Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Er/17/2015

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 proti povinnému: S. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. D. XXX o vymoženie 1 893,82 eur s prísl. takto

rozhodol:

Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Brožinovi, Exekútorský úrad Svidník, Stropkovská 633/3, Svidník trovy exekučného konania vo výške 0,35 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Oprávnený podal exekútorovi dňa 31.3.2015 návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 1 893,82 eur s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku sp. zn. , ktorý dňa 4.10.2013 vydal STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. Súdny exekútor JUDr. Michal Brožina požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. -35 zo dňa 28.9.2015, právoplatným dňa 12.1.2016 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k. -50 zo dňa 1.12.2015 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá.

Uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. -63 zo dňa 19.2.2016, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd nepripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného, zastavil exekučné konanie, súdnemu exekútorovi priznal trovy exekučného konania vo výške 0,35 eur, ktoré uložil oprávnenému uhradiť v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia a zároveň rozhodol, že oprávnený nemá právo na náhradu trov exekučného konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.3.2016 vo všetkých výrokoch, okrem výroku o trovách súdneho exekútora.

Proti výroku o trovách súdneho exekútora súdny exekútor podal odvolanie. Namietal, že súd rozhodol o trovách exekučného konania podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, hoci trovy exekučného konania si súdny exekútor uplatnil podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Súdny exekútor mal za to, že v danom prípade mal súd postupovať podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a oprávnenému uložiť náhradu nevyhnutných trov exekúcie a nie podľa § 47 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý sa podľa názoru súdneho exekútora vzťahuje iba na situáciu, kedy povinný plnil pod tlakom upovedomenia o začatí exekúcie. Ďalej súdny exekútor v odvolaní vyjadril svoj názor na to, čo je exekúcia, aké je postavenie exekútora, na .čo slúžia trovy exekúcie, aké okolnosti treba pri rozhodovaní o trovách exekúcie zohľadniť a ktorý subjekt by mal trovy znášať, a to s poukazom na § 47 ods. 3, § 203 ods. 1, § 5 ods. 2, § 2 ods. 1, § 4, § 196 EP a rozhodnutia Ústavného súdu SR. Poukázal predovšetkým na skutočnosť, že exekútor ako osoba poverená výkonom verejnej moci nemá možnosť odmietnuť návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, pričom výkon exekučnej činnosti je jediným zdrojom jeho príjmov, z ktorých

kryje celý chod exekútorského úradu, preto mu patrí odmena a náhrada hotových výdavkov za výkon exekučnej činnosti. Žiadal tiež zohľadniť skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že v minulosti už Najvyšší súd SR viacerými uzneseniami zamietol dovolanie oprávneného vo veci neudelenia poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok a napriek tomu podal niekoľko stoviek ďalších návrhov na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor preto žiadal priznať trovy exekučného konania pozostávajúce z odmeny vo výške 33,19 eur, náhrady výdavkov vo výške 3,30 eur a dane z pridanej hodnoty vo výške 7,30 eur, t.j. spolu 43,79 eur.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 47 ods. 3 druhej vety zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súd po zistení, že odvolanie voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podala oprávnená osoba - súdny exekútor, a to v zákonnom stanovenej 15 dňovej lehote (odvolanie bolo podané na poštovú prepravu dňa 25.2.2016) s poukazom na § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p., sa uznesenie tunajšieho súdu č.k. -63 zo dňa 19.2.2016 v napadnutej časti zrušuje a o trovách súdneho exekútora opätovne rozhodne sudca. . Po preskúmaní vyúčtovania trov súdneho exekútora sudca rozhodol o trovách súdneho exekútora podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v spojení s § 47 ods. 3 Exekučného poriadku za analogického použitia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a v súlade s § 21a a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekučného konania vo výške 0,35 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, pretože podaním návrhu na vykonanie exekúcie, na podklade exekučného titulu, ktorý je v rozpore so zákonom, zavinil vznik nižšie uvedených trov exekučného konania.

Trovy exekučného konania súdneho exekútora pozostávajú z náhrady hotových výdavkov za poštovné pri doručení návrhu na priznanie trov exekúcie vo výške 0,29 eur a z 20 % DPH vo výške 0,06 eur, teda spolu sú vo výške 0,35 eur.

V danom prípade nie je sporný subjekt, ktorý bol zaviazaný na náhradu trov exekučného konania, a teda súdny exekútor ani nenamietal, že súd zaviazal na náhradu trov exekučného konania oprávneného. Súdny exekútor však namietal výšku priznaných trov a použitie § 47 ods. 3 Exekučného poriadku.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ním uplatnenú odmenu vo výške 33,19 eur (bez DPH), a to v súlade s citovaným § 47 ods. 3 druhej vety Exekučného poriadku. Súd má za to, že použitie predmetného ustanovenia je namieste, nakoľko v predmetnej veci nedošlo k udeleniu poverenia na vykonanie

exekúcie a teda súdny exekútor ani nemohol začať vykonávať exekúciu, resp. úkony exekučnej činnosti, za ktoré by mu patrila odmena podľa § 5 vyhl. č. 288/1995 Z.z. alebo podľa § 14 vyhl. č. 288/1995 Z.z. Hoci úprava výšky trov exekučného konania do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie sa nachádza za ustanovením upravujúcim situáciu, kedy povinný plnil svoju povinnosť v lehote najneskôr do uplynutia lehoty na podanie námietok, bolo by nelogické vzťahovať druhú vetu § 47 ods. 3 Exekučného poriadku iba na situáciu, kedy povinný plní vymáhanú povinnosť do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie, avšak nevzťahovať ho na situáciu, kedy k plneniu vymáhanej povinnosti nedôjde a ani nedôjde k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie. Bolo by totiž nelogické, že súdnemu exekútorovi by v prípade, že povinný plnil svoju povinnosť do času doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie a teda v prípade, že súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie, nemal nárok na žiadnu odmenu - ani podľa § 5, ani podľa § 14 vyhl. č. 288/1995 Z.z., avšak v prípade, že poverenie ani nie je udelené, by súdnemu exekútorovi odmena podľa § 5 alebo podľa § 14 predmetnej vyhlášky patriť mala. Súd zároveň poukazuje na zámer právnej úpravy obsiahnutej v § 47 ods. 3 druhej vete Exekučného poriadku, ktorý je uvedený v dôvodovej správe k zákonu č. 348/2011 Z. z., ktorým bolo novelizované znenie § 47 ods. 3 Exekučného poriadku: „Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť, aby exekútorovi až do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie patril výhradne nárok na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov. Ostatné nároky exekútora do času doručenia poverenia súdu budú vylúčené. Ustanovenie korigujúc platné znenie dikcie druhej vety § 47 ods. 3 vety reaguje na poznatky z aplikačnej praxe, ako nanajvýš adekvátne sa preto javí výslovne ustanoviť, že exekútor má nárok iba na uvedené dve zložky trov exekúcie.“ Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že § 47 ods. 3 druhej vety Exekučného poriadku sa vzťahuje nielen na prípady určenia výšky trov exekúcie za situácie, že povinný plnil do doručenia poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj na prípady .určenia výšky trov exekučného konania za situácie, kedy k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie ani nedôjde. Na dôvažok súd dodáva, že odmena vo výške 33,19 eur, ktorú si súdny exekútor uplatnil podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. patrí súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti v prípade, ak súd zastaví exekúciu. V danom prípade, však nedošlo k zastaveniu exekúcie, ale k zastaveniu exekučného konania (t.j. konania do doručenia poverenia na vykonanie exekúcie) a súdny exekútor tak ani nemohol vykonať žiadne úkony exekučnej činnosti uvedené v § 15 vyhl. č. 288/1995 Z.z., za ktoré by odmena podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. v minimálnej výške 33,19 eur patrila.

Čo sa týka hotových výdavkov, súdny exekútor má právo na ich náhradu v skutočne a účelne vynaloženej výške, ktorú musí súdu preukázať. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné pri doručení žiadosti o udelenie poverenia v ním požadovanej výške 1,15 eur, nakoľko súdu je zo spisu známe, že predmetná žiadosť bola súdu doručená osobne do podateľne a tak súd nemá preukázané, že by súdny exekútor vynaložil predmetné poštovné. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné pri doručení návrhu na priznanie trov exekúcie v exekútorom požadovanej výške 1,15 eur, ale iba v sume 0,29 eur, nakoľko súdu je zo spisu známe, že predmetný návrh bol súdu doručený v jednej obálke spolu s ďalšími troma podaniami v iných exekučných veciach, pričom celková cena poštovného bola 1,15 eur. Súd preto súdnemu exekútorovi priznal náhradu poštovného za doručenie návrhu na priznanie trov exekúcie v pomernej výške 0,29 eur pripadajúcej na jedno z doručovaných podaní (1,15 eur : 4). Z dôvodu nepreukázania vzniku hotových výdavkov a nezdokladovania ich skutočnej výšky súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov za spotrebovaný kancelársky materiál vo výške 1,- eur. Je pritom irelevantné, že uplatnená suma hotových výdavkov, ako uvádza súdny exekútor, nie je premrštená. Podstatné v zmysle citovanej právnej úpravy je, aby hotové výdavky boli vyčíslené v skutočnej a účelne vynaloženej výške a súčasne boli súdnym exekútorom riadne preukázané.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie v zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. nie je prípustné.