Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Cb-34-2014.pdf
PDF · 139.04 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cb/34/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Galante v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci navrhovateľka: CNS Austria, s.r.o., IČO: 36 686 115, so sídlom Kúty, Bratislavská č. 264 zast.: Biksadský & Partners, s.r.o., IČO: 36 858 552, so sídlom Bratislava, Michalská č. 9, proti odporcovi: Obec Dlhá nad Váhom, IČO: 00 305 901, so sídlom Dlhá nad Váhom č. 225, zast.: ŠÁŠIK & Partners s.r.o., IČO: 36 860 069, so sídlom Bratislava, Sokolská č. 18, o zaplatenie 23 665,97 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 23 665,97 Eur spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 11.2.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 1 419,50 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 3 058,09 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.5.2014 žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 23 665,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy, a to odo dňa 11.2.2014 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. Navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že s odporcom dňa 26.2.2010 uzatvoril zmluvu o poskytovaní konzultačných služieb kvôli získaniu finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie, resp. iných verejných fondov Európskej únie, resp. verejných fondov v Slovenskej republike. Navrhovateľ riadne poskytol konzultačné služby, podal projekt, získal pre odporcu finančné prostriedky a následne vystavil odporcovi faktúru č. XXXXXXX na sumu 23 665,97 Eur so splatnosťou 10.2.2014. Nárok na zmluvnú odplatu vznikol navrhovateľovi v zmysle článku 4.2.2 zmluvy. Navrhovateľ k dnešnému dňu eviduje zo strany odporcu neuhradenú sumu v celkovej výške 23 665,97 Eur, ktorú odporca napriek výzvam navrhovateľa a jeho právneho zástupcu nezaplatil. Odporca sa dostal do omeškania dňom 11.2.2014, od ktorého dňa navrhovateľ požaduje úrok z omeškania v zákonnej výške, nakoľko odporca sa neplnením si svojej povinnosti dostal do omeškania s peňažným plnením.
Súd v danej veci vydal platobný rozkaz č.k. XXRob/XXX/XXXX-XX zo dňa 2.6.2014, voči ktorému však odporca podal včas a s odôvodnením. Tým došlo k zrušeniu vydaného platobného rozkazu zo zákona a súd vo veci nariadil pojednávanie. Odporca v podanom odpore uviedol, že Obecný úrad Dlhá nad Váhom nemá objektívnu vedomosť o žiadnych svojich záväzkoch voči spoločnosti CNS Austria, s.r.o., a
je pre neho tak trochu záhadou, prečo si navrhovateľ svoj nárok v súčasnosti vôbec uplatnil. Navrhovateľ vo svojom návrhu neuvádza, že náš obecný úrad mu jeho zmluvne dohodnutú odmenu podľa čl. 4 bodu 4.1 a) a b) riadne zaplatil a uhradil mu dokonca viac, ako vyplývalo zo zmluvy. Navrhovateľ si svoju odmenu vyfakturoval dvoma faktúrami, a to faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 6.10.2010, ktorou si vyfakturoval prvú časť odmeny vo výške 467,90 Eur a faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 30.6.2010, ktorou si vyfakturoval druhú časť odmeny vo výške 511,86 Eur. Obe tieto faktúry boli zo strany odporcu riadne zaplatené, čo podľa všetkého, ani sám navrhovateľ nespochybňuje. Okrem uvedených faktúr odporca zaplatil aj ďalšiu faktúru č. XXX XXXX zo dňa 26.7.2010, a to spoločnosti E., I..W..V.. D., ktorá spoločnosť si vyfakturovala vypracovanie projektovej dokumentácie v sume 1 550,77 Eur. Vykonanými úhradami odporca všetky svoje záväzky z uzavretej zmluvy splnil, pričom na ďalšie nevznikol navrhovateľovi a ani firme E., I..W..V.., žiadny právny nárok. Odporca uviedol, že to zdôrazňuje preto, že podmienkou na poskytnutie alebo neposkytnutie ďalšej odmeny podľa čl. 4.2 (4.2.1 a 4.2.2), z ktorého navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok na zaplatenie odmeny, bola bezpodmienečná spoluúčasť spoločnosti E., I..W..V.. v procese verejného obstarávania a predovšetkým výsledky tohto verejného obstarávania, kde v závislosti od toho, či v zmysle výsledkov príslušného verejného obstarávania, bude rekonštrukciou verejného osvetlenia v obci Dlhá nad Váhom poverená spoločnosti E., I..W..V.., malo dôjsť k vyplateniu alebo nevyplateniu odmeny. Podľa vedomia odporcu, sa spoločnosť E. I..W..V.. na tomto verejnom obstarávaní riadne nezúčastnila, čím došlo k zmareniu možnosti naplnenia zmluvných podmienok podľa čl. 4.2 a tým aj zániku prípadného nároku navrhovateľa na vyplatenie tejto ďalšej odmeny podľa bodu 4.2.2.. Po obdržaní faktúry navrhovateľa, ktorý odporcovi neodôvodnene vyfakturoval odmenu vo výške 23 665,97 Eur, ho odporca písomne upozornil, že podmienky na vyplatenie tejto časti odmeny nie sú dané, čo však tento nerešpektoval a svoju pohľadávku uplatnil v predmetnom konaní.
Na pojednávaní konanom v danej veci dňa 11.11.2014 súd pripustil zmenu petitu podaného návrhu a to v časti úrokov z omeškania, a to tak, že predmetom konania sa stala istina vo výške 23 665,97 Eur spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 11.2.2014 do zaplatenia a trovy predmetného konania.
Odporca pred súdom uviedol, že nie je mu zrejmé, prečo sa spoločnosť E., s.r.o. nezúčastnila výberových konaní, pričom sa konali dva krát, a to v roku 2010 a 2013. Podľa jeho názoru, ako to vyplýva z čl. 4 zmluvy je zaplatenie odmeny viazané na úspech vopred stanoveného subjektu v procese verejného obstarávania. V prípade ak tento vopred stanovený subjekt nebude vo verejnom obstarávaní úspešný je stanovená odplata vo výške 10 %. Odporca má za to, že súd by sa z týchto dôvodov mal zaoberať posudzovaním platnosti zmluvy od ktorej je odvodený uplatnený nárok, resp. jej časti, nakoľko má za to, že v danom prípade ide o obchádzanie účelu zákona s cieľom zabezpečiť úspech vopred vybranému subjektu. Odporca žiadal, aby sa súd zaoberal otázkou platnosti zmluvy ako aj otázkou zmarenia účelu zmluvy z dôvodu neúčasti spoločnosti E., I..W..V.. v procese verejného obstarávania. K spisovému materiálu odporca založil zápisnicu z vyhotovenia ponúk, z ktorého je zrejmé, že sa spoločnosť E., I..W..V.. na verejnom obstarávaní nezúčastnila. Rovnako tak uviedol, že znenie zmluvy bolo vypracované navrhovateľom a podpísal ho bývalý starosta odporcu. Odporca má za to, že podpísanie zmluvy oboma zmluvnými stranami nepreukazuje platnosť tejto zmluvy, pričom otázku platnosti je oprávnený hodnotiť súd.
Navrhovateľ pred súdom uviedol, že tvrdenie odporcu, že namietané zmluvné ustanovenia obchádzajú zákon považuje v danom štádiu za predčasné a špekulatívne. Nikde v zmluve sa neuvádza, že spoločnosť E., I..W..V.. sa musí zúčastniť výberových konaní. Zaplatenie 10 % z priznaného príspevku z titulu odmeny je viazané iba ba úspech tejto spoločnosti. Má za to, že ani toto nie je meritom celého sporu. Podstatou sporu je, že odporca si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú odmenu a jeho námietky smerujú z nášho pohľadu iba k tomu, aby sa vyhol plneniu svojej povinnosti.
V danej veci vypovedal svedok X.. W. R., R.. XX.X.XXXX, ktorý k veci uviedol, že od roku 2009 začal navrhovateľ realizovať kampaň smerujúcu k obciam, a to na základe plánovanej výzvy, ktorá smerovala k rekonštrukciám verejných osvetlení mala byť hradená z nenávratného finančného príspevku. Našim partnerom bolo ponúkané zvýhodnené vypracovanie projektovej dokumentácie spoločnosťou E., I..W..V.. a taktiež navrhovateľ ponúkal svojim klientom zvýhodnené podmienky. Odplata za poskytovanie služieb navrhovateľa bola formulovaná tak, že v prípadoch úspechu spoločnosti E., I..W..V.. v procesoch verejného obstarávania klient nemusel navrhovateľovi zaplatiť odplatu za jeho činnosť. V
prípadoch keď spoločnosť E., I..W..V.. nerealizovala po verejnom obstarávaní rekonštrukcie sa k takýmto klientom pristupovalo štandardne a ponúkala sa štandardná cena. S odporcom sa spočiatku spolupráca rozbehla veľmi dobre. Bola vypracovaná projektová dokumentácia, technická projektová dokumentácia a bola podaná projektová žiadosť, ktorá bola úspešná. Prvá a druhá časť zmluvnej odmeny v zmysle zmluvy boli zaplatené riadne a včas. Prebehol proces verejného obstarávania, v ktorom bol úspešný tretí subjekt. Po tom čo sa navrhovateľ z verejne dostupných zdrojov o týchto skutočnostiach dozvedel uplatnil si odplatu. Po doručení faktúry zo strany odporcu k plneniu nedošlo, preto ho navrhovateľ písomne na túto skutočnosť upozornil, na čo odporca reagoval tak, že faktúru navrhovateľovi zaslal späť s odôvodnením, že ju neakceptuje. Bežnou praxou v prípade poskytovaných konzultačných činností býva to, že odmena poskytovateľa pozostáva z 3 zložiek. Prvá časť odplaty sa platí zvyčajne pri podpise zmluvy. Druhá časť odplaty po odovzdaní projektu. Najväčšiu zložku zmluvnej odmeny, na ktorú každá spoločnosť čaká tvorí v prípade úspešnosti projektu odmena, ktorá je stanovená či už paušálne alebo percentuálne a odvíja sa od výšky poskytnutých finančných prostriedkov. Ak by mala byť odmena tvorená iba prvými dvoma zložkami, ktoré boli v tomto prípade vo výške 820,- Eur je potrebné konštatovať, že táto suma v podstate nepokrýva ani náklady navrhovateľa na mzdové prostriedky, telefóny, pohonné látky a nájomné. Taktiež je treba uviesť, že schvaľovanie projektu je dlhodobý proces. Napr. len v tomto prípade celý proces trval dva a pol roka. Zmluvy v danej oblasti sa vyhotovujú tak, že je pripravená určitá šablóna, na ktorú sa potom prispôsobia konkrétnosti. Podmienku úspechu spoločnosti E., I..W..V.. sa použil ako produkt a ústretový krok voči klientom. Svedok uviedol, že nemá skúsenosti ako to bolo v iných prípadoch. Odporca v čase podpisu zmluvy nemal výhrady voči jej zneniu, a to konkrétne ani voči čl. 4, pričom svedok mal dojem, že odporca zmluvu podpísal ako prvý.
Na dotazy právneho zástupcu navrhovateľa svedok uviedol, že po nahliadnutí do marketingového materiálu, ktorý bol založený k súdnemu spisu a krátkou cestou doručený aj právnemu zástupcovi odporcu konštatuje, že v danom materiáli bolo potencionálnym klientom vysvetlené, čo je podstatou partnerstva navrhovateľa a spoločnosti E., I..W..V.. Taktiež je tam uvedené, že za predpokladu úspechu projektu a dohodnutých podmienok nebude navrhovateľ požadovať žiadnu províziu z projektu. O skutočnostiach, ktoré sú vedené aj v marketingovom materiáli ako aj s obsahom zmluvy musel byť odporca oboznámený. Návrh zmluvy mu bol zaslaný s dostatočným predstihom na jeho preštudovanie. Obdobných zmlúv ako je zmluva s odporcom je podpísaných viacero a v súčasnosti prebieha aj realizácia viacerých takýchto projektov. V dvoch obciach prebieha verejné obstarávanie, pričom navrhovateľ bude reagovať na jeho výsledky. V prípade tretej obce došlo k určitej dohode. Ohľadne zmluvy navrhovateľ vždy rokoval so štatutárnym zástupcom obce - starostom. Svedok uviedol, že nemá vedomosti o tom, že by to obec konzultovala so svojimi právnymi zástupcami. Až do času keď odporca vrátil faktúru, nemali vedomosti o ich výhradách k zmluve. Úmyslom formulácie čl. 4. nebolo zvýhodnil spoločnosť E., I..W..V.. Ako už bolo deklarované medzi navrhovateľom a touto spoločnosťou existovalo určité partnerstvo, v zmysle ktorého v prípade úspechu spoločnosti vo verejnom obstarávaní mal navrhovateľ pre neho menežovať projekty, na základe čoho by si prišiel na svoju odmenu. Navrhovateľ nikdy nemal úmysel zasahovať do verejných obstarávaní. Nikdy obciam neponúkal, že tieto verejné obstarávania vykoná a to či už sám alebo prostredníctvom externých konzultantov. O tom, že spoločnosť E., I..W..V.. sa nezúčastnila verejného obstarávania sa dozvedeli až po tom, čo sa začali o priebeh tohto verejného obstarávania zaujímať. Navrhovateľ zo strany spoločnosti nebol nijako sankcionovaný. Po nahliadnutí do Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, uzavretej medzi Ministerstvom hospodárstva SR a Obcou Dlhá nad Váhom svedok konštatoval, že navrhovateľ si svoju zmluvnú odmenu uplatnil v zmysle čl. 4 zmluvy, a to vo výške 10 % zo sumy uvedenej v čl. 3 bod 3.1 písm. c) zmluvy.
Na dotazy právneho zástupcu odporcu svedok uviedol, že navrhovateľ má so spoločnosťou E., I..W..V.. podpísanú rámcovú zmluvu týkajúceho sa produktu, pričom v nej bolo dohodnuté, že navrhovateľ bude spoločnosti sprostredkovávať zákazky v rámci tejto spolupráce. Spoločnosť o uzatvorených zmluvách mala vedomosti, nakoľko riešila technické projektové dokumentácie. To či obsahom zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou je aj povinnosť zúčastňovať sa verejných obstarávaní, svedok uviesť nevedel. Dojednanie medzi navrhovateľom a odporcom je potrebné chápať tak, že zvýhodnenosť spočíva v tom, že v prípade ak bude v rámci verejného obstarávania úspešná spoločnosť E., I..W..V.., nemusí klient zaplatiť províziu z poskytnutého nenávratného finančného príspevku. Svedok uviedol, že obec o podmienkach vedela a nikto jej nebránil, aby ich splnila. O verejnom obstarávaní mohla obec spoločnosť upovedomiť priamo, preto sa navrhovateľ do procesu verejného obstarávania nezapájal, aby nebol obviňovaný že ju riadi. Svedok zamestnancom spoločnosti E., I..W..V.. nie je, preto nevie uviesť, prečo sa spoločnosť nezúčastnila verejného obstarávania. Navrhovateľ nemal záujem
ovplyvňovať ani to, či sa spoločnosť zúčastní alebo nezúčastní verejného obstarávania. Zmluva pritom nehovorí o účasti alebo neúčasti, ale vyplatenie provízie viaže na úspech spoločnosti E., I..W..V.. Uvedený predkladaný marketingový materiál je iba marketingovým materiál konkrétne ustanovenia boli v zmluve. V rámci kampane na základe spolupráce so spoločnosťou E., I..W..V.. bolo spustených 6 alebo 7 projektov, pričom verejné obstarávaniach v 2 prípadoch sú ukončené (v jednom prípade sa spoločnosť verejného obstarávania zúčastnila a v druhom nie) a ďalšie 2 v súčasnosti prebiehajú.
Pred súdom v danej veci vypovedal aj štatutárny zástupca navrhovateľa T. K. D., ktorý uviedol, že asi pred 9 rokmi sme sa dozvedeli, že Európska komisia dáva dosť veľa finančných prostriedkov na rozvoj infraštruktúry na Slovensku. Podmienkou čerpania týchto prostriedkov bolo to, že obce museli 5 % vykryť z vlastných zdrojov. Vzhľadom na to, že obce väčšinou nemajú dostatok finančných prostriedkov navrhovateľ vymyslel konštrukciu, ktorá by umožňovala čerpanie týchto finančných prostriedkov. Základný poplatok bol stanovený veľmi nízky, pričom reálnu odmenu za projekt mal navrhovateľ obdržať až po tom, čo sa tento projekt zrealizoval. Základná odmena bola stanovená na 820,- Eur. Navrhovateľ oslovil spoločnosť E., I..W..V.., ktorá zhotovovala v rámci prípravy projektu všetky plány. Keďže sa jedná o verejné osvetlenie, bolo k tomu potrebné vykonať množstvo výpočtov, pričom reálne hodnota len tejto dokumentácie sa pohybuje v rozmedzí medzi 7 tisíc až 12 tisíc eurami. Ideou spolupráce so spoločnosťou E., I..W..V.. bolo to, že spoločnosť má vyššiu úspešnosť vo výberových konaniach ako aj to, že už vlastní časť stĺpov a infraštruktúry, ktorú nebolo potrebné už dobudovávať, a tým táto spoločnosť vedela poskytnúť aj nižšiu cenu. Konkrétneho procesu výberu zhotoviteľa sa však navrhovateľ už nezúčastňoval, a to z dôvodu, aby nevzniklo nejaké podozrenie ohľadne korupcie, prípadne neprípustných praktík. Proces býval taký, že po vypracovaní projektu bol tento nami alebo obcou predkladaný na ministerstvo. V tomto konkrétnom prípade bol tento projekt úspešný. Problémom však bolo to, že odporca pred realizáciou tohto projektu neoslovil spoločnosť E., I..W..V..
Na dotazy súdu štatutárny zástupca navrhovateľa uviedol, že odmena za obdobné projekty sa pohybuje v závislosti od výšky uvoľnených finančných prostriedkov, pričom do 100 000,- Eur to býva 12 %, pri 1 000 000,- Eur to bývajú obvykle 3 %. Na území Slovenska navrhovateľ realizoval okolo 150 projektov, pri ktorých došlo k čerpaniu prostriedkov z EÚ. Činnosť navrhovateľ by prirovnal k poskytovaniu životného poistenia, nakoľko vstupne náklady našich klientov sú veľmi nízke a odmena sa platí až pri úspešnom zrealizovaní projektu. Iné spoločnosti to robia tak, že pri započatí projektu si vyžiadajú sumu 10 000,- Eur, pričom zaplatenie tejto odmeny nie je viazané na úspešnosť projektu.
Pred súdom vypovedal aj svedok X.. E. J., R.. X.XX.XXXX, ktorý v období rokov 2009 až 2010 pôsobil ako jeden z konateľom spoločnosti E., I..W..V.. K danej veci uviedol, že v období keď pôsobil v spoločnosti spolupráca s navrhovateľom prebiehala na základe kooperačnej zmluvy. Účelom tejto zmluvy bolo koordinovať činnosť, aby sa obce mohli dostať k finančným prostriedkom a k štrukturálnym fondom EÚ. Predmetom tejto dohody bolo to, že spoločnosť E., I..W..V.. mala pomôcť s vyhotovením projektovej dokumentácie verejného osvetlenia s tým, že ak sa zúčastní a vyhrá výberové konanie na zhotoviteľa, tak navrhovateľ bude na tom participovať. V rámci projektu mala participácia vyzerať tak, že navrhovateľ sa mal podieľať na inžinierskej činnosti v rámci projektu spoločnosti, za čo by potom dostal od spoločnosti odplatu. Nikde medzi spoločnosťami nebolo dohodnuté, že spoločnosť E., I..W..V.. sa musí zúčastňovať projektov a výberových konaní. Dohoda znela tak, že v prípade úspechu spoločnosti, bude navrhovateľ bude na projektoch spoločnosti už uvedeným spôsobom participovať.
Na dotazy právneho zástupcu navrhovateľa svedok uviedol, že si nepamätá že by k nemu osobe prišla niekedy výzva zo strany odporcu k účasti na verejnom obstarávaní, pričom nemá vedomosť ani o tom, že by takáto výzva prišla zo strany navrhovateľa. Absolútne nebolo úmyslom spoločnosti E., I..W..V.. zasahovať do verejných obstarávaní, tieto išli mimo ich spoločnosť. Nevie uviesť prečo sa spoločnosť nezúčastnila verejného obstarávania v tomto prípade.
Štatutárny zástupca navrhovateľa k osobe vypočutého svedka (vtedajšieho konateľa spoločnosti E. I..W..V..) súdu uviedol, že na prvý pohľad ho ani nespoznal. Opakovane zdôraznil, že zámerom navrhovateľa bolo dostať finančné prostriedky EÚ na územie Slovenska. Umožniť obciam vybudovanie kanalizácie a verejného osvetlenia. Problémom bolo to, že sa 40 % finančných prostriedkov vracalo späť do Bruselu, pričom asi 4 mld. Eur zostalo nevyčerpaných. Pripúšťa, že aj ich spoločnosť pôsobí vzhľadom na to, že ide o podnikateľský subjekt s tým, že chce zarábať peniaze,
avšak v súčasnosti v tejto oblasti pôsobia subjekty blízke vládnucej strane, ktorých provízia sa šplhá až do výšky 40 %. Samozrejme nie na papieri.
Právny zástupca navrhovateľ v záverečnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 21.4.2016 poukázal na to, že navrhovateľ sa návrhom domáha zaplatenia žalovanej sumy, ktorá predstavuje zmluvnú odplatu podľa čl. 4.2.2 zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania. Požadovaná odmena bola vypočítaná zo sumy uvedenej v čl. 3.1 písm. c) zmluvy, pričom uzatvorenie zmluvy a spôsob výpočtu odmeny medzi účastníkmi neboli sporné. Podľa odporcu však tým, že sa spoločnosť E., I..W..V.. nezúčastnila verejného obstarávania došlo k zmareniu účelu zmluvy (čl. 4.2.1 a 4.2.2). Navrhovateľ však nikdy nemal v úmysle zasahovať do verejných obstarávaní, a to či už sám alebo prostredníctvom externých konzultantov. Nemal záujem ovplyvňovať ani to, či sa spoločnosť E., I..W..V.. zúčastní verejného obstarávania alebo nie. Zmluva však nikde nehovorí o účasti alebo neúčasti spoločnosti. Vyplatenie provízie navrhovateľovi bolo viazané nie na ne/účasť, ale na ne/úspech spoločnosti E., I..W..V.. vo verejnom obstarávaní. Teda v žiadnom prípade nemohol byť zmarený hlavný účel zmluvy ako takej. Účelom zmluvy bola príprava projektu tak, aby obec získala zdroje financovania na rekonštrukciu verejného osvetlenia. Obrana odporcu tomto bode nie je postavená na žiadnom právnom základe. Okrem iného odporca mal možnosť osloviť spoločnosť E., I..W..V.. o verejnom obstarávaní, čo však neurobil. Odporca žiadnym spôsobom v konaní nepodložil ani svoje tvrdenie o údajnom obchádzaní zákona o verejnom obstarávaní. Navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že dojednaná odmena je vo výške obvyklej pre obdobné prípady, pričom navrhovateľ odporcovi služby poskytol, avšak odporca cenu za poskytnuté služby neuhradil.
Záverečné vyjadrenie vo veci samej súdu predložil aj právny zástupca odporcu, a to dňa 28.4.2016. V predmetnom podaní uviedol, že v prípade modernizácie osvetlenia u odporcu došlo vo vzťahoch medzi navrhovateľom a spoločnosťou E., I..W..V.. k zlyhaniu a niekde sa stala chyba. Pokiaľ by totiž medzi vyššie uvedenými subjektmi bola zachovaná riadna súčinnosť, ako to bolo vo všeobecnosti prezentované, nemohlo by nikdy dôjsť k situácii, aby ani jeden zo strategických partnerov nevedel, čo je s vypracovaným projektom, ako sa napĺňa a kedy bude verejné obstarávanie, na ktorom sa podľa zmluvy mala zúčastniť a podľa možnosti aj uspieť spoločnosť E., I..W..V.. Odporca tvrdí, že práve z dôvodu nedostatku záujmu zo strany tejto spoločnosti došlo k tomu, že spoločnosť sa verejného obstarávania nezúčastnila a odporcovi znemožnila dosiahnuť uplatnenie výhodných podmienok zo zmluvy, ktoré mu táto poskytovala vo forme úhrady zníženej odplaty (podľa bodu 4.2.1). Z bodu 4.2.1 uzatvorenej zmluvy vyplýva, že v prípade, ak bude v zmysle výsledkov príslušného verejného obstarávania týkajúceho sa zhotovenia diela v rámci Projektu poverená zhotovením diela spoločnosť E., I..W..V.. a Klient si voči spoločnosti E., I..W..V.. splní všetky peňažné záväzky v zmysle príslušnej zmluvy o dielo, resp. inej podobnej zmluvy, Poskytovateľ vzhľadom na osobitný obchodný vzťah so spoločnosťou E., I..W..V.., nebude okrem zmluvnej odplaty v zmysle čl. 4.1 tejto zmluvy od Klienta požadovať žiadnu ďalšiu odplatu. Niet teda najmenších pochýb o tom, že podmienky pre uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej odplaty, mohli vzniknúť len za predpokladu nenaplnenia ustanovenia 4.2.1 a to tým, že v zmysle výsledkov príslušného verejného obstarávania nebude zhotovením diela poverená spoločnosť E., s.r.o. alebo Klient (odporca) si nesplní voči spoločnosti E., I..W..V.. všetky peňažné záväzky. Splnenie oboch týchto podmienok záviselo bezprostrednej zainteresovanosti spoločnosti E., s.r.o. na realizácii predloženého projektu a to tým spôsobom, že uvedená spoločnosť sa na verejnom obstarávaní zúčastní, bude úspešná a bude mať zo strany odporcu uhradené všetky peňažné platby. Ako sa neskôr ukázalo, naplnenie týchto podmienok bolo objektívne nemožné, pretože tak ako odporca nemohol žiadnym spôsobom donútiť spoločnosť E., s.r.o. k jej účastí na verejnom obstarávam, nebolo možné z jeho strany zabezpečiť ani to, aby si mohol plniť voči spoločnosti E., I..W..V.. svoje peňažné záväzky, pretože tieto mu nikdy nevznikli. Odporca považuje za absurdné, aby uplatnenie zvýhodnených zmluvných podmienok bolo možné viazať na spoluprácu a súčinnosť tretieho subjektu, ako tomu došlo v tomto konkrétnom prípade, v ktorom spoločnosť E., I..W..V.., síce nebola účastníkom uzavretej zmluvy a nemohla byť touto zmluvou ani právne viazaná, avšak jej účasť alebo aj neúčasť na verejnom obstarávaní, sa stali rozhodujúce pre posúdenie, či sa zvýhodnené podmienky uplatnia alebo neuplatnia., t.j. či odporcovi bude časť odplaty zo sumy priznaného finančného príspevku odpustená alebo bude musieť zaplatiť dohodnutú províziu v jej plnej výške. Ustanovenia zmluvy 4.2.1 a 4.2.2 sú podľa odporcu v rozpore so zákonom a z tohto dôvodu aj neplatné, pretože navádzajú k tomu, aby zákon č. 25/2005 Z.z. o verejnom obstarávaní nebol dodržaný. Navrhovateľ sa týmito ustanoveniami snažil de facto i de iure dosiahnuť, aby sa víťazom verejného obstarávania nestal nikto iný ako partnerská spoločnosť navrhovateľa - E., I..W..V.., a to
za prísľub poskytnutia úplatku, ktorý predstavoval odpustenie 10 % provízie zo sumy poskytnutého finančného príspevku. Zo strany navrhovateľa ide o jasné korupčné správame. Odporca považuje za neprijateľné, aby mu navrhovateľ mohol čokoľvek vytýkať a už vonkoncom nie sa domáhať toho, že v procese verejného obstarávania mal postupovať v prípade spoločnosti E., I..W..V.. iným spôsobom ako predpisuje zákon, teda s ním komunikovať o jeho účastí vo verejnom obstarávaní a osobitne ho informovať o tom, že začal proces verejného obstarávania, na ktorom by sa mal zúčastniť, ak by ho chcel vyhrať. Neúčasť spoločnosti E., I..W..V.. vo verejnom obstarávaní, ktorá bola podľa zmluvy veľmi dôležitá, nemôže byť pripisovaná a ísť na vrub odporcu, pretože tento nespôsobil, že spoločnosť E., I..W..V.. sa z nezistených príčin a dôvodov na tomto verejnom obstarávaní opakovane nezúčastnila a zmarila tým naplnenie uzavretej zmluvy v časti bodu 4.2.1 a tiež zabránila splneniu podmienok pre odpustenie provízie, ktorú navrhovateľ záväzne garantoval. Zvýhodnené podmienky, vo forme odpustenia provízie zo získaného projektu, boli veľmi významnou súčasťou propagácie strategického partnerstva medzi navrhovateľom a spoločnosťou E., I..W..V.. Pokiaľ navrhovateľ uvádza, že odporca by sa mal bzť dobre vedomý toho, že vyplatenie provízie nebolo viazané na účasť spoločnosti E., I..W..V.. vo verejnom obstarávaní ale na úspech v nej, musí rovnako platiť aj to, že spoločnosť mohla objektívne dosiahnuť tento úspech len za predpokladu, že by sa na tomto verejnom obstarávaní zúčastnila a pokiaľ tak neurobila, nemohla byť vo verejnom obstarávaní úspešná. Odpustenie provízie bolo podmieňované úspechom projektu a splnením dohodnutých podmienok. Predložený projekt bol v konečnom dôsledku úspešný, odporca splnil všetky dohodnuté zmluvné podmienky (opak preukázaný nebol a navrhovateľ na nesplnenie akejkoľvek podmienky nepoukazoval), a preto zostáva otázne, prečo odporcovi provízia nebola odpustená. Dodržanie zákona o verejnom obstarávaní nemôže navrhovateľ odporcovi vyčítať a taktiež nemôže ho za to sankcionovať takým spôsobom, že bude požadovať zaplatenie provízie. A to len preto, že nepostupoval v rozpore so zákonom a nezabezpečil účasť spoločnosti E., I..W..V.. vo verejnom obstarávaní, ako to navrhovateľ pôvodne predpokladal a zapracoval aj do zmluvy.
Súd okrem vyššie uvedených výpovedí a vyjadrení vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: Zmluva o poskytovaní konzultačných činností zo dňa 26.2.2010, faktúra č. XXXXXXX U. dňa 31.1.2014, výpočet odplaty v prípade úspešnosti projektu, predžalobné výzvy na úhradu vystavenej faktúry, odpor, vyjadrenie odporcu k vystavenej faktúre zo dňa 2.4.2014, Zmluva o poskytnutí nenávratného príspevku (Ministerstvo hospodárstva a odporca) a Dodatok č. 1 k tejto zmluve, Zápisnica vyhodnotenia ponúk zo dňa 6.8.2013, zmluvy preukazujúce, že dohodnutá odmena v danom prípade je odmenou obvyklou, Príručka pre žiadateľa pre regionálny operačný program, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa čl. 4.2.1 Zmluvy o poskytovaní konzultačných činností uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 26.2.2010, v prípade, ak bude v zmysle výsledkov príslušného verejného obsatarávania týkajúceho za zhotovenia diela v rámci Projektu, poverená zhotovením diela spoločnosť E. I..W..V.. a Klient si voči spoločnosti E. I..W..V.. splní všetky peňažné záväzky v zmysle príslušnej zmluvy o dielo, resp. inej podobnej zmluvy, Poskytovateľ, vzhľadom na osobitný obchodný vzťah so spoločnosťou E. I..W..V.., nebude okrem zmluvnej odplaty v zmysle čl. 4.1 tejto zmluvy od Klienta požadovať žiadnu ďalšiu odplatu,
Podľa čl. 4.2.2 Zmluvy o poskytovaní konzultačných činností uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 26.2.2010, v prípade však, že v zmysle výsledkov príslušného verejného obstarávania, týkajúceho sa zhotovenia diela v rámci projektu, bude zhotovením diela poverený iný subjekt, bude Klient povinný uhradiť Poskytovateľovi odplatu vo výške 10 % (percentuálneho podielu) zo sumy priznaného finančného príspevku. Za priznaný finančný príspevok sa pre účely stanovenia odplaty považuje maximálna suma, schválená riadiacim orgánom, bez ohľadu na konečné skutočné finančné krytie Projektového zámeru. Odplata v zmysle tohto ustanovenia bude splatná do 10 dní do dňa ukončenia procesu verejného obstarávania s výsledkom predpokladaným v tomto ustanovení.
V zmysle vyššie citovaných zákonných a zmluvných ustanovení dospel súd po vykonanom dokazovaní k názoru, že nárok uplatnený navrhovateľom je daný. U. V. N. J. Č. U. A. XX.XX.XXXX súd vyhodnotil ako platný právny úkon vo všetkých jej častiach.
Súd v konaní hodnotil obranu odporcu, v rámci ktorej odporca tvrdil jednak, že nárok na zaplatenie zmluvnej odmeny navrhovateľovi nevznikol a to z dôvodu, že vyššie citované ustanovenia Zmluvy o poskytovaní konzultačných služieb zo dňa 26.2.2010 sú neplatné pretože navádzajú k tomu, aby bol porušovaný zákon č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. V ďalšej časti svojej obrany odporca uvádzal, že neúčasťou spoločnosti E. I..W..V.., bol zmarený účel zmluvy a odporcovi bolo znemožnené dosiahnuť výhodnejšie podmienky v oblasti výšky provízie.
Po posúdení obrany odporcu dospel súd k názoru, že v danom prípade je potrebné vychádzať z toho, že samotná poradenská a konzultačná činnosť vykonávaná v rámci získavania finančných prostriedkov z štrukturálnych a iných verejných fondov Európskej únie nie je priamo regulovaná ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z.z., ktorý bol účinný v čase založenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi. Zmluvné vzťahy vznikajúce v rámci prípravy projektov a spočívajúce v poradenskej a konzultačnej činnosti podliehajú zmluvnej voľnosti a sú realizované na základe noriem obchodného práva. Dohodou zmluvných strán obsiahnutou v čl. 4.2.1 a čl. 4.2.2 zmluvy nemohlo dôjsť podľa názoru súdu k porušeniu žiadneho ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní, pretože samotné verejné obstarávanie v zmysle realizácie samotnej verejnej súťaže a jej vyhodnocovanie realizoval odporca, pričom práve on musel dodržať nediskriminačný a rovnaký prístup k všetkým účastníkom verejnej súťaže, nakoľko mu to ukladal zákon o verejnom obstarávaní platný v čase verejnej súťaže. Samotné zmluvné ustanovenia nemohli spoločnosť E. I..W..V.. zvýhodňovať ani pri vyhodnocovaní ponúk, pretože aj v tomto prípade bol odporca povinný vyhodnocovať ponuky v súlade s požiadavkami zákona o verejnom obstarávaní. Z tohto dôvodu súd dospel k názoru, že dohodou o výške odmeny, tak ako to vyplýva z vôle zmluvných strán obsiahnutej v citovaných ustanoveniach zmluvy nemohlo dôjsť k porušeniu a obchádzaniu zákona o verejnom obstarávaní, pretože odporca musel pri samotnom procese verejného obstarávania postupovať striktne v medziach zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a to aj napriek tomu, že pre neho samotného by bolo výhodnejšie, keby konečnú realizáciu projektu realizovala spoločnosť E. I..W..V..
Čo sa týka výhrad odporcu, ktoré smerovali k tomu, že účel zmluvy s navrhovateľom bol zmarený v dôsledku toho, že spoločnosť E. I..W..V.. sa na verejnej súťaži ani nezúčastnila, súd uvádza, že s takouto argumentáciou sa nie je možné stotožniť. Už z výkladu vyššie citovaných zmluvných ustanovení je zrejmé, že výška odmeny nie je závislá od účasti spoločnosti E. I..W..V.. na verejnej súťaži, ale od jej prípadného úspechu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že odporca, ako orgán samosprávy musel mať, resp. mohol mať vedomosť o obvyklej výške odmien za činnosť vykonávanú odporcom. Z dôkazov predložených súdu vyplynulo, že ak by odporca pred podpisom samotnej zmluvy s navrhovateľom vykonal úkony smerujúce k zisteniu obvyklej výšky odmeny dospel by k zisteniu, že obvyklá výška odmeny za tieto činnosti sa pri totožných resp. obdobných činnostiach pohybuje vo výške 10% z priznaného finančného príspevku. Z uvedeného teda súd zaujal stanovisko, že ustanovenie 4.2.1. zmluvy je potrebné považovať vzhľadom na jeho charakter za akúsi zľavu z dohodnutej a obvyklej odplaty za činnosti realizované navrhovateľom. Odporca podľa názoru súdu musel vychádzať z výšky odplaty dohodnutej v bode 4.2.2. zmluvy z ktorej mohol za splanenia určitej podmienky získať zľavu. Odporca nemohol vychádzať z toho, že nárok na zľavu nadobúda automaticky. Neúčasť spoločnosti E., I..W..V.. nemožno podľa názoru vyhodnotiť ako zmarenie účelu zmluvy, pretože účel zmluvy uzavretej medzi účastníkmi nespočíval v zaplatení odplaty za činnosti navrhovateľa, ale účelom zmluvy bolo poskytovanie konzultačných a poradenských služieb navrhovateľom v rámci príprav projektu financovaného z fondov Európskej únie. Samotná finálna realizácia projektu, ktorá bola umožnená aj činnosťou navrhovateľa je dôkazom, že došlo k naplneniu účelu zmluvy. V priebehu celého konania pritom odporca ani raz nespochybnil, že projekt bol realizovaný aj vďaka činnosti navrhovateľa.
Je potrebné dať do pozornosti odporcu taktiež skutočnosť, že ak by aj súd vyhodnotil na základe ním predloženej argumentácie ustanovenia zmluvy v článkoch 4.2.1. a 4.2.2 za neplatné nezbavovalo by ho to povinnosti zaplatiť za činnosti navrhovateľa odmenu v obvyklej výške.
Výpočet nároku navrhovateľa je plne v súlade so zmluvným dojednaním pretože výška nároku navrhovateľa v sume 23 665,97 EUR pozostáva z 10% z celkovej výšky poskytnutého príspevku v sume 207 596,26 EUR, čo je 19 721,64 EUR a 20% DPH vo výške 3 944,33 EUR.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. (platného a účinného od 1.1.2009 do 31.1.2013), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K prvému dňu omeškania (11.2.2014) bola základná úroková sadzba určená Európskou centrálou bankou vo výške 0,20 %.
Súd navrhovateľovi taktiež priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške, pretože mal za preukázané, že odporca sa od 11.02.2014 ( deň nasledujúci po dni splatnosto faktúry č. XXXXXXX, ktorou si navrhovateľ vyúčtoval zmluvnú odmenu) nachádzal v omeškaní so zaplatením peňažnej pohľadávky.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania pred súdom prvého ako aj druhého stupňa rozhodol súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení, najmä s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci plný úspech, súd mu prizná náhradu trov konania, účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie svojho práva v konaní. Keďže navrhovateľ mal v konaní čistý úspech 100 %, súd plne úspešnému navrhovateľovi priznal proti odporcovi náhradu trov konania v celkovej výške 4 477,59 Eur, ktoré boli priznané k náhrade v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania jednotlivých úkonov. Súd navrhovateľovi priznal k náhrade trovy konania nasledovne :
A : Odmena za úkony právnej služby + režijný paušál priznané v zmysle ustanovení § 14 a § 16 ods. 3 Vyhlášky (odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. a) je v danom prípade pri istine vo výške 23 665,97 Eur je suma 403,34 Eur) 1. prevzatie zastúpenia zo dňa 5.5.2014 ........................................................... 403,34 Eur (režijný paušál za rok 2014 á 8,04 Eur) 2. návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 6.5.2014 ................................ 403,34 Eur (režijný paušál za rok 2014 á 8,04 Eur) 3. účasť na pojednávaní dňa 11.11.2014 ......................................................... 403,34 Eur (režijný paušál za rok 2014 á 8,04 Eur) 4. účasť na pojednávaní dňa 8.10.2015 ............................................................. 403,34 Eur (režijný paušál za rok 2015 á 8,39 Eur) 5. účasť na pojednávaní dňa 11.2.2016 ............................................................. 403,34 Eur (režijný paušál za rok 2016 á 8,58 Eur) 6. účasť na pojednávaní dňa 28.4.2016 (tu patrí odmena vo výške 1/2 odmeny za 1 úkon a to v zmysle ustanovenia §14 ods. 4 vyhlášky platnej a účinnej v čase vykonania tohto úkonu .................................................................................................. 201,67 Eur (režijný paušál za rok 2016 á 8,58 Eur)
Odmena za úkony právnej služby spolu ............................................................... 2 218,37 Eur
Režijný paušál spolu .................................................................................................. 49,67 Eur DPH 20 % z obidvoch zložiek (2 218,37 Eur + 49,67 Eur) ..................................... 453,61 Eur Odmena + režijný paušál + DPH ......................................................................... 2 721,65 Eur
B : Náhrada cestovných výdavkov a náhrada za stratu času v zmysle ustanovení § 15 až § 17 Vyhlášky 1. pojednávanie dňa 11.11.2014 (pracovná cesta vykonaná osobným autom zn. MAZDA CX-5 o vzdialenosti 118 km (Bratislava - Galanta a späť), pri priemernej spotrebe 5,20 l/100 km a cene pohonnej látky 1,28 Eur/l vo výške 7,854 Eur a náhrada za použitie osobného motorového vozidla vo výške 0,183 Eur za 1 km jazdy ( podľa opatrenia č. 632/2008 Z.z. platného a účinného v čase vykonania pracovnej cesty ) vo výške 21,594 Eur ..................... 29,448 Eur
náhrada za stratu času (pracovná cesta Bratislava - Galanta a späť) 4 polhodiny; jedna polhodina v roku 2014 á 13,40 Eur ................................................................ 53,60 Eur
2. pojednávanie dňa 8.10.2015 (pracovná cesta vykonaná osobným autom zn. MAZDA CX-5 o vzdialenosti 118 km (Bratislava - Galanta a späť), pri priemernej spotrebe 5,20 l/100 km a cene pohonnej látky 1,07 Eur/l vo výške 6,566 Eur a náhrada za použitie osobného motorového vozidla vo výške 0,183 Eur za 1 km jazdy ( podľa opatrenia č. 632/2008 Z.z. platného a účinného v čase vykonania pracovnej cesty ) vo výške 21,594 Eur ..................... 28,160 Eur
náhrada za stratu času (pracovná cesta Bratislava - Galanta a späť) 4 polhodiny; jedna polhodina v roku 2015 á 13,98 Eur ................................................................ 55,92 Eur
3. pojednávanie dňa 11.2.2016 (pracovná cesta vykonaná osobným autom zn. MAZDA CX-5 o vzdialenosti 118 km (Bratislava - Galanta a späť), pri priemernej spotrebe 5,20 l/100 km a cene pohonnej látky 0,94 Eur/l vo výške 5,768 Eur a náhrada za použitie osobného motorového vozidla vo výške 0,183 Eur za 1 km jazdy ( podľa opatrenia č. 632/2008 Z.z. platného a účinného v čase vykonania pracovnej cesty ) vo výške 21,594 Eur ..................... 27,362 Eur
náhrada za stratu času (pracovná cesta Bratislava - Galanta a späť) 4 polhodiny; jedna polhodina v roku 2016 á 14,30 Eur ................................................................ 57,20 Eur
4. pojednávanie dňa 28.4.2016 (pracovná cesta vykonaná osobným autom zn. MAZDA CX-5 o vzdialenosti 118 km (Bratislava - Galanta a späť), pri priemernej spotrebe 5,20 l/100 km a cene pohonnej látky 0,97 Eur/l vo výške 5,952 Eur a náhrada za použitie osobného motorového vozidla vo výške 0,183 Eur za 1 km jazdy ( podľa opatrenia č. 632/2008 Z.z. platného a účinného v čase vykonania pracovnej cesty ) vo výške 21,594 Eur ..................... 27,546 Eur
náhrada za stratu času (pracovná cesta Bratislava - Galanta a späť) 4 polhodiny; jedna polhodina v roku 2016 á 14,30 Eur ................................................................ 57,20 Eur
Náhrada cestovných výdavkov spolu ..................................................................... 112,52 Eur Náhrada za stratu času spolu ................................................................................... 223,92 Eur Náhrady spolu DPH ............................................................................................... 336,44 Eur
Suma trov právneho zastúpenia priznaná k náhrade ............................................ 3 058,09 Eur
C : Náhrada súdneho poplatku zaplateného navrhovateľom za návrh na začatie konania vo výške ........................................................................................................ 1 419,50 Eur
Suma trov konania priznaná k náhrade (A+B+C) ......................................... 4 477,59 Eur
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a odporcu zaviazal k náhrade trov právneho zastúpenia celkom vo výške 3 058,09 Eur. Pri určovaní celkovej výšky trov prvostupňového konania priznaných navrhovateľovi súd okrem zákonných ustanovení Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania jednotlivých úkonov, vychádzal aj z vyúčtovania právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 27.4.2016, s ktorým sa súd nestotožnil len v časti vyúčtovaného režijného paušálu za rok 2014, nakoľko právny zástupca navrhovateľa si vyúčtoval 4 × 8,04 Eur, avšak správne si mal vyúčtovať len vo výške 3 × 8,04 Eur. Vo zvyšnej časti sa súd s predložením vyúčtovaním stotožnil v plnom rozsahu, nakoľko toto bolo už vypracované v zmysle príslušných a vyššie uvedených ustanovení a Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
- namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.