Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-945-2015.pdf
PDF · 80.99 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/945/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa F. I. X., s.r.o, so sídlom W., F. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Y. kancelária U.. Y. I., s.r.o., so sídlom W., F. XX, proti odporkyni N. M., bytom S., F. poľom č. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu X. združenie E., so sídlom v W., C. 9, G.: XX XXX XXX, právne zastúpené M. D., s.r.o. so sídlom W., X. 6, o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. septembra 2015, č.k. 14C/81/2015-54, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu p o t v r d z u j e .
Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh vo veci samej, nepriznal odporkyni náhradu trov konania a zaviazal navrhovateľa k náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 287,04 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka M. D., s.r.o., so sídlom v W., do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/, ods. 5, 6, § 544 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 110 ods. 3 § 121 ods. 3, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 22.09.2014 domáhal zaplatenia sumy 2.973,69 eur a zmluvnej pokuty vo výške 0,065% denne a úrok z omeškania vo výške 4,775% ročne zo sumy 80,37 eur od 01.03.2011 do 01.03.2011, zo sumy 80,37 eur od 30.04.2011 do 21.06.2011, zo sumy 80,37eur od 30.05.2011 do 28.02.2013, zo sumy 80,37 eur od 30.06.2011 do 28.02.2013, zo sumy 80,37 eur od 30.07.2011 do 28.02.2013, zo sumy 80,37 eur od 30.08.2011 do 28.02.2013, zo sumy 2.652,21 eur od 02.09.2011 do 28.02.2013, úrok z omeškania 9,5% ročne zo sumy 2.973,69 eur od 01.03.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že s odporkyňou uzatvoril dňa 16.11.2010 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala zaplatiť v 42 mesačných splátkach ( vrátane úrokov) vo výške 80,37 eur. Odporkyňa sa dostala do omeškania s úhradou už pri splátke č.3 a napokon zaplatila len sumu 401,85 eur. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa bola s úhradou splátok v omeškaní viac ako 3 mesiace, navrhovateľ uplatnil svoje právo podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Dňa 16.08.2011 doručil odporkyni oznámenie o okamžitom zosplatnení úveru z dôvodu omeškania. Celková suma uplatňovaného dlhu predstavuje súčet neuhradených splátok teda sumu 2.973,69 eur. Navrhovateľ si ďalej uplatňoval len časť zákonného úroku z omeškania vo výške 4,775% ročne zo sumy nesplatenej časti istiny a úrokov: 80,37eur od 01.03.2011 do 1.3.2011, zo sumy 80,37 eur od 30.04.2011 do 21.6.2011, zo sumy 80,37eur od 30.05.2011 do 28.2.2013, zo sumy 80,37 eur od 30.06.2011 do 28.2.2013, zo sumy 80,37eur od 30.07.2011 do 28.02.2013, zo sumy 80,37 eur od 30.08.2011 do 28.02.2013, zo sumy 2.652,21eur od 02.09.2011 do 28.02.2013. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie odporkyne so splácaním úveru spolu dosiahne sumu poskytnutého
úveru 1.500 eur, navrhovateľ odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy uplatňuje len 9,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 2.973,69 eur do zaplatenia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Ďalej vyplýva, že dňa 16.12.2014 do konania vstúpil vedľajší účastník- Spotrebiteľské združenie E. so sídlom v W., právne zastúpené M. D., s.r.o. so sídlom v W.. V písomnom vyjadrení zo dňa 01.06.2015 vedľajší účastník písomne namietal premlčanie pohľadávky a neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou a musí spĺňať náležitosti § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a zmluva neobsahuje podmienku stanovenú v písm. k/ zmluva neobsahuje konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok v členení na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov a konečná splatnosť úveru, čo je v rozpore s ust. § 4 ods.2 písm. i/ cit. zákona a to má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle §11 ods.1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. Odporkyňa vzniesla námietku premlčania dlhu. Uviedla, že v skutočnosti jej bola poskytnutá na úver len suma 1.100 eur, s tým, že pokiaľ ho bude riadne splácať, pošlú jej ďalšie peniaze. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporkyňou dňa 16.11.2010 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur pri úrokovej sadzbe 70,01%, ktorý mala splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur v termínoch splatnosti, dohodnutých v zmluve. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 29.12.2010 a konečná splatnosť úveru bola dňa 29.05.2014. Dlžník bol povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, spolu s úrokmi a ďalšími poplatkami dohodnutými v zmluve a dodržiavať dohodnuté zmluvné podmienky. Odporkyňa záväzok zo zmluvy o úvere neplnila a úver sa stal splatným po uplatnení práva podľa ust. 565 Občianskeho zákonníka (odňatie výhody splátok) dňa 01.09.2011. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že uvedená zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na ust. § 52 OZ, v zmysle ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Súd prvého stupňa preto aplikoval vzhľadom na vznesenú námietku premlčania dlžníkom ako aj vedľajším účastníkom predpisy občianskeho práva a to ust. § 100 a nasl. Obč. zákonníka. Premlčacia doba na uplatnenie dlhu začala plynúť od vtedy, ako sa mohlo právo uplatniť na súde po prvý raz. Dlh bol zosplatnený ku dňu 01.09.2011 a dňom 02.09.2011 bolo možné uplatniť dlh na súde žalobou. Dňom 02.09.2011 začala pre navrhovateľa plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 02.09.2014. Žaloba bola podaná na súde dňa 22.09.2014, teda po uplynutí premlčacej doby. Úroky z omeškania sú akcesorické záväzky a premlčujú sa vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe ako hlavný záväzok. Keďže bol premlčaný hlavný záväzok, súd prvého stupňa nemohol priznať ani nárok na úroky z omeškania, ktoré boli taktiež premlčané. Zmluvná pokuta nie je príslušenstvom pohľadávky a pokiaľ sa dlžník môže brániť premlčaním proti žalobe o splnenie hlavného záväzku, tým viac sa touto námietkou môže brániť proti súdnemu uplatneniu práva na zmluvnú pokutu za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku, ak zmluvná pokuta bola dohodnutá za omeškanie a to percentom za určitý časový úsek, a to napr. za každý deň omeškania. Z týchto dôvodov súd považoval za premlčané i nároky na zmluvnú pokutu. Odporkyňa aj vedľajší účastník vystupujúci na jej strane sa premlčania dovolali. Súd premlčaný dlh nemôže priznať a preto súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania odporkyne súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnila. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne vznikli trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia po 111,21 eur/úkon (príprava a prevzatie veci dňa 27.05.2015, písomné vyjadrenie k žalobe dňa 01.06.2013) + 2x 8,39 eur paušál + 20% DPH spolu 287,04 eur podľa § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, na zaplatenie ktorých súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to do výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Namietal, nesprávne posúdenie otázky účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka súdom prvého stupňa. Mal za to, že pokiaľ zákonodarca priznal nejakému subjektu osobitné postavenie (§ 25 zákona č. 250/2007 Z. z.) aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Vyslovil názor, že odôvodnené právne zastupovanie takýchto subjektov môže byť na mieste len v mimoriadne obtiažnych právnych veciach. V opačnom prípade, kam patrí aj zastupovanie šablónovitým spôsobom a predkladanie formulárových podaní, ide o zneužívanie zákona, pretože samotné združenie nie je zamerané na vykonávanie svojej činnosti. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.06.2014 sp. zn. 6M Cdo 9/2013 a uznesenie sp. zn. 6M Cdo 5/2013. Z uvedených dôvodov v súlade s ust. § 205 ods. 2 písm. a/, § 201 ods. 1 písm.
f/, h/ a ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho zastúpenia
Vedľajší účastník sa odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti (vo výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. , ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a)
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného od 01.01.2015 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom neúspešne domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny v sume 2.973,69 eur s príslušenstvom, pričom v konaní na strane odporcu vystupoval aj vedľajší účastník spĺňajúci predpoklady podľa § 93 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa návrh vo veci samej z dôvodu vznesenia námietky premlčania zamietol. Úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že hoci by jej ich náhrada patrila, táto si trovy konania neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývali.
Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa správne rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 287,04 eur. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - odporcu. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca zastúpenie riadne prevzal a dňa 01.06.2015 doručil súdu prvého stupňa právne kvalifikované vyjadrenie. V konaní na strane vedľajšieho účastníka odvolací súd nezhliadol ani dôvod na aplikáciu ust. § 150 O.s.p., nakoľko trovy konania v preskúmavanej veci nie sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 a ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p., kedy úspešnému vedľajšiemu účastníkovi v konaní náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko tento si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne .
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .