Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/195/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa SVB Ďumbierska 346, so sídlom Ďumbierska 34, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 008 131 proti odporcovi MŠM s.r.o., so sídlom Podháj 55, 974 03 Banská Bystrica, zast. advokátkou JUDr. Ľubicou Blažejovou, Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica o zaplatenie 15.481,42 Eur s prísl., o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia a o ním podanom odvolaní proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -269 zo dňa 29. mája 2015 jednohlasne takto

rozhodol:

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -269 zo dňa 29. mája 2015 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý podal v prejednávanej veci po začatí konania, v ktorom si uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie sumy 15.481,42 Eur s prísl. titulom vrátenia zostatku majetku spoločenstvu navrhovateľa z fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia poskytnuté mu členmi spoločenstva.

Navrhovateľ žiadal nariadiť predbežné opatrenie v rozsahu, v ktorom by súd zakázal odporcovi nakladať so všetkými jeho bankovými účtami do výšky 15.481,42 Eur s tým, že predbežné opatrenie by malo trvať 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o vydaní poverenia na výkon exekúcie voči odporcovi na základe meritórneho rozhodnutia vo veci samej.

Okresný súd nepovažoval tvrdenia navrhovateľa o tom, že odporca ako správca bytových domov od ukončenia činnosti dňa 30.09.2006, odkedy uplynulo už takmer 9 rokov, neoprávnene zadržiava finančné prostriedky, ktoré v rozpore so nevedie na oddelenom účte od vlastného účtu za dostatočne osvedčené, pretože v konaní doteraz nebolo preukázané, či sa navrhovateľom uplatnená suma nachádza len na jednom účte odporcu alebo aj na ďalších účtoch. Neprihliadol ani na tvrdenia navrhovateľa o tom, že z účtovnej závierky odporcu za rok 2014 vyplýva dlhodobo vykazovaná účtovná strata odporcu a že by táto skutočnosť mala zakladať dôvodnú obavu navrhovateľa v tom, že by sa prípadným vstupom odporcu do konkurzu alebo reštrukturalizácie stala jeho pohľadávka nevymožiteľnou. Navrhovateľ tiež tvrdil, že odporca ako správca bytov a nebytových priestorov bol povinný viesť majetok vlastníkov bytov oddelene od svojho majetku, čo má význam aj preto, že majetok správcu nemôže byť postihnutý výkonom rozhodnutia. V prípade exekučného konania by totiž mohol byť postihnutý aj majetok, ktorý patrí navrhovateľovi z vyššie uvedených dôvodov. Odporca umelo predlžuje konanie o vyplatenie žalovanej pohľadávky a stále nevydal doklady, ktoré sa týkajú bytového domu navrhovateľa, a to napriek právoplatnému rozhodnutiu, na základe ktorého sa bezúspešne vedie exekučné konanie.

Okresný súd v odôvodnení poukázal na tú skutočnosť, že predbežné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej a ktoré by malo byť

primerané zabezpečovanému nároku. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, aj keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Dôkazné bremeno na osvedčenie navrhovateľom tvrdených skutočností je na navrhovateľovi, ktorý musí okrem iných skutočností preukázať aj naliehavosť potreby upraviť pomery účastníkov, pričom nárok, ktorý si uplatňuje v návrhu nemusí byť nepochybne preukázaný do nariadenia predbežného opatrenia, avšak podstatné je, aby v čase jeho nariadenia bola určitá konkrétna úprava pomerov daná. Aj keď navrhovateľ osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, neosvedčil, že by bez nariadenia predbežného opatrenia hrozilo nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, pretože konanie odporcu, ktoré by mohlo zmariť výkon rozhodnutia v prejednávanej veci navrhovateľ dostatočným spôsobom neosvedčil. Skutočnosť, že odporca v rozpore so Zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nielen vo vzťahu k navrhovateľovi, ale aj vo vzťahu k navrhovateľom v iných konaniach nevedie prostriedky získavané od vlastníkov bytov na samostatnom účte v banke, ktorý bol povinný pre vlastníkov zriadiť a spravovať, ale ich vedie na vlastnom účte, nebolo v prejednávanej veci žiadnym spôsobom zistené a ani osvedčené. Tvrdenie navrhovateľa tak nie je osvedčené a nie je ani osvedčené, že by odporca mal finančné prostriedky, ktoré by mali patriť navrhovateľovi uložené aj na iných účtoch, ktoré navrhovateľ nekonkretizoval. Z tvrdení navrhovateľa len vyplýva jeho domnienka a predpoklady, že odporca finančné prostriedky patriace navrhovateľovi využíva vo svoj prospech, čo na odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy bez osvedčenia akéhokoľvek konkrétneho konania odporcu, ktoré by znamenalo znižovanie majetku v neprospech navrhovateľa, nestačí. Súd pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí mať osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné na vyvodenie záveru o potrebe nariadenia predbežného opatrenia, bez ktorých nie je možné návrhu navrhovateľa vyhovieť. Z vyššie uvedených dôvodov preto návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní namietal, že v konaní dostatočne preukázal zhromažďovanie finančných prostriedkov všetkých spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov odporcom, ktorý ako správcovská spoločnosť spravuje tieto na rôznych účtoch vedených na meno odporcu, a nie na meno spoločenstva tak, ako to prikazuje o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v a . Podľa názoru navrhovateľa už samotná táto skutočnosť odôvodňuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, pričom zdôraznil, že zákon jednoznačne ukladá správcom bytového fondu povinnosť držať finančné prostriedky vlastníkov bytov, ktoré spravujú na samostatných účtoch vedených v mene spoločenstva, a teda oddelene od vlastných finančných prostriedkov, ktorým tvrdením sa okresný súd nezaoberal a nevyvodil z neho žiadne dôsledky.

Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov definuje takéto finančné prostriedky ako majetok vlastníkov bytov, a nie majetok správcu, ktorý sa ani v prípade konkurzného konania vo vzťahu k správcovi nestáva súčasťou konkurznej podstaty a práve z tohto dôvodu musia byť finančné prostriedky vedené osobitne. Ak odporca túto povinnosť porušuje a vedie finančné prostriedky na vlastnom účte, s ktorými voľne disponuje, nebezpečenstvo vzniku ujmy bezprostredne hrozí.

Pokiaľ ide o konkretizáciu účtu, vlastníci bytov spoločenstva navrhovateľa mali zriadený účet č. XXXXXXX/XXXX v B. H. G. a.s., na ktorý poukazovali finančné prostriedky v čase, keď odporca ako správca vykonával správu bytového fondu navrhovateľa, pričom tento je účtom odporcu, ktorým odporca stále disponuje a nakladá s finančnými prostriedkami navrhovateľa bez jeho vedomia a súhlasu. V základnom konaní sa navrhovateľ domáha vydania tých peňažných prostriedkov, ktoré patria navrhovateľovi a ktoré boli zasielané do fondu opráv spravovaného odporcom a ktoré navrhovateľovi po ukončení činnosti ako správcu nevydal. Tieto zadržiava neoprávnene a v rozpore so zákonom po celý čas od skončenia výkonu správy, pričom účet, na ktorom sa tieto prostriedky zhromažďovali zrušil a previedol nevedno kam bez súhlasu vlastníkov bytov. Navrhol preto, aby odvolací súd ním navrhnuté predbežné opatrenie nariadil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania podľa , pričom dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že v konaní č. si navrhovateľ dňa 21.12.2011 uplatnil právo na zaplatenie sumy 15.481,42 Eur, a to titulom vrátenia zostatku majetku, ktorý odporca ako bývalý správca vlastníkov bytov a nebytových priestorov spoločenstva navrhovateľa spravoval do

30.09.2006 a ktoré boli kumulované na účte fondu prevádzky, údržby, opráv a úhrad za rôzne plnenia. Po skončení činnosti správcu správca nevydal navrhovateľovi ani doklady týkajúce sa vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré mal k dispozícii a ani zostatok finančných prostriedkov z fondu opráv.

Vzhľadom k tomu, že sa navrhovateľ počas deviatich rokov nevie domôcť vydania finančných prostriedkov od odporcu, rovnako ako ani dokumentácie, a to ani v exekučnom konaní, potom ako zistil, že účet, na ktorý vlastníci bytov a nebytových priestorov spoločenstva navrhovateľa zasielali odporcovi ešte ako bývalému správcovi z titulu prevádzky, údržby a opráv finančné prostriedky, odporca zrušil a finančné prostriedky previedol na in, navrhovateľovi neznámy účet, prípadne viac účtov, s ktorými disponuje výlučne on, má obavu, že výkon rozhodnutia v prejednávanej veci by mohol byť ohrozený, resp. zmarený, a to aj z toho dôvodu, že odporca nevedie finančné prostriedky navrhovateľa na osobitnom účte tak, ako mu to ukladá Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Obavu má najmä z toho dôvodu, aby tieto finančné prostriedky nemohli byť v prípade vyhlásenia konkurzu alebo reštrukturalizácie na majetok odporcu zahrnuté do konkurznej podstaty a správcom konkurznej podstaty speňažené, ale aby zostali vždy k dispozícii vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktorí tieto finančné prostriedky na oddelený účet správcu ich bytov posielali. Ak vedie odporca finančné prostriedky na svojom vlastnom účte, javí sa takýto jeho postup vo vzťahu k odporcovi ako nezákonný, pretože by mohol mať za následok to, že by navrhovateľ nemusel od odporcu získať žiadne finančné prostriedky. Tejto obave nasvedčuje aj to, že odporca za minulé roky dlhodobo vykazuje účtovnú stratu až vo výške mínus 24.847,- Eur, preto nariadením predbežného opatrenia v rozsahu ním uplatnenej sumy v prejednávanej veci by došlo k jej zabezpečeniu tak, aby výkon tohto rozhodnutia v prípade úspechu navrhovateľa nebol ohrozený.

Podľa , prvá veta , ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 75 ods.2 cit. zák. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

Podľa § 75 ods.6 cit. zák. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 76 ods.1 písm.e/ cit. zák. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Podľa v platnom znení konkurzu nepodlieha majetok, ktorý nemožno postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia alebo exekúciou, colná zábezpeka do výšky colného dlhu, zábezpeka na daň podľa osobitného predpisu, ani majetok nepodliehajúci konkurzu podľa osobitných predpisov.

Podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov akákoľvek zmena, zrušenie, splynutie alebo zlúčenie správcov nemôže byť na ujmu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný o tejto skutočnosti bezodkladne informovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

Podľa § 8 ods. 4 cit. zák. majetok vlastníkov nemôže byť súčasťou konkurznej podstaty správcu ani predmetom výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov, ktorý smeruje proti majetku správcu.

Zmyslom a účelom predbežného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu účastníkovi a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho právneho postavenia, a to aj vtedy, keď súd ešte nemá náležite zistený skutkový stav veci. Ustanovenie umožňuje, aby súd po začatí konania dočasne upravil

pomery účastníkov konania vydaním predbežného opatrenia. Pre nariadenie predbežného opatrenia a jeho dôsledky platia ustanovenia - Podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie takých skutkových okolností, ktoré presvedčivo odôvodňujú poskytnutie predbežnej ochrany zo strany súdu nariadením predbežného opatrenia a odôvodňujú konkrétne obmedzenia odporcu, ku ktorým má nariadením navrhovaného predbežného opatrenia dôjsť. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pre jeho reálnu účinnosť a efektívnosť ako procesného prostriedku sa v konaní o jeho nariadenie nevykonáva dokazovanie, ale sa vychádza z osvedčenia tvrdení navrhovateľa na základe ním predložených dôkazných prostriedkov, ako aj z konania odporcu, ktoré je spôsobilé navrhovateľa poškodiť.

Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je, že navrhovateľ osvedčí skutkové okolnosti, ktoré vecne odôvodňujú navrhované opatrenie a že súčasne osvedčí aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi sporu. Súd vychádza pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia zo skutkových okolností, ktoré tvrdí a osvedčuje navrhovateľ.

Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný postup stanovený na dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy existuje.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že navrhovateľ dostatočne neosvedčil svoju obavu, že by sa odporca správal tak, že by bola obava navrhovateľa opodstatnená. Predbežné opatrenie je možné nariadiť len dokiaľ sa rozhodnutie nestalo vykonateľným alebo ak sú vážne dôvody, pre ktoré oprávnený doteraz nemohol pristúpiť k vymáhaniu splnenia uloženej povinnosti cestou výkonu rozhodnutia. Súčasne musia byť preukázané skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by výkon rozhodnutia, a to najmä v dôsledku správania sa dlžníka, bol reálne ohrozený.

Ohrozenie výkonu rozhodnutia môže spočívať nielen v tom, že sa majetková podstata potencionálneho povinného zmení kvantitatívne, t. j. sa zmenší, ale aj v tom, že sa táto majetková podstata zmení kvalitatívne, a to zložením majetku.

Ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáha navrhovateľ obmedzenia dispozičných práv odporcu s hnuteľným majetkom a ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje predovšetkým ohrozenie úhrady dlžnej čiastky a primeranosť ujmy odporcu, ktoré mu týmto obmedzením vznikne. Primeranosť výšky dlhu k hodnote veci, ktorej sa obmedzenie dispozície má týkať nie je pritom vždy rozhodujúca. Aj po začatí konania je však možné nariadiť predbežné opatrenie, ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia, vydanie ktorého sa navrhuje, bol ohrozený.

Navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli vzbudiť obavu, že odporca vykonáva úkony smerujúce k dispozícii s jeho hnuteľným, príp. aj nehnuteľným majetkom. Pokiaľ navrhovateľ v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviedol ako skutočnosť odôvodňujúcu existenciu nebezpečenstva hroziacej ujmy vedenie finančných prostriedkov patriacich navrhovateľovi na vlastných účtoch odporcu a jeho neochotu vyplatiť dlh navrhovateľovi za viac ako deväť rokov od vtedy, ako prestal vykonávať funkciu správcu pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov spoločenstva navrhovateľa, ako aj to, že finančné prostriedky patriace navrhovateľovi nevedie na samostatnom účte, v dôsledku čoho môžu byť postihnuté v exekučnom, príp. konkurznom konaní vyhlásenom na majetok odporcu, tak takéto konanie odporcu, ale ani jeho hrozbu navrhovateľ v konaní neosvedčil. Skutočnosťou, ktorá osvedčuje, že výkon rozhodnutia by mohol byť ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, dôsledkom ktorého je zbavovanie sa majetku, príp. znižovanie hodnoty majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Samotný dlh však sám o sebe nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ v konaní neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré videl v tom, že by z dôvodu možného vyhlásenia konkurzu alebo reštrukturalizácie na majetok odporcu preto, že nevedie finančné prostriedky patriace vlastníkom bytov a nebytových priestorov tak, ako mu to ukladá Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov oddelene od svojho vlastného majetku, nemuselo byť rozhodnutie v tejto veci, pokiaľ by bol v konaní úspešný, reálne nevymožiteľné, a teda, že by existovali také okolnosti, z ktorých by jednoznačne vyplývalo tvrdenie navrhovateľa, že odporca porušuje povinnosti správcu, ak nevedie finančné prostriedky vlastníkov bytov a nebytových priestorov patriacich navrhovateľovi oddelene, ale ich má na svojom vlastnom účte a ani to, že sa ako dlžník správa tak, že jeho majetok, ktorým sám disponuje znižuje a nepreukázal ani to, že by boli splnené podmienky na základe ktorých by mohol súd uložiť odporcovi povinnosti nenakladať s jeho účtami, ktorý zákaz bez bližšej špecifikácie označenia bankových účtov nie je ani možné vykonať.

Odvolací súd poukazuje najmä na tú skutočnosť, že uložiť povinnosť navrhovanú navrhovateľom predbežným opatrením odporcovi by bolo možné len za predpokladu, že by odporca vedel uviesť presné číslo účtu, prípadne viacerých účtov, s ktorými odporca disponuje a na ktorých má uložené finančné prostriedky navrhovateľa, a to aj označením banky, inak by ani v prípade, že by okresný súd návrhu na nariadenie takto formulovaného výroku predbežného opatrenia vyhovel, nebolo takéto rozhodnutie vykonateľné.

V prípade, že sú tvrdenia navrhovateľa o tom, že odporca nevedie finančné prostriedky ako správca majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov na osobitnom účte tak, ako mu to ukladá Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a teda v rozpore so zákonom stanovenou povinnosťou pravdivé, bolo by takéto jeho konanie porušením, ktoré by mohlo mať za následok navrhovateľom uvádzanú situáciu, a teda v prípade vyhláseného konkurzu alebo reštrukturalizácie takto účtované finančné prostriedky patriace vlastníkom bytov by sa mohli stať súčasťou konkurznej podstaty, avšak len za predpokladu, že by o tom pri spisovaní majetku konkurzný správca nemal vedomosť. Inak pre konkurzného správcu pri spisovaní majetku platí ust. Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v nadväznosti na o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Pri prípadnom súpise vykonanom správcom konkurznej podstaty, do ktorého by takéto finančné prostriedky zahrnul by mal navrhovateľ právo domôcť sa svojho nároku počas konkurzu aj na základe vylučovacej žaloby. Takéto tvrdenie však v konaní navrhovateľ neosvedčil a len jeho domnienky, že takto protiprávne odporca koná, na nariadenie predbežného opatrenia nestačia.

Záverom odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že pre nariadenie predbežného opatrenia nie je splnená ani podmienka naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ktorá by odôvodňovala nariadenie predbežného opatrenia podľa , pretože takúto potrebu naliehavej dočasnej úpravy pomerov účastníkov nie je možné vyvodiť len z obavy navrhovateľa, že prípadnou dispozíciou odporcu s finančnými prostriedkami navrhovateľa, ktoré u seba zadržuje už deväť rokov by mal byť až teraz ohrozený výkon rozhodnutia, keď za celé toto obdobie odporca podniká, a to napriek ním vykazovanej strate. Výška straty v hospodárení odporcu, ktorú navrhovateľ v konaní osvedčil ešte sama o sebe neznamená, že je odporca platobne neschopný a že jeho finančná situácia by bola natoľko zlá, že by mal byť na neho vyhlásený konkurz, príp. povolená reštrukturalizácia. Odporca môže disponovať iným majetkom, ako hnuteľným, tak nehnuteľným, ktorým jeho bonitu dokáže dostatočne zabezpečiť.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

O trovách konania predbežného opatrenia rozhodne prvostupňový súd podľa v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.