Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Scud-3-2015.pdf
PDF · 116.38 KB
Case nature
Area
Subarea
13Scud/3/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci žalobcu Y. X. T. Y., naposledy prechodne bytom O., U. XX, zastúpeného U.. P. P., advokátom so sídlom v O., W. centrum, Q. XX, proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Jarková 31, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. septembra 2015 číslo: F.-M.-F na základe žaloby, jednohlasne takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 21.09.2015 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( ďalej len správny poriadok ) o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru v Košiciach zo dňa 23.07.2015 č. PPZ-M.-F ktorým žalobcu administratívne vyhostil z územia Slovenskej republiky podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len zákon o pobyte cudzincov ) a zároveň v zmysle § 83 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov určil žalobcovi lehotu na vycestovanie 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia tak, že podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že správny orgán dňa 23.07.2015 začal konanie vo veci administratívneho vyhostenia účastníka konania z dôvodu, že účastník konania má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt. Písomné upovedomenie o začatí konania si účastník konania prevzal toho istého dňa.
Dňa 23. 07. 2015 o 11.35 h. bola s účastníkom konania spísaná zápisnica podľa § 22 ods. 1 správneho poriadku. V úvode zápisnice správny orgán poučil účastníka konania o jeho právach a povinnostiach vyplývajúcich z tohto konania a oboznámil ho s predmetom tejto zápisnice.
Podkladom na začatie konania o administratívnom vyhostení bolo zistenie správneho orgánu, že účastník konania sa na území Slovenskej republiky od 02. 03. 2015 zdržiava neoprávnene, pretože účastníkovi konania dňa 01. 03. 2015 skončila platnosť povolenia na pobyt, ktorý mal povolený Maltou. Toto povolenie na pobyt číslo MT6233918 bolo vydané Maltou s platnosťou od 28. 03. 2014 do 01. 03. 2015.
Vo svojom vyjadrení do zápisnice účastník konania uviedol, že dňa 23. 07. 2015 sa dostavil spolu so splnomocneným zástupcom na správny orgán, aby sa osobne dohodol ako postupovať vo veci jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel štúdia. Účastník konania si túto žiadosť podal na správnom orgáne dňa 23. 02. 2015. Táto žiadosť bola správnym orgánom zamietnutá z dôvodu, že účastník konania predložil pri podaní žiadosti pozmenený cestovný doklad. Následne účastník konania k veci jeho neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky uviedol, že na územie Európskej únie pricestoval začiatkom apríla 2014 na Maltu, kde mal udelený prechodný pobyt na účel štúdia. Na Malte absolvoval jazykovú prípravu v anglickom jazyku, keďže po absolvovaní tejto prípravy chcel študovať na vysokej škole, tak začiatkom februára 2015 pricestoval do Slovenskej republiky a podal si prihlášku na Technickú univerzitu Košice Fakultu ekonomiky. Po prijatí na štúdium na tejto vysokej škole požiadal o udelenie prechodného pobytu na účel štúdia. Na Maltu podľa tvrdení pricestoval na základe predchádzajúceho cestovného dokladu, ktorý bol platný do apríla 2015. Pri podaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu už predkladal nový cestovný doklad, preto v ňom nie sú žiadne prechodové pečiatky. Účastník konania na otázku správneho orgánu či existuje nejaký dôvod, pre ktorý by nemohol byť vyhostený z územia Slovenskej republiky odpovedal, že mu v tom bráni jeho štúdium a skutočnosť, že má zadržaný cestovný doklad. Ďalej správny orgán zisťoval existenciu prekážok administratívneho vyhostenia podľa § 81 ods. 1, 2 zákona o pobyte cudzincov. Z odpovedí účastníka konania vyplynulo, že podľa jeho názoru je bezpečnostná situácia v jeho meste kritická a nevie čo ho očakáva v domovskej krajine.
V závere zápisnice podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku dal správny orgán účastníkovi konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Účastník konania však nechcel nič uviesť ani doplniť.
Po prečítaní zápisnice a jej následnom pretlmočení tlmočníkom, účastník konania súhlasil s jej obsahom a nežiadal jej opravu a doplnenie. Spísanie zápisnice bolo skončené dňa 23. 07. 2015 o 14.00 h.
Spísaním zápisnice správny orgán považoval dokazovanie za ukončené a dňa 23. 07. 2015 vydal rozhodnutie číslo PPZ-HCP-PO6-ZVC-53-010/2015, ktorým administratívne vyhostil účastníka konania z územia Slovenskej republiky. V úvode odôvodnenia rozhodnutia správny orgán opísal históriu pobytu účastníka konania na území Slovenskej republiky odo dňa 23. 02. 2015, keď si podal žiadosť o udelenie pobytu na účel štúdia. Táto žiadosť bola zamietnutá podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že účastník konania predložil pozmenený cestovný doklad. V čase vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení nebolo ešte konanie vo veci žiadosti účastníka konania o udelenie prechodného pobytu právoplatne skončené.
V čase podania žiadosti o udelenie prechodného pobytu sa účastník konania zdržiaval na území Slovenskej republiky oprávnene, pretože mal udelený prechodný pobyt Maltou s platnosťou do 01. 03. 2015.
Avšak, dňa 23. 07. 2015, keď sa dostavil na správny orgán aby sa informoval o stave konania vo veci jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu už bol jeho pobyt neoprávnený, pretože bolo zistené, že na území Slovenskej republiky, ale aj na území štátov, ktoré pristúpili k Dohovoru ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. Júna 1985 (ďalej len „schengenský priestor“) zdržiava od 02. 03. 2015 neoprávnene, pretože mu skončil pobyt udelený Maltou.
Účastník konania svojím neoprávneným pobytom naplnil dôvody administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.
Správny orgán vzal pri rozhodovaní do úvahy skutočnosť, že účastník konania pri realizácii úkonov administratívneho vyhostenia spolupracoval a svoje zavinenie nepopieral, preto mu podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov neuložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a ani na územie členských štátov. Zároveň mu podľa § 83 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov určil lehotu na vycestovanie 30 (tridsať) dní od nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia o administratívnom vyhostení.
Počas konania vo veci administratívneho vyhostenia správny orgán nezistil prekážky administratívneho vyhostenia podľa § 81 ods. 1, 2 zákona o pobyte cudzincov. V závere odôvodnenia správny orgán
konštatoval, že pri vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení rešpektoval Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor), Ústavu Slovenskej republiky ako aj platné zákony a nezistil skutočnosti, ktoré by preukazovali, že dôsledky administratívneho vyhostenia by boli neprimerané najmä s ohľadom na súkromný život účastníka konania.
Na základe takto zistených skutočností správny orgán rozhodol o administratívnom vyhostení účastníka konania.
Rozhodnutie si účastník konania prebral na správnom orgáne dňa 23. 07. 2015. Voči tomuto rozhodnutiu sa dňa 06. 08. 2015 odvolal.
Splnomocnený zástupca účastníka konania v odvolaní nesúhlasil s predmetným rozhodnutím a napádal ho v celom rozsahu. Prvá námietka sa týkala konania vo veci žiadosti účastníka konania o udelenie prechodného pobytu na účel štúdia, ktorú podal dňa 23. 02. 2015. Účastníkovi konania bola jeho žiadosť o udelenie prechodného pobytu zamietnutá z dôvodu podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, lebo jeho cestovný doklad bol pozmenený, správny orgán mu ho na účely tohto konania zadržal. V čase podania odvolania voči rozhodnutiu o administratívnom vyhostení nebolo ešte konanie vo veci žiadosti o udelenie prechodného pobytu právoplatne skončené. Preto opätovne vyjadril nesúhlas s rozhodnutím, ktoré sa týkalo jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu.
Nesúhlasil ani s administratívnym vyhostením, keďže správny orgán mu odmieta vydať cestovný doklad do právoplatného skončenia konania vo veci žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Jeho situácia je neľahká, pretože bolo rozhodnuté o jeho administratívnom vyhostení, konanie o jeho žiadosti o udelenie prechodného pobytu nie je právoplatne ukončené a je bez cestovného dokladu.
Bol toho názoru, že správny orgán mal počkať do právoplatného skončenia konania vo veci žiadosti o udelenie prechodného pobytu, lebo ak by bolo v tejto veci odvolaniu vyhovené, tak by sa zároveň vyriešila otázka oprávnenosti pobytu účastníka konania na území Slovenskej republiky.
Odvolanie uzavrel konštatovaním, že rozhodnutím o administratívnom vyhostení správny orgán zásadným spôsobom neadekvátne a neprimerane zasiahol do právneho postavenia účastníka konania s ohľadom na jeho život a slobodu pohybu, preto je toto rozhodnutie nekorektné, protiústavné a porušujúce základné ľudské práva a slobody v zmysle medzinárodných dohovorov o ochrane ľudských práv. Na základe vyššie uvedeného sa domáhal, aby správny orgán odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel, a ak nevyhovie, aby odvolací orgán rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vrátil mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie.
Odvolací orgán preskúmal odvolanie, napadnuté rozhodnutie, súvisiaci administratívny spis a aj celé konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia a zistil, že nie je dôvod toto rozhodnutie zrušiť.
Prvá námietka sa netýka konania o administratívnom vyhostení, ale konania vo veci žiadosti o udelenie prechodného pobytu, ktorú účastník konania podal dňa 23. 02. 2015. Odvolací orgán sa v tomto rozhodnutí nemôže zaoberať námietkami, ktoré sa týkajú výlučne skutkového stavu konania vo veci žiadosti účastníka konania o udelenie prechodného pobytu. Konanie vo veci žiadosti o udelenia prechodného pobytu bolo právoplatne ukončené dňa 08. 09. 2015, keď bolo účastníkovi konania doručené rozhodnutie číslo PPZ-HCP-PO2-145-013/2015, v ktorom odvolací orgán potvrdil rozhodnutie správneho orgánu o zamietnutí žiadosti účastníka konania o udelenie prechodného pobytu z dôvodu, že účastník konania pri podaní žiadosti predložil pozmenený cestovný doklad.
Dôvodom vydania rozhodnutia o administratívnom vyhostení účastníka konania bola skutočnosť, že sa na území Slovenskej republiky zdržiaval neoprávnene od 02. 03. 2015, lebo dňa 01. 03. 2015 skončil jeho pobyt povolený Maltou. Táto skutočnosť je preukázaná fotokópiou povolenia na pobyt vo forme identifikačnej karty číslo MT6233918 s platnosťou od 28. 03. 2014 do 01. 03. 2015, ktorá je súčasťou administratívneho spisu.
Podľa § 2 ods. 1 písm. f) zákona o pobyte cudzincov sa na účely tohto zákona rozumie neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.
Za osobitný predpis v tomto prípade sa považuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje Kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (ďalej len „Kódex schengenských hraníc"). Aby pobyt účastníka konania na území Slovenskej republiky bol oprávnený, musel by preukázať splnenie podmienok pre vstup štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktoré sú uvedené v článku 5 Kódexu schengenských krajín.
Podľa článku 5 ods. 1 písm. a), b) Kódexu schengenských krajín na plánovaný pobyt na území členských štátov, ktorý nepresiahne 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia, čo zahŕňa posúdenie obdobia 180 dní predchádzajúcich každému jednotlivému dňu pobytu, musia štátni príslušníci tretej krajiny spĺňať tieto podmienky: a) majú platný cestovný doklad, ktorý držiteľa oprávňuje prekročiť hranicu a ktorý spĺňa tieto kritériá: jeho platnosť musí byť najmenej o tri mesiace dlhšia, ako je zamýšľaný dátum odchodu z územia členských štátov. V odôvodnenej núdzovej situácii možno od tejto podmienky upustiť; a bol vydaný počas posledných 10 rokov. b) majú platné vízum, ak sa takéto vízum vyžaduje podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (ďalej len „Nariadenie č. 539/2001“), s výnimkou prípadu, ak sú držiteľmi platného povolenia na pobyt alebo platného dlhodobého víza.
Občania Líbye podľa prílohy číslo 2 Nariadenia č. 539/2001, ktorá uvádza zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov nie sú oslobodení od vízovej povinnosti.
Účastník konania vzhľadom na skutočnosť, že od 02. 03. 2015 nie je držiteľom platného povolenia na pobyt, nespĺňa podmienku uvedenú v článku 5 ods. b) Kódexu schengenských hraníc a preto je jeho pobyt podľa § 2 ods. 1 písm. f) zákona o pobyte cudzincov neoprávnený.
Na základe uvedeného sa odvolací orgán plne stotožnil so záverom správneho orgánu, že účastník konania svojím neoprávneným pobytom naplnil dôvod administratívneho vyhostenie podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.
V odvolaní účastník konania namietal, že správny orgán mal počkať do právoplatného skončenia konania vo veci žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Pretože, ak by bolo v tejto veci odvolaniu vyhovené, tak by sa zároveň vyriešila otázka oprávnenosti pobytu účastníka konania na území Slovenskej republiky. S týmto názorom nemožno súhlasiť, lebo je v rozpore s ustanovením § 31 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov.
Podľa § 31 ods. 3 druhá veta citovaného zákona podanie žiadosti neoprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa na území Slovenskej republiky nad rámec podmienok ustanovených osobitným predpisom.
To znamená, že v nijakom prípade neukončené konanie vo veci žiadosti účastníka konania o udelenie prechodného ho nezbavilo povinnosti opustiť územie Slovenskej republiky v posledný deň platnosti jeho pobytu, ktorý mal udelený Maltou.
V kontexte predchádzajúcej námietky sa tvrdenie účastníka konania, že správny orgán mu marí možnosť vycestovať, lebo mu odmieta vrátiť cestovný doklad, ktorý mu zadržal pre podozrenie z jeho pozmeňovania, javí ako nelogické. Svoj neoprávnený pobyt obhajuje čakaním na rozhodnutie vo veci žiadosti o udelenie prechodného pobytu a zároveň deklaruje ochotu vycestovať, ktorá je zmarená skutočnosťou, že cestovný doklad bol zadržaný pre podozrenie z pozmeňovania.
Pri posudzovaní tejto námietky musel odvolací orgán vziať do úvahy skutočnosť, že účastník konania podal žiadosti o udelenie prechodného pobytu dňa 23. 02. 2015 t. j. 7 dní pred skončením jeho oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky.
Podľa § 33 ods. 8 písm. a) druhá veta zákona o pobyte cudzincov policajný útvar rozhodne do 30 (tridsať) dní od doručenia žiadosti spolu so všetkými náležitosťami podľa § 32 ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 24 až § 26 a § 29.
Podľa citovaného ustanovenia konanie vo veci žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel štúdia sa má ukončiť do 30 (tridsať) dní, preto je veľmi ťažké predpokladať, že by správny orgán v prípade, že by bolo v žiadosti účastníka konania o udelenie prechodného pobytu všetko v poriadku rozhodol, vzhľadom na predpísaný administratívny postup, do 7 (sedem) dní. Z výpovedí účastníka konania uvedených v zápisnici nevyplynulo, že by vôbec chcel opustiť územie Slovenskej republiky pred plynutím jeho oprávneného pobytu. K skutočnosti, že cestovný doklad účastníka konania bol zadržaný pre podozrenie z pozmeňovania odvolací orgán uvádza, že účastník konania mohol požiadať Veľvyslanectvo Líbye v Bratislave o vydanie nového cestovného dokladu, alebo náhradného cestovného dokladu.
Ďalej má účastník konania možnosť po splnení zákonných podmienok získať cudzinecký pas vydaný podľa legislatívy Slovenskej republiky.
Podľa § 74 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov cudzinecký pas oprávňujúci štátneho príslušníka tretej krajiny na vycestovanie vydá policajný útvar štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý nemá vlastný platný cestovný doklad a ktorý nemožno zabezpečiť ani prostredníctvom zastupiteľského úradu štátu, ktorého je štátnym príslušníkom a o ktorom sa rozhodlo, že bude administratívne vyhostený, alebo ktorému bol uložený trest vyhostenia.
V odvolaní účastník konania tiež namietal, že rozhodnutie o administratívnom vyhostení je neadekvátne a neprimerane zasahuje do jeho života a slobody pohybu a porušuje základné ľudské práva a slobody v zmysle medzinárodných dohovorov.
Podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), článok 8 právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života ods. 2 štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochranu práv a slobôd iných.
Správny orgán rozhodnutím o administratívnom vyhostení zasiahol do života účastníka konania v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, ktorý v ustanovení § 82 ods. 1 písm. b) ukladá povinnosť vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ( ktorým je účastník konania ), ak má neoprávnený pobyt. Skutočnosť, že sa na území Slovenskej republiky v čase vydania rozhodnutia zdržiaval neoprávnene bola preukázaná. Podľa odvolacieho orgánu nie je administratívne vyhostenie účastníka konania neprimeraným zásahom do jeho súkromného života, pretože správny orgán mu neuložil zákaz vstupu a na vycestovanie mu určil lehotu 30 (tridsať) dní, teda na hornej hranici, ktorú umožňuje zákon o pobyte cudzincov. Preto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa v Košiciach bol vyhostený z územia Slovenskej republiky z dôvodu neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že žalobca predložil k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel štúdium, pozmenený cestovný doklad. Konanie bolo vedené pod sp. zn. PPZ-HCP-P06-KP-447-18/2015. Správny orgán uvedené zistil a posúdil z výsledkov odborno-technického skúmania predloženého cestovného pasu Oddelením koordinácie analýzi rizík a štatistík Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov zo dňa 06.03.2015 pod č. PPZ-HCP-PO3-59-001 /201 Dôvodil, že bolo začaté trestné stíhanie vo vecí podozrenia z prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky. Trestné stíhanie bolo odmietnuté na základe správy Veľvyslanectva Líbye - Konzulárneho
oddelenia v Bratislave, ktoré potvrdilo, že údaje v cestovnom pase č. 341191 na str. 48 v dátume vydania cestovného dokladu sú v poriadku a cestovný doklad je pravý. Konanie o udelenie žiadosti na účel štúdium pod sp. zn. PPZ-HCP-PO6-KP-447-018/2015 sa skončilo zamietnutím žiadosti. V zákonom stanovenej lehote žalobca napadol rozhodnutie prvostupňového orgánu v Košiciach odvolaním, o ktorom rozhodoval žalovaný, a ktoré žalovaný svojím rozhodnutím potvrdil ako správne. Žalobca podal dňa 10.09.2015 na Krajský súd Prešov žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Konanie je vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 11Scud/1/2015. V tomto konaní žalobca s rozhodnutím žalovaného nesúhlasí. Zastáva názor, že žalovaný nesprávne použil správnu úvahu pri použití právneho predpisu, na základe ktorého rozhodoval orgán prvého stupňa. Tiež nesprávne sa vyrovnal s vyjadreniami žalovaného pred vydaním meritórneho rozhodnutia zo dňa 30.03.2015 a tiež s predloženými listinnými dôkazmi k oprave administratívnej chyby v pase žalovaného
- správou Veľvyslanectva Líbye v Ammáne v Jordánsku a správou Veľvyslanectva Líbye, konzulárneho oddelenia v Bratislave nakoľko len sa laxne vyjadril k týmto predloženým dôkazom. Podľa názoru žalobcu správny orgán prvého stupňa a žalovaný nesprávne použili správnu úvahu pri použití právneho predpisu, keď vo veci žiadosti žalobcu aplikovali do skutkového stavu ustanovenie § 33 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov. Nesprávne si vyložili predmetnú právnu normu, nakoľko aj napriek pochybnostiam, ktoré boli relevantnými dôkazmi rozptýlené, boli presvedčení o tom, že cestovný doklad žalobcu je pozmenený a t.j. žalobca k žiadosti nepredložil platný cestovný doklad podľa § 2 ods. 1 písm. k) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca má za to, že k svojej žiadosti predložil platný cestovný doklad v zmysle vyššie uvedenej právnej normy, jeho cestovný pas je uznaný SR za cestovný doklad, je časovo platný, umožňuje jeho jednoznačnú identifikáciu, nemá porušenú celistvosť a nie je poškodený tak, že zápisy v ňom sú nečitateľné. Tiež uviedol, že nebol neoprávnene pozmenený, nakoľko pochybnosti ohľadom podozrivého neoprávneného pozmenenia boli rozptýlené relevantnými dokladmi:
- správou z Veľvyslanectva Líbye- konzulárneho oddelenia v Bratislave, ktoré potvrdilo, že údaje
- na str. 48 cestovného pasu č. 341191 sú v poriadku a cestovný doklad je pravý, správou z veľvyslanectva z Ammánu v Jordánsku, ktoré potvrdilo, že vydalo cestovný pas č. 341191 a že oprava v pase bola vykonaná na ich veľvyslanectve. Uviedol, že jeho cestovný doklad nebol neoprávnene pozmenený neoprávnenou osobou, ale chybný zápis na str.48 cestovného pasu bol opravený oprávnenou osobou, t.j. jednalo sa o opravu administratívnej chyby. Správne sa logicky vykladá činnosť v súvislosti s vykonanými zmenami v pase žalovaného, že oprávnená osoba opravila administratívnu chybu v doklade, nie oprávnená osoba pozmenila platný doklad. Myšlienkový postup správneho orgánu pri výklade činnosti v súvislosti so zmenami v cestovnom doklade je za hranicou bežného výkladu tejto činnosti, čo viedlo k nesprávnej aplikácii práva. Pri osobných jednaniach žalobcu s riaditeľom RHCP v Košiciach (riaditeľa prvostupňového orgánu), riaditeľ pripustil, že čo sa týka výkladu právnej normy čo do pozmenenia cestovného dokladu, zákon o pobyte cudzincov nikde bližšie nedefinuje aký je to pozmenený cestovný doklad, preto považujú za pozmenený doklad každý doklad, ktorý je akokoľvek hoc aj administratívne opravovaný oprávnenou osobou. Vyššie uvedené rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie pobytu na účel štúdium spustila konanie o administratívnom vyhostení žalobcu, v ktorom bol žalobca administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky. Rozhodnutie o administratívnom vyhostení a potvrdzujúce rozhodnutie vychádzajú z rozhodnutí správneho orgánu, proti ktorým žalobca podal vyššie uvedenú žalobu o preskúmanie rozhodnutia vedenom na Krajskom súde Prešov pod sp. zn. 11 Scud/1/2015. Nakoľko sa vo vyššie uvedenom konaní sp. zn. 11Scud/1/2015 na Krajskom súde Prešov rieši otázka, ktorá ma podstatný význam pre rozhodnutie v tomto konaní (o preskúmanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení), žiadal konajúci súd aby prerušil toto konanie do právoplatného skončenia konania na Krajskom súde Prešov sp. zn. 11Scud/1/2015.
Zároveň žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného, podľa úvahy aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Na pojednávanie konané dňa 29.04.2016, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, sa nedostavil, z neúčasti na neospravedlnil.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, aj na pojednávaní konanom dňa 29.04.2016, zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p. ) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul zástupcu žalovaného s tým, že podľa § 250g ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom.
Predmetom preskúmania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov ( § 247 a nasl. O.s.p. ) je rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vydané podľa zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov ( ďalej len zákon o pobyte cudzincov ), ktorým podľa § 77 ods. 1 a § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov žalobcu administratívne vyhostil z územia Slovenskej republiky z dôvodu neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky a zároveň v zmysle § 83 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov určil lehotu na vycestovanie z územia Slovenskej republiky 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia.
Na základe odvolania žalobcu, žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
Rozsah preskúmavacieho konania bol daný rozsahom žalobných námietok. V žalobe žalobca poukazoval na tú skutočnosť, že konanie o administratívnom vyhostení bezprostredne súvisí s konaním o žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu na účel štúdia a že toto konanie ( 13 Scud/3/2015 o administratívnom vyhostení ) je potrebné prerušiť do právoplatného skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 11Scud/1/2015. Krajský súd rozsudkom 11Scud/1/2015 zo dňa 10.11.2015 zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorý zamietol žiadosť žalobcu o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel štúdia a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Scud/1/2015 bolo podané odvolanie a vec je na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorý o odvolaní doposiaľ nerozhodol.
Podľa § 2 ods. 1 písm. f) zákona o pobyte cudzincov na účely tohto zákona sa rozumie neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.
Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie.
Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.
Podľa § 31 ods. 3 veta druhá zákona o pobyte cudzincov podanie žiadosti ( o udelenie prechodného pobytu ) neoprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa na území Slovenskej republiky nad rámec podmienok ustanovených osobitným predpisom.
Podľa Článku 5 ods. 1 písm. b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 562/2006 na pobyt, ktorý nepresiahne tri mesiace v rámci obdobia šiestich mesiacov, musia štátni príslušníci tretej krajiny spĺňať tieto podmienky majú: platné vízum v prípade, že sa vyžaduje podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza
pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti, s výnimkou prípadu, ak sú držiteľmi platného povolenia na pobyt.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že dôvodom na administratívne vyhostenie je aj neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky, pričom neoprávneným pobytom je aj zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so zákonom (bez platných víz). V konaní nebolo sporné, že žalobca ako občan Líbye musel mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov a že nebol oslobodený od vízovej povinnosti ( príloha č. 2 Nariadenia č. 539/2001 ) a že takéto vízum mal od 28.03.2014 do 01.03.2015, t.j. po 01.03.2015 sa zdržiaval na území Slovenskej republiky neoprávnene ( v rozpore so zákonom ).
Nepochybil preto prvostupňový správny orgán ak rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky a ak žalovaný toto rozhodnutie potvrdil.
Vo vzťahu k predmetnému konaniu ( o administratívnom vyhostení ) je bez právneho významu konanie vo veci žiadosti o udelenie prechodného pobytu, keďže s poukazom na § 31 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov podanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu neoprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a dôvodom administratívneho vyhostenia neboli ani okolnosti súvisiace s cestovným pasom.
Žalobca preto nedôvodne argumentoval, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel štúdia „spustilo konanie o administratívnom vyhostení“.
Taktiež treba zdôrazniť, že s poukazom na § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov správny orgán žalobcovi neuložil zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky, pričom po splnení podmienok môže mu byť udelený súhlas na prechodný pobyt a môže získať cudzinecký pas.
Krajský súd nezistil, aby rozhodnutie správneho orgánu neprimerane zasiahlo do súkromného života žalobcu, rozhodnutie žalovaného je náležite a zrozumiteľne odôvodnené.
Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.