Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Er-236-2010.pdf
PDF · 68.04 KB
Case nature
Subarea
31Er/236/2010
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: S. T., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom A. XXX/XX, R., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Peter Juhás (nástupca súdneho exekútora: JUDr. Zita Leváková), so sídlom exekútorského úradu Matuškova 1, Trnava, pod EX 1761/2010, o vymoženie istiny s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekučného konania takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súd súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207*105899 zo dňa 24.5.2010 bol súdny exekútor v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, č. bloku AA2804462 zo dňa 31.07.2008.
2. Súd zistil, že povinný dňa 28.1.2021 zomrel, pričom dedičské konanie po povinnom skončilo vydaním uznesenia sp. zn. 35D/34/2021 zo dňa 30.4.2021 tak, že konanie o dedičstve bolo zastavené, nakoľko nezanechal žiaden majetok.
3. Uznesením č. k. 31Er/236/2010-21 zo dňa 16.6.2022, právoplatným dňa 21.6.2022, súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že do konania pripustil vstup nového oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v aktuálnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí zo dňa 13.5.2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 konštatoval, že „úmrtie povinnej v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti
vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný.“ a tiež z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.2.2012, sp. zn. 6M Cdo 8/2011 a sp. zn. 6M Cdo 9/2011, v ktorých sa uvádza: „ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku)“.
8. Nakoľko má súd za preukázané, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť povinného a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, a preto v súlade s vyššie uvedeným exekúciu zastavil.
9. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za straty času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
13. O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.09.2009 (ďalej len „vyhláška“).
14. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
15. V podaní súdneho exekútora doručeného tunajšiemu súdu sa uvádza, že súdny exekútor nežiada rozhodovať o trovách exekúcie, preto súd trovy exekúcie nepriznal.
16. Ak jedna strana sporu neexistuje, nie je medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania a výrok o nároku na náhradu trov konania je nadbytočný. (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. februára 2017, sp. zn. 17Co/38/2017). S poukazom na uvedené rozhodnutie súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval.
17. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.