňový úrad Bratislava podaním zo dňa 28. 09. 2015 doručil správcovi dane zápisnicu o ústnom pojednávaní s Mgr. M. D., ktorý sa vyjadroval k dodavateľsko.-odberateľským vzťahom so spoločnosťou GALLEX TRADE s r. o.

13. Daňový úrad Trenčín v odpovedi na dožiadanie zo dňa 19. 08. 2015 oznámil správcovi dane skutočnosti zistené v spoločnosti NEXT TRADE, s.r.o.

14. Daňový úrad Bratislava v podaní zo dňa 20. 11. 2015 oznámil správcovi dane, že konateľ spoločnosti Rubano s.r.o. N. Y. sa nedostavil na predvolanie, na sídle spoločnosti je adresát neznámy.

15. Daňový úrad Prešov na dožiadanie správcu dane v podaní zo dňa 26. 11. 2015 oznámil, že vypočul konateľa spoločnosti FEGA FROST, s.r.o. Q. K. dňa 24. 11. 2015, ktorý potvrdil vystavenie faktúry pre spoločnosť ALFA-R s.r.o., ktorá je zaúčtovaná a daň bola odvedená. Potvrdil dodanie tovaru kuracieho mäsa spoločnosti ALFA -R s.r.o., tovar nebol u nich vyskladnený, išiel rovno odberateľovi do Sládkovičova alebo Galanty, zrejme do skladových priestorov. Prepravu zabezpečil dodávateľ a bola v cene tovaru. Tovar zakúpili od spoločnosti Slovakia Food Trading, s. r. o., preprava bola v réžii dodávateľa, tovar je pôvodom z Brazílie a prijali ho na sklad dňa 13. 01. 2015 a následne bol dodaný pre spoločnosť ALFA-R s.r.o.

16. Následne správca dane zaslal žiadosť o MVI do Českej republiky, Poľska a Maďarska. Poľská daňová správa ohľadne spoločnosti Zuzanex oznámila, že konateľ spoločnosti potvrdil prijatie tovaru od žalobcu, tovar prepravovala spoločnosť Zuzanex.

17. Dožiadaný Daňový úrad Bratislava oznámil v podaní zo dňa 14. 12. 2015, že v spoločnosti RUGALO s.r.o. zistili, že spoločnosť sa na adrese sídla nenachádza, správca dane nevedel preveriť žiadané informácie, splnomocnený zástupca spoločnosti po predvolaní na výsluch doručil vzdanie sa plnej moci na zastupovanie spoločnosti.

18. Rozhodnutím zo dňa 18. 12. 2015 správca dane prerušil daňovú kontrolu, a to od 28. 12. 2015 do obdobia získania podkladov pre správne určenie dane. V odpovedi na MVI oznámil český správca dane, že zaslal predvolanie k výsluchu W. Q., bývalému konateľovi spoločnosti EMPORY and MORE s.r.o., ktorý sa ale na výsluch nedostavil, a oznámil, že s uvedenou spoločnosťou nikdy nič nemal. Na ďalšie dožiadanie česká daňová správa oznámila, že spoločnosť CARGO- HORTIM, spol. s r.o. je prepravná spoločnosť, vykonávala prepravu na základe odberateľa I. D.. Poľská finančná správa v odpovedi na MVI oznámila, že svedok U. K. potvrdil, že prijal tovar od žalobcu, tovar bol prepravený vozidlami spoločnosti Zuzanex. Maďarská daňová správa v odpovedi na MVI oznámila, že daňovník - N. F. sa nedostavil na daňový úrad, a preto vykonali miestne zisťovanie, pričom tento nebol nájdený na jeho adrese. Svedok požiadal o nový termín, doklady nepredložil.

19. Česká daňová správa ohľadne spoločnosti Arkileva s.r.o. oznámila, že u daňového subjektu prebiehajú daňové kontroly DPH od 2013 do 2015 a uvedený subjekt riešia v súvislosti so zapojením do reťazca. Daňový subjekt deklaruje dodanie tovaru od spoločnosti PAULINE s.r.o., tovar mal byť uskladnený v mraziarňach spoločnosti Inpost s.r.o., s ktorou má subjekt zmluvu o skladovaní a v mraziarňach spoločnosti Rochus s.r.o., s ktorou má tiež zmluvu o skladovaní. Nebol schopný potvrdiť, či došlo k dodaniu tovaru.

20. Český správca dane ohľadne spoločnosti Diva equilibrium s.r.o. oznámila že u subjektu prebiehajú daňové kontroly obdobia 2013 - 2015, prešetruje sa z dôvodu zapojenia do reťazca spolu so spoločnosťou PAULINE s.r.o.. Subjekt deklaruje nadobudnutie tovaru od spoločnosti PAULINE s.r.o., tovar mal byť uskladnený v mraziarňach spoločnosti Rochus s.r.o., s ktorou má zmluvu o skladovaní. V súčasnosti nie je schopný správca dane potvrdiť nadobudnutie tovaru.

21. Správca dane spísal úradný záznam dňa 14. 03. 2017, z ktorého vyplýva, že nahliadol od spisu žalobcu - daňová kontrola DPH za obdobie marec 2015 a vyhotovil kópie- odpoveď na dožiadanie Daňového úradu Bratislava zo dňa 04. 11. 201 ohľadom spoločnosti Rubano s.r.o. a doplnenie zo dňa 18. 11. 2015. Úradný záznam spísal i dňa 14. 03. 2017 o nahliadnutí do spisu žalobcu - daňová kontrola DPH apríl 2015 a z neho si vyhotovil kópie odpovede Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Galanta zo dňa 25. 06. 2015. Dňa 14. 03. 2017 vyhotovil úradný záznam o nahliadnutí do spisu žalobcu

- daňová kontrola obdobie august 2014 DPH a z neho odpovede k spoločnosti N&Y s.r.o. Daňovým úradom Košice. Dňa 14. 03. 2017 vyhotovil úradný záznam o nahliadnutí do spisu daňového subjektu M. U..

22. Ďalej si vyhotovil správca dane úradný záznam zo dňa 14. 03. 2017 o nahliadnutí do spisu žalobcu - záznam daňových subjektov evidovaných v elektronickom systéme ŠVPS, úradný záznam zo dňa 14. 03. 2017 o nahliadnutí do spisu daňového subjektu M. U. - daňová kontrola DPH za obdobie november 2014 a z neho zápisnicu o podaní vysvetlenia K. R., bývalej konateľky spoločnosti CROSS CONSULTUNG s.r.o., odpoveď na dožiadanie Daňového úradu Trenčín ohľadom spoločnosti TREKON TRADE s.r.o. a zápisnicu o výsluchu svedka I. Q., konateľa spoločnosti Trekon Trade s.r.o.. Úradný záznam zo dňa 14. 03. 2017 vyhotovil správca dane o nahliadnutí do spisu NEXT TRADE, s r.o. a vyhotovil kópie - odpoveď na žiadosť o MVI poľskej daňovej správy o subjekte HAGERA ENTERPRISE sp. z.o.o.. Úradný záznam zo dňa 14. 03. 2017 o nahliadnutí do spisu daňového subjektu v MRAZIARŇACH a.s., Sládkovičovo a vyhotovil kópiu - zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 05. 10. 2016 v tomto sklade. Úradný záznam zo dňa 14. 03. 2017 vyhotovil o nahliadnutí do spisu daňového subjektu NUBAKO s.r.o. (predtým Konex Sk plus s.r.o. ) a z tohto spisu zabezpečil kópie evidencie vstupov a výstupov do a z areálu spoločnosti v MRAZIARNE a.s., Sládkovičovo za január 2015.

23. Dňa 15. 03. 2017 správca dane oboznámil žalobcu so zisteniami v rámci výkonu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2015. 24. Dňa 05. 04. 2017 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní s konateľmi žalobcu, predmetom ktorej bolo nahliadnutie do spisu daňovej kontroly DPH za január 2015. Žalobca v podaní zo dňa 22. 03. 2017 podal vyjadrenie k oboznámeniu daňového úradu.

25. Ďalšie žiadosti o MVI boli zaslané správcom dane do Poľska ohľadom spoločnosti ZUZANEX dňa 25. 04. 2017. Opäť bol spísaný úradný záznam obsahujúci informáciu o tom, že správca dane nahliadol do spisu žalobcu - vyrubovacie konanie na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2015 a z neho pripojil kópie zápisnice o ústnom pojednávaní o vypočutí svedkov B. M., I. R., S. N., N. Y., Y. G., všetci zamestnanci v MRAZIARNE a.s., Sládkovičovo.

26. Dňa 02. 05. 2017 vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly DPH za obdobie január 2015 a tento doručil žalobcovi s výzvou na vyjadrenie k nemu dňa 09. 05. 2017. V podaní zo dňa 16. 05. 2017 a zo dňa 26. 05. 2017 podal žalobca vyjadrenie k protokolu.

27. Dňa 17. 07. 2017 správca dane podal opakovane žiadosť o MVI do Poľska ohľadom spoločnosti ZUZANEX. Na základe odpovede z Poľska bolo zistené, že spoločnosť ZUZANEX získala registračné číslo tam uvedené a prepravca nemá žiadnu povinnosť nahlásiť prepravy výrobkov živočíšneho pôvodu uskutočnených v rámci EÚ. Priložili podrobný zoznam údajov z elektronického mýtneho systému ohľadom prejazdov na národných cestách vozidiel a návesom tam uvedených. Uviedol, že daňová kontrola nebola ku dňu podania správy konečná a po jej ukončení bude správa doplnená. Následne bola správa doplnená v tom zmysle, že v rámci daňovej kontroly v spoločnosti ZUZANEX bol vykonaný pokus o výsluch U. K.. V súčasnej dobe nie je možné vyhodnotiť spoľahlivosť daňového subjektu. Na základe viacerých urgencií správcu dane podala poľská daňová správa informáciu dňa 04. 03. 2019.

28. Dňa 20. 08. 2019 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní s konateľmi žalobcu, predmetom bolo prerokovanie pripomienok predložených žalobcom k protokolu.

29. Správca dane rozhodnutím zo dňa 02. 09. 2019 určil žalobcovi rozdiel v sume 220.099,15 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015, nadmerný odpočet v sume 178.755,82 eur nepriznal. Odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca podaním zo dňa 08. 10. 2019.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

30. Žalovaný o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správu dane rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100370805/2020 zo dňa 06. 02. 2020, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra. V rozhodnutí uviedol obsah podaného odvolania žalobcu a uviedol, že preskúmal rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní, s ním súvisiaci zaslaný spisový materiál a v odvolaní uvádzané skutočnosti, a zistil tam popísaný skutkový stav.

31. Uviedol, že daňová kontrola u žalobcu za zdaňovacie obdobie január 2015 začala dňa 24. 03. 2015 a skončila dňa 09. 05. 2017, doručením protokolu č. 100735230/2017 zo dňa 02. 05. 2017 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Daňová kontrola bola prerušená v zmysle rozhodnutím o prerušení kontroly zo dňa 18. 12. 2015 odo dňa 28. 12. 2015 a dňa 07. 03. 2017 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.

32. Správca dane nepriznal žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období január 2015 právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených nasledovnými spoločnosťami: NEXT TRADE, s.r.o., Mima Market s. r. o., Konex SK plus s.r.o. a GALLEX TRADE s. r. o.

33. Správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z vyššie uvedených sporných faktúr z dôvodu porušenia , ods. I v nadväznosti na , pretože nebolo preukázané, že uvedení deklarovaní dodávatelia nadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastníci a dodali tovar žalobcovi.

34. Ďalej žalovaný uviedol, že deklarovaním nepreukázaných obchodov a v dôsledku toho uplatňovaním si neoprávneného práva na odpočítanie dane na vstupe v uvedených reťazcoch dochádzalo k podvodu s daňou z pridanej hodnoty, na ktorej sa podieľali všetky zapojené subjekty, t. j. aj žalobca.

35. Žalobca deklaroval, že v januári 2015 dodanie tovaru s tuzemska do iného členského štátu s oslobodením od dane podľa Z. z, nasledovným odberateľom: 1) PAULINE, s.r.o., do Českej republiky, Przfedsiebiorstvvo Handlowo-Uslugowe „Zuzanex“ Giec Tomasz, do Poľska na základe tam uvedených faktúr. Vykonaným zisťovaním správca dane zistil nesplnenie podmienok na oslobodenie od dane v zmysle zo strany žalobcu pri deklarovanom dodaní tovaru odberateľovi v zmysle vystavených faktúr č. 20150002, 20150009, 20150028 členského štátu.

36. V ďalšej časti rozhodnutia popísal zistené skutočnosti nasledovne:

- žalobca nadobudol predmetný tovar od spoločnosti NEXT TRADE, s.r.o., ktorá deklaruje jeho nadobudnutie od spoločnosti EMPORY and MORE s.r.o.. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti NEXT TRADE, s.r.o. bol tovar naložený v Českej republike v Kunoviciach a prepravený do skladov žalobcu v Sládkovičove, prepravu objednala spoločnosť NEXT TRADE, s.r.o.. Preverením záznamov vozidiel vstupujúcich a vystupujúcich do a z areálu MRAZIARNE a.s., Sládkovičovo bolo zistené, že vozidlo s evidenčným číslom T. XXXCD bolo v záznamoch zo dňa 14. 01. 2015 uvedené a preverením v elektronickom mýtnom systéme SR bolo zistené, že vozidlo T. XXXCD bolo dňa 14. 01. 2015 zaevidované na vymedzených úsekoch cesty;

- konateľ spoločnosti NEXT TRADE, s.r.o., F. K., rokoval za spoločnosť EMPORY and MORE s.r.o. s M. V., hoci konateľom v čase obchodu bol W. Q. - faktúru č. 215002 vystavil podľa informácie na uvedenej faktúre U. K., pričom U. K. bol konateľom spoločnosti EMPORY and MORE s.r.o. v období od 07. 06. 2013 do 02. 05. 2014, teda v čase uskutočnenia obchodu v januári 2015 už nebol konateľom spoločnosti

- konateľom spoločnosti EMPORY and MORE s.r.o. bol od 02. 05. 2014 až do dňa zrušenia spoločnosti W. Q., Brno - Židenice. s ktorým sa českému správcovi dane nepodarilo skontaktovať, neboli predložené žiadne dôkazy o uskutočnení zdaniteľných plnení zo strany spoločnosti EMPORY and MORE s.r.o., ktorá bola dňa 19. 02. 2015 zrušená, zanikla v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom sa stala spoločnosť Magic invest s.r.o., spoločnosť Magic invest s.r.o. je nekontaktná, má iba tzv. virtuálne sídlo;

- RVPS Bratislava ani RVPS Galanta neevidujú spoločnosť EMPORY and MORE s.r.o. vo svojom registri, spoločnosť sa nenachádza ani v elektronickom systéme ŠVPS, zásielka kuracích pŕs v množstve 21 000 kg, ktorá bola dovezená z iného členského štátu - z Českej republiky, nebola veterinárnej správe nahlásená ani jedným z dodávateľov v zistenom reťazci;

- dodávateľ FMPORY and MORE s.r.o. podal daňové priznanie DPH za zdaňovacie obdobie január 2015, do kontrolného výkazu DPH za január 2015 však dodanie pre odberateľa NEXT TRADE, s.r.o. neuviedol.

37. Z vykonaného dokazovania deklarovaného dodávateľa žalobcu spoločnosti Mima Market s. r. o. vyplynuli nasledovné skutočnosti :

- žalobca nadobudol tovar od spoločnosti Mima Market s. r. o., ktorá deklaruje jeho nadobudnutie od spoločnosti N&Y s.r.o, podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Mima Market s. r. o., prepravu tovaru zabezpečil dodávateľ N&Y s.r.o., pričom tovar bol vyskladnený priamo v skladových priestoroch žalobcu v MRAZIARNE a.s., Sládkovičovo, podrobnosti prepravy nevedel uviesť, Preverením v Elektronickom mýtnom systéme SR bolo zistené, že vozidlá XZX XXXX a XZX XXXX boli v predmetných dňoch evidované na vymedzených úsekoch cesty s tým, že prešli bránami na štátnych hraniciach s Českou republikou aj opakovane; z uvedeného vyvodil záver, že tovar bol dovezený z ČR, o ďalších vozidlách, ktoré mali vykonať prepravu správca dane nemal žiadnu vedomosť, spoločnosť N&Y s.r.o. je nekontaktná, z jej strany neboli predložené žiadne dôkazy o uskutočnení zdaniteľných plnení;

- konateľom spoločnosti N&Y, s.r.o. bol od 29. 07. 2014 až do dňa zrušenia spoločnosti N. R., ktorý sa vyjadril, že je tzv. biely kôň a nemá žiadne informácie o činnosti spoločnosti, je zrejmé, že ide o subjekt, ktorý nevykonával reálnu hospodársku činnosť. Spoločnosť N&Y s.r.o. bola dňa 25. 03. 2015 zrušená, zanikla v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom sa stala spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o., ktorá bola dňa 23. 04. 2015 zrušená, zanikla v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom sa stala spoločnosť K-2

- R-A, s. r. o., ktorá je právnym nástupcom cca 61 spoločností;

- na RVPS Galanta spoločnosť N&Y s.r.o. nie je registrovaná, na RVPS Košice - okolie mala spoločnosť N&Y s.r.o. nahlásenú iba maloobchodnú prevádzku od 09. 11. 2012 do 05. 03. 2014. Spoločnosť sa nenachádza v elektronickom systéme ŠVPS, uvedené zásielky tovaru neboli nahlásené

do elektronického systému Štátnej veterinárnej a potravinovej správy žiadnym z dodávateľov v zistenom reťazci.

38. Z vykonaného dokazovania deklarovaného dodávateľa žalobcu - spoločnosti Konex Sk plus s.r.o. boli zistené nasledovné skutočnosti:

- žalobca nadobudol tovar od spoločnosti Konex SK plus s.r.o., ktorá deklarovala jeho nadobudnutie od spoločnosti Rubano s.r.o.. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Konex SK plus s.r.o. prepravu tovaru zabezpečil dodávateľ Rubano s.r.o. do skladu v Sládkovičove, pričom k pôvodu tovaru uviedol, že pochádza z Brazílie, ale ako sa dosial na územie SR nevedel uviesť, tiež nevedel uviesť podrobnosti prepravy;

- dodávateľ Konex SK plus s.r.o. zmenil dňa 02. 06. 2016 obchodné meno na NUBAKO s.r.o., štatutárnym orgánom a spoločníkom sa stala občianka Maďarska, spoločnosť Rubano s.r.o. je nekontaktná, za kontrolovane zdaňovacie obdobie nepodala daňové priznanie k DPH; konateľ spoločnosti Rubano s.r.o., N. F. I., sa vyjadril, že za spoločnosť Rubano s.r.o. nevykonávala žiadnu činnosť, na zastupovanie spoločnosti nikoho nesplnomocnil, nikdy nevystavil a nepodpísal žiadny dokument, k faktúram č. 02012015 a č. 06012015 uviedol, že ich nevystavil a podpis na faktúrach nie je jeho, na RVPS Galanta a RVPS Bratislava spoločnosť Rubano s.r.o. nie je registrovaná, spoločnosť sa nenachádza v elektronickom systéme ŠVPS, uvedené zásielky tovaru neboli nahlásené do elektronického systému ŠVPS žiadnym z dodávateľov v zistenom reťazci.

39. Z vykonaného dokazovania deklarovaného dodávateľa žalobcu - spoločnosti GALLEX TRADE s. r. o., bolo vykonaným preverovaním zistené, že uvedená spoločnosť deklarovala nadobudnutie tovaru od spoločnosti GAVARO, s.r.o. a ALFA - R s.r.o.; spoločnosti GALLEX TRADE s. r. o. a GAVARO, s.r.o. skladujúce tovar v spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo neevidujú výdaj časti tovaru zo svojich skladov, spoločnosť GAVARO, s.r.o. má od 29. 01. 2015 nového konateľa, občana Portugalska, spoločnosť je nekontaktná a správcovi dane neboli predložené žiadne doklady preukazujúce skutočnosti uvedené bývalým prokuristom spoločnosti pri ústnom pojednávaní, podľa výpovede bývalého prokuristu bol tovar dodaný spoločnosti GALLEX TRADE s. r. o. nadobudnutý od spoločnosti RUGALO s.r.o., ktorá má od 12. 03. 2015 nového konateľa, občana Grécka a je taktiež nekontaktná; -bývalý konateľ spoločnosti RUGALO s.r.o. potvrdil obchodnú spoluprácu so spoločnosťou GAVARO, s.r.o., taktiež uviedol, že pokyny dostával od U. J. (v tom čase riaditeľa MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo), za čo mu bola vyplácaná finančná odmena a ktorý sa staral o účtovníctvo spoločnosti; ako dodávateľov tovaru uviedol dve české spoločnosti a jednu slovenskú, ktoré podľa jeho vyjadrenia objednávali aj hradili prepravu;

- spoločnosť ALFA - R s.r.o. skladujúca tovar taktiež v MRAZIARŇACH a.s. Sládkovičovo deklarovala nadobudnutie tovaru od dodávateľa FEGA FROST, s.r.o., ktorý zabezpečil a vykonal aj prepravu tovaru, spoločnosť FEGA FROST, s.r.o. ktorá ho mala nadobudnúť od dodávateľa Slovakia Food Trading, s. r. o., ktorá podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti FEGA FROST, s.r.o. zabezpečila prepravu tovaru odberateľovi ALFA - R s.r.o. do Sládkovičova, spoločnosť Slovakia Food Trading, s.r.o. je od 14. 10. 2016 zrušená, nahliadnutím do spisu uvedeného subjektu správca dane zistil jediného dodávateľa spoločnosti v januári 2015, a tým bola spoločnosť CROSS CONSULTING, s.r.o., ktorá je od 15. 12. 2014 zrušená, posledná konateľka spoločnosti K. R. podľa vlastného vyjadrenia vystupovala ako tzv. biely kôň, predmetné zásielky tovaru neboli veterinárnej správe nahlásené ani jedným z dodávateľov v zistenom reťazci.

40. Za účelom preverenia dodania tovaru žalobcom z tuzemska do iného členského štátu - Poľska, spoločnosti „ZUZANEX“ Tomasz. Giec, odberateľ U. K. potvrdil prijatie tovaru na základe prijatých faktúr od žalobcu, tovar bol prepravený vozidlami patriacimi odberateľovi - ťahač návesu s evidenčným číslom M. XX a mraziace návesy M. XX, M. XX sú zaregistrované na veterinárnom inšpektoráte na prepravu potravinových výrobkov živočíšneho pôvodu: vlastníka kamióna s evidenčným číslom C. XXXEH, ktorý bol tiež použitý na prepravu tovaru, sa nepodarilo zistiť. Daňový subjekt U. K. uviedol odberateľov, ktorým v období január až jún 2015 predal tovar nadobudnutý od žalobcu, predložil faktúry o predaji, ale nenapároval nakúpený tovar do vystavených faktúr. Správca dane porovnaním dátumu dodania, druhu tovaru a množstva tovaru dodaného žalobcom spoločnosti ZUZANEX s dátumom dodania, druhu a množstva tovaru dodaného spoločnosťou ZUZANEX spoločnostiam CROSS CONSULTING, s.r.o., Acess line s.r.o., PROCON s.r.o. a S Trade Group s.r.o. dospel k záveru, že spoločnosť ZUZANEX deklaruje dodanie tovaru nadobudnutého v januári 2015 od daňového subjektu spoločnosti CROSS CONSULTING, s.r.o., Trenčín.

41. Žalovaný poukázal na to, že správca dane zhodnotil dôkazy jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti tak, že zdaniteľné obchody tak ako boli deklarované sa neuskutočnili a nie je preukázané skutočné dodanie tovaru jednotlivými dodávateľmi v reťazci EMPORY and MORE s.r.o., NEXT TRADE, s.r.o., v reťazci N&Y s. r. o., Mima Market s. r. o., v reťazci Rubano s.r.o., Konex SK plus s.r.o. a v reťazci RUGALO s.r.o., GAVARO, s.r.o. a GALLEX TRADE s. r. o. a CROSS CONSULTING, s.r.o., Slovakia Food Trading, s. r. o.. FEGA FROST, s.r.o., ALFA - R s.r.o. a GALLEX TRADE s. r. o. podľa pre žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § .9 ods. 1 , a preto žalobcovi ako odberateľovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa

42. Deklarovaním nepreukázaných obchodov a v dôsledku toho uplatňovaním si neoprávneného odpočítania dane na vstupe v uvedených reťazcoch dochádzalo k podvodu s daňou z pridanej hodnoty, na ktorej sa podieľali všetky zapojené subjekty, t. j. aj žalobca. Správca dane mal za to, že žalobca nepostupoval v danej veci s potrebnou odbornou starostlivosťou, keď ignorujúc citlivosť danej komodity a legislatívne požiadavky na jej vysledovateľnosť, neprijal dostatočné opatrenia, aby sa jeho účasť v daných obchodných reťazcoch mohla považovať za konanie v súlade s „dobrou vierou“. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení, správca dane nepriznal daňovému subjektu uplatnený nárok na odpočítanie dane zo sporných faktúr od spoločností NEXT TRADE, s.r.o., Mima Markel s. r. o., Konex SK plus s.r.o. a GALLEX TRADE s. r. o. spolu v sume 175.356,83 eur.

43. V prípade vystavených sporných faktúr č. 20150002, 20150009, 20150028, 20150032 pre odberateľa ZUZANEX“ z dôvodu, že prepravenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu nie je nepochybne preukázané v zmysle týchto faktúr, správca dane neuznal ani oslobodenie od dane v zmysle . Žalobcovi pri dodaní tovaru vznikla daňová povinnosť v zmysle a k cenám tovaru bol povinný uplatniť základnú sadzbu dane v zmysle uvedeného zákona spolu v sume 44.742,32 eur.

44. K námietkam žalobcu, že si svojich deklarovaných dodávateľov preveril a neboli na zozname daňových subjektov, ktorým by bola zrušená registrácia DPH, poukázal žalovaný na to, že pokiaľ by platiteľ skutočne pristupoval k deklarovaným zdaniteľným obchodom so starostlivosťou a obozretnosťou vlastnou podnikateľskému subjektu, bol by si preveril daňové subjekty v pozícii svojich dodávateľov aj osoby, ktoré za tieto subjekty konajú. Žalobca ani v jednom svojom vyjadrení nešpecifikoval, s ktorými osobami mal konkrétne jednať za uvedených dodávateľov. Tomu, že platiteľ bol vedome súčasťou vytvoreného fakturačného reťazca a deklarované zdaniteľné obchody sa neuskutočnili tak, ako bolo tvrdené na predložených dokladoch nasvedčuje aj fakt, že všetky daňové subjekty skladovali tovar na jednom mieste v mraziarňach, tovar bol dokladovo v neustálom pohybe od jedného subjektu k druhému, tovar sa v skladoch papierovo presúval, mraziarne papierovo spracovali zmeny vo svojom systéme, ako uviedli zamestnanci MRAZIARNE a.s., Sládkovičovo. vo svojich vyjadreniach. Tovar sa v sklade fyzicky nepresúval, nepremiestňoval, len sa preznačil.

45. Žalovaný ďalej konštatoval, že v zmysle tam citovaných rozsudkov ESD bol žalobca povinný preukázať, aké opatrenia prijal, aby sa jeho konanie nespájalo s podvodom na dani. Žalobca argumentuje, že využil zákonné možnosti na preverenie svojich obchodných partnerov a nemôže mať vedomosť o dodávateľoch svojich dodávateľov. S touto argumentáciou žalovaný nesúhlasil, pretože zistiť informácie o prvom dodávateľova tovaru do tuzemska, ktorým je potravina pochádzajúca z tretích krajín, sa nemôže zastierať obchodným tajomstvom. Žalobca ani v jednom svojom vyjadrení neuviedol, že si skontroloval a overoval kvalitu, množstvo, druh tovaru, ktoré deklaroval na faktúrach. Jediným argumentom je odvolávanie sa na sklad v mraziarňach, kde bol tovar v neustálom obehu podľa dokladov, keď v jeden deň bol zároveň vydaný a prijatý medzi viacerými subjektami. 46. Žaloba v odvolaní namietal, že tovar predal do iného členského štátu a preto sa naňho vzťahuje ustanovenie , pričom tvrdil, že nie je podstatné, či prepravu tovaru alebo jeho odoslanie vykonal predávajúci alebo kupujúci alebo iná osoba na ich účet. Žalovaný uviedol, že v zásade súhlasí s tvrdením žalobcu týkajúcim sa vykonania prepravy za predpokladu, že zistené skutočnosti svedčia o preprave tovaru do iného členského štátu. Uvedenému však nie je možné prisvedčiť, nakoľko zistené skutočnosti správcom dane v prípade vystavených faktúr č. 20150002, 20150009, 20150028, 20150032 pre odberateľa ZUZANEX nepreukazujú prepravu tovaru do iného členského štátu.

47. Poukázal na znenie , Ku každej vystavenej spornej faktúre sú priložené dokumenty - dodacie listy, doklady skladovateľa, vyhlásenie odberateľa, medzinárodné nákladné listy. Na tomto mieste poukázal žalovaný na rozsudok ESD z 27. septembra 2007 vo veci Teleos z dôvodu, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca vecne nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie tovaru súčasne, že právo na nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na poľského odberateľa a tovar bol prepravený do iného členského štátu. Daňovým subjektom predložené doklady neuvádzali pravdivé skutočnosti. Tak ako pri deklarovaných nadobudnutiach tovaru, daňový subjekt nepreukázal, že si preveril poľského platiteľa dane, s ktorým deklaroval zdaniteľné obchody. Pri predaji tovaru nebol daňový subjekt prítomný, nevidel tovar, nekontroloval jeho množstvo, tovar nebol špecifikovaný na dokladoch rovnakým označením, platiteľ žiadnym faktom nepreukázal, že sa uistil, že tovar bol prepravený z tuzemska do Poľska, CMR neboli potvrdené príjemcom tovaru, obchody boli realizované mailom a telefonicky, platiteľ neuviedol, že si overoval serióznosť odberateľa. Tak, ako bolo zistené pri dodávateľských faktúrach, zapojenie platiteľa do daňového podvodu, tak aj v prípade dodávok pre poľského odberateľa vedie k tomu, že vedel, mal vedieť, že jeho dodávky sú súčasťou podvodu s daňou vzhľadom na všetky zistené skutočnosti.

48. K námietke žalobcu, že správca dane nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie a vec nesprávne právne posúdil uviedol, že správca dane posúdil charakter jednotlivých obchodných transakcií a nevzniesol pochybnosti o existencii tovaru, ktorým sa v skade MRAZlARNE a.s. Sládkovičovo v rozhodnom období disponovalo. Správca dane spochybnil opodstatnenosť a priebeh zdaniteľných plnení tak, ako bolo deklarované v obchodných reťazcoch. Podľa zistení správcu dane bolo s týmto tovarom nakladané spôsobom, ktorý nesie znaky podvodného konania a jeho cieľom je získať daňovú výhodu v podobe uplatneného práva na odpočítanie dane a čerpania nadmerných odpočtov. Tovar, ktorý bol v neustálom fakturačnom obehu sa priviezol do skladu MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo, kde niekoľkokrát zmenil majiteľa. Daňové subjekty nemali potrebu zisťovať odkiaľ a kým bol vlastne tovar do mraziarní odoslaný, kto potraviny uviedol na tuzemský trh, ani aká je vlastné krajina konečnej spotreby. Na základe objektívnych skutočností, správca dane zistil a vyhodnotil, že žalobca je súčasťou podvodných obchodných reťazcov s komoditou „mrazené kuracie mäso“, čiže ide o potravinu živočíšneho pôvodu, obchodovanie s ktorými upravuje špeciálna legislatíva, najmä , , Nariadenie č. 931/2011 a , ktoré sú povinné subjekty obchodujúce s potravinami dodržiavať a riadiť sa nimi tak, ako uvádza správca dane v napadnutom rozhodnutí.

49. Žalovaný skonštatoval, že zo zákonnej úpravy obchodovania s potravinami sa dá vyvodiť zámer spoločenstva, zákonodarcu a tým aj záujem štátu na dôslednej kontrole nad obchodmi s potravinami živočíšneho pôvodu, prejavujúcej sa určením podmienok a pravidiel zabezpečujúcich sledovanie právneho a ekonomického osudu tohto predmetu obchodu. Tomuto cieľu logicky neoponuje ani , ktorý nárok na odpočítanie dane viaže na bezpodmienečné splnenie všetkých podmienok, určených najmä v ods. I. písm. 7 a), , ktoré sú hmotnoprávnej povahy a ich nesplnenie nie je možné odpustiť, a ani , ktorý určuje pre daňový subjekt nielen práva, ale i povinnosti, najmä v a v . Realizácia sporných zdaniteľných plnení si preto vyžadovala vyššiu mieru opatrnosti zo strany daňového subjektu pri výbere obchodných partnerov pre dodanie mrazeného kuracieho mäsa, a to i s ohľadom na potrebu preukázania nárokov z nej vyplývajúcich v zmysle , nakoľko táto hmotnoprávna norma v súvislosti s preukazovaním vecnej a materiálnej stránky deklarovaných odpočítateľných zdaniteľných plnení neliberalizuje dobromyseľného nadobúdateľa. Dokazovaním vedeným správcom dane bolo zistené, že žalobca ani jeho obchodní partneri nevykonávali podnikanie v súlade v platnou legislatívou pre obchodovanie s potravinami živočíšneho pôvodu. Príslušnými orgánmi štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky (ďalej „ŠVPS“) neboli na účely obchodovania s potravinami, mrazenými kuracími prsiami, v rozhodnom období registrované spoločnosti Rubano s.r.o., EMPORY and MORE s.r.o., N&Y s.r.o., GAVARO, s.r.o. aj keď žalobca a jeho dodávatelia, spoločnosti NEXT TRADE, s.r.o.. Mima Market s. r. o., Konex SK plus s.r.o. a GALLEX TRADE s. r. o. boli registrovaní, ale pôvod tovaru preukázať nevedeli, z čoho možno vyvodiť záver, že predmetom sporných zdaniteľných plnení bola potravina neznámeho pôvodu, tzn. potravina, pri ktorej podľa nemožno dokladom preukázať prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, alebo pri dovezenej potravine krajinu pôvodu a prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, ktorú legálne nenadobudli a ktorú nemajú oprávnenie používať na svoje zdaniteľné plnenia, pretože v zmysle ustanovenia je zakázané potraviny neznámeho pôvodu umiestňovať na trh.

50. Žalovaný v súvislosti s uvedeným poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej ,,NS SR“) sp. č. zo dňa 06. 07. 2010, z ktorého v abstrakte citoval. Pre danú vec je podstatné, že žalobca preukázateľne nevyužil všetky možnosti, ktoré mu zákon umožňuje, aby sa uistil, že sa svojím konaním nezúčastní na daňovom podvode. Žalobca tvrdí, že tovar dodával do iných členských štátov Európskej únie - Česká republika a Poľska. Na základe predložených medzinárodných nákladných listov (CMR dokladov) žalobca uvádzal miesto jeho určenia všeobecne, napr. „Praha ČR“. Dokazovaním, vedeným správcom dane však bolo zistene, že táto informácia sa nezhoduje so skutočnosťou, nakoľko tovar bol vykladaný napr. v Kunoviciach. Žalobca nepostupoval s potrebnou starostlivosťou ani s ohľadom na potrebnú špecifikáciu tovaru. Na faktúrach a dodacích listoch vystavených dodávateľmi je tovar špecifikovaný veľmi stručne a všeobecne. Z predložených dokladov nie je možné identifikovať údaje o dávke, šarži, prípadne zásielke (článok 3 ods. I písm. g).

51. Žalovaný uviedol, že v prípade existencie daňového podvodu, keď daňový subjekt preukázateľne splnil všetky bezprostredné podmienky uvedené v a preukázal reálnu existenciu plnenia, je možné zamietnuť právo na odpočítanie dane s odvolávkou na rozsudky súdnych dvorov Európskej únie zaoberajúce sa daňovým podvodom. Dôvodom na neuznanie práva žalobcu na odpočítanie dane nie je porušenia hmotnoprávneho predpisu , ale účasť na daňovom podvode. Pri podvodnom konaní sa predpokladá dobrá viera daňového subjektu. Z uvedeného dôvodu je správca dane povinný na základe objektívnych okolností preukázať, že daňový- subjekt o podvodnom konaní vedel, mohol vedieť alebo musel vedieť. Správca dane preukazuje existenciu podvodného konania na daňové účely, pričom túto povinnosť mu ukladá právo Európskej únie. V zmysle práva Európskej únie zisťuje všetky objektívne skutočnosti, na základe ktorých je možné prijať záver, že daňový subjekt o daňovom podvode vedel, mohol vedieť alebo musel vedieť. Žalovaný konštatoval, že popísané obchodne reťazce, ktorých súčasťou bol aj žalobca, skutočne nesú typické znaky konania podvodného charakteru vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkami týkajúcimi sa dôkazného bremena daňového subjektu a tieto považoval za nedôvodné.

52. Žalobca poukazoval na nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu neefektívneho postupu správcu dane pri zabezpečovaní dôkazov a z dôvodu nezákonného prerušenia daňovej kontroly a jej nezákonného dlhého trvania. Ďalej žalobca namietal, že| rozhodnutie o prerušení kontroly č. 21493359/2015 zo dňa 18. 12. 2015 neobsahuje náležitosti a ako také by teda nemalo nadobúdať právne účinky. Žalovaný preskúmaním spisového materiálu zistil, že daňová kontrola bola začatá dňa 24. 03. 2015 a ukončená dňa 09. 05. 2017 doručením protokolu spolu s výzvou zo dňa 03. 05. 2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Keďže v priebehu daňovej kontroly nastali situácie, kedy bolo potrebne získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, konkrétne nariadenia Rady (EU) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej „nariadenie Rady (EU) č. 904/2010"), a to za účelom zistenia obchodného reťazca a preverenia reálnosti obchodu u odberateľa žalobcu, subodberateľov a prepravcov, správca dane zasial na Finančné riaditeľstvo SR, oddelenie CLO žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 431529/2015, 1375013/2015, 1511919/2015, 1512816/2015, 1732169/2015, pričom využil možnosť prerušenia daňovej kontroly od 28. 12. 2015 do 07. 03. 2017. Vychádzajúc z celkového času trvania daňovej kontroly po zohľadnení času, počas ktorého bola daňová kontrola prerušená, žalovaný konštatoval, že celkový čas trvania daňovej kontroly nepresiahol jeden rok (daňoyá_kontrola trvala celkove 344 dní).

53. Správca dane pri opakovanom uvedení žalobcu vo výroku rozhodnutia z dôvodu chyby v písaní opakovane neuviedol identifikačné číslo organizácie. Uvedenú chybu v písaní správca dane v súlade s ustanovením opravil a upovedomil o tom oznámením zo dňa 18. 09. 2019 žalobcu. Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly obsahuje všetky zákonné náležitosti, aby bolo rozhodnutie označené za zákonne a nadobudlo status právoplatnosti a vykonateľnosti. Rozhodnutie je určité, zrozumiteľné, daňový subjekt, ktorého sa týka, je nezameniteľné identifikovaný a konkrétne práva a povinnosti účastníka konania sú jasne určené.

54. Žalovaný po posúdení postupu správcu dane pri hodnotení predložených dokladov, dôkazov a vyjadrení v zaslanom spisovom materiály potvrdil skutočnosť, že správca dane sa vysporiadal so svojim tvrdením, a žalobca uplatnením práva na odpočítanie dane v celkovej sume 175.356,83 eur zo sporných faktúr od spoločností NEXT TRADE, s.r.o., Mima Market s. r. o., Konex SK plus s.r.o. a GALLEX TRADE

s. r. o. a uplatnením oslobodenia od dane pri dodaní tovaru s tuzemska do iného členského štátu na základe vystavených faktúr č. 20150002, 20150009. 20150028, 20150032 pre spoločnosť ZUZANEX porušil

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

55. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 08. 04. 2020 žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného a toto zrušiť, spolu s rozhodnutím správcu dane zo dňa 02. 09. 2019.

56. V časti II. žaloby uviedol podstatu argumentov v rozhodnutí správcu dane, v časti III. žaloby popísal dôvody a námietky žalobcu, ktoré tvorili obsah podaného odvolania proti rozhodnutiu správcu dane.

57. V časti IV. žaloby žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol tvrdenia a skutočnosti uvedené v pôvodnom rozhodnutí a tieto doplnil o ďalšie vyjadrenia, ktoré považuje za nezákonné z dôvodov uvedených nižšie.

58. Poukázal na to, že správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za zdaňovacie obdobie január 2015, tieto označil za sporné z dôvodu porušenia § 51 ods. 1 písm. a/ , § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 zákona o DPH , lebo nebolo preukázané, že dodávatelia NEXT TRADE, s.r.o., Mima Market s. r. o., Konex SK plus s.r.o. a GALLEX TRADE s. r. o. nadobudli právo nakladať s tovarom ako vlastník a dodali tovar žalobcovi. Vykonaným dokazovaním bolo spochybnené uplatnené právo na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, pretože tovar uvedený na spornej faktúre, ktorú vystavil žalobca ako dodávateľa pre odberateľa ZUZANEX, nebol preukázateľne prepravený z tuzemska do iného členského štátu.

59. Žalobca uviedol, že materiálna povaha obchodu, t. j. reálna existencia tovaru bola jednoznačne preukázaná na miestach, kde žalobca tovar nadobúdal a ďalej predával, t. j. v zmluvnom sklade MRAZIARNE a.s., Sládkovičovo. Existenciu tovaru nepoprel ani správca dane ani žalovaný. Uviedol, že správca dane a žalovaný spochybňujú akýkoľvek predložený dôkaz a spochybňujú transakcie z dôvodu toho, že tovar sa nepresúval v sklade, iba preznačoval, a toto je podľa názoru žalobcu absolútne nesprávne vyhodnotenie dôkazu, keďže tovar bol prijatý, a vydaný podľa skladovej evidencie, ku ktorej sa podrobne vyjadrili skladníci ako aj k samotnej manipulácii s tovarom.

60. Žalobca splnil všetky zákonné ustanovenie zákona o DPH, ktoré citoval. Daňová povinnosť vzniká dodaním tovaru a dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Táto právna skutočnosť bola zo strany žalobcu riadne preukázaná v daňovom konaní. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. a jeho bod 40, ktorý v žalobe i cituje. Keďže bolo preukázané dodanie tovaru žalobcovi tak, v zmysle a v súlade s ust. vzniklo platiteľovi aj právo odpočítať daň z tovaru. Tiež poukázal na to, že žalovaný používa pojem daňová výhoda, ktorý nie je v daňových zákonoch definovaný. Žalobca nechal vypracovať znalecký posudok za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu a posúdenia problematiky DPH, a v žalobe citoval otázky i odpovede znalca na ne. S odvolaním na závery znaleckého posudku č. 3/2019 zo dňa 19. 02. 2019 konštatoval, že sa nedopustil žiadneho zákonného pochybenia a nezískal ani žiadnu daňovú výhodu.

61. Žalobca uviedol, že ak niektorý z preverovaných subjektov daň nezaplatil, logicky z toho vyplýva, že pokiaľ si nejaký iný daňový subjekt nesplnil zákonom stanovenú povinnosť, toto musí byť predmetom daňovej kontroly u daňového subjektu a nie u žalobcu. Žalobca si svoje povinnosti splnil v celom rozsahu, keďže daň uvedenú v dodávateľských faktúrach riadne zaplatil, čo bolo riadne preukázané v daňovom konaní. Poukázal tiež na to, že spoločnosti RUGALA s.r.o., GAVARO, s.r.o., CROSS CONSULTING, s.r.o a iné nepozná a o ich existencii sa dozvedel až počas výkonu daňovej kontroly.

62. Od začiatku trval na svojom právnom názore, že pôvod tovaru nie je rozhodujúcou skutočnosťou pre správne určenie dane, ale rozhodujúcou skutočnosťou pre ochranu zdravia ľudí a pre bezpečný pohyb potravín. Správca dane vo vzťahu k daňovému subjektu preukazuje skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Dodržiavanie zákona o potravinách, ktorého účelom je ochrana zdravia

ľudí, nemá podľa názoru žalobcu žiadny relevantný právny význam pre správne určenie dane. Zároveň správca dane nie je kontrolným orgánom definovaným v zákone o potravinách, ktorý má pôsobnosť v oblasti kontroly potravín definovanú v zákone. Okrem toho mal za to, že on nakupoval tovar od tuzemských dodávateľov, preto nemal žiadnu povinnosť nahlásiť RVPS nadobudnutie tohto tovaru. Neporušil teda žiadne zákonné ustanovenie. Dodržiava nariadenie o vysledovateľnosti potravín a je riadne registrovaný ako obchodník s mrazeným tovarom na Regionálnej veterinárnej správe v Galante a všetky zásielky od zahraničných subjektov v zmysle nariadenia o vysledovateľnosti potravín riadne nahlasuje. Pokiaľ žalobca nakúpil tovar od tuzemských dodávateľov, nahlásiť zásielku na RVPS nemá. Zdôraznil, že tovar skladuje v sklade, ktorý je pod stálou veterinárnou kontrolou a je schválený pre obchodovanie s EU. Naviac, poukázal na to, že žalobca vo svojich doterajších vyjadreniach uvádza, že sa nedopustil žiadneho porušenia zákona a žalovaný túto skutočnosť potvrdil vo svojom rozhodnutí, keď uviedol, že žalobca preukázateľne splnil všetky bezprostredné podmienky uvedené v zákone o DPH a preukázal reálnu existenciu plnenia.

63. Mal za to, že splnil všetky citované zákonné ustanovenia. Dodanie tovaru vo vzťahu k žalobcovi preukázané bolo riadne. Opätovne poukázal na súkromný znalecký posudok, ako aj rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. a rozsudky ESD, majúc pritom za to, že dôkazné bremeno je na strane správcu dane, ktorý na základe objektívnych okolností musí preukázať, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že transakciou uvedenou ako základ dotknutého práva sa podieľa na podvode v oblasti DPH.

64. Žalobca žiadny podvod nespáchala a správca dane doposiaľ nepomenoval objektívne skutočnosti, ktoré by mali preukázať, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní daňového podvodu týkajúceho sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb. Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného v rozhodnutiach Súdneho dvora, z ktorých má pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzať správca dane aj žalovaný, je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávateľ služby dopustil podvodu alebo nie a či žalobca o tomto podvode, vzhľadom na všetky zistené skutočnosti vedel, resp. mohol vedieť. Skutočnosť, že žalobca mal, resp. mohol mať takúto vedomosť je dôkazným bremenom správcu dane. A preto bolo úlohou žalovaného, aby uvedené overil podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých v daňovom poriadku. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel, resp. vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane. Svoje závery je potom povinný riadne odôvodniť aj v kontexte judikatúry Súdneho dvora.

65. Povinnosťou správcu dane je na základe vykonaného dokazovania učiniť záver ohľadne existencie zneužívajúceho konania za účelom získania daňovej výhody na niektorom stupni obchodného reťazca a súčasne záver o tom, či sa z výsledkov takto vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že o tomto konaní žalobca vedel, resp. vzhľadom na všetky okolnosti tej - ktorej veci vedieť musel.

66. Žalobca splnil všetky zákonom požadované povinnosti a to preukázal nákup tovaru od tuzemského dodávateľa, dodávateľ obchod riadne potvrdil, obchod bol riadne preukázaný všetkými potrebnými listinnými dôkazmi, faktúry sú riadne zaúčtované, daň zaplatená, bol preukázaný predaj tovaru do iného členského štátu, odberatelia žalobcu realizovaný obchod riadne potvrdili a odberateľ potvrdil aj prepravu tovaru do iného členského štátu, daňová správa iného členského štátu realizovaný obchod riadne potvrdila, preprava tovaru bola riadne preukázaná, žalobca nakupoval od tuzemského dodávateľa, sklad, v ktorom skladuje je pod stálym veterinárnym dohľadom, sklad potvrdil skladovanie, evidenciu tovaru, manipuláciu s tovarom a predložil aj všetky potrebné listinné dôkazy ohľadne skladovania tovaru a sklad samotné skladovanie potvrdil aj svedeckými výpoveďami, žalobca v konaní preukázal hmotnú povahu realizovaných obchodných transakcií, ktorú správca dane nijako nespochybnil a žalobca preukázal dodanie tovaru v súlade so zákonom.

67. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. , majúc za to, že súdy sa stotožňujú s obranou daňových subjektov, ktorá spočíva v tom, že nie je možné požadovať od daňového subjektu preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno daňového subjektu je jasne limitované ustanovením § 24 daňového priadku, ktoré však nemožno vykladať na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval.

68. Nebolo možné, aby kontrolovaný daňový subjekt produkoval dôkazy, ktoré sa týkajú daňových subjektov, o ktorých nemá žiadnu vedomosť a vôbec tieto subjekty nepozná. Nie je možné, aby kontrolovaný daňový subjekt niesol zodpovednosť za iné daňové subjekty, ktoré so správcom dane nespolupracujú z rôznych dôvodov. Nie je možné, aby zistenia správcu dane u iných daňových subjektov, s ktorými kontrolovaný daňový subjekt neobchodoval, tieto nepozná a nemá o nich žiadnu vedomosť, ťaživo prenášal na kontrolovaný daňový subjekt a pripisoval daňovému subjektu účasť na daňovom podvode.

69. Žalobca namietal i dĺžku trvania daňovej kontroly, ktorá prebiehala od marca 2015 a protokol v daňovej kontrole bol vydaný 02. 05. 2017, teda daňová kontrola trvala viac ako dva roky. Namietal, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly neobsahuje náležitosti § 63 ods. 3 daňového poriadku, keď vo výrokovej časti rozhodnutia absentuje IČO žalobcu.

70. V poslednom bode žaloby č. V. žaloba poukázal na to, že žalovaný sa nevysporiadal s otázkou ako a čím žalobca porušil zákon.

71. Vyjadril presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie je nezákonným rozhodnutím z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

72. Svoje námietky zhrnul do bodov, pričom v bode A) uviedol, že rozhodnutie žalovaného je zmätočné, najmä s prihliadnutím na vykonané dôkazy a ich hodnotenie jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, s ktorými si logicky odporuje. Žalovaný, ani správca dane neodôvodnili, prečo na dôkazy, ktoré získali pri zisťovaní skutkového stavu, ktoré svedčia v prospech žalobcu a na vysvetlenia žalobcu podané v daňovom konaní, neprihliadli, hoci sami potvrdili, že žalobca splnil všetky bezprostredné podmienky uvedené v zákone o DPH a preukázal reálnu existenciu plnenia. Rozhodnutie neobsahuje ani jediný priamy dôkaz, ktorý by odôvodňoval závery žalovaného.

V bode B) žalobca uviedol, že ani žalovaný ani správca dane nepredložili nespochybniteľné dôkazy o tom, že plnenia vyplývajúce z obchodných prípadov deklarovaných prostredníctvom faktúr a iných poskytnutých dôkazov počas daňovej kontroly a následného daňového konania nebolo žalobcovi poskytnuté a žalobcom poskytnuté tak, ako to uviedol. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný ani správca dane nepredložili žiadny dôkaz o tom, že žalobca vedel, mohol vedieť alebo musel vedieť o podvodnom konaní.

Pod bodom C) žalobca vytýkal, že správca dane sa pri výkone kontroly musí držať daňových zásad hodnotenia dôkazov, spôsobu, dokazovania rozsahu kontroly. V zmysle zákona možno ako dôkazný prostriedok použiť čokoľvek, čo má vypovedaciu schopnosť o objektívnej skutočnosť. Vyjadril presvedčenie, že dôkazné prostriedky, ktorých predloženie počas daňovej kontroly zabezpečil, ako aj dôkazné prostriedky, ktoré žalovaný a správca dane získali vlastnou činnosťou, všetky svedčia o objektívnej skutočnosti - zdaniteľných obchodoch žalobcu.

D) rozhodnutie žalovaného je nezákonné a to z dôvodu nezákonného dlhého trvania daňovej kontroly. Daňová kontrola môže byť vykonávaná len v rozsahu a spôsobom uvedeným v zákone. Daňová kontrola začala dňa 24. 03. 2015 a protokol v daňovej kontrole bol vydaný dňa 02. 05. 2017, doručený 09.05.2017.

E) rozhodnutie je nezákonné aj z dôvodu nezákonného prerušenia daňovej kontroly,

F) porušenie neutrality DPH. Správca dane odmietol žalobcovi nárok na odpočítanie DPH z tovaru na výstupe, t. j. pri predaji tovaru zahraničnej spoločnosti, ktorá nie je registrovaná ako platca DPH v Slovenskej republike. Zahraničná spoločnosť v daňovom priznaní túto obchodnú transakciu deklarovala. Takýmto postupom je porušený systém fungovania DPH v rámci EÚ.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane a tieto zrušil.

IV. Vyjadrenie žalovaného

73. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21. 08. 2020 k podanej žalobe uviedol, že sa pridržiava odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia. Podrobne zopakoval priebeh daňovej kontroly vykonanej správcom dane, keď námietku žalobcu týkajúcu sa zákonnosti prerušenia daňovej kontroly považoval za nedôvodnú. Uviedol k žalobným námietkam, že je možné konštatovať zhodu s odvolacími námietkami a nakoľko sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s týmito námietkami náležite vysporiadal, poukázal na predmetné odôvodnenie svojho rozhodnutia, ktoré súd v tejto časti nepovažuje za potrebné uvádzať, nakoľko sú podrobne uvedené v časti II. tohto rozsudku.

74. Zopakoval odôvodnenie napadnutého rozhodnutia k tejto námietke. Žalobca sa podľa názoru žalovaného mylne domnieva, že musí dokazovať skutočnosti za iný daňový subjekt. S poukazom na daňovú a špeciálnu legislatívu, bolo povinnosťou žalobcu požadovať od svojho dodávateľa informácie preukazujúce pôvod tovaru deklarovaného spornými faktúrami. Pokiaľ mu dodávateľ neposkytol informácie o zásielkach potravín živočíšneho pôvodu tak, ako to požaduje vykonávacie nariadenie (EU) o požiadavkách na vysledovateľnosť, mal vedieť, že nemusí ísť o legálne dodávky a takéto dodávky nemal prevziať. Žalobca uznal fakturované dodávky a ich cenu tým, že faktúry prijal, zaúčtoval, na ich základe viedol záznamy podľa § 70 zákona o DPH a v daňovom priznaní uplatnil odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Preto bolo vecou jeho zodpovednosti ako objednávateľa tovaru, aby zvážil rozsah a potrebnosť jemu dostupných dôkazných prostriedkov, ktoré v prípade daňovej kontroly predloží na preukázanie svojich tvrdení, že uplatnený nárok na odpočítanie dane je oprávnený. Zákon o DPH nestojí na formálnom vykazovaní zdaniteľných plnení, a preto formálna existencia faktúr, ako aj preukázanie zaplatenia vyfakturovaných súm nemôže byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je deklarované v dokladoch, vo všetkých jeho znakoch - v právnej skutočnosti, objekte a subjekte. Správca dane v napadnutom rozhodnutí nepopiera predloženie účtovných dokladov k výkonu daňovej kontroly, s nimi súvisiacej účtovnej evidencie a záznamov DPH, ani zistenia správcu dane o tom, že obchodní partneri daňového subjektu potvrdili verifikované zdaniteľné obchody. Zdôraznil však, že právo na odpočítanie dane je možné uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatnej dani, to znamená dani zodpovedajúcej reálnemu plneniu. Rozsiahlym dokazovaním vedeným správcom dane (bez súčinnosti daňového subjektu) bolo zistené, že v reťazci obchodníkov s komoditou kuracie mäso bol vytvorený umelý mechanizmus obchodovania typu tzv. ,,karusel“ s cieľom uplatniť odpočítanie dane a neoprávnene čerpať nadmerný odpočet, ktorý finalizuje podvod vo vzťahu k DPH. V závere svojho podania navrhol podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

V. Ďalší priebeh konania

75. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 09. 12. 2020 a zopakoval, že skutočné dodanie tovaru bolo riadne preukázané. Opätovne poukázal na rozsudok NS SR bod 40. Pokiaľ žalovaný a správca dane spochybňujú dodanie tovaru na inom stupni obchodovania, tak je potrebné tiež poukázať na ustanovenie a citoval ust. .

76. Žalovaný v súvislosti so zisteniami správcu dane, že s tovarom bolo nakladané spôsobom, ktorý nesie znaky podvodného konania, poukázal na Rozsudky ESP C-354/03, C-355/03,C-484/03, uviedol, že správca dane musí na základe objektívnych okolností preukázať, že kontrolovaný daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že transakciou uvedenou ako základ dotknutého práva sa podieľal na podvode v oblasti DPH. Žalobca v čase realizovaných obchodných transakcií (rok 2015) nemohol mať vedomosť o následnom konaní daňových subjektov, pričom niektoré subjekty, ktoré uvádza správca dane a žalovaný ani nepoznal a nemal o nich žiadnu vedomosť.

77. V súvislosti s poukazom na európsku judikatúru, rozsudok ESD č. C277/14 vychádzajúci zo šiestej smernice, v zmysle ktorej prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom, aby zamietli priznanie práva na odpočet, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (rozsudky Bonik, C 285/11, EU:C:C2012, body35 a 37,

Maks Pen, C18/13, EU:C:2014:69, bod 26) (rozsudky C 354/03, C-355/03, C-484/03, EU:C:2006, C-439/04, EU:C:2006:446, C-80/11, C-142/11, EU:C:v 2012:373). V rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronios) a C-484/03 (Bond House), súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Správca dane musí na základe objektívnych okolností preukázať, že kontrolovaný daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že transakciou uvedenou ako základ dotknutého práva sa podieľal na podvode v oblasti DPH.

78. Z vykonaného dokazovania má žalobca za to, že nie je možné konštatovať, že by žalobca mal alebo mohol mať indície smerujúce k podozreniu o existencii nezrovnalostí alebo podvodu. Tvrdenie žalovaného a správcu dane, že žalobca vedel, mohol vedieť, resp. mal vedieť, že sa svojím konaním zúčastňuje nezákonného a účelového konania považuje žalobca za nepreukázané. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil faktúry, dodacie listy, prepravné doklady CMR, bezhotovostné úhrady, preukázal manipuláciu s tovarom.

79. Žalobca poukázal na súkromný znalecký posudok hlavne z dôvodu toho, že žalovaný a ani správca dane sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s otázkou, ktorý právny predpis porušil žalobca. V ostatnom vyjadrení žalovaný zopakoval svoje doterajšie vyjadrenia a preto žalobca sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

80. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 06. 02. 2020, pričom dospel k záveru, že vyššie označené rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa ust. 191 ods. 1 písm. d/ (teda z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a zmätočnosť) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie podľa ust. .

81. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2015, teda i v kontrolovanom zdaňovacom období, predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, miestom dodania tovaru, a) ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14,Podľa § 17 ods. 1 vyššie citovaného zákona, miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.

Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní

stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 43 ods. 1, 4, 5 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania ( § 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

Podľa § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 69 ods. 1 vyššie citovaného zákona, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

82. Podľa , , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 03. 2019 (teda v čase rozhodovania žalovaného), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 74 ods. 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

83. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty určený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie január 2015. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorým ich vydaniu predchádzal. Rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe.

84. Žalobca podľa žalobných bodov namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, žalovaný sa nevysporiadal s otázkou, ako a čím žalobca porušil zákon a aké sú dôkazy a objektívne okolnosti preukazujúce účasť žalobcu na daňovom podvode.

Žalobca mal za to, že zákonné podmienky na priznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty pri dodávkach kuracieho mäsa od ním deklarovaných dodávateľov v zdaňovacom období január 2015 splnil. Žalobca tvrdil, že dôkazné bremeno vyčerpal a z toho dôvodu dôkazné bremeno v rámci daňovej kontroly (a vyrubovacieho konania) prešlo na správcu dane. Napokon namietal aj neprimeranú dĺžku daňovej kontroly.

85. Súd sa v prvom rade vysporiadal s námietkou žalobcu ohľadne nezákonného postupu správcu dane pri prerušení daňovej kontroly. Túto vyhodnotil ako nedôvodnú, keď preskúmaním obsahu administratívneho spisu zistil, že daňová kontrola bola začatá 24. 03. 2015 a ukončená bola dňa 09. 05. 2017 (dňom doručenia protokolu spolu s výzvou zo dňa 03. 05. 2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole). Keďže v priebehu daňovej kontroly nastali situácie, kedy bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu, konkrétne nariadenia Rady (EU) č. 904/201 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej ,,nariadenie Rady (EU) č. 904/2010) a to za účelom zistenia obchodného reťazca a preverenia reálnosti obchodu u dodávateľa a odberateľa žalobcu, správca dane zaslal Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky žiadostí o MVI do jednotlivých štátov EÚ s tým, že možnosť prerušenia daňovej kontroly využil: od 28. 12. 2015 do 07. 03. 2017. Vychádzajúc z celkového času trvania daňovej kontroly po zohľadnení času, počas ktorého bola daňová kontrola prerušená, správny súd konštatuje, že celkový čas trvania daňovej kontroly nepresiahol jeden rok (daňová kontrola trvala 344 dní). Správny súd mal v uvedenej súvislosti za to, že správca dane neporušil žiadne zákonné ustanovenia a ani nariadenie Rady (EU) č. 904/2010, keď pri prerušení daňovej kontroly postupoval podľa ustanovenia § 61 daňového poriadku, pričom prerušenie daňovej kontroly oznámil žalobcovi (doručením rozhodnutia) a zároveň mu oznámil, kedy pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly a tieto dátumy korešpondujú s dátumami doručenia odpovedí na MVI. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že neuvedenie IČO do výroku označenia žalobcu v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly spôsobuje jeho neúčinnosť. Žalobca bol dostatočne identifikovaný v časti adresáta, kde je uvedené aj jeho IČO a teda nemohlo dôjsť k žiadnej zámene subjektov, ktorých sa toto rozhodnutie týka.

86. K tvrdeniu žalobcu, že spôsob a rozsah daňovej kontroly musí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti, pričom samotné prerušenie kontroly musí byť v súlade so , správny súd uvádza, že v danom prípade nemožno aplikovať ustanovenia , keďže tento sa nevzťahuje na daň z pridanej hodnoty ( ). Ohľadom spĺňania požiadavky nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti, správny súd vytýka, že žalobca nesplnenie týchto požiadaviek v žiadnom rozsahu nerozvinul, ako ani neuviedol, v čom by daňová kontrola tieto požiadavky spĺňať nemala, preto správny súd na uvedené námietky nemohol ani prihliadať. Nie je úlohou správneho súdu dopĺňať právnu a skutkovú argumentáciu žalobcu. Správny súd mal v uvedenej súvislosti za to, že správca dane neporušil žiadne zákonné ustanovenia a ani nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010, keď pri prerušení daňovej kontroly postupoval podľa ustanovenia daňového poriadku. V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti žalobcu rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20, z ktorého jednoznačne vyplýva, že článok 10 nariadenia č. 904/2010 v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.

87. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane vyplýva, že orgány verejnej správy svoje rozhodnutie založili jednak na zistení, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky práva na odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr od dodávateľov NEXT TRADE s.r.o., Mima Market s. r. o., Konex SK plus s.r.o. a GALLEX TRADE s. r. o.

88. K deklarovanému dodávateľovi žalobcu - spoločnosti NEXT TRADE, s.r.o. bolo rámci daňovej kontroly dane zistené, žalobca nadobudol od spoločnosti NEXT TRADE, s.r.o., ktorá deklaruje jeho nadobudnutie od spoločnosti EMPORY and MORE s.r.o. na základe faktúry č. 215002. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti NEXT TRADE, s.r.o. bol tovar naložený v Českej republike v Kunoviciach a prepravený do skladov žalobcu v Sládkovičove, ktorý aj objednal prepravu tovaru, Preverením záznamov vozidiel vstupujúcich a vystupujúcich do a z areálu Mraziarní Sládkovičovo a. s. bolo zistené. že vozidlo s evidenčným číslom T. XXXCD bolo v záznamoch zo dňa 14. 01.2015 uvedené. Preverením v Elektronickom mýtnom systéme SR bolo zistene, že vozidlo XXX X. bolo dňa 14. 01. 2015 zaevidované

na vymedzených úsekoch cesty. Konateľ spoločnosti NEXT TRADE, s.r.o. F. K. rokoval za spoločnosť EMPORY and MORE s.r.o. s M. V., hoci konateľom v čase obchodu hol U. Q.. Faktúru č. 215002 mal podľa informácie uvedenej na faktúre vystaviť U. K., ktorý bol konateľom spoločnosti EMPORY and MORE s.r.o. v období od 07. 06. 2013 do 02. 05. 2014, teda v čase uskutočnenia obchodu v januári 2015 už nebol konateľom spoločnosti. Konateľom spoločnosti EMPORY and MORE s.r.o. bol od 02. 05 2014 až do dňa zrušenia spoločnosti W. Q., Brno - Židenice, s ktorým sa českému správcovi dane nepodarilo skontaktovať, neboli predložené žiadne dôkazy o uskutočnení zdaniteľných plnení zo strany spoločnosti EMPORY and MORE s r.o., uvedená spoločnosť bola dňa 19. 02. 2015 zrušená, zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť Magic invest s.r.o., spoločnosť Magic invest s.r.o. je nekontaktná, má len má virtuálne sídlo. Faktúru č. 215002 bola uhradená na účet spoločnosti Laco locn s.r.o, ktorého jediným disponentom je M. W.. RVPS Bratislava ani RVPS Galanta neevidujú spoločnosť EMPORY and MORE s.r.o. vo svojom registri, spoločnosť sa nenachádza ani v elektronickom systéme ŠVTS. Zásielka kuracích pŕs, ktorej pôvodom bol iný členský štát Česká republiku, nebola veterinárnej správe nahlásená ani jedným z dodávateľov v zistenom reťazci. Dodávateľ EMPORY and MORE s.r.o. podal daňové priznanie DPH za zdaňovacie obdobie január 2015, do kontrolného výkazu DPH za január 2015 však dodanie pre odberateľa NEXT TRADE , s.r.o. neuviedol.

89. k ďalšiemu deklarovanému dodávateľovi žalobcu - spoločnosti Mima Market s. r. o. bolo vykonaným dokazovaním zistené, žalobca nadobudol tovar od spoločnosti Mima Market s. r. o., ktorá deklarovala jeho nadobudnutie od spoločnosti N&Y s.r.o.. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Mima Market s. r. o. prepravu tovaru zabezpečil dodávateľ N&Y s.r.o., a tovar hol vyskladnený priamu v skladových priestoroch žalobcu v Mraziarňach Sládkovičovo, ale podrobnosti prepravy nevedel uviesť. Preverením v elekronickom mýtnom systéme SR bolo zistené, že vozidlá, ktoré mali tovar prepraviť boli v predmetných dňoch evidované na vymedzených úsekoch cesty s tým, že štátnou hranicou s Českou republikou prešli opakovane, teda tovar mal byť dovezený z ČR, o ďalších vozidlách, ktoré mali vykonať prepravu, neboli zistené žiadne skutočnosti, spoločnosť N&Y s.r.o. je nekontaktná. Zo strany tejto spoločnosti N&Y s.r.o. neboli predložené žiadne dôkazy o uskutočnení zdaniteľných plnení. Konateľom spoločnosť N&Y s.r.o. bol od 29. 07. 2014 až do dňa jej zrušenia N. R., T. I. T. D., ktorý sa vyjadril, že bol tzv. biely kôň a nemá žiadne informácie o činnosti spoločnosti. Bolo preukázané, že spoločnosť N&Y s.r.o. nevykonávala reálnu hospodársku činnosť, dňa 25. 03. 2015 bola zrušená, zanikla v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom sa stala spoločnosť SLOVRESPO, s.r.o., ktorá bola dňa 23. 04. 2015 zrušená, zanikla v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom sa stala spoločnosť K-2 - R-A, s.r.o., ktorú je právnym nástupcom cca 61 spoločností. Spoločnosť Mima Markel s. r. o. uhradila faktúry spoločnosti N&Y s.r.o. na účet, ktorého jediným disponentom od jeho založenia hol U. Y. (konateľ spoločnosti N&Y s.r.o od 15. 04. 2014 do 29. 07. 2014. Vydávené faktúry za dodanie kuracích pŕs v uvedenom reťazci pravdivo neodrážajú uskutočnenie zdaniteľných obchodov a nebolo preukázané, že vecné plnenie bolo z uskutočnené tak, ako je deklarované faktúrami.

90. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období deklaroval nadobudnutie tovaru od spoločnosti Konex SK plus s.r.o., ktorá deklaruje jeho nadobudnutie od spoločnosti Rubano s.r o., ktorá spoločnosť mala podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Konex SK plus s.r.o. zabezpečiť aj prepravu tovaru do skladu v Sládkovičove. K pôvodu tovaru uviedol, že pochádza z Brazílie, ale ako sa tento tovaru dostal na územie SR nevedel uviesť a tiež nevedel uviesť podrobnosti prepravy. Spoločnosť Konex SK plus s.r.o. zmenil dňa 02. 06. 2016 obchodné meno na NUBAKO s.r.o., štatutárnym zástupcom sa stala občianka Maďarska. Ďalej bolo vykonaným dokazovaním zistené, že spoločnosť Rubano s.r.o, je nekontaktná, za kontrolovaní zdaňovacie obdobie nepodala daňové priznanie k DPH, konateľ spoločnosti Rubano s.r.o. N. F. I. podľa jeho vyiadrenia za spoločnosť Rubano s.r.o. nevykonával žiadnu činnosť, na zastupovanie spoločnosti nikoho nesplnomocnil a nikdy nevystavil a nepodpísal žiadny dokument, k faktúram č. 02012015 a č. 06012015 uviedol, že nevystavil a podpis na nich nie je jeho podpisom. Preverením výpisu z účtu spoločnosti Rubano s.r.o. bolo zistené, že prijaté peňažné prostriedky od odberateľa Konex SK plus s.r.o. boli v priebehu toho istého dňa prevedené na účty spoločnosti (Gomicky, s r..o., Malec a Vavrík s.r.o.,Seafood trade Kft., Mellon s.r.o., Respecting s.r.o., K.B.R. Group v.o.s.). Zo skladovej evidencie skladovateľa Konex SK plus s.r.o. vyplýva, že odosielateľom tovaru bola spoločnosť GORN1CKY s.r.o. s miestom nakladania Praha - Počernice a spoločnosť Seafood Trade Kft s miestom nakládky Tata. Na RVPS Galanta a RVPS Bratislava spoločnosť Rubano s.r.o. nebola registrovaná, a nenachádzala sa ani v elektronickom systéme ŠVPS.

91. Ďalej v preverovanom zdaňovacom období január 2015 žalobca deklaroval nadobudnutie tovaru od spoločnosti GALLEX TRADE s. r. o., ktorá deklarovala jeho nadobudnutie od spoločnosti GAVARO, s.r.o. a ALFA - R s.r.o.. Spoločnosti GALLEX TRADE s. r. o.. a GAVARO, s.r.o., ktoré mali skladovaný tovaru v spoločnosti MRAZTARNE a.s. Sládkovičovo, neevidovali výdaj časti tovaru z svojich skladov. Spoločnosť GAVARO, s.r.o. mala od 29. 01. 2015 nového konateľa, občana Portugalska, spoločnosť je nekontaktná a neboli z jej strany predložené žiadne doklady preukazujúce skutočnosti uvedené bývalým prokuristom spoločnosti pri ústnom pojednávaní. Podľa výpovede bývalého prokuristu bol tovar nadobudnutý od spoločnosti RUGALA s.r.o., ktorú mala od 12. 03. 2015 nového konateľa, občana Grécka a je taktiež nekontaktná. Bývalý konateľa spoločnosti RUGALA s.r.o. potvrdil obchodnú spoluprácu so spoločnosťou GAVA RO, s.r.o., pokyny mal dostať od U. J. (v tom čase riaditeľa MRAZIARNÍ a.s., Sládkovičovo) a bola mu za to, vyplácaná finančná odmena a tiež sa staral o účtovníctvo spoločnosti; k dodávateľmi tovaru mali byť dve české spoločnosti a jedna slovenská, ktoré aj hradili preprav tovaru. Spoločnosť ALFA R s.r.o. deklarovala nadobudnutie tovaru od dodávateľa FEGA FROST, s.r.o., ktorý zabezpečil a vykonal aj prepravu tovaru. Spoločnosť FEGA FROST, s.r.o. deklarovala nadobudnutie predmetného tovaru od dodávateľa Slovakia Food Trading, s.r.o., ktorá podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti FEGA FROST, s.r.o. zabezpečila prepravu tovaru odberateľovi ALFA- R s.r.o. do Sládkovičova. Spoločnosť Slovakia Food Trading, s. r. o. je od 14. 10. 2016 zrušená. Nahliadnutím do spisu uvedeného subjektu bol zistený jediný dodávateľ spoločnosti v januári 2015, a tým bola spoločnosť CROSS CONSULTING, s.r.o., ktorá bola od 15. 12. 2014 zrušená, posledná konateľka spoločnosti K. Y. podľa vlastného vyjadrenia vystupovala ako biely kôň. Aj v tomto prípade predmetné zásielky tovaru neboli veterinárnej správe nahlásené ani jedným z dodávateľov v zistenom reťazci, vystavené faktúry za dodanie kuracích pŕs v uvedenom reťazci pravdivo neodrážajú uskutočnenie zdaniteľných obchodov.

92. Je potrebné zdôrazniť, že napadnuté rozhodnutia žalovaného a správcu dane majú podklad v daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie január 2015 a v zásade sa týkajú obchodných prípadov žalobcu realizovaných dodávateľmi NEXT TRADE, s.r.o., Mima Market s. r. o., Konex SK plus s.r.o. a GALLEX TRADE s. r. o., pričom správca dane uviedol, že i keď žalobca ku kontrole predložil doklady faktúry, dodacie listy a účtovné doklady - vykonaným šetrením bolo zistené, že vznik práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty od deklarovaných dodávateľov nebol preukázaný. Žalovaný vo svojom rozhodnutím, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 02. 09. 2019 a poukázal na to, že správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval pravdivosť údajov uvedených žalobcom v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 a zameral sa na opodstatnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane na základe predložených faktúr od spoločnosti NEXT TRADE, s.r.o., Mima Market s. r. o., Konex SK plus s.r.o. a GALLEX TRADE s. r. o.,, pričom skonštatoval, že skutočné dodanie tovaru v súlade s ust. § 8 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty v definovanom obchodnom reťazci sa nepotvrdilo. Aj z uvedeného vyplýva, že ak nedošlo k dodaniu tovaru jednotlivými dodávateľmi, nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a preto odberateľovi - žalobcovi zapojenému v tomto obchodnom reťazci nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane. Z uvedeného vyplýva, že dôvodom pre nepriznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty bolo to, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky uvedené v ust. § 49 a 51 zákona o DPH.

93. Žalovaný zároveň na inom mieste odôvodnenia rozhodnutia uvádza, že výsledkom týchto daňových kontrol je konštatovanie, že obchodné reťazce, v rámci ktorých ma byť predmetný tovar dodaný, boli vytvorené za účelom získania daňovej výhody. V ďalšej časti svojho rozhodnutia uvádza, že dôvodom na neuznania práva daňového subjektu na odpočítanie dane nie je porušenie hmotnoprávneho predpisu

- , ale účasť na daňovom podvode. V závere svojho rozhodnutie konštatuje žalovaný, že popísané obchodné reťazce, ktorých súčasťou bol aj daňový subjekt, skutočne nesú typické znaky konaní podvodného charakteru vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty.

94. Správca dane nepriznal žalobcovi oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach tovaru - kuracích pŕs do iného členského štátu pre odberateľa ZUZANEX Tomasz Giec na základe faktúr č. 20150002, 20150009, 20150028, 20150032 z dôvodu, že nebolo preukázaná preprava od žalobcu do iného členského štátu - Poľska a teda mal za to, že neboli splnené podmienky ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH. Pri zisťovaní splnenia podmienok na oslobodenie od dane bolo vykonané obsiahle dokazovanie zamerané na pohyb konkrétnych vozidiel, ktoré mali vykonať prepravu a to z elektronického mýtneho systému, z poľského elektronického systému, žiadosťou o MVI zaslanej

poľskej daňovej správe a bolo skonštatované správcom dane i žalovaným, že napriek tomu, že ku každej faktúry sú priložené dokumenty - dodacie listy, doklady skladovateľa, vyhlásenie odberateľa, medzinárodné nákladné listy, žalobca vecne nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie dane. Správca dane skonštatoval, že vykonaným preverovaním bolo zistené, že pri uplatnení práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu žalobcom došlo k porušeniu ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH, lebo prepravenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu nebolo preukázané. Správca dane zároveň na inom mieste odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca síce predložil formálne dôkazy za účelom preukázania práva na oslobodenie od dane, ale sa zistilo, že transakcia bola podozrivá od začiatku a pri výkone dokazovania sa potvrdilo, že bola spojená s podvodom na dani z pridanej hodnoty spáchanej odberateľom v inom členkom štáte. Správca dane disponuje dôkazmi, ktoré ho oprávňujú tvrdiť, že žalobca o tejto skutočnosti, že transakcia, ktorá tvorí základ nárokovaného práva na oslobodenie od dane, je súčasťou podvodnej schémy, vedel, resp. vedieť mal. Teda okrem záverečného konštatovania o nepreukázaní nároku na oslobodenie od dane sa prelína argumentácia týkajúca konštatovania podozrenia z daňového podvodu.

95. V rozhodnutiach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Elektronics Ltd (C-353/03) a Bond House Systems Ltd. (C-484/03) Európsky súdny dvor konštatoval, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý. K spresneniu tejto zásady došlo v rozhodnutí vo veci Kittel (C-439/04) tak, že vo vzťahu k nedbanlivosti a úmyslu je Európsky súdny dvor tohto názoru, že osobe povinnej k dani, ktorá vedela alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty, môže byť uplatnenie nároku na odpočet dane odopreté. Dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane. Skutočnosť, či konkrétny daňový subjekt v reťazci vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu, stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. Dôkazné bremeno je v takom prípade spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností.

96. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak (§ 63 ods.2 daňového poriadku), pričom v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo (§ 63 ods.5 daňového poriadku). Nepreskúmateľným nie je len rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné, ale za nepreskúmateľné je možné označiť aj také rozhodnutia, ktoré obsahujú také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje.

97. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného i správcu dane vyplýva, že správca dane a žalovaný uviedol, aké úkony a zisťovania vykonal vrátane doslovného opisu jednotlivých vyjadrení, výsluchov a obsahu realizovaných dožiadaní. Vykonané dôkazy a zistené skutočnosti sú vyhodnotené v tom zmysle, že preverovaná transakcia indikuje konanie, ktoré smeruje k podvodnému konaniu. V rozhodnutiach správcu dane a žalovaného sa prelína konštatovanie, že žalobca ako daňový subjekt nekonal s náležitou starostlivosťou, aby sa svojim konaním vyhol účasti na podvode s daňou z pridanej hodnoty a mohol a mal vedieť, že ide transakcia je súčasťou podvodnej schémy s konštatovaním, že nesplnil hmotnoprávne podmienky na priznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty v zmysle ust , ani hmotnoprávne podmienky na oslobodenie od dane v zmysle ust. zákona o DPH.

98. Žalovaný vo svojom rozhodnutí na jednom mieste konštatuje, že ...za danej dôkaznej situácie je možné konštatovať, že v danej veci ide o účelovo vytvorený obchodný reťazec, ktorého hlavnou úlohou nie je riadne vykonávanie podnikateľskej činnosti jednotlivými spoločnosťami zapojenými v tomto reťazci, ale o neoprávnené získanie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty. Súčasťou reťazca

je vždy tzv. zmiznutý obchodník, nárazník a nakoniec dodávateľ do iného členského štátu. Tak, ako je vyššie uvedené, popísaný obchodný reťazec nesie znaky reťazových resp. karuselových daňových podvodov.... Na inom mieste rozhodnutia uvádza, že daňový subjekt na základe sporných faktúr od deklarovaných dodávateľov tovaru kuracích prs - spoločností NEXT TRADE, s.r.o., Mima Market s. r. o., Konex SK plus s.r.o. a GALLEX TRADE s. r. o., porušil ust. Daňový subjekt nepredložil v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v daných veciach relevantný dôkaz, ktorý preukazuje oprávnenosť uplatnenia si práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr vystavených deklarovanými dodávateľmi v zdaňovacom období január 2015.

99. Na inom mieste rozhodnutia uvádza, že daňový subjekt na základe spornej faktúry pre spoločnosť ZUZANEX porušil , pretože oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu je možné len v rozsahu a za podmienok stanovených v , pričom oslobodenie od dane je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok a už nesplnenie len jednej vylučuje priznanie nároku. Daňový subjekt nepredložil v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v daných veciach relevantný dôkaz, ktorý preukazuje oprávnenosť uplatnenia si práva na odpočítanie dane zo spornej faktúry a práva na oslobodenie od dane na základe vystavených faktúr.

100. Odôvodnenia napadnutých rozhodnutí si tak navzájom ako aj vnútorne odporujú. Nemožno sa zároveň dopustiť konania majúceho znaky daňového podvodu a zároveň nesplniť podmienky dôvodnosti nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, resp. oslobodenia od DPH. Skutočnosť, že dôvody, na ktorých žalovaný (a správca dane) založili svoje rozhodnutia si vnútorne odporujú, spôsobujú zmätočnosť, nezrozumiteľnosť navzájom si odporujúcich skutkových zistení a právnych záverov a s tým súvisiacu nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane. Takéto právne zdôvodnenie nepriznania práva na odpočet dane považoval správny súd za mätúce a nezrozumiteľné, pretože z neho po právnej stránke jednoznačne nevyplýva, či žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky pre priznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty, alebo bol účastný na podvodnom karuselovom obchode smerujúcemu k daňovému úniku. Od právnej kvalifikácie konania, ktoré je nezlučiteľné so systémom DPH, totiž závisí nielen okruh skutočností, ktoré musia byť v daňovom konaní preukázané, ale aj to, kto tieto skutočnosti preukazuje, čo má vplyv aj na realizáciu práva daňového subjektu na obhajobu ako aj na bránenie svojich práv.

101. Žalobca pri daňovej kontrole predložil faktúry, dodacie listy, svoje tvrdenia preukazoval predloženými dôkazmi aj svedeckými výpoveďami osôb, ktoré mali byť účastné pri odovzdaní tovaru. Žalobca mal pritom za to, že svoje dôkazné bremeno vyčerpal a z napadnutého rozhodnutia sa v dôsledku vyššie uvedenej zmätočnosti majúcej za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutí nedozvedel, čo bolo skutočným dôvodom nepriznania oslobodenia od dane, najmä pokiaľ sa v napadnutých rozhodnutiach žalovaného i správcu dane opakovane prelína argumentácia daňových orgánov týkajúca sa podvodného konania a zároveň je konštatované, že to bol daňový subjekt, ktorý nepreukázal nárok na priznanie odpočtu od dane, nakoľko nebola splnená resp. preukázané dodanie tovaru dodávateľmi uvedenými na faktúrach. V súvislosti s otázkou nepreskúmateľnosti súvisí aj otázka, či dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, alebo naopak, správcu dane, nakoľko iná dôkazná situácia vzniká pri preukazovaní podvodu, a pri preukazovaní nároku na odpočet DPH. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne v tejto súvislosti vyplýva, že treba rozlišovať medzi preukázaním hmotnoprávnej požiadavky práva na odpočítanie DPH, na jednej strane a určením existencie podvodu na DPH na druhej strane (Ferimet, C-281/20, bod 41). Preukazovanie hmotnoprávnych podmienok má teda prednosť pred povinnosťou daňových orgánov preukazovať, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že poskytnutie uvedených tovarov alebo služieb súvisí s podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Všeobecnú povinnosť preukazovať podvod zo strany správcu dane správny súd nespochybňuje, ale v prejednávanej veci nešlo o tento prípad, keďže podľa správcu dane i žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní hmotnoprávnej podmienky na priznanie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty.

102. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27. 07. 2016, podľa ktorého: „ I. Ak v danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou ovplyvňujúcou určenie žalobcom priznanej dane bolo ním uvedené oslobodenie od dane z pridanej hodnoty z dôvodu deklarovaného uskutočnenia intrakomunitárneho obchodu dodaním tovaru dodávateľovi registrovanému na daň z pridanej hodnoty v Maďarskej republike, bolo v rámci preukazovania oprávnenosti jeho nároku podstatnou skutočnosťou preveriť základné atribúty určujúce podmienky

oslobodenia od dane, ktorým je jednoznačne uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru do iného členského štátu (, , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Túto skutočnosť je podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov povinný preukázať platiteľ dodávajúci tovar do iného členského štátu, a to bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť pri výbere spoľahlivých obchodných partnerov, a to čo do osoby odberateľa v členskom štáte alebo prepravcu tovaru. II. Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie, a teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Naopak, v prípade dôvodného podozrenia o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t.j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru. Navyše ide o spontánnu výmenu informácií uskutočnenú podľa článku 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo dňa 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 prepracované znenie).

103. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych (v predmetnej veci daňových) orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno- právne predpisy a či splnili povinnosti stanovené zákonom. Správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.

104. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, výsledkom ktorého po vysporiadaní sa s celým rozsahom argumentácie žalobcu musí byť rozhodnutie odôvodnené tak, aby po všetkých stránkach zodpovedalo ako všeobecným požiadavkám na jeho jasnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť, tak aj požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia daňového poriadku. Žalobca v podanej žalobe síce navrhol, aby súd zrušil i rozhodnutie správcu dane, avšak súd nevzhliadol takéto dôvody s poukazom na ust. . Vzhľadom na kompetencie žalovaného pri náprave prípadných pochybení prvostupňového správneho orgánu súd nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania navrhované zrušenie rozhodnutia Daňového úradu Nitra zo dňa 02. 09. 2019. S poukazom na uvedené bude úlohou žalovaného, aby v naznačenom smere opätovne rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 02. 09. 2019, najmä si jednoznačne na základe vykonaného dokazovania ozrejmil, či žalobca splnil podmienky na priznanie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa zákona o DPH pri dodaní tovaru spoločnosťou NEXT TRADE, s.r.o., Mima Market s. r. o., Konex SK plus s.r.o. a GALLEX TRADE s. r. o.. Pokiaľ zotrvá na argumentácii, že tieto neboli splnené z dôvodu, že nebolo preukázané, že tovar bol, resp. nemohol byť dodaný práve žalobcom deklarovanými dodávateľmi a teda hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty splnené neboli, nie je dôvod sa ďalej zaoberať prípadnou účasťou žalobcu na podvodnom konaní v rámci reťazca s kuracím mäsom.

105. Nakoľko správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, nezaoberal sa ďalšími tvrdenými dôvodmi nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, ktoré sú obsahom správnej žaloby.

106. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. . O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

107. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.