Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14S-90-2020.pdf
PDF · 178.17 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/90/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a A. A. B., v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s. r. o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 52 701 450, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vajanského 2, 917 02 Trnava, za účasti ďalších účastníkov: 1/ C. D. E. – VOX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX F. G., právne zastúpený: zselinszky, s. r. o. so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 869 007, 2/ A. A. H., bytom I. XXXX/XX, XXX XX F. G., 3/ J. F., bytom XXX XX K. F. I. XXX, 4/ A. L. G., bytom XXX XX K. F., M. XXX/XX, 5/ C. J. G., bytom XXX XX K. F., M. XXX/XX, 6/ J. N., bytom O. P. XXXX/XX, XXX XX F. G., 7/ Q. N. N., bytom O. P. XXXX/XX, XXX XX F. G., 8/ O. M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX F. G., právne zastúpená: advokátska kancelária zselinszky, s. r. o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 869 007, 9/ NEA-PLAST EU s. r. o., so sídlom Kračanská cesta 5943/40, 929 01 Dunajská Streda, 10/ B. N., K. XX, XXX XX K., 11/ O. L., bytom R. X, XXX XX H., vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2020/026155-009 zo dňa 24.09.2020, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Ďalším účastníkom súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Priebeh administratívneho konania
Obec Dvorníky ako stavebný úrad príslušný podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov vydal rozhodnutie č. 5729ND/128/2018/033-LSzI-005 zo dňa 29.01.2020, ktorým rozhodol o vydaní územného rozhodnutia o umiestnení stavby „IBV – K. F. – 19 rodinných domov“ na pozemkoch parc. č. 506/1, 506/2, 506/3, 506/4, 506/5, 506/7, 506/8, 506/9, 506/10, 506/11, 506/12, 506/13, 506/14, 506/15, 506/17, 506/18, 506/19 (pozemky na základe listu vlastníctva č. XXXX vo vlastníctve C. D. E.) v katastrálnom území K. F. tak, ako sú zakreslené v situačnom výkrese, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia.
Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil, že navrhovateľ C. D. E. – VOX, so sídlom Dunajská Streda, Kúpeľná 4420/41, dňa 08.06.2018 podal návrh na umiestnenie stavby „IBV – K. F., spolu 19 rodinných domov“ na vyššie uvedených pozemkoch, ktoré sú v jeho vlastníctve. K návrhu bola predložená projektová dokumentácia stavby s vyjadreniami zainteresovaných orgánov a organizácií a podklady z evidencie nehnuteľností.
Na základe tejto žiadosti stavebný úrad oznámil podľa § 36 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, začatie územného konania. K predmetnému návrhu si vyžiadal stavebný úrad stanoviská dotknutých orgánov, pričom na základe súhlasného stanoviska dotknutých orgánov ako aj z plnenia podmienok, ktoré tieto dotknuté orgány si uplatnili v rámci tohto konania a ktoré navrhovateľ v priebehu konania splnil, stavebný úradník skonštatoval, že nie sú žiadne dôvody na to, aby nebolo vyhovené žiadosti navrhovateľa na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby.
Dňa 02.03.2020 podal žalobca Združenie domových samospráv, o. z., odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti, aké sú predmetom žalobného návrhu.
Žalovaný Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, napadnutým rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2020/026155-009 zo dňa 24.09.2020 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu – obce Veľké Dvorníky č. 5729ND/128/2018/033-LSzI-005 zo dňa 29.01.2020.
Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nakoľko Združeniu domových samospráv, v zastúpení A. G., vyplýva postavenie účastníka konania z osobitného predpisu, ktorým je v tomto prípade zákon č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, môže podať tento účastník konania iba námietky týkajúce sa práva na priaznivé životné prostredie, ktoré môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.
Podľa ust. § 3 ods. 2 písm. c) vyhl. č. 453/2000 Z. z. sa k žiadosti o územné rozhodnutie prikladajú rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Podľa ust. § 3 ods. 2 písm. d) vyhl. č. 453/2000 Z. z. sa k žiadosti o územné rozhodnutie prikladá záverečné stanovisko o posúdení vplyvu stavby alebo činnosti na životné prostredie alebo rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ak bolo vydané. Dotknutý orgán (ust. § 140a stavebného zákona) – Okresný úrad Dunajská Streda, Odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda vydal podľa ust. § 38 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, záväzné stanovisko č. OU-DS-OSZP-2019/022298-02 zo dňa 07.11.2019 v ktorom konštatuje, že návrh na začatie územného konania na stavbu „IBV K. F. - 19 RD“, pre navrhovateľa C. D. E. - VOX, so sídlom Kúpeľná 2244/41, 929 01 Dunajská Streda je v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z., a zároveň je v súlade s rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie vydanom v zisťovacom konaní pod č. OU-DS-OSZP-2017/017801-025 zo dňa 23.01.2018 a s jeho stanovenými podmienkami. V zmysle ust. § 140b písm. 8) stavebného zákona, proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby, územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu, má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. V zmysle ust. § 140b ods. 6) stavebného zákona, ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Z dôvodu, že podané odvolanie Združenia domových samospráv smerovalo proti obsahu záväzného stanoviska - dotknutého orgánu, OU Trnava
- OVBP2 postupoval v súlade s ust. § 140b ods. 6) stavebného zákona, a v zmysle ust. § 29 ods.
1 správneho poriadku rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2020/0026155-004 zo dňa 23.07.2020 prerušil konanie, do doby doriešenia námietok, smerujúcich proti obsahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu, Okresného úradu Dunajská Streda, Odboru starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda. OU Trnava OVBP2 počas prerušeného konania si v zmysle ust. 140b ods. 6 stavebného zákona vyžiadal listom č. OU-TT-OVBP2- 2020/026155-002 zo dňa 22.07.2020 od Okresného úradu Dunajská Streda, Odboru starostlivosti o životné prostredie o ich vyjadrenie k obsahu odvolania od Združenia domových samospráv, ktoré smerovalo voči ich záväznému stanovisku č. OU-DS-OSZP-2019/022298-02 zo dňa 07.11.2019. Okresný úrad Dunajská Streda, Odboru starostlivosti o životné prostredie sa vyjadril k podanému odvolaniu listom č. OU-DS- OSZP-2-020/017251-003 zo dňa 03.08.2020, ktorým potvrdil svoje pôvodné záväzné stanovisko č. OU-DS-OSZP-2019/022298-02 zo dňa 07.11.2019. Na základe uvedeného, odvolací orgán v súlade s ust. § 140b ods. 6) stavebného zákona si listom č. OU-TT-OVBP2-2020/026155/Ga – st. II zo dňa 25.08.2020 vyžiadal od OU Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu (OU Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie) o potvrdenie, resp. zmenu záväzného stanoviska Okresného úradu Dunajská Streda, Odboru starostlivosti o životné prostredie. OU Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja, potvrdil listom č. OU-TT-OSZP2-2020/034634/Pu zo dňa 16.09.2020, záväzné stanovisko Dunajská Streda, Odboru starostlivosti o životné prostredie. č. OU-DS-OSZP-2019/022298-02 zo dňa 07.11.2019, ktoré bolo vydané k územnému konaniu pre stavbu „IBV - Veľké Dvorníky - 19 rodinných domov“ navrhovateľa C. D. E. – VOX, podľa ust. § 38 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z., o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Požiadavku odvolateľa aby bol oboznámení s podkladmi rozhodnutia o odvolaní pred jeho samotným vydaním a zároveň mu umožniť sa k nim podľa ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku vyjadriť, odvolací orgán zamieta a uvádza: Podľa ust. § 59 ods. 1 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ustanovenie § 59 správneho poriadku upravuje právomoc odvolacieho orgánu. Účelom odvolacieho konania je vždy iba preskúmať rozhodnutie orgánu prvého stupňa, nie nahrádzať prvostupňové konanie. Pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia odvolací orgán postupuje samostatne a nezávisle od zistení, hodnotení ako aj stanoviska orgánu prvého stupňa. Odvolací orgán nemôže rozhodovať o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania v prvom stupni pretože potom by už nešlo o preskúmanie napadnutého rozhodnutia, ale o nové rozhodnutie v inej veci. Odvolací orgán je oprávnený a súčasne povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Túto jeho právomoc nemožno zúžene chápať len ako jeho právomoc preskúmať výrokovú časť rozhodnutia a jeho odôvodnenie, odvolací orgán preskúmava zákonnosť postupu prvostupňového orgánu, ako aj zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia.
Odvolateľ - Združenie domových samospráv sa domáha byť informovaný o podkladoch rozhodnutia, na základe ktorých odvolací orgán rozhodoval. Ako už bolo uvedené, odvolací orgán preskúmava rozhodnutie orgánu prvého stupňa a všetky podklady ktoré viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia, ale nenahrádza prvostupňové konanie. Združenie domových samospráv sa odvoláva na ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku, v zmysle ktorého: „Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.“ OU Trnava - OVBP2 podotýka, že v odvolacom konaní nebolo konanie doplnené o žiadne nové dôkazy. Vyžiadanie stanovísk v zmysle ust. § 140b ods. 6) stavebného zákona je procesný postup, v ktorom sa buď potvrdí obsah pôvodného stanoviska, alebo sa jeho obsah zamietne. Obe stanoviská potvrdzujú pôvodné stanovisko č. OU-DS- OSZP-2019/022298-02 zo dňa 07.11.2019. Združeniu domových samospráv bolo v prvostupňovom konaní doručené oznámenie o začatí konania vo forme listu č. 5729/VD/128/2018/033-LSzI-002 zo dňa 16.07.2019, obsahom ktorého bolo Združenie domových samospráv okrem iného informované o tom, že ako účastník konania má nárok nahliadnuť do podkladov rozhodnutia na Spoločnom stavebnom úrade v Dunajskej Strede. Toto právo vychádzajúc z princípov správneho poriadku mu zo strany prvostupňového stavebného úradu nebolo upreté. Odvolací orgán konštatuje, že stanoviská od Okresného úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie a od OU Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie nemali vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci samej, nakoľko len potvrdili obsah stanoviska z predchádzajúceho konania. Vzhľadom k uvedenému odvolací orgán nie je povinný
oboznamovať odvolateľa o podkladoch konania, nakoľko odvolateľ mal možnosť sa s nimi oboznámiť v prvostupňovom konaní.
Žaloba, žalobné dôvody
Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 24.11.2020 žalobu, v ktorej namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Žalobca zadefinoval v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť. Zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach. Zároveň svojimi návrhmi naznačuje konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieva, že majú prispieť k naplneniu týchto environmentálnych záujmov.
Podľa § 16 ods. 10 vodného zákona bolo povinnosťou stavebníka požiadať o vydanie rozhodnutia podľa § 16a vodného zákona a za týmto účelom predložiť okresnému úradu v sídle kraja potrebnú dokumentáciu; na základe posudku VÚVH mal okresný úrad následne rozhodnúť podľa § 16a vodného zákona. Pre objektívnosť je treba pripustiť, že napr. znenie § 16a vodného zákona je komplikované, nejasné, terminologicky nezhodné napr. so zákonom EIA č.24/2006 Z. z. a Stavebným zákonom (termín „navrhovaná činnosť“ sa vo všetkých zákonom používa s rozličným právnym obsahom) čo zákonite spôsobuje aplikačné problémy ako stavebníkom tak aj stavebným úradom, ktoré chcú konať efektívne, zákonne a chcú aj dostatočne chrániť vody. V tomto prípade máme za to, že situáciu spôsobila len legislatívna nejasnosť a do omylu uviedol stavebný úrad aj orgán štátnej vodnej správy svojim vyjadrením.
Pre správnu aplikáciu je preto potrebné vychádzať z účelu a cieľa Rámcovej smernice o vode č. 2000/60/ ES, ktorá je pre členské štáty záväzná čo do cieľov. V danom prípade však existuje aj právne záväzný výklad procesného postupu orgánov členských štátov a to v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie č. C-461/13, ktorý stanovuje povinnosť členských štátov nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody; t.j. kým sa nepreukáže opak v súlade s Rámcovou smernicou o vode. Uvedený rozsudok je záväzným výkladom Európskeho práva a členské štáty a ich štátne orgány sú týmto právnym názorom priamo viazané; vrátane odvolacieho úradu. Z uvedeného rozsudku Súdneho dvora EÚ vyplýva, že povoliť možno len ten projekt, ktorý preukáže nezhoršovanie ochrany vôd pričom § 16a vodného zákona požaduje formu rozhodnutia Okresného úradu v sídle kraje so splnením všetkých procesných aj formálnych náležitostí rozhodnutia podľa tohto ustanovenia vodného zákona.
Podľa §38a stavebného zákona „S územným konaním sa spájajú, pokiaľ to nevylučuje povaha veci alebo ak osobitné predpisy neustanovujú inak, aj iné konania potrebné na umiestnenie stavby alebo na určenie využitia územia. Správne orgány príslušné na ich uskutočňovanie majú v územnom konaní postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a.“ Z citovaného ustanovenia stavebného zákona v kombinácii s § 16a ods. 23 vodného zákona vyplýva, že stavebný úrad si mal zabezpečiť toto rozhodnutie a od tejto zákonnej povinnosti ho v dôsledku čl.2 ods.2 Ústavy SR nemohol oslobodiť ani názor dotknutého orgánu; povinnosť dôsledne vyžadovať zákonnosť a chrániť záujmy spoločnosti stavebnému úradu vyplýva aj z § 3 ods.1 Správneho poriadku.
Pre účely splnenia § 16a vodného zákona je dotknutým orgánom okresný úrad v sídle kraja avšak pre účely ostatných záujmov štátnej vodnej správy je to „obyčajný“ okresný úrad. Stavebný úrad tak potrebuje od štátnej vodnej správy dve záverečné stanoviska podľa § 140b stavebného zákona: a. Záväzné stanovisko štátnej vodnej správy okresného úradu v sídle kraja k splneniu záujmov vyplývajúcich z Rámcovej smernice o vode č. 2000/60/ES vo forme rozhodnutia podľa § 16a vodného zákona; toto zabezpečené nebolo. b. Záväzné stanovisko štátnej vodnej správy „obyčajného“ okresného úradu k splneniu ostatných environmentálnych záujmov podľa vodného zákona vo forme vyjadrenia; toto zabezpečené bolo.
Správny orgán postupoval v rozpore s ust. § 16a ods. 23 vodného zákona, kedy nerešpektoval zákonný zákaz vydať povolenie bez primárneho posúdenia vplyvov na vody. Od tejto povinnosti ho neoslobodilo ani prechodné ustanovenie § 80e ods. l správneho poriadku s odkazom, že územné rozhodnutie prebehlo pred účinnosťou tohto ustanovenia. Prvostupňový orgán však správne uvádza, že v územnom konaní ešte nebol stavebník povinný predložiť primárne posúdenie na vody; táto povinnosť mu vznikla až k stavebnému povoleniu a vodoprávnemu povoleniu.
V uvedenej veci je potrebné tiež uviesť, že príslušným orgánom oprávneným rozhodovať podľa §16a vodného zákona je okresný úrad v sídle kraja; úrad si teda nemohol o veci urobiť vlastný záver, ale musel konať výlučne na základe vyjadrenia štátnej vodnej správy v sídle kraja, čo sa nestalo. Stavebný úrad zamietol požiadavku na realizáciu sadových a parkových úprav, retenčnú resp. drenážnu dlažbu a nariadenie overených metodík zohľadňujúcou environmentálne aspekty.
Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový správny orgán v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. mu nedoručil kópiu spisu, o ktorý žiadal žalobca písomne. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 23 ods. 4 Správneho poriadku a článok 3 ods. 2 zák. č. 43/2006 Z. z. a Aarhuského dohovoru, kedy každá strana sa má usilovať zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám a uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán pri rozhodovaní odignorovali zákonný postup vyplývajúci z vyššie uvedených ustanovení. Na základe vyššie uvedeného postupu prvostupňového správneho orgánu bolo žalobcovi upreté právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ako aj článku 44 Ústavy SR.
Žalobca ďalej poukazuje, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí dostatočným spôsobom nevysporiadal s námietkou nezaslania kópie spisu a nedostatočne odôvodnil, prečo nedošlo zo strany správnych orgánov k zaslaniu kópie spisu žalobcovi.
Je zrejmé, že žalobca v rámci svojej činnosti presadzuje odlišný výklad a uplatňovanie právnych predpisov a právnych noriem ako žalovaný; v kolízii je tak právny výklad občianskeho združenia a rezortného orgánu. To však nemožno považovať za zneužívanie práva ani snahu o ochromenie štátneho orgánu či súdu.
Z čl.3 Aarhuského dohovoru totiž vyplýva, že žalovaný mal za povinnosť aj hľadať spôsob ako uľahčiť činnosť žalobcu ako environmentálneho spolku. Keďže k tomu nedošlo ani systematicky pri nastavovaní koncepcie štátnej politiky, ale ani individuálne v konkrétnom prípade, nemôže ísť snaha domôcť sa presadenia svojho výkladu žalobcom apriori na jeho úkor resp. nemôže byť apriori zamietnutá ako nerelevantná len preto, že žalovaný má iný názor.
Žalobca vystupuje ako občianske združenie, ktoré si kladie za cieľ ochranu verejného záujmu v oblasti životného prostredia a v konaní má postavenie zainteresovanej verejnosti, ktorá si za cieľ kladie úplné
a presné informácie o životnom prostredí ako aj vplyvoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať.
V rámci správnych konaní sa snaží žalobca dosiahnuť zákonnosť a správnosť rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi, pričom k súdnemu konaniu sa uchyľuje len keď vidí nezákonnosť, neodstránenú ani rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu.
V danej súvislosti tiež upozorňuje na §19 zákona o životnom prostredí, ktorý ustanovuje povinnosť upovedomiť kompetentné štátne inštitúcie o možnom poškodzovaní životného prostredia. Tieto je nutné interpretovať aj ako vzťahujúce sa na povinnosť podať námietky, či správnu súdnu žalobu. Žalobca teda nemal len právnu možnosť ale mal aj právnu povinnosť konať tak ako konal. V právnom štáte nie je možné označiť plnenie právnych povinností ako zneužívanie práva.
Do pozornosti súdu žalobca dáva aj rozsudok Najvyšší súd SR, sp. zn. 5Sžp/41/2009: „Bez ohľadu na to, že žalobca bol až do 30.11.2007 v zmysle § 82 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z. z. týmto osobitným zákonom uznaný v zmysle 4. definície za účastníka správneho konania a že toto postavenie stratil od 01.12.2007 na základe zákona č. 454/2007 Z. z., Najvyšší súd vzhľadom na hore uvedené vnútroštátne a medzinárodné právne pramene uvádza, že procesné predpisy o účastníctve je nutné v prejedávanej veci vykladať s prihliadnutím na dosiahnutie cieľa sledovaného právom na priaznivé životné prostredie (...) Vzhľadom na prirodzenú vzájomnú závislosť človeka a ostatných organizmov nachádzajúcich sa v prírode, a to najmä v krajine, a s uvedomením sa povinnosť vyvažovať prácou človeka pretvárať prírodu a súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja, Najvyšší súd nemôže prehliadnuť základné smerovanie. Z jednotlivcov združených za účelom naplnenia svojho základného práva na priaznivé životné prostredie. Tým, že toto právo žalobca dal za základ existencie svojho združenia a v tomto konaní od neho odvodzuje svoje postavenie účastníka, naplnil žalobca podľa Najvyššieho súdu záver vyslovený v hore citovanom ústavnom náleze č. k. II. ÚS 197/2010-52. Za tohto stavu by potom v prejedávanej veci bolo v rozpore s ústavnými imperatívom „každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie“ (článok 44 ods. 2 ústavy) brániť hore uvedenému združeniu v ich výslovne prejavenej snahe, aby prostredníctvom legálne dostupných mechanizmov vnútroštátnej právnej ochrany, medzi ktoré nepochybne patrí aj súdny prieskum rozhodnutí správnych orgánov týkajúcich sa životného prostredia, naplňovalo svoj cieľ...“
Zo stanov aj z bežnej činnosti žalobcu je zrejmé, že za jeden z hlavných cieľov svojej existencie si stanovilo ochranu životného prostredia a jeho právnu ochranu, ako aj kontrolu verejných záujmov životného prostredia tam, kde mu to právny poriadok umožňuje.
Relevantným právnym predpisom Európskej únie v tomto smere je Aarhuský dohovor vyhlásený v zbierke zákonov pod č. 43/2006 Z. z., ktorý v dôsledku čl.7 ods.2 Ústavy má aplikačnú prednosť pred vnútroštátnou úpravou a to konkrétne čl.3 tohto dohovoru: „1. Každá Strana prijme nevyhnutné legislatívne, administratívne a iné opatrenia vrátane opatrení na dosiahnutie súladu ustanovení tohto dohovoru týkajúcich sa informácií, účasti verejnosti a prístupu k spravodlivosti, rovnako ako aj riadne vykonávacie opatrenia s cieľom vytvoriť a udržiavať jasný, transparentný a ucelený rámec na vykonanie ustanovení tohto dohovoru. 2. Každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. 4. Každá Strana uzná a podporí združenia, organizácie alebo skupiny podporujúce ochranu životného prostredia a zabezpečí, že jej vnútroštátny právny systém je v súlade s týmto záväzkom. 8. Každá Strana zabezpečí, aby osoby, ktoré uplatňujú svoje práva v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru, neboli za to trestané, pokutované, prenasledované alebo akýmkoľvek spôsobom obťažované. Toto ustanovenie neovplyvňuje právo vnútroštátnych súdov priznať trovy súdneho konania. 9. V rámci príslušných ustanovení tohto dohovoru má verejnosť prístup k informáciám, možnosť účasti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, a to bez ohľadu na štátnu príslušnosť, národnosť alebo bydlisko a v prípade právnickej osoby bez ohľadu na jej sídlo alebo skutočné miesto výkonu činnosti.“
Podľa čl. 51 ods.1 Ústavy SR, sa práva na priaznivé životné prostredie a práva na spravodlivý proces možno domáhať len spôsobom, ktorý ustanoví príslušný vykonávací predpis. Z toho súčasne vyplýva, že dochádza k pomerne veľkému prekrytiu súkromno-právnej povahy činnosti občianskych združení a ich osvetovej činnosti s verejno-právnou povahou domáhania sa právnej ochrany záujmov a práv na životné prostredie v správnych konaniach podľa vykonávacích právnych predpisov.
Žalobca v žalobe ďalej namieta, že správne orgány nedostatočne rešpektovali ustanovenie § 3 ods. 5, § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keď pri svojom rozhodovaní mali vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a podrobne uviesť, ako sa vyrovnali s návrhy a námietkami účastníkov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 10 Sža/15/2011, podľa ktorého dôležitou súčasťou rozhodnutia je odôvodnenie, ktoré nadväzuje na výrokovú časť a správny orgán musí v odôvodnení opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal, ako sa s nimi vysporiadal, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom. V tomto smere sa správne orgány neriadili týmto právnym názorom a preto napadnuté rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne ani zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia.
Žalobca ďalej poukazuje na to, že osobitnú pozornosť treba venovať pri vydávaní rozhodnutia zo strany správnych orgánov inštitútu voľnej úvahy a v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR 5 Sžo/29/2013 správny orgán totiž pri voľnom uvážení nesmie nerešpektovať zákon a prekračovať jeho medze a tiež nesmie pri použití voľnej úvahy prejavovať ľubovôľu, v opačnom prípade dôjde k diskreditačnému konaniu.
Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu negatívne ovplyvňuje ústavné právo navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle článku 46 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému jeho právo alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešné uplatňovať svoje subjektívne právo. Správne orgány majú povinnosť zaoberať sa vecou riadne, dostatočne zdôvodnené rozhodnutia, vyjadrenia zásady legitímnych očakávaní, pretože plní najmä funkciu presvedčovaciu, ktorou orgán deklaruje adresátovi správnosť a zákonnosť svojho rozhodnutia. Žiadnu z uvedených skutočností odvolací orgán nezobral pri svojom rozhodovaní o odvolaní do úvahy. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pre nedostatok dôvodov, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá oporu v konaní, v ktorom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Na základe uvedeného postupu správnemu orgánu bolo žalobcovi upreté procesné právo ako účastníkovi konania a s ním úzko súvisiacim právom práva na priaznivé životné prostredie podľa článku 44 Ústavy SR a právom na spravodlivý proces vychádzajúci z Ústavy SR.
Vyjadrenie žalovaného, ďalších účastníkov, replika, duplika
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný listom zo dňa 20.01.2021, v ktorom uviedol, že v rámci zahájenia územného konania si žalobca v stanovenej lehote uplatnil svoje pripomienky žiadal o vyhotovenie a zaslanie administratívneho spisu v elektronickej podobe. Žalobca tiež uviedol, že stavebný úrad obec Veľké Dvorníky ho neoboznámil s podkladmi rozhodnutia a tým mu uprel právo na kvalifikované vyjadrenie podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku neupravuje zákonnú povinnosť správneho orgánu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia účastníka konania, či z vlastnej iniciatívy vyhotovovať kópiu administratívneho spisu a zasielať ho účastníkom konania na vyjadrenie. Postup, ktorý zvolil stavebný úrad (ust. § 36 ods. 1 stavebného zákona) je štandardný postup v správnom konaní a tento postup nemožno hodnotiť ako brániaci k uplatneniu práva na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia. OÚ Trnava – OVBP2 trvá na tom, ani že stavebný úrad prvého stupňa, ani odvolací orgán neporušili ustanovenia správneho poriadku a postupovali
v súlade s ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca mal možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia ešte pred rozhodnutím vo veci. V oznámení o začatí územného konania a nariadení ústneho pojednávania informoval stavebný úrad žalobcu, že spisový materiál bude sprístupnený k nahliadnutiu na spoločnom stavebnom úrade v Dunajskej Strede. OÚ Trnava - OVBP má za to, že pokiaľ sa žalobca pri žiadosti o zaslanie podkladov rozhodnutia odvoláva na ustanovenie § 23 Správneho poriadku, keď žiadal o zaslanie administratívneho spisu v elektronickej podobe, že toto ustanovenie je konštruované v súvislosti s nahliadaním do spisov (samotné ustanovenie je v Správnom poriadku uvedené ako: „§ 23 Nazeranie do spisov“ ) a odsek 1 tohto ustanovenia jednoznačne predpokladá, aby účastník konania využil aktívne svoje právo nahliadnuť do spisu. Pri využití tohto svojho práva nahliadnuť do spisu má právo robiť si zo spisov výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní. Žalobcovi bola poskytnutá možnosť nahliadnuť do spisu, on však túto možnosť nevyužil, a požiadal o zaslanie ním špecifikovaných podkladov elektronicky. OÚ Trnava – OVBP2 je toho názoru, že stavebnému úradu zo žiadneho zákonného ustanovenia alebo osobitného predpisu nevyplýva povinnosť zasielať projektovú dokumentáciu (celú resp. jej časti) k nahliadnutiu a pripomienkovaniu. Je teda na účastníkoch konania, aby využili svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámili sa s podkladmi, prípadne požiadali pri nahliadnutí do spisu o kópiu tohto spisu s obmedzením, že na projektovú dokumentáciu sa vzťahuje autorsko-právna ochrana, a v rámci súhlasu na použitie projektovej dokumentácie nie je automatický zahrnutý aj súhlas na vyhotovenie jej kópie pre účastníkov konania. Žalobca namieta, že mu bolo upreté právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, hoci svoje právo ako účastníka konania uplatnil zaslaním „Vyjadrenia účastníka územného konania podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona“. OÚ Trnava –OVBP2 má potrebné poukázať na tú skutočnosť, že ak účastník konania chce riadne hájiť svoje záujmy v konaní, nemôže sa odvolávať len na svoje práva ale musí si aktívne plniť aj svoje povinnosti. Žalobca svojim pasívnym prístupom si sám upiera práva na kvalifikované vyjadrenie, keď do konaní vstupuje len zasielaním svojich vyjadrení bez toho, aby sa v určenom čase sa oboznámil s podkladmi rozhodnutia, prípadne sa zúčastňoval ústnych pojednávaní. Účastníci konania, ktorí skutočne majú záujem si uplatňovať námietky na ochranu ich práv v konaní, svoje právo vyplývajúce z ust. § 23 Správneho poriadku aj využívajú. OÚ Trnava- OVBP2 zo svojej činnosti ako druhostupňového správneho orgánu môže konštatovať, že v konaniach, v ktorých má žalobca postavenie účastníka konania podľa osobitného zákona (Zákon č. 24/2006 Z. z.) a v ktorých si uplatňuje námietky, tieto sú podané elektronicky bez toho, aby žalobca prišiel nahliadnuť do podkladov rozhodnutia, prípadne sa zúčastnil ústneho pojednávania. Žalobca svoju pasivitu následne obráti proti správnemu orgánu s tým, že správny orgán mu uprel právo efektívne presadzovať a hájiť jeho práva tým, keď mu nezaslal kópiu spisu. OÚ Trnava- OVBP2 v tomto smere má za potrebné poukázať aj na konanie, ktoré predchádzalo územnému konaniu o umiestnení stavby, a tým je konanie podľa Zákona č. 24/2006 Z. z., ktorého výsledkom bolo rozhodnutie vydané Okresným úradom Dunajská Streda, odborom starostlivosti o životné prostredie, dňa 23.01.2017 pod č.: OU-DS-OSZP-2017/0178015-025, ktorým rozhodol, že navrhovaná činnosť: „OBV Veľké Dvorníky – 19 RD“ sa nebude posudzovať podľa Zákona č. 24/2006 Z. z. Žalobca v konaní o posudzovaní navrhovanej činnosti mal postavenie dotknutej verejnosti a uplatnil si aj písomné pripomienky. OU Trnava - OVBP2 podotýka, že odvolacie konanie nebolo doplnené o žiadne nové dôkazy. Vyžiadanie stanovísk v zmysle ust. § 140b ods. 6) stavebného zákona je procesný postup, v ktorom sa buď potvrdí obsah pôvodného stanoviska, alebo sa jeho obsah zamietne. Obe stanoviská potvrdzujú pôvodné stanovisko č. OU-DS-OSZP-2019/022298-02 zo dňa 7.11.2019. Odvolací orgán konštatuje, že stanoviská od Okresného úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie a od OU Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie nemali vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci samej, nakoľko len potvrdili obsah stanoviska z predchádzajúceho konania.
K vyjadreniu žalovaného sa replikou zo dňa 30.03.2021 vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorej uviedol, že správny orgán sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým stavom, nakoľko žalobca podrobne v jednotlivých námietkach identifikoval možný dosah zmien na životné prostredie, pričom požadoval doplnenie dokumentácie pre účely ochrany životného prostredia.
Opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 10 Sža1/15/2011, z ktorého vyplýva, že dôležitou súčasťou rozhodnutia je odôvodnenie, ktoré nadväzuje na výrokovú časť rozhodnutia, pričom správny poriadok zakotvuje povinnosť správneho orgánu uviesť v odôvodnení rozhodnutia všetky podstatné
skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu.
Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne pochopil účastníctvo žalobcu v danom konaní, keď konštatoval, že nakoľko žalobcovi vyplýva postavenie účastníka konania z osobitného predpisu, ktorý je v tomto prípade zákon č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, môže podať tento účastník konania iba námietky týkajúce sa práva na priaznivé životné prostredie, ktoré môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnú realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny dotknuté. Tento výklad nie je len absolútne nesprávny, je reštriktívny, ale je aj v rozpore so zásadami, ktoré sú zakotvené v Aarhuskom dohovore.
Podľa názoru žalobcu predmetné rozhodnutie žalovaného nespĺňa základné atribúty rozhodnutia v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR, ktorí definovali určité kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia súdov a správnych orgánov. Rozhodnutie žalovaného absentujú akékoľvek predmetné kritériá a úvahy, ktoré viedli správny orgán k vydaniu tohto rozhodnutia, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí medzi základné práva, resp. právo na spravodlivý proces, ktorý musí príslušný správny orgán rešpektovať a musí sa stotožniť s tvrdeniami účastníka a názormi, ktoré účastník argumentačne zdôvodní pri podaných námietkach, resp. odvolaní.
Žalobca ďalej tvrdí, že nesprístupnenie administratívneho spisu v elektronickej podobe nebolo v súlade so zákonom. Tu treba poukázať na povinnosť elektronickej komunikácie správneho orgánu s účastníkmi konania, ako aj vedenie elektronických spisov, pričom samotné právo na nazretie do spisu nenahrádza povinnosť doručovanie jednotlivých dokumentov účastníkom konania.
V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR, samotný účastník konania má mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je písomné vyjadrenie právne významné, či obsahuje také skutkové tvrdenia a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť. Relevantnosť informácií v danom prípade nemá posudzovať žalovaný, ale mal by relevantnosť tvrdení a informácií nechať na verejnosť a na jej úsudku.
K vyjadreniu žalovaného, ako aj k replike žalobcu sa ďalší účastníci písomne nevyjadrili.
Relevantná právna úprava
Podľa § 34 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb.
Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. 1g)
Podľa § 35 ods. 1,2,3 zák. č. 50/1976 Zb. Územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou ( § 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. Kópiu žiadosti o začatie územného konania o umiestnení stavby a územného konania o využití územia, ktoré sa týka územia, vo vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu,1ga) bez príloh zverejní stavebný úrad bezodkladne na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle. Ak zverejnenie na webovom sídle nie je možné, zverejní ho stavebný úrad len na úradnej tabuli. Zverejnenie musí stavebný úrad zabezpečiť odo dňa začatia územného konania o umiestnení stavby alebo územného konania o využití územia až do
jeho právoplatného ukončenia. Zverejnenie musí obsahovať okrem kópie žiadosti o začatie územného konania o umiestnení stavby alebo územného konania o využití územia bez jej príloh aj údaje o sprístupnení právoplatného rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní a záverečného stanoviska na webovom sídle orgánu, ktorý ho vydal, ak bolo ohľadom územia vydané. Ak predložený návrh neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby alebo iného opatrenia v území ( § 32), najmä vplyvov na životné prostredie, vyzve stavebný úrad navrhovateľa, aby návrh v primeranej lehote doplnil potrebnými údajmi alebo podkladmi, a upozorní ho, že inak územné konanie zastaví. Ak navrhovateľ nedoplní návrh na vydanie územného rozhodnutia požadovaným spôsobom v určenej lehote, stavebný úrad územné konanie zastaví.
Podľa § 37 ods. 1,2 zák. č. 50/1976 Zb. Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
Podľa § 140a zák. č. 50/1976 Zb. Dotknutým orgánom podľa tohto zákona je
orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí, obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty, vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis. 15)
Na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice sú dotknutými orgánmi mestské časti, ak podľa Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vykonáva kompetencie stavebného úradu hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava alebo Štatútu mesta Košice kompetencie stavebného úradu vykonáva mesto Košice. Ak kompetencie stavebného úradu vykonáva mestská časť, dotknutým orgánom je hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava alebo mesto Košice.
Dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona.
Obec ako dotknutý orgán uplatňuje v konaniach obsah územnoplánovacej dokumentácie, najmä zásady a regulatívy záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie a ďalšie záujmy, ak jej to vyplýva z osobitných predpisov.
Podľa § 140b ods. 1,2,3 zák. č. 50/1976 Zb.
Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť, a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona.
Dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov podľa zákona.
Podľa § 140b ods. 6 zák. č. 50/1976 Zb. Ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.
Konanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci súdom
Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodoch napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia a vo veci rozhodol podľa § 107 ods. 1 SSP na pojednávaní konanom dňa 08.09.2022, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.
Nakoľko žalobca, ani žalovaný sa pojednávania nezúčastnili, pričom predvolanie na pojednávanie mali riadne doručené a lehotu na prípravu pojednávania zachovanú, krajský súd vykonal verejné zasadnutie bez ich prítomnosti, ako aj prítomnosti ďalších účastníkov, ktorí sa pojednávania nezúčastnili.
Na pojednávaní bol vypočutý právny zástupca O. M. E. a C. D. E., ktorý na pojednávaní uviedol, že žalobca namietal, že navrhovateľ zámeru C. E. si mal požiadať o výnimku podľa § 16a vodného zákona, pričom odkazuje na rozhodnutie Európskeho dvora C461/13 a tvrdí, že pred vydaním povolenia zo strany správnych orgánov malo byť vyžiadané vyjadrenie štátnej vodnej správy. Právny zástupca tohto ďalšieho účastníka uviedol, že má so sebou uvedené rozhodnutie Súdneho dvora, z ktorého jednoznačne vyplýva, že toto nie je použiteľné a aplikovateľné pre tento prípad, pretože v prípade, na ktorý poukazuje žalobca sa jednalo o úpravu vodnej cesty, kde i významnú hrala tá skutočnosť, že sa jednalo o oblasť, kde sa nachádzajú povrchové vody. V danom prípade sa však na parceliach, kde sa majú postaviť rodinné domy, povrchové vody nenachádzajú. Okrem toho právny zástupca ďalšieho účastníka poukázal na to, že žalobca sa odvoláva na ustanovenie § 16a ods. 23 vodného zákona, avšak toto ustanovenie odsek 23 neobsahuje.
Ďalšia účastníčka O. L. na pojednávaní uviedla, že ona nemá vedomosť o tom, že pán E. ako navrhovateľ zámeru má povolenie stavať vedľa jej pozemku, ktorý vlastní v obci F.. Ona nedostala pozvánku na zasadnutie, kde sa pripomienkovala zmena územného plánu a má vedomosť, že poslanci rozhodli, čo sa dozvedela sprostredkovane od novinárky. Ďalej má vedomosť o tom, že v danej lokalite, kde má byť uskutočnená výstavba sú problémy so splaškovou a dažďovou vodou.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že C. D. E. – VOX, so sídlom Kúpeľná 4420/41, Dunajská Streda, podal dňa 08.06.2018 návrh na umiestnenie stavby „IBV – K. F. – 19 rodinných domov“ na pozemkoch parc. č. 506/1, 506/2, 506/3, 506/4, 506/5, 506/7, 506/8, 506/9, 506/10, 506/11, 506/12, 506/13, 506/14, 506/15, 506/17, 506/18, 506/19 (pozemky na základe listu vlastníctva č. XXXX sú vo vlastníctve C. D. E. a bol predložený zároveň súhlas zo dňa 31.10.2019) v katastrálnom území K. F., obce K. F..
K návrhu bola predložená projektová dokumentácia stavby spolu s vyjadreniami zainteresovaných orgánov a organizácií a podklady k evidencii nehnuteľností.
Obec Dvorníky ako príslušný stavebný úrad podľa § 36 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov dňa 16.07.2019 oznámil začatie územného konania všetkým známym účastníkom a dotknutým orgánom štátnej správy.
K predloženému návrhu sa vyjadrili kladne, aj pripomienky boli zahrnuté do podmienok vydaného rozhodnutia.
Stavebný úrad v územnom konaní posúdil podanie a dokladovú časť predovšetkým z hľadiska v súvislosti s dostupnými údajmi stavebného úradu. Pri posudzovaní vychádzal zo všeobecne platne právnych a technických predpisov v nadväznosti na zabezpečenie záujmov spoločnosti a súčasne účastníkov konania, pričom zistil, že podania a dokladová časť poskytujú dostatočnú možnosť, aby boli splnené požiadavky na vydanie prvostupňového rozhodnutia.
Žiadateľ k územnému konaniu doložil kladné vyjadrenie od dotknutých orgánov a zainteresovaných organizácií, ich stanoviská boli skoordinované a zahrnuté do pripomienok vydaného prvostupňového rozhodnutia.
Stavebný úrad na základe týchto dokladov posudzoval tieto doklady z hľadiska zámerov a cieľov územného plánovania starostlivosti o životné prostredie a jednotnej technickej politiky, ktorá je vyjadrená všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu, pričom dospel k záveru, že stavba nie je v rozpore s týmito záujmami.
Žiadosť navrhovateľa zámeru bola preskúmaná aj v zmysle § 37 Stavebného zákona a bolo zistené, že umiestnením a uskutočnením stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti, ani neprimerane obmedzené, či ohrozené záujmy účastníkov konania. Projektová dokumentácia splnila všetky technické požiadavky na výstavbu určené vyhláškou MŽP SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti u všeobecných technických požiadavkách na výstavby a o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
Stavebný úrad si zároveň listom zo dňa 23.09.2019 vyžiadal záväzné stanovisko od Okresného úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie, o potvrdenie dodržania podmienok stavebných rozhodnutí pod č. OU-DS-OSZP/2017/01781-025 zo dňa 23.01.2017 o posudzovaní vplyvov
stavby na životné prostredie. Záväzné stanovisko bolo vydané 07.11.2019, v ktorom bolo konštatované, že predložený návrh je v súlade s vydaným rozhodnutím.
V rámci územného konania žalobca Združenie domových samospráv, o. z., si uplatnili pripomienky, pričom bolo vykonané zisťovacie konanie, v ktorom sa preskúmali pripomienky zainteresovanej verejnosti podľa § 24 ods. 2 zák. č. 24/2006 Z. z.
Podľa § 140c ods. 1 Stavebného zákona, je rozhodnutie zo zisťovacieho konania podkladom pre každé povoľovacie konanie, teda aj predmetné územné rozhodnutie.
Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie v rámci zisťovacieho konania vydal dňa 23.01.2017 rozhodnutie č. OU-DS-OSZP-2017/017801-025, podľa ktorého navrhovaná činnosť „IBV K. F. – 19 rodinných domov“, predloženom zámere v obci K. F. sa nebude posudzovať podľa zák. č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Na základe záväzného stanoviska Okresného úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie vydaného dňa 07.11.2019 pod č. OU-DS-OSZP-2019/022298-02 návrh na začatie územného konania vo veci „IBV K. F. – 19 rodinných domov“, ktorý predložil navrhovateľ C. D. E. – VOX je v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie vydané v zisťovacom konaní pod č. OU-DS- OSZP-2017/017801-025 zo dňa 23.01.2017 aj s jeho pripomienkami.
V rámci zahájeného územného konania v zákonom stanovenej lehote uplatnil svoje pripomienky aj okrem iný aj žalobca a Združenie domových samospráv, o. z., ku ktorému sa stavebný úrad vyjadril tak, že v predmetnej stavbe a zámeru podaného C. E. bolo vykonané zisťovacie konanie zakončené rozhodnutím, pričom takéto rozhodnutie zo zisťovacieho konania je podkladom pre povoľovacie konanie, teda aj predmetné územné konanie. Stavebný úrad skonštatoval, že k predmetnému zámeru sa vyjadrili všetky dotknuté orgány, ktoré podali vo všetkých prípadoch kladné stanoviská a stavebný úrad v rámci zisťovacieho konania preveril aj vplyv stavby na životné prostredie, pričom nezistil v tejto oblasti žiadne pochybenia, ktoré by mali negatívny vplyv na životné prostredie.
Pri posudzovaní námietok, ktoré vzniesol žalobca krajský súd vychádzal najmä z účelu územného konania a z § 37 ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb., kedy stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1, kedy je podkladom pre vydanie územného rozhodnutia územný plán obce a zón posúdi návrh v súlade s predchádzajúcimi rozhodnutiami o území a posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecným technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce, technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky o ochranu prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod. , pokiaľ posúdenia nepatria iným orgánom. Zároveň si stavebný úrad v zmysle § 37 ods. 3 zák. č. 50/1976 Zb. zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad posúdi s vyjadreniami účastníkov a ich námietkami. Stavebný úrad neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore v schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
V tomto smere krajský súd nezistil zo strany stavebného úradu žiadne pochybenia, keď zistil predtým, ako došlo k vydaniu územného rozhodnutia, bolo v zisťovacom konaní preverované podľa zákona č. 24/2006 Z. z. aj to, či predmetná stavba nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie.
V danom konaní boli vyžiadané stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa jednoznačne vyjadrili kladne k požadovanému zámeru a vyslovili určité pripomienky, ktoré navrhovateľ musí dodržať pri realizácii svojho zámeru a tieto pripomienky boli riadne zapracované do územného rozhodnutia.
Krajský súd ďalej zistil, že na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania po prihliadnutí na kritériá stanovené zákonom (§ 29 ods. 4, ods. 5a príloha 10 zákona na doručené stanoviská) správny orgán vyhodnotil, že nie je predpoklad priamych, resp. nepriamych environmentálnych vplyvov činnosti takého významu, aby boli potrebné ich podrobnejšie analyzovať a spracovať správu o hodnotení. Navrhovanou činnosťou sa nepredpokladajú závažné negatívne vplyvy na jednotlivé zložky životného prostredia za predpokladu dodržania všeobecne záväzných právnych predpisov.
Krajský súd v tejto skutočnosti ďalej poznamenáva, že z obsahu jednotlivých námietok, ktoré vzniesol žalobca v rámci podaného odvolania ako zainteresovaná verejnosť skutočne nevyplývajú žiadne konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by vznikli v procese navrhovanej činnosti pri výstavbe rodinných domov, a teda žalobca v konaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by vyplývalo, že navrhovaná činnosť, ktorú chce uskutočniť navrhovateľa predloženého zámeru negatívne ovplyvní životné prostredie danej lokality.
V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v danom konaní krajský súd poznamenáva, že žalobca sa stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy verejnosti na úseku ochrany životného prostredia, keď v rozličných investičných zámeroch podáva námietky a žaloby, ktoré sú obsahovo totožné, nereagujú na špecifiká jednotlivých investičných zámerov a špecifiká v oblasti, v ktorých sa majú tieto realizovať. Ide o viacero žalôb, ktoré sa v prevažnej miere týkajú žalôb proti rozhodnutiam v rámci zisťovacieho konania, v danom prípade ide o žalobu v rámci konania vydaného v stavebnom, resp. územnom konaní, pričom ich v tomto konaní žalobca používa všeobecné námietky. Odkazuje na všeobecné ustanovenia stavebného zákona, resp. zákona č. 24/2006 Z. z. a judikatúru, ktorá má byť aplikovateľná pre daný prípad na ktorú poukazuje prakticky vo všetkých svojich žalobách.
Ide o nekonkrétne argumenty, ktoré sú aj obsahom námietok pred správnymi orgánmi, čo má za následok to, že táto činnosť môže byť posudzovaná aj na hranici toho, že zo strany žalobcu sa jedná o účelové konanie, ktorého cieľom nie je poukazovať na negatívne vplyvy na životné prostredie, ale jedná sa čisto o osobný zámer žalobcu, kde chýba akýkoľvek verejný záujem.
Krajský súd v tomto smere poznamenáva, že v danom konaní neupiera právo žalobcu ako dotknutej osoby alebo dotknutej verejnosti vplývať svojimi námietkami regulovať nepriaznivé vplyvy navrhovanej investičnej činnosti na životné prostredie, avšak námietky, ktoré sú znášané zo strany žalobcu vzbudzujú pochybnosti, že ide o námietky, ktoré sú presadzované vo verejnom záujme.
V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v žalobe, tak krajský súd uvádza nasledovné. Pokiaľ ide o námietku nevyžiadania si stanoviska v štátnej vodnej správe, na ktorú poukazuje žalobca, tak krajský súd dospel k záveru, že podľa § 3 ods. 2 písm. d) Vyhlášky č. 453/2000 Z. z. sa v žiadosti o územné rozhodnutie prikladá záverečné stanovisku o posúdení vplyvu stavby alebo činnosti na životné prostredie alebo rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ak bolo vydané. Dotknutý orgán Okresný úrad Dunajská Streda, odbor starostlivosti o životné prostredie so sídlom v Dunajskej Strede vydal podľa § 38 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie záväzné stanovisko zo dňa 07.11.2019 č. OU-DS-OSZP-2019/022298/02, v ktorom konštatuje, že návrh na začatie územného konania na stavbu „IBV K. F. – 19 RD“ pre navrhovateľa C. D. E. – VOX, je v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. a zároveň je v súlade s rozhodnutím Okresného úradu Dunajská Streda, odboru starostlivosti o životné prostredie vydané v zisťovacom konaní pod č. OU-DS- OSZP-2017/017801/025 zo dňa 23.01.2018 a jeho stanovenými podmienkami.
Z rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní krajský súd zistil, že štátna správa na úseku ochrany vôd vydala kladné stanovisko k navrhovanému zámeru č. OU-DS-OSZP-2017/019205-002 zo dňa 22.11.2017, v ktorom nepripomienkovala uvedený zámer, len skonštatovala, že v chránenej vodohospodárskej oblasti všetky činnosti musia byť v súlade so zákonom č. 364/2004 Z. z. a na uskutočnenie vodnej stavby je potrebné povolenie tunajšieho orgánu štátnej vodnej správy. Z obsahu navrhovaného zámeru však jednoznačne vyplýva, že nejde o uskutočnenie vodnej stavby, ale o výstavbu rodinných domov, ktoré sa nedotkne povrchových, ani podzemných vôd v danej lokalite.
Okrem toho krajský súd poukazuje rovnako ako aj právny zástupca ďalších účastníkov O. E. a C. E., ktorý na pojednávaní poukázal na to, že zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách neobsahuje ustanovenie § 16a ods. 23 a teda žalobca sa odvoláva na ustanovenie zákona, ktoré neexistuje a preto táto námietka je nedôvodná.
V súvislosti s námietkou týkajúcou sa nedoručenia kópie spisu, ktorý mal žiadať písomne zástupca žalobcu, krajský súd poukazuje na to, že nie je povinnosťou súdu vyhotovovať kópie a tieto kópie zasielať účastníkom konania, pretože každý účastník konania má právo nahliadať do spisu a pokiaľ tak nevykoná osobne na príslušnom správnom orgáne, tak môže požiadať o zabezpečenie elektronickej podobe spisu a sám si z tohto elektronického spisu vykonávať kópie jednotlivých dokladov, ktoré sa v spise nachádzajú. Sám žalobca pripúšťa, že pri tom, aby sa mohol dostať ku kópii, môže použiť dve možnosti, jednak osobne nahliadne do spisu a požiada o vyhotovenie kópie a druhá možnosť je, že poverený pracovník na písomnú žiadosť zabezpečí elektronickú podobu spisu, čo je však úkon časovo náročnejší, ako vytvorenie kópie spisu. Tu treba poznamenať, že hoci žalobca konštatuje, že druhá z možností je hospodárnejšia a je v zmysle základných zásad správneho konania, tak s týmto argumentom nemožno súhlasiť, keďže žalobca si nemôže sám určovať podmienky, za ktorých si zabezpečí kópie jednotlivých dokladov do spisového materiálu a jeho práva nie sú porušené, ak mu správny orgán nevyhovie a nezašle mu kópie týchto spisov v elektronickej podobe, jeho práva by boli porušené len v tom prípade, ak by mu bol zamedzený prístup do spisu a následné vyhotovenie týchto kópií, čo však v danom prípade zistené nebolo.
Pokiaľ ide o samotné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ako aj odôvodnenie žalovaného, kedy žalobca namieta, že z tohto odôvodnenia nie je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán riadil pri rozhodovaní o námietkach žalobcu, krajský súd sa s týmto tvrdením nestotožňuje, keďže krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pričom zistil, že tieto rozhodnutia spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle správneho poriadku, a že tieto rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o tom, že v rámci územného konania, ktoré mu predchádzalo aj zisťovacie konanie bola navrhovaná činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta aj vykonania a očakávaných vplyvov na životné prostredie, zdravie obyvateľov, možnosti realizácie opatrení navrhnutých v zámere na odstránenie a zmierenie nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov, dostatočne vyhodnotené správnym orgánom a že navrhovaná činnosť nebude mať žiadny negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite a je v súlade s územným plánom obce.
Pokiaľ žalobca namieta, že zo strany správnych orgánov nedošlo k žiadnej podpore a usmerňovania žalobcu pri požadovaní prístupu k informáciám a zo strany správnych orgánov došlo k sťažovaniu jeho účasti na rozhodovacom procese, krajský súd konštatuje, že táto námietka je príliš všeobecná, žalobca nekonkretizoval, akým spôsobom zo strany správnych orgánov k sťažení prístupu k informáciám, okrem námietky, že žalobcovi nebola zaslaná kópia spisu, čo však krajský súd vyhodnotil ako námietku nedôvodnú, keďže žalobca mohol kedykoľvek do spisu nahliadnuť a vyhotovovať si kópie z tohto spisu, čo mu nebolo zo strany správnych orgánov zabránené.
Tak isto krajský súd považuje námietku, že žalobcovi bolo zabránené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia za nedôvodnú, keďže žalobca vyslovene neuviedol, ktorá činnosť správneho orgánu
bola činnosťou, ktorá mu toto právo obmedzila a v ktorej časti správneho konania došlo u žalobcu k obmedzeniu tohto práva.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať trovy konania len výnimočne, pričom takéto okolnosti v danom prípade krajský súd nezistil.
Pribratým účastníkom súd nepriznal nárok na náhradu trov konania podľa § 169 SSP, keďže pribratým účastníkom možno priznať trovy konania len v prípade, že tomuto účastníkovi vznikli trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu uložil súd, pričom v danom prípade takúto povinnosť pribratým účastníkom súd neukladal.
Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom 3:0. (§ 139 ods. 4 SSP)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.