Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27C-192-2014.pdf
PDF · 108.28 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/192/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpený advokátkou: JUDr. Helena Strachotová, Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporcovi: U. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, Z., t. č. bytom E. X, Z., za účasti vedľajšieho účastníka: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42362962, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava zastúpený advokátom: JUDr. Patrik Podhorský, Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 9.324,72 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 11.4.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 9.232,60 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 29.9.2008 bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 10.212,11 € na nákup spotrebného tovaru, ktorý sa zaviazal splácať v 72. mesačných splátkach vo výške 222,00 €, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci počínajúc 15.10.2008. Odporca svoj záväzok úver splácať riadne a včas nesplnil. Dňa 30.11.2010 sa stal dlh splatným vo výške 9.324,72 €.
Odporcovi bol návrh s prílohami doručený dňa 12.9.2014, k tomuto sa písomne vyjadril dňa 16.9.2014 a uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie na zaplatenie 9.324,72 € s príslušenstvom odmieta, pretože mu bolo doručené rozhodnutie Okresného súdu Trnava zo dňa 20.6.2013 č.k. 10Er/349/2013-23, ktorým bolo rozhodnuté o zastavení exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
Na základe uvedeného bol pripojený do konania exekučný spis tunajšieho súdu sp. zn. 10Er/349/2013, z ktorého vyplýva že prebiehalo konanie o zaplatenie 9.324,72 € na rozhodcovskom súde. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 27C/192/2014-25 zo dňa 21.11.2014 bolo rozhodnuté o zastavení konania vo veci z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, keďže totožné konanie o zaplatenie 9.324,72 € skončilo právoplatným rozhodnutím rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave č. k. 3519/II zo dňa 8.10.2012. Proti uvedenému rozhodnutiu o zastavení konania podal navrhovateľ odvolanie. Krajský súd v Trnave rozhodnutím zo dňa 8.9.2015 sp. zn. 24Co/140/2015-38 zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vec vrátil na ďalšie konanie.
Právny zástupca navrhovateľa v podaní zo dňa 11.12.2015 uviedol, že návrh podal na súd včas, nakoľko premlčacia doba neplynie, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje za začatie súdneho konania alebo za uplatnenia práva v už začatom konaní. Takisto premlčacia doba neplynie ani vtedy, ak veriteľ začne na základe platnej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovské konanie spôsobom ustanoveným v rozhodcovskej zmluve alebo v pravidlách, ktorými sa rozhodcovské konanie spravuje. Ďalej uviedol, že ak v čase skončenia súdneho alebo rozhodcovského konania premlčacia doba už uplynula alebo v prípade, ak do jej skončenia zostáva menej ako rok, predlžuje sa premlčacia doba tak, že sa neskončí skôr než jeden rok odo dňa, keď sa skončilo súdne alebo rozhodcovské konanie. Navrhovateľ uviedol, že na základe uzavretej rozhodcovskej doložky si uplatnil svoj nárok najskôr u Rozhodcovského súdu v Bratislave, ktorý dňa 8.10.2012 vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3519/11. Nakoľko navrhovateľovi odporca nič neuhradil, navrhovateľ aj s ohľadom na zastavenie exekučného konania bol nútený uplatniť si nárok u okresného súdu dňa 11.4.2014 žalobou zo dňa 28.3.2014. Navrhovateľ taktiež uviedol, že uzatvorená zmluva sa odstúpením od počiatku ruší. Ďalej poukazuje, že jeho postup bol v súlade s § 13 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak spotrebiteľ uplatní právo podľa odseku 1, je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi. Navrhovateľ poukazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 30.4.2014, č.k. 29C/254/2012-64, ktorý Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 5.11.2014, č.k. 3Co/161/2014 potvrdil. Podľa tohto rozhodnutia začala v tomto prípade plynúť premlčacia doba dňom 1.12.2010 do dňa podania žaloby rozhodcovskému súdu, t. j. 16.12.2011. Odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti rozhodcovského rozsudku od 17.10.2012 začala opäť plynúť premlčacia doba, a to do dňa predchádzajúceho doručeniu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, t. j. 29.4.2013. Opätovne začala premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, t.j. od 25.7.2013 až do dňa predchádzajúcemu dňu podania žaloby na Okresný súd Trnava, t.j. do 10.4.2014. Navrhovateľ uviedol, že z premlčacej 3-ročnej lehoty uplynulo iba 836 dní čo predstavuje 2 roky a 106 dní.
Na podporu odporcu vstúpilo do konania občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, podaním zo dňa 12.12.2014 doručeným súdu dňa 30.12.2014.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavili právny zástupca navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a riadne a včas, predvolaný právny zástupca vedľajšieho účastníka, ktorý sa neospravedlnil. Súd preto postupoval podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a vec prejednal za ich neprítomnosti, pričom vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa so návrhom zo dňa 28.3.2014, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, Oznámením o odstúpení od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 8.10.2010 s fotokópiou doručenky, prehľadom čerpania a úhrad, vyjadrením odporcu, vyjadrením navrhovateľa, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľ uzavrel dňa 29.9.2008 s odporcom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru v písomnej forme. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ podľa časti B/ zmluvného formulára poskytol odporcovi úver vo výške 10.212,11 €, ktorý sa odporca zaviazal splácať v 72. mesačných splátkach po 222,00 € splatných vždy do 15. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná 15.10.2008. RPMN bola 17,33 % a úrok z úveru bol dohodnutý vo výške 13,88 % ročne. Odporca nesplácal riadne a včas poskytnutý úver. Zaplatil sumu 3.686,73 €. Navrhovateľ si uplatnil zaplatenie sumy 9.324,72 €, z toho suma 7.813,33 € je úverová istina splatná ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy, 1.419,27 € dlžné mesačné splátky úveru a suma 92,12 € je zmluvná pokuta za omeškanie so splácaním úveru. Dňa 8.10.2010 navrhovateľ zaslal odporcovi odstúpenie od úverovej zmluvy s oznámením, že úver je ku dňu 30.10.2010 splatný. List bol odporcovi doručený dňa 13.10.2010 doporučene, odporca list prevzal.
Zmluva o úvere, z ktorej navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje, je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi
tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Keďže však odporca uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa vzťahujú zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 2 písm. e), g), i) zákona. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
Podľa § 3 posledná veta zákona spotrebiteľských úveroch ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch.), keďže navrhovateľ pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch). Tento vzťah je teda nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), a to vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky, ktoré sa zaviazal navrhovateľovi dohodnutým spôsobom vrátiť. Pre porušenie zmluvných povinností navrhovateľ od zmluvy odstúpil.
Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali. Pristupujúc k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje podľa § 4 ods. 2 písm. e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 222,00 € bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny a úroku. Uvedený obsahový nedostatok zmluvy má za následok, že úver je potrebné v zmysle § 3 uvedeného zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Ďalej sa súd zaoberal otázkou odstúpenia od zmluvy navrhovateľom listom z 8.10.2010, pričom odstúpenie od zmluvy bolo doručované v súlade s úpravou vo Všeobecných podmienkach CETELEM Slovensko a.s., doručené bolo dňa 13.10.2010, preto možno vychádzať zo záveru, že odstúpenie bolo doručené riadne a nastali účinky odstúpenia od zmluvy. V súlade s § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a sa zmluva zrušuje od začiatku, pričom zo zrušenej zmluvy sú účastníci v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka povinný vrátiť poskytnuté plnenie. Pokiaľ odporca dostal plnenie vo forme peňažných prostriedkov v sume 10.212,11 € a je povinný vrátiť plnenie v rovnakej výške. Akékoľvek iné zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo spotrebiteľa i po odstúpení od zmluvy platiť úver aj s úrokmi, poplatkami a ostatnými nákladmi ako keby k odstúpeniu nedošlo, je v rozpore s § 54 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie zmluvy o úvere, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 a § 457 Občianskeho zákonníka, preto je pre rozpor s § 54 Občianskeho zákonníka neplatné. Prípadné posudzovanie obchodnoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy je v danej veci neakceptovateľné, pretože pri odstúpení od zmluvy je potrebné vychádzať z § 48 Občianskeho zákonníka, pričom ide aj o zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy a použitie obchodnoprávnej úpravy nie je pre odporcu výhodnejšie.
V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov je povinnosťou súdu z úradnej povinnosti prihliadať k premlčaniu, a preto sa súd zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 122 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 82 ods. 1 O.s.p., konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.
V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je povinnosťou súdu z úradnej povinnosti prihliadať k premlčaniu, a preto sa súd zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ podaním zo dňa 8.10.2010 oznámil odporcovi odstúpenie od úverovej zmluvy a vzhľadom na omeškanie odporcu so splácaním úveru navrhovateľ zosplatnil úver v celom rozsahu. Oznámenie bolo odporcovi doručené dňa 13.10.2010. Odporca splátky nesplatil, preto došlo v zmysle oznámenia dňa 30.10.2010 k zosplatneniu celého úveru.
Súd je povinný prihliadať na premlčanie, nakoľko vyššie citované ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Právna úprava v ustanovení § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bola zavedená s účinnosťou od 1.5.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré normuje predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na jeho základe sa súdu ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať.
Pokiaľ ide o aplikáciu dvojročnej premlčacej doby v zmysle Občianskeho zákonníka, súd ju odôvodňuje nasledovne. Aj keď má úverová zmluva nesporne charakter absolútneho obchodu, je potrebné na otázku premlčania, vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy a súčasnú súdnu prax, aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. I keď súdna prax vo vzťahu k aplikácii Občianskeho či Obchodného zákonníka
na premlčanie pri spotrebiteľských vzťahoch nebola jednotná, je potrebné túto v súčasnosti posudzovať aj v kontexte s aktuálnym znením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Cieľom prijatia uvedenej právnej normy bolo práve odstránenie výkladových problémov v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, a vzťahy s nimi súvisiace. Nakoľko právny predpis, ktorého súčasťou uvedené ustanovenie je, nemá prechodné ustanovenia, znamená to, že od jeho účinnosti sa predmetné ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 12/2014 z 21.04.2015, sp. zn. 8 MCdo 1/2014 z 30.03.2015).
Počiatok plynutia dvojročnej premlčacej doby je podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je viazaný na okamih, kedy došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy mal odporca splniť svoj záväzok dňa 31.10.2010, t.j. nasledujúci deň po zosplatnení. Navrhovateľ mohol svoje právo prvýkrát uplatniť tiež v tento deň. Najskôr si uplatnil svoje právo podaným návrhom dňa 16.12.2011 na Rozhodcovský súd v Bratislave. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2012 a navrhovateľ cestou súdneho exekútora požiadal Okresný súd Trnava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 30.4.2013. Okresný súd Trnava zamietol žiadosť súdneho exekútora a následne uznesením č. k. 10Er/349/2013-23 zo dňa 4.9.2013 zastavil exekúciu. Po rozhodnutí Okresného súdu Trnava v exekučnej veci dňa 4.9.2013, navrhovateľ nepodal odvolanie, predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2013. Navrhovateľ nepokračoval plynulo v začatom konaní, t.j. návrh na súd podal až dňa 11.4.2014 po 163 dňoch od doručenia uznesenia o zastavení exekúcie. Navrhovateľ sám uviedol, že z premlčacej lehoty, podľa neho 3-ročnej, uplynulo iba 836 dní čo predstavuje 2 roky a 106 dní.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že konaním na rozhodcovskom súde nedošlo k pretrhnutiu plynutia premlčacej lehoty, nakoľko rozsudok rozhodcovského súdu bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke a je nulitným rozhodnutím (viď uznesenie odvolacieho súdu č.k. 24Co/140/2015-38 zo dňa 8.9.2015, ktorým zrušil zastavenie konania). Sám navrhovateľ poukázal v odvolaní proti uzneseniu o zastavení konania na to, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný. Z tohto dôvodu nedošlo k pretrhnutiu a následnému pokračovaniu plynutia premlčacej lehoty, ale dvojročná premlčacia lehota uplynula dňa 31.10.2012, pričom navrhovateľ podal návrh na súd dňa 11.4.2014, teda po márnom uplynutí premlčacej doby, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.
Naviac súd považuje za potrebné doplniť, že navrhovateľ si pri odstúpení od zmluvy uplatňuje okrem istiny aj úroky s odkazom na ustanovenie § 13 ods. 3 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade nie je možné aplikovať tieto ustanovenia, nakoľko odstúpil od zmluvy veriteľ a nie spotrebiteľ a úverová zmluva bola uzatvorená pred 11.6.2010 a preto sa právne vzťahy medzi účastníkmi spravujú podľa doterajších predpisov, ktoré takúto úpravu neobsahujú.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
V zmysle § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
V zmysle § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 31. 12. 2014 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
V zmysle § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý boli úspešní v konaní, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili a ani im zo spisu žiadne nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.