Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Nt/1/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho a prísediacich Ing. Pavla Ščepána a PhDr. Ota Múčku, v trestnej veci odsúdeného E. U., v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.04.2016 v Bratislave, takto

rozhodol:

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného E. U., O.. XX.X.XXXX X. V. V., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. značkou , pre nesplnenie podmienok obnovy konania podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku v spojení s § 41b odsek 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, sa z a m i e t a .

odôvodnenie:

Dňa 19.01.2016 bol Okresnému súdu Bratislava I doručený návrh odsúdeného E. U. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. . Svoj návrh odôvodnil tým, že v danej trestnej veci bol dňa 24.01.2007 odsúdený podľa § 187 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. s použitím § 35 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 4 mesiace. Aj napriek skutočnosti, že trest ku dňu 12.02.2013 už vykonal, má za to, že v predmetnej trestnej veci, s poukazom na nález Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012, sp. zn. , boli porušené jeho práva na spravodlivý súdny proces a trest vo výmere 6 rokov a 4 mesiace bol s použitím § 35 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona neprimerane prísny a protiústavný, a to so zreteľom na skutkovú podstatu trestného činu a jeho spoločenskú nebezpečnosť. Vzhľadom na uvedený nález Ústavného súdu SR žiadal, aby jeho návrhu na povolenie obnovy konania bolo vyhovené a súd danú trestnú vec znovu prejednal a uložil mu miernejší trest.

Na základe podaného návrhu na obnovu konania súd, po posúdení príslušnosti na konanie a rozhodovanie o návrhu na povolenie obnovy konania v zmysle § 397 odsek 2 Trestného poriadku, a zistení, že návrh na obnovu konania bol podaný oprávnenou osobou (§ 396 odsek 3 Trestného poriadku), smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému je obnova konania prípustná (§ 393 odsek 1 Trestného poriadku) a nejde o prípad vylúčenia obnovy konania (§ 395 Trestného poriadku), určil odsúdenému lehotu na zvolenie obhajcu (dôvod povinnej obhajoby podľa § 38 odsek 2 písmeno a/ Trestného poriadku) a nakoľko si odsúdený v súdom určenej lehote obhajcu nezvolil, bol mu obhajca ustanovený postupom podľa § 40 odsek 1 Trestného poriadku. Následne súd určil termín verejného zasadnutia na prejednanie návrhu odsúdeného, na ktoré predvolal odsúdeného a upovedomil o ňom obhajcu a prokurátora.

Odsúdený sa na predmetnom verejnom zasadnutí pridržiaval podaného návrhu, pričom následne dodal, že SR mu garantuje právo na riadny a spravodlivý proces a aj keď trest, ktorý mu bol za použitia asperačnej zásady uložený, vykonal, má za to, že rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý vyslovil, že ustanovenie upravujúce asperačnú zásadu je v časti v rozpore s Ústavou SR, by mal súd zohľadniť v

tomto konaní o povolení obnovy konania. Podľa jeho názoru v danej trestnej veci, pri trestnej sadzbe 2-8 rokov, mu bol uložený trest s použitím asperačnej zásady, ktorý vníma ako nespravodlivý. Ďalej uviedol, že nemá nijaké nové dôkazy alebo nové skutočnosti, ktorými by okrem už uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR oprel svoj návrh na obnovu konania. Zopakoval, že 6 a pol roka za držbu liekov, ktoré nemal na predpis, je veľa.

Súd na verejnom zasadnutí postupom podľa § 269 Trestného poriadku v spojení s § 295 odsek 2 Trestného poriadku čítaním oboznámil obsah spisového materiálu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. , ako aj výsledok lustrácie v ZVJS.

Prokurátor v rámci konečného návrhu uviedol, že vzhľadom na to, že odsúdený celý trest ktorý mu bol uložený v danej trestnej veci vykonal, navrhuje návrh odsúdeného zamietnuť.

Obhajca na verejnom zasadnutí naopak uviedol, že navrhuje návrhu vyhovieť a obnovu konania povoliť.

Odsúdený v rámci konečného návrhu nechcel nič uviesť.

Po oboznámení sa so všetkými relevantnými skutočnosťami a obsahu na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu dospel súd k záveru, že podmienky pre povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. značkou , tak ako ich predpokladá § 394 odsek 1 Trestného poriadku a § 41b odsek 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR (ďalej len „zákon č. 38/1993 Z. z.), splnené neboli.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 41b odsek 1 zákona č. 38/1993 Z. z. ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle čl. 125 Ústavy, rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.

Z dikcie naposledy citovaného ustanovenia je zrejmé, že nevyhnutnou podmienkou pre jeho aplikáciu je skutočnosť, že rozsudok vydaný na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 Ústavy, nebol vykonaný. Vzhľadom na nález Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012, č. k. -85, v prejednávanej trestnej veci sa uvedené ustanovenie vzťahuje na výkon trestu odňatia slobody (keďže tzv. asperačná zásada má význam čo do tohto druhu trestu a jeho výmery), ktorý bol odsúdenému E. U. uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.01.2007, sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.06.2007, sp. zn. .

Z obsahu na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu, konkrétne z rozhodnutí súdov o zamietnutí žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie, z výsledku lustrácie v ZVJS a v hlásení zmien ÚVTOS Želiezovce, nepochybne vyplýva, že odsúdený E. U. trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 4 mesiace vykonal dňa 12.02.2013, kedy bol po ukončení trestu prepustený na slobodu. Návrh na povolenie obnovy konania tak bol odsúdeným podaný až následne, v dôsledku čoho použitie § 41b odsek 1 zákona č. 38/1993 Z. z. v spojení s § 394 odsek 1 Trestného poriadku neprichádza do úvahy a v danej trestnej veci predmetný nález Ústavného súdu SR bez ďalšieho nezakladá dôvod na obnovu konanie.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok zasahujúci do nezmeniteľností právoplatných rozhodnutí je v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku v zásade založená na posudzovaní skutkových otázok, nakoľko účelom obnovy konania je odstránenie nedostatkov spočívajúcich v skutkových zisteniach. Zmenu hmotného práva nie je možné považovať za novú skutočnosť podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku. Výnimku z uvedeného pravidla obsahuje

práve a len ustanovenie § 41b odsek 1 zákona č. 38/1993 Z. z. V uvedenom výnimočnom prípade sú však podmienky obnovy konania vymedzené veľmi striktne a úzko, nakoľko ich jediným zmyslom je odstrániť nedostatky v právnej úprave (po vyslovení nesúladu právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s Ústavou SR nálezom Ústavného súdu SR podľa čl. 125 Ústavy SR) v tých prípadoch, kde ešte nejaká náprava vôbec prichádza do úvahy, t. j. v nevykonaných rozsudkoch vydaných v trestných veciach, na ktoré sa taký nález Ústavného súdu SR vzťahuje. Ak však k vykonaniu rozsudku, resp. v danom prípade k výkonu trestu odňatia slobody došlo v celom rozsahu, stráca náprava nedostatkov z hľadiska hmotného práva opodstatnenie, čoho výrazom je práve znenie ustanovenia § 41b odsek 1 zákona č. 38/1993 Z. z.. Ak takú nápravu už nie je možné dosiahnuť, niet dôvodu nerešpektovať požiadavku, aby sa pôvodné rozhodnutie posudzovalo podľa právneho stavu existujúce v dobe vydania pôvodného rozhodnutia (ex tunc) a k prípadným zmenám hmotnoprávnych ustanovení nemožno ako k rozhodnej skutočnosti prihliadať. V tomto smere možno podporne poukázať napríklad aj na vyjadrenie časovej pôsobnosti Trestného zákona upravenej v ustanovení § 2 odsek 1 veta druhá súčasne platného a účinného Trestného zákona, podľa ktorého ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Aj napriek tomu, že nejde o identickú situáciu z hľadiska náhľadu na zmenu hmotnoprávnej úpravy, je možné z toho vyvodiť záver, že pre výrok o vine a treste je rozhodujúci právny stav v čase vyhlásenia rozsudku a jediným možným prípadom zmeny hmotného práva ako dôvodu na povolenie obnovy konania je iba a výlučne dôvod vyjadrený v § 41b odsek 1 zákona č. 38/1993 Z. z. za striktného rešpektovania v ňom upravených podmienok.

S poukazom na uvedené súd uzatvára, že podmienka „sine qua non“ (nevyhnutná podmienka) spočívajúca v nevykonaní rozsudku (trestu odňatia slobody), nebola pre použitie § 41b odsek 1 zákona č. 38/1993 Z. z. ako dôvodu na povolenie obnovy konania splnená.

Nakoľko odsúdený v prejednávanej trestnej veci nepredložil žiadne iné nové skutočnosti alebo nové dôkazy, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu tak, ako tieto podmienky pre povolenie obnovy konania predpokladá § 394 odsek 1 Trestného poriadku, súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania posúdil ako nedôvodný, nespĺňajúci podmienky na obnovu konania, v dôsledku čoho bol návrh odsúdeného podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietnutý.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá sa podáva v lehote troch dní odo dňa jeho oznámenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave. Sťažnosť má odkladný účinok.