Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10Cb-14-2015.pdf
PDF · 134.1 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/14/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa REA SLOVTEAM, spol. s r.o., so sídlom Zvolenská cesta 23, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 033 421, zastúpený Advokátska kancelária Laššák s.r.o., so sídlom Rudlovská cesta 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 771651, proti odporcovi KOVOVÝROBA Hriňová, s.r.o., so sídlom Partizánska 2549, 962 05 Hriňová, IČO: 36 638 269, o zaplatenie 1.314,30 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1.314,30 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.080,- € od 18.12.2012 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 234,30 € od 25.4.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- € a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 597,18 €, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh v sume 78,50 € a z trov právneho zastúpenia v sume 518,68 €, ktoré je povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa Advokátska kancelária Laššák s.r.o., IČO: 36 771 651, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 10.3.2015 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 9.3.2015, ktorým sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd zaviazal odporcu formou platobného rozkazu zaplatiť mu sumu 1.314,30 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.080,- od 18.12.2012 do zaplatenia a vo výške 9,25 % ročne zo sumy 234,30 € od 25.4.2014 do zaplatenia, ako i paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- € a tiež trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 78,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 167,10 €. Svoj návrh navrhovateľ zdôvodnil tým, že na základe ústnej objednávky odporcu navrhovateľ odplatne vyrobil a dodal odporcovi tovar celkovo 20 ks pántov podľa špecifikácie uvedenej v prílohe zákazkového listu navrhovateľa, ktorého dodanie odporcovi vyfakturoval faktúrou č.4120200493 na sumu 1.080,- €, splatnou dňa 17.12.2012. Objednávkou č.114-02-00081 zo dňa 11.3.2014 (ďalej len „objednávka“) si navrhovateľ ako objednávateľ objednal u odporcu ako zhotoviteľa opracovanie dielov dodaných navrhovateľom podľa parametrov v objednávke uvedených. Odporca nebol vlastníkom dielov zadaných na opracovanie a ani ich nevyrobil a plnenie odporcu pre navrhovateľa bolo subdodávkou v rámci celkovej dodávky navrhovateľa pre jeho zmluvného partnera v Talianskej republike. Odporca ako zhotoviteľ síce vykonal opracovanie dielov, ale toto opracovanie nezodpovedalo v niektorých prípadoch navrhovateľom zadaným parametrom z kvalitatívneho a v jednom prípade aj z kvantitatívneho hľadiska, čím navrhovateľovi vznikla škoda predstavujúca znehodnotenie príslušných dielov - materiálu, ktoré znehodnotenie malo tak závažný charakter, že navrhovateľ od časti zmluvy týkajúcej sa vadného plnenia zo strany odporcu odstúpil a vyčíslil si náhradu škody na znehodnotenom materiáli - dieloch, ktorej náhradu odporcovi vyfakturoval faktúrou č.4140200096 na sumu 234,30 €, splatnou dňa 24.4.2014. Obidve faktúry v celkovej výške 1.314,30 € zostali zo strany odporcu neuhradené. Po právnej stránke navrhovateľ zdôvodnil svoj návrh odkazom na ustanovenie § 409 a 447 Obchodného zákonníka s tým,
že zo strany odporcu došlo k porušeniu týchto zákonných ustanovení, keď odporca nezaplatil cenu za dodanie tovaru v lehote splatnosti, pokiaľ ide o plnenie fakturované faktúrou č.41202000493. V prípade nároku fakturovaného faktúrou č.4140200096 došlo zo strany odporcu k porušeniu ustanovenia § 536 Obchodného zákonníka, nakoľko odporca neopracoval niektoré diely dodané navrhovateľom podľa objednávky - teda vykonanie časti diela nezodpovedalo výsledku predpokladanému zmluvou o dielo a týmto porušením povinnosti na strane odporcu došlo k vzniku škody na strane navrhovateľa, ktorá predstavuje znehodnotenie niektorých dielov - materiálu. Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania tieto si navrhovateľ uplatnil, pokiaľ ide o plnenie fakturované faktúrou č.4120200493 v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013 v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. a v prípade nároku na náhradu škody v zmysle faktúry č.4140200096 s poukazom na ustanovenie § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v platnom znení v spojení s ustanovením § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov podľa § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z.
Na návrh vydal súd dňa 13.5.2015 platobný rozkaz sp.zn. 10Cb/14/2015-19, ktorý bol odporcovi doručený dňa 27.5.2015, a proti ktorému odporca podal odpor zo dňa 5.6.2015, doručený tunajšiemu súdu dňa 8.6.2015, v ktorom uviedol, že uvedenú sumu zaplatili osobne pánovi H. v hotovosti pri osobnom stretnutí vo Zvolene a preto sú nie vedomí si existencie uvedeného dlhu. Dňa 2.7.2015 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľa k odporu odporcu, v ktorom okrem iného uviedol, že skutočnosť uvádzaná odporcom v podanom odpore sa nezakladá na pravde, keďže odporca svoj záväzok voči navrhovateľovi až do dňa spísania tohto vyjadrenia nesplnil. Vo svetle uvedeného považoval navrhovateľ podaný odpor za účelový s úmyslom zmariť správoplatnenie vydaného platobného rozkazu a natiahnuť čas súdneho konania. Prípisom zo dňa 11.8.2015 vyzval súd odporcu, aby doručili súdu výpis z bankového účtu, potvrdenie o zaplatení, výdavkový pokladničný doklad alebo iný listinný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia v podanom odpore zo dňa 5.6.2015, ohľadne toho, že žalovaná suma už bola navrhovateľovi uhradená. Odporca na túto výzvu súdu nereagoval a následne tunajší súd rozhodol uznesením zo dňa 7.10.2015 sp.zn. 10Cb/14/2015-30, ktorým súd odmietol odpor odporcu proti platobnému rozkazu tunajšieho súdu č.k. 10Cb/14/2015-19 zo dňa 13.5.2015, ako podaný bez odôvodnenia vo veci samej. Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení. Dňa 29.10.2015 bolo na tunajší súd doručené podanie odporcu označené ako odpor voči uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene sp.zn. 10Cb/14/2015-30, ktorý podali z dôvodu, že súd nevytýčil pojednávanie, kde by mohli dokázať tvrdenie, že konateľ spoločnosti navrhovateľa prevzal hotovosť osobne od Ivana Moravčíka a žiadali toto uznesenie zrušiť a vytýčiť pojednávanie. Dňa 5.11.2015 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 4.11.2015, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu reagoval na podanie odporcu zo dňa 27.10.2015, v ktorom okrem iného uviedli, že postup konajúceho súdu z hľadiska procesného postupu, keď súd vyhodnotil odpor odporcu zo dňa 5.6.2015 ako taký, ktorý nebol kvalifikovaný a vecne odôvodnený a odmietol ho, za vecne správny. Poukázal navrhovateľ tiež na to, že odporca ani v odpore zo dňa 5.6.2015, ani v podaní zo dňa 27.10.2015 nešpecifikoval ako chcel uniesť dôkazné bremeno svojich tvrdení v predmetnej veci, čo dokresľuje celkový obraz o jeho procesnej obrane založenej na nepodložených tvrdeniach nezakladajúcich sa na pravde. Spis bol následne predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie s tým, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 26.11.2015 sp.zn. 43Cob/195/2015-38, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2015 rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č.k. 10Cb/14/2015-30 zo dňa 7.10.2015 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu na ďalšie konanie.
Súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie na deň 23.3.2016, na ktorom súd vec meritórne prejednal a následne odročil za účelom predvolania svedkov navrhnutých odporcom, a to konkrétne na deň 2.5.2016 s tým, že na tomto pojednávaní súd vec meritórne prejednal a rozhodol. Na týchto pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, oboznámil sa s prednesom právneho zástupcu navrhovateľa a vykonal listinné dôkazy, ktoré označili účastníci a ktorých fotokópie doložili do súdneho spisu v priebehu konania a to: faktúru č.4120200493 z č.l.4, dodací list zo dňa 30.11.2012 z č.l.5, zákazkový list z č.l.6, zákazkový list z č.l.7, objednávku 114-02-00081 z č.l.8, faktúru č.4140200096 z č.l.9, zmätkový list z č.l.10, zmätkový list z č.l.11, zmätkový list z č.l.12, zmätkový list z č.l.13, poštovú doručenku zo dňa 3.10.2014, výzvu na úhradu - návrh na zmier zo dňa 2.10.2014, emailovú komunikáciu zo dňa 13.augusta 2014, 16.júla 2014, 18.júna 2014,
5.júna 2014, 16.mája 2014, predžalobnú upomienku zo dňa 14.7.2014, upomienku č.3 zo dňa 7.7.2014, upomienku č.2 zo dňa 23.6.2014, upomienku č.1 zo dňa 12.6.2014, pričom zistil tento skutkový stav. Z faktúry č.4120200493 zo dňa 3.12.2012 súd zistil, že ako dodávateľ je tu uvedený navrhovateľ a ako odberateľ je tu uvedená firma odporcu, dátum splatnosti 17.12.2012, predmet fakturácie Pánt 1, v množstve 10 kusov, cenníková cena 45,- €, predajná cena 45,- €, hodnota 450,- €, Pánt 2, množstvo 10 kusov, cenníková cena 45,- €, predajná cena 45,- €, hodnota 450,- €, celková fakturovaná suma k úhrade vrátane 20 % DPH 1.080,- €. Z dodacieho listu č.812-00362 zo dňa 30.11.2012 súd zistil, že ak dodávateľ je tu uvedená formou pečiatky firma navrhovateľa, ako odberateľ KOVOVÝROBA Hriňová s tým, že v spodnej časti sa nachádza aj pečiatka firmy odporcu, v kolóne zásielku prevzal a v kolónke podpis odberateľa sa nachádzajú dva nečitateľné podpisy a pod tým tlačeným písmom uvedené „E.“ a ohľadne názvu a druhu tovaru resp. jeho množstva je pod poradovým číslom 1. uvedené Pánt 1 v množstve 10 kusov, pod poradovým číslom 2. Pánt 2 10 kusov. Zo zákazkového listu č.812-00362 súd zistil, že ako dátum prijatia je uvedené 27.november 2012, požadovaný termín 30.11.2012, skutočný termín 30.11.2012, ako odberateľ je uvedená firma odporcu, popis výroba pántov - 2 položky s tým, že sú tu uvedené konkrétne technologické postupy pre tam uvedený popis výroba pántov - 2 položky. Z objednávky 114-02-00081 zo dňa 11.3.2014 súd zistil, že ako vybavujúca osoba je uvedený O.. E. H., termín dodávky 20.3.2014, jedná sa o tlačivo na hlavičkovom papieri firmy navrhovateľa adresované odporcovi s tým, že je uvedený popis objednávaného tovaru s uvedením množstva, ceny pričom pri niektorých položkách sa nachádza poznámka stornované. Z faktúry č.4140200096 zo dňa 10.4.2014 súd zistil, že ako dodávateľ je tu uvedená firma navrhovateľa, ako odberateľ firma odporcu, pričom v predmete fakturácie je uvedené, že sa fakturujú škody spôsobené vadnou dodávkou ich objednávky 114-02-00081. Fakturovaná suma bez DPH 195,25 €, s DPH 234,30 €. V poznámke je uvedené, že škody sú špecifikované v zmätkových lístkoch Z14-00279, 272, 274, 278, 287. Zo zmätkového listu Z14-00279, Z14-00272, Z14-00274, Z14-00278 je ako odberateľ uvedená firma Bottero S.p.A., objednávka 114-02-00081, dátum prijatia 27.3.2014, požadovaný termín 1.4. resp. 2.4. resp. 3.4.2014, skutočný termín 10.4.2014, v popise prvého zmätkového listu je uvedené vadný D13,5, v druhom zmätkovom liste 3 kusy chýbajú - nevrátené z kooperácie, v treťom zmätkovom liste je uvedená drážka 35 a D12 vyosené ku miere 20 o 0,6 mm a v poslednom zmätkovom liste je uvedené nedodržané rozmery s tým, že v jednotlivých listoch je uvedený konkrétny technologický postup, číslo výkresu a dávky a tiež v jednotlivých zmätkových listoch sú uvedené škody k úhrade vo výške 6,60 €, 4,50 €, 66,90 € a 117,25 €. Z poštovej doručenky zo dňa 3.10.2014 súd zistil, že ako adresát je tu uvedená firma odporcu, ako odosielateľ právny zástupca navrhovateľa s tým, že zásielka bola prevzatá majiteľom odporcu 3.10.2014, podpis nečitateľný. Z výzvy na úhradu - návrh na zmier zo dňa 2.10.2014 súd zistil, že ho adresoval právny zástupca navrhovateľa odporcovi, ktorou bol odporca vyzvaný na úhradu dlžnej sumy, ktorá predstavuje predmet konania v súdenej veci. Z emailovej komunikácie zo dňa 13.8.2014, 16.7.2014, 18.6.2014, 5.6.2014 a 16.5.2014 súd okrem iného zistil, že táto prebiehala medzi účastníkmi konania, konkrétne sú uvedené emailové adresy D..H..J. a P..B., z ktorej vyplýva, že navrhovateľ vyzýval odporcu na stretnutie za účelom vysporiadať si pohľadávky, za účelom zachovania korektných vzťahov s tým, že v poslednom emaily navrhovateľ žiadal, aby odporca oznámil v termíne do 18.8.2014 buď termín úhrady jeho záväzkov alebo zaslal v tomto termíne súhlas k príprave dokumentov na vykonanie zápočtu pohľadávok a záväzkov medzi firmami KOVOVÝROBA, REA SLOVTEAM a PROFIKA SK. Z predžalobnej upomienky zo dňa 14.7.2014, upomienky č.3 zo dňa 7.7.2014, upomienky č.2 zo dňa 23.6.2014 a upomienky č.1 zo dňa 12.6.2014 súd zistil, že ich adresovala firma navrhovateľa odporcovi, v ktorých ho opakovane vyzývali k úhrade žalovanej sumy 1.314,30 €. Z pripojenej poštovej doručenky súd zistil, že ako odosielateľ je tam uvedená firma navrhovateľa, ako adresát firma odporcu s tým, že dňa 22.7.2014 potvrdil prevzatie písomností konateľ, podpis nečitateľný. Z výsluchu navrhovateľa uskutočneného prostredníctvom konateľa D. H. na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že na základe objednávky odporcu zo dňa 27.11.2012 mu dodali dňa 30.11.2012 tovar a následne mu vystavili faktúru na sumu 1.080,- €, ktorá však nebola uhradená. Nakoľko mali predtým s odporcom korektné vzťahy, niekedy si zabezpečovali kompenzáciu úhrad niektorých pohľadávok formou vzájomne vykonanej práce a keďže táto faktúra uhradená nebola, v roku 2014 zadali odporcovi objednávku, keď vykonaním predmetných prác mala byť zabezpečená úhrada tejto sumy, avšak pri
realizácii došlo k tomu, že to neboli schopní realizovať a boli zistené ďalšie nedostatky súvisiace s poškodením materiálu, v dôsledku čoho bola odporcovi vystavená faktúra na sumu 234,30 €, avšak ani k úhrade tejto faktúry nedošlo. Napriek tomu, že sa snažil s odporcom skontaktovať formou emailu a tiež odporcovi zasielali každý rok odsúhlasovanie vzájomných záväzkov a pohľadávok, tie z jeho strany nikdy neboli rozporované, taktiež mu boli zasielané upomienky, ale tiež zostali bez reakcie a preto začali riešiť záležitosť súdnou cestou. Na výslovnú otázku súdu, či zo strany odporcu nedošlo k úhrade žalovanej sumy resp. jej časti v hotovosti, tak ako to tvrdil odporca v podanom odpore, uviedol, že k žiadnej takejto úhrade nedošlo. Z výsluchu odporcu uskutočneného prostredníctvom konateľa O. E. na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že je pravdou, že mali s navrhovateľom korektné vzťahy a vzájomne si zadávali výrobu rôznych dielov. V novembri 2012 bola navrhovateľovi zadaná výroba dvoch dielov, ktoré boli aj v skutočnosti vyrobené a bola na základe toho vystavená pre ich firmu faktúra. K úhrade nedošlo, následne ho kontaktoval Ing. H.P. s tým, že je v zlej finančnej situácii a či by bolo možné, aby faktúru uhradil v hotovosti, na čo on povedal, že nie je problém a stretli sa pred reštauráciou R. vo Zvolene, kde mu osobne dal do ruky peniaze v sume 1.200,- € s tým, že vzhľadom na predchádzajúce dlhoročné vzťahy nežiadal o tom doklad, čo sa mu teraz vypomstilo. Mal za to, že pán H. bude natoľko solídny a prizná, že suma bola z ich strany vyplatená. Na otázku súdu, kedy sa malo toto stretnutie uskutočniť, uviedol, že to bolo asi 2 mesiace potom, čo bola vystavená tá faktúra, kde boli fakturované tie dva diely, má na to aj svedkov, ktorí boli pri tom prítomní a videli a počuli ako odovzdával pánovi H. túto sumu. Na otázku súdu, či popierajú nárok ako taký resp. jeho výšku, uviedol, že nárok ako taký nepopierajú, ale trval na tom, že pohľadávka bola do sumy 1.200,- € uhradená. Na otázku súdu, či došlo k úhrade aj zvyšnej časti žalovanej sumy resp. či v tejto časti popierajú nárok alebo by boli ochotní v tejto časti, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 1.314,30 € a sumou 1.200,- €, túto čiastku uhradiť, uviedol, že nárok navrhovateľa nepopierajú a vo výške tohto rozdielu by boli ochotní sumu zaplatiť. Na otázku súdu, z akého dôvodu bola uhradená konkrétne čiastka 1.200,- €, keď fakturovaná suma bola 1.080,- €, uviedol, že o konkrétne takúto sumu ho požiadal pán H. a preto mu takúto sumu zaplatil, keď mal za to, že spolupráca bude pokračovať a nejakým spôsobom si to vykompenzuje. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, či zaúčtoval niekedy do účtovníctva firmy takýto výdavok resp. či niekedy žiadal od navrhovateľa, aby mu vystavil doklad o úhrade, na to uviedol, že on nehovoril, že by to boli peniaze z firmy a preto si do účtovníctva nič nedával. Keď začal tento spor tak oslovil navrhovateľa ohľadne tejto úhrady, na čo mu pán H. oznámil, že nevie o tom, že by niečo platil a preto nemá na to žiaden doklad. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, prečo nejakým spôsobom nereagoval na predmetné výzvy resp. pokusy o zmier, uviedol, že žil v tom, že si to pán H. uzná a nebude to popierať. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, či uznáva ten žalobou uplatnený nárok vo výške 1.314,30 €, uviedol, že to uznáva, ale s tým, že do výšky 1.200,- € už pohľadávka bola uhradená, teda zostáva podľa neho neuhradený len ten rozdiel s tým, že ako takú pohľadávku nepoprel. Na otázky právneho zástupcu navrhovateľov uviedol, že predmetné stretnutie sa uskutočnilo niekedy začiatkom roku 2013. V tom čase mali bezproblémové obchodné vzťahy a dotyčných svedkov si tam nebral za takýmto účelom, aby vystupovali ako svedkovia, oni mali len cestu do Zvolena. Predmetné stretnutie prebehlo tak, že sa stretli na parkovisku pred vchodom do reštaurácie Viktória, peniaze boli v obálke, odovzdali si to z ruky do ruky, konkrétne to odovzdal pánovi H.Č., svedkovia sedeli jeden na sedadle spolujazdca a jeden vzadu. Auto bolo zavreté, či niečo svedkovia počuli o čom sa rozprávali nevedel uviesť, ale podľa neho videli ako sa odovzdáva obálka. Po odovzdaní obálky potom odišli. Nepamätal si aká bola nominálna hodnota bankoviek, ale uviedol, že suma tam bola 1.200,- €, prepočítavali to ešte v aute, takže to videli aj svedkovia, aj to ako to vkladal do obálky. Uviedol, že vystupoval ako fyzická osoba, ale za firmu s tým, že sa jednalo o jeho peniaze, ktoré mal k dispozícii. Pri výsluchu účastníkov konania prostredníctvom ich konateľov formou konfrontácie súd zistil, že každý z dotyčných zotrval na svojom vyjadrení. Z výsluchu svedka S. E. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že odporca je jeho otec a zároveň je aj on spoločníkom vo firme odporcu a navrhovateľa pozná ako obchodného partnera. K veci uviedol, že mali vtedy spoločnú cestu do Zvolena a tak išli autom spolu, keď došlo k odovzdaniu tých peňazí, bolo to asi začiatkom roku 2013. Otec v aute ešte prepočítaval peniaze a bolo to 1.200,- €. Na otázku súdu, prečo ich prepočítaval pred ním, či chcel, aby to prepočítal on alebo to nejakým spôsobom odkontroloval, svedok uviedol, že nevie prečo to prepočítaval v aute, on to ale nekontroloval, len ho podpichol, na čo to potrebuje, na čo on povedal, že to ide odovzdať pánovi H., ale za akým účelom to už ďalej neriešili. Stretnutie sa odohralo vo Zvolene pred reštauráciou R.. Peniaze boli odovzdané pánovi H., on čakal v aute, priamo pri tom stretnutí nebol, teda že by s nimi stál vonku. Na otázku súdu, či vedel za akým účelom konkrétne sú peňažné prostriedky odovzdávané pánovi H., uviedol, že on o tom nemal vtedy
informácie, len že vie, keď potom ich dali na súd, že bol otec naštvaný, že nebola dodržaná dohoda. Na doplňujúcu otázku súdu, aká dohoda nebola dodržaná, svedok uviedol, že on proste vie, že bolo odovzdaných tých 1.200,- € a otec hovoril, že to nejakým spôsobom dorieši, presné okolnosti uviesť nevedel, pretože nemá vo firme na starosti financie. Svedok potvrdil, že vzťahy medzi účastníkmi boli korektné, že si požičiavali navzájom nejaké náradie bez toho aby boli uzatvárané na to zmluvy. Na otázku, či vystupoval jeho otec pri tom odovzdávaní peňazí za firmu odporcu alebo za seba ako fyzickú osobu, svedok uviedol, že sa nevie k tomu vyjadriť. Na otázku, či svedok počul o čom sa rozprávali pri odovzdávaní peňazí, uviedol, že on nepočul nič, pretože bol v aute, ktoré bolo zavreté. Z výsluchu svedka E. E. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že je synovcom odporcu a s navrhovateľom nie je v žiadnom vzťahu. K veci uviedol, že mali spoločnú cestu do Zvolena a pán E. tam mal odovzdať pánovi H. nejaké peniaze a to stretnutie sa odohralo pred reštauráciou R.. Bolo to niekedy po sviatkoch v zime, možno bol január, február. Na doplňujúcu otázku, ktorý to bol rok, svedok uviedol, že rok 2013, lebo v roku 2012 končil živnosť. Pán E. si v aute preratúval peniaze, on ako svedok ich nepreratúval, len zachytil, že povedal nejakú konečnú sumu a bolo to niečo cez tisíc eur, nebolo to málo. Na doplňujúcu otázku súdu, kedy si prepočítaval pán E. tie peniaze, uviedol, že to bolo počas jazdy, s tým, že šoféroval mladý. Keď zastali pred R.S. tak pán E. vystúpil z auta a keď prišiel ten dotyčný pán, tak mu odovzdal obálku s tými peniazmi a oni zatiaľ sedeli v aute. Ako dotyčného pána označil osobu sediacu v pojednávacej miestnosti pána H., to meno si pamätal, lebo sa pýtal pána E., čo ide robiť s tými peniazmi a on povedal, že to ide odovzdať pánovi H.. O tom, o čom sa dotyčný rozprávali pri odovzdávaní peňazí nepočul, pretože sedel v aute. Na otázku, či mu pán E. povedal, keď sa ho pýtal, čo ide urobiť s peniazmi, uviedol, že on mu na to nepovedal nič. Na doplňujúcu otázku súdu, či mu pán E. povedal, za akým účelom ide odovzdať peniaze pánovi H., svedok uviedol, že on mu to nepovedal, len že mu ide dať tie peniaze. Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že sa v celom rozsahu pridržali podaného žalobného návrhu zo dňa 9.3.2015, poukázal na všeobecne známu skutočnosť, ktorú zistili z výpisu obchodného registra na internete, že v rozhodnom čase pán O. E. nebol k spoločnosti odporcu v žiadnom vzťahu a konateľom odporcu bol S. E.. V záverečnej reči zotrval na tom, že nárok uplatnený v žalobe bol relevantne preukázaný ako dôvodný a tento nárok odporca uznal, spornou otázkou ostala len odporcom tvrdená skutočnosť, že mala byť vyplatená suma 1.200,- €, avšak podľa ich názoru po vykonanom dokazovaní sa túto skutočnosť odporcovi nepodarilo preukázať, svedecké výpovede svedkov, zároveň výpoveď odporcu považoval za vzájomne nesúrodé, rozporné a neurčité, s tým, že ani jeden zo svedkov nevidel či bola v obálke tvrdená suma 1.200,- € a videli len odovzdanie peňazí v obálke. Ak by napriek tomu súd vyhodnotil, že k nejakému odovzdaniu peňažných prostriedkov došlo, tak poukázal na to, že O. E. v tom čase nebol v žiadnom vzťahu k spoločnosti odporcu a preto nebol žiaden dôvod, aby boli ním uhrádzané peňažné prostriedky súvisiace so spoločnosťou navrhovateľa vo vzťahu k prejednávanej veci. Pokiaľ by teda súd mal za to, že k odovzdaniu takejto finančnej sumy došlo, z opatrnosti poukázal na fakt, že takýto nárok by si odporca mohol resp. pán E. uplatniť napr. z titulu pôžičky vo vzťahu priamo k pánovi H.. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a odporcu zaviazal k úhrade trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré by si v prípade úspechu vyčíslili v zákonnej lehote.
Podľa § 261 ods.1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 536 ods.1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa § 548 ods.1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa § 768k ods.3 Obchodného zákonníka-Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od l.2.2013 platí, že ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva ( § 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§369d) účinné od 1.2.2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred l.2.2013.
Podľa § 365 veta prvá Obchodného zákonníka v znení účinnom do 3l.l.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 3l.l.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 5l7 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred l.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 3l.l.2013 aj za dobu omeškania po 3l.1.2013. Podľa § 365 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 365 ods.2 Obchodného zákonníka dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30-teho dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa § 369 ods.2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda SR nariadením. Podľa § 369c ods.1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda SR nariadením. Podľa §1 ods.1 nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „ citované nariadenie vlády“) v znení účinnom do 31.12.2014 sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k l.dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 9 percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Podľa § 2 citovaného nariadenia vlády, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods.1 zákona je 40 € jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. Podľa §3a citovaného nariadenia vlády -Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od l.l.2015, ak došlo k omeškaniu pred l.l.2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 3l.l2.2014.
Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pokiaľ ide o nárok uplatnený navrhovateľom v žalobe vo výške 1.080,- €, medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o dielo v zmysle Obchodného zákonníka s tým, že podstatné náležitosti zmluvy t.j. dohoda o predmete plnenia ako aj dohoda o cene, ktoré sa vyžadujú na platné uzavretie zmluvy o dielo neboli medzi stranami sporné. Navrhovateľ ako zhotoviteľ dielo vyrobil a dodal odporcovi ako objednávateľovi, avšak tento neuhradil cenu za vykonanie diela. Pokiaľ ide o nárok uplatnený navrhovateľom v žalobe vo výške 234,30 €, mal súd preukázané, že aj v tomto prípade bola medzi účastníkmi uzavretá zmluva o dielov zmysle Obchodného zákonníka riadne, avšak v tomto prípade na strane zhotoviteľa vystupoval odporca, ktorý predmetné dielo vykonal
vadne, čím porušil svoju zmluvnú povinnosť v dôsledku čoho navrhovateľovi ako objednávateľovi vznikla škoda a to v predmetnej výške 234,30 €, pričom ani tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Odporca teda nepopieral ani základ nároku, ani jeho výšku uplatnenú navrhovateľom v žalobnom návrhu v celkovej výške 1.314,30 €. Obrana odporcu spočívala v tvrdení, že pohľadávku navrhovateľa už uhradil a to vo výške 1.200,- € a vo zvyšnej časti, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 1.314,30 € a sumou 1.200,- € boli ochotní túto sumu zaplatiť. K úhrade predmetnej čiastky vo výške 1.200,- € malo dôjsť pri osobnom stretnutí O. E. a D. H. začiatkom roku 2013. Súd vyhodnotil fakt, že odporca nebol schopný relevantným spôsobom vysvetliť prečo bola uhrádzaná práve čiastka 1.200,- €, keď v danom čase predstavoval dlh odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi len sumu 1.080,- €, prečo si odporca aspoň dodatočne nevyžiadal od navrhovateľa vystavenie potvrdenia, že došlo k úhrade predmetnej sumy, ktorá mala predstavovať úhradu predmetnej faktúry č.4120200493, prečo túto svoju obranu neuviedol už skôr, teda ako reakciu na viaceré emaily navrhovateľa resp. upomienky, ktoré boli zaslané odporcovi a ktorými bol požiadaný o úhradu sumy, ktorá tvorí predmet tohto súdneho konania resp. prečo nebola táto čiastka zaúčtovaná ani v účtovníctve firmy odporcu ako úhrada predmetnej faktúry, v tom zmysle, že súd považoval tvrdenia odporcu za nepresvedčivé a nedôveryhodné. Nakoľko navrhovateľ prostredníctvom svojho konateľa poprel, že by k úhrade predmetnej sumy došlo a odporca nedisponoval žiadnym listinným dôkazom, ktorý by túto skutočnosť preukazoval, ocitol sa odporca v dôkaznej tiesni, keď ním tvrdené skutočnosti zostali len v rovine tvrdení. Pokiaľ ide o výpovede svedkov S. E. a E. E. súd jednak nemôže vylúčiť účelovosť vyjadrení týchto svedkov s poukazom na ich rodinný vzťah ku konateľovi odporcu a navyše u S. E. aj vzťah, ktorý má k firme odporcu, nakoľko je jej spoločníkom, avšak bez ohľadu na to súd z vykonaného dokazovania prostredníctvom týchto svedeckých výpovedí nemal nijakým spôsobom preukázané, že by títo svedkovia potvrdili, že pán O. E. na stretnutí, ktoré sa malo uskutočniť začiatkom roku 2013 pred reštauráciou R., kedy mal odovzdať pánovi H. predmetnú sumu 1.200,- €, týmto uskutočnil úhradu pohľadávky navrhovateľa, ktorá je predmetom tohto konania. Ak by súd totiž aj pripustil, že začiatkom roku 2013 pán O. E. odovzdal pánovi H. nejaké peňažné prostriedky pri ich osobnom stretnutí, odporca v žiadnom prípade neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, že týmito peňažnými prostriedkami odporca uhradil v časti pohľadávku navrhovateľa, ktorá tvorila predmet tohto súdneho konania, čo nepriamo potvrdil aj samotný konateľ odporcu pri svojom výsluchu, keď uviedol, že „... ja som nehovoril o tom, že by to boli peniaze z firmy, ja som si teda do účtovníctva nič nedával...“, „... vystupoval som ako fyzická osoba, ale za firmu s tým, že sa jednalo o moje peniaze, ktoré som mal ja k dispozícii...“. Vzhľadom k vyššie uvedenému však súd podrobnejšie nevyhodnocoval, či bola v skutočnosti predmetná finančná čiastka odovzdaná pánom O. E. pánovi H. a ak áno na základe akého titulu, nakoľko mal súd za to, že takéto dokazovanie by presiahlo rámec a účel súdenej veci a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, keďže odporca cenu diela resp. vzniknutú škodu vyúčtované predmetnými faktúrami neuhradil v lehote splatnosti, dostal sa s ich úhradou do omeškania, teda s úhradou dlhu a preto navrhovateľovi vznikol nárok aj na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej faktúry. Pokiaľ ide o výšku uplatneného úroku z omeškania súd mal preukázané, že tento si navrhovateľ uplatnil v zákonnej výške s poukazom na vyššie citované znenie príslušných právnych predpisov v rozhodnom čase, nakoľko z údajov dostupných súdu bolo zistené, že výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola od 11.7.2012 do 7.5.2013 vo výške 0,75 % a od 13.11.2013 do 10.6.2014 vo výške 0,25 %. Rovnako mal súd preukázanú aj navrhovateľom uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €.
Podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Nakoľko súd návrhu v celom rozsahu vyhovel, navrhovateľ bol pri uplatnení svojho práva v celom rozsahu úspešný a v zásade by má mať nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Navrhovateľ si v podanom žalobnom návrhu zo dňa 9.3.2015 uplatnil nárok na náhradu trov konania, ktoré vyčíslil v podaní zo dňa 4.5.2016, ktoré bolo súdu doručené v ten istý deň o 17.11 hod. prostredníctvom emailu a následne poštou dňa 5.5.2016, s tým, že celkovo si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi náhradu trov konania vo výške 838,62 €, z čoho 78,50 € predstavuje zaplatený súdny poplatok a suma 760,12 € predstavuje trovy právneho zastúpenia vrátane DPH, a to konkrétne ako odmenu
advokáta vrátane režijných paušálov bez DPH sumu 550,23 € za 7 úkonov právnej služby, tiež náhradu cestovného za cesty na trase Banská Bystrica - Zvolen a späť na 2 pojednávania, spolu vo výške 26,- € a náhradu za stratu času spolu vo výške 57,20 € (2 x 2 začaté polhodiny, každý vo výške 14,30 €) a pokiaľ ide o náhradu cestovného vychádzal zo základnej náhrady za 1 km vo výške 0,183 €, priemerná spotreba paliva 7,6 l, cena za 1 l paliva 1,169 € resp. 1,216 €. K vyčísleniu priložil záznam o osobnom prerokovaní zo dňa 29.4.2016 s klientom v trvaní 2 hodín, potvrdenie o možnosti používať vozidlo zo dňa 4.5.2016, uzavreté medzi vlastníkom vozidla firmou 3el s.r.o., IČO: 36869015 a právnym zástupcom navrhovateľa ohľadne osobného motorového vozidla Volkswagen Tiguan, EČV: T. a technický preukaz k predmetnému vozidlu. Navrhovateľ uhradil na výzvu súdu súdny poplatok za podaný návrh vo výške 78,50 €, teda súd mu priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku v tejto výške. Navrhovateľovi súd priznal zároveň aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia a to vo výške 518,68 €. Pri určení trov právneho zastúpenia súd vychádzal z tarifnej hodnoty úkony vo výške 1.314,30 € pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny. Pri tejto sume základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje 61,41 € podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa, ktorých náhradu súd navrhovateľovi priznal predstavujú za 5 úkonov právnej služby: l./ prevzatie a príprava zastúpenia podľa §13a ods.1 písm.a) vyhlášky vo výške 61,41 € a náhrada podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 €, 2./ návrh zo dňa 9.3.2015 podľa § l3a ods.1 písm.c) vyhlášky vo výške 61,41 € a náhrada podľa § l6 ods.3 vyhlášky vo výške 8,39 €, 3.) vyjadrenie k odporu doručené súdu dňa 2.7.2015 podľa § l3a ods.1 písm.c) vyhlášky vo výške 61,41 € a náhrada podľa § l6 ods.3 vyhlášky vo výške 8,39 €, 4.) účasť na pojednávaní dňa 23.3.2016 podľa § l3a ods.1 písm.d) vyhlášky vo výške 61,41 € a náhrada podľa § l6 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,58 €, 5.) účasť na pojednávaní dňa 2.5.2016 podľa § 13a ods. 1 písm.d) vyhláška vo výške 61,41 € a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,58 €. Spolu súd priznal navrhovateľovi tarifnú odmenu advokáta vrátane režijných paušálov zvýšené o 20% DPH vo výške 418,84 €. Taktiež súd priznal navrhovateľovi cestovné náhrady za použitie osobného motorového vozidla tak, ako boli navrhovateľom uplatnené v súlade s § 16 ods.4 vyhlášky, ako aj náhradu za stratu času v zmysle § 17 ods.1 vyhlášky, tiež tak ako bola vyčíslená navrhovateľom t.j. cestovné vo výške 26,- € a náhradu za stratu času 57,20 €, všetko zvýšené o 20 % DPH, spolu 99,84 €. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za uplatnený úkon - písomné podanie vyjadrenia k odvolaniu (odporu) vo veci samej zo dňa 4.11.2015 v zmysle § 13a ods.1 písm.c) vyhlášky vo výške 61,41 €, nakoľko súd predmetné podanie odporcu zasielal navrhovateľovi len na vedomie a nie za účelom vyjadrenia, na rozdiel napr. od vyjadrenia k podanému odporu, na čo súd výslovne navrhovateľa vyzýval prípisom zo dňa 22.6.2015, keď navyše navrhovateľ v tomto vyjadrení zo dňa 4.11.2015 neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli nevyhnutné k rozhodnutiu súdu. Taktiež súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za uplatnený úkon - porada s klientom v trvaní 2 hodín zo dňa 29.4.2016 v zmysle § 13a ods. 1 písm.b) - 2x úkon vo výške 122,82 €, keď ani tento úkon právnej služby súd nepovažoval za účelný, nakoľko v čase medzi pojednávaním, ktoré sa uskutočnilo dňa 23.3.2016 a pojednávaním dňa 2.5.2016 nemal súd vedomosť o tom, že by došlo k nejakej relevantnej zmene skutkového resp. právneho stavu veci, ktorá by nevyhnutne vyžadovala na uplatnenie práv účastníka konania ďalšiu poradu medzi klientom a advokátom. Preto pokiaľ vykonanie uvedených úkonov právnej služby nezodpovedá kritériu nevyhnutnosti a účelnosti, nemožno za takto vykonaný úkon priznať náhradu trov konania
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)