Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8To-25-2022.pdf
PDF · 95.44 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/25/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Lucie Bašistovej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.09.2022, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému W. T. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/73/2020 zo dňa 30.11.2021, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/73/2020 zo dňa 30.11.2021 celý výrok o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku
Obžalovanému
W. T., nar. XX.XX.XXXX M. W., trvale bytom W., Ď. XX,
u k l a d á :
Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona pri prevahe poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. j) Trestného zákona oproti neprítomnosti priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona a s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona samostatný peňažný trest vo výmere 250,- (dvestopäťdesiat) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona u s t a n o v u j e pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/73/2020 zo dňa 30.11.2021 bol obžalovaný W. T., nar. 15.XX.XXXX M. W., trvale bytom PreŠ., Ď. XX, uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 16.5.2020 asi o 23.10 hod. v obci W., Y.. W., v záhradkárskej osade D.. „., v záhradnej chate č. XXX po predchádzajúcom nedorozumení fyzicky napadol syna svojej družky, mal. Q..B.., nar. X.XX.XXXX a to tak, že v čase keď už tento ležal na posteli ho opakovane udieral päsťou do oblasti hlavy a brucha, pričom poškodený sa snažil úderom zabrániť svojimi rukami a potom ho chytil za oblečenie a odsotil o
stenu, pričom poškodený utrpel pomliaždenie a krvnú podliatinu pravej ušnice, pomliaždenie v okolí ľavej očnice, zlomeninu spodiny prvého článku II. prsta pravej ruky, ktoré zranenia si podľa znalca z odboru zdravotníctva vyžadujú liečenie spojené u zamestnaného s práceneschopnosťou v trvaní najmenej 22 dní.
Za to mu bol uložený podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona /ďalej len Tr. zák./, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a neexistencii priťažujúcej okolnosti trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. bola určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku /ďalej len Tr. por./ bola mu uložená povinnosť z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť poškodenému Q. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., Ď. X, sumu 608,- eur do 30 (tridsiatich) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Proti tomuto rozsudku /aj keď evidentne mylne uvádzal, že podáva odvolanie proti trestnému rozkazu/ podal v zákonnej lehote obžalovaný odvolanie, ktoré písomne odôvodnil tým, že poškodený Q. B. už od novembra 2019 odchádzal z domu bez toho, aby sa svojej matke ozval, pričom naposledy tak spravil 19.04.2020 a vrátil sa 14.05.2020. Neustále bol arogantný a drzý hlavne k svojej matke, ktorá sa o neho príkladne starala sama 16 rokov. Obžalovaný trval na tom, že dňa 16.05.2020 fyzicky nenapadol syna svojej snúbenice, poškodeného Q. B. a priebeh jeho kontaktu s poškodeným popisoval tak, že v daný večer bol poškodený aj s jeho synom na chate v záhradkárskej oblasti T. M. Y. W., poškodenému sa nepáčilo, že je pod kontrolou matky, ktorá mu nedovolila fajčiť a užívať alkoholické nápoje, bol k nej kvôli tomu neprimerane drzý, arogantný a sprostý, pričom poškodeného preto niekoľkokrát slovne upozorňovali, no arogancia poškodeného sa stupňovala. Potom šiel poškodený do chaty, ľahol si na poschodovú posteľ hore a arogantne obžalovanému ukázal a veľmi neslušne sa vyjadril, že tu mu má dať. Obžalovaný trval aj na tom, že začal na poškodeného kričať, pričom poškodený začal prosiť, že už bude dobrý, pričom poškodeného nenapadol, ani ho nesotil o stenu a len od nervov buchol päsťou do skrine a odišiel na terasu chaty. Poukazoval na fotografiu chaty, kde sa mal celý incident odohrať, a že tam nie je ani jedna stena, o ktorú by poškodeného mohol hodiť a že na posteli, na ktorej poškodený ležal, nie je priestor na to, čo poškodený tvrdí. Poukazoval aj na to, že po celý čas bola pri tom aj jeho snúbenica, ktorá je matkou poškodeného, a že keď na druhý deň doobeda sa išiel poškodený prejsť, matke povedal že ide nad sebou popremýšľať a do dnešného dňa sa nevrátil. Obžalovaný k incidentu doplnil, že v ten deň mala jeho snúbenica telefonát od svojej nevlastnej sestry, že na obžalovaného podáva trestné oznámenie a neskôr prišla lekárska správa z 20.05.2020, že poškodený má nalomenú sánku. Odkazoval na skutočnosť, že o správaní sa poškodeného vypovedali aj svedkovia V. B. P. V. F.. K posudku znalca V.. K. namietal, že pokiaľ sa úraz poškodeného udial tupým predmetom, tak to, podľa názoru obžalovaného, mohlo byť spôsobené aj samotným poškodeným, ktorý má samodeštruktívne sklony a veľmi často bil rukami a päsťami do steny. Obžalovaný zhrnul, že podľa jeho názoru sa nestal skutok, za ktorý bol uznaný vinným, lebo fyzicky poškodeného nenapadol. Dodal, že s poškodeným nikdy nemal zlý vzťah, poškodený mu chodil pomáhať aj pri stavbe domu a poškodenému stále pomohol, keď tento potreboval vreckové alebo doplatiť do vecí, kde mu chýbali peniaze. Pôvodne žiadal o vypracovanie psychologického posudku poškodeného policajným psychológom s vysvetlením, že je obvinený z trestného činu, no na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu nemal návrhy na doplnenie dokazovania.
Na základe takto podaných odvolaní postupoval odvolací súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a v prejednávanej veci zistil, že obžalovanému bol napadnutým rozsudkom uložený neprimeraný trest, čo ale bolo zákonné a odôvodnené napraviť rozhodnutím odvolacieho súdu.
Nemožno sa stotožniť s hodnotením dôkazov, ako to prezentoval odvolateľ, pretože nezodpovedá výsledku, ku ktorému dospel aj odvolací súd hodnotením podľa zásad § 2 ods. 12 Tr. zák. s prihliadnutím na zásady ostatné.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že aj keď obžalovaný poprel napadnutie poškodeného, na druhej strane nevedel hodnoverne sa vyjadriť, z akého dôvodu by ho poškodený účelovo usvedčoval, keďže sám prezentoval, že poškodeného v minulosti aj finančne podporoval a že mal s poškodeným dobrý vzťah. Poškodený Q. B. ho totiž od začiatku trestného konania podrobne usvedčuje za okolnosti, že napadnutie podľa skutkovej vety bez meškania oznámil osobe, ktorej dôveroval, a to svedkyni Q. R., svojej tete, do osobnej starostlivosti ktorej bol súdom zverený, ktorá je sestrou svedkyne Q. B., teda matky poškodeného a ktorá osobne podala trestné oznámenie. Tieto okolnosti nasvedčujú hodnovernosti výpovede poškodeného, ktorý priamo svojou výpoveďou obžalovaného usvedčoval. K usvedčujúcim dôkazom pristúpil dôkaz zbavený akejkoľvek subjektívnosti, a to výsledok objektívneho znaleckého dokazovania v podobe zistení znalca V.. K., ako nestrannej odborne spôsobilej osoby do konania pribratej k podaniu informácii z príslušného lekárskeho odboru, z ktorých vyplynula postačujúco vysoká miera pravdepodobnosť vzniku zranenia poškodeného výlučne cudzím zavinením, čo potom bolo nevyhnutné pre spojenie s identifikáciou osoby, ktorá výlučne v sledovanej dobe poškodenému spôsobiť mohla a aj spôsobila predmetné zranenia. Zároveň tento posudok bol kľúčový, aby v spojení s prvotnými lekárskymi správami z ošetrenia poškodeného bezprostredne po skutku umožnili prijať spravodlivý záver o následku a príčinnej súvislosti s konaním páchateľa, ktorým bol výlučne obžalovaný. Znalec tak potvrdzoval svoje lekárske zistenia, že poškodený utrpel pomliaždenie a krvnú podliatinu pravej ušnice, pomliaždenie v okolí ľavej očnice, zlomeninu spodiny prvého článku druhého prsta pravej ruky, pričom všetky poranenia boli spôsobené tupými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na oblasť tváre malou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri najmenej troch úderoch do uvedených oblastí otvorenou alebo zatvorenou dlaňou, resp. päsťou. K poraneniam, na ktoré poukázal už okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku /a nie je potrebné ich teda opakovať v tomto rozsudku/, mohlo podľa menovaného znalca dôjsť tak, ako to poškodený uvádza a je málo pravdepodobné, aby si uvedené zranenia spôsobil poškodený sám a sú v priamej príčinnej súvislosti s útokom na osobu poškodeného. Námietky odvolateľa v tomto smere považoval odvolací súd za nedôvodné, keďže proti tomuto znaleckému dôkazu nebol predložený žiaden porovnateľne hodnoverný odborný posudok.
Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že v chate nemohol poškodeného hodiť o žiadnu stenu a že na posteli, na ktorej poškodený ležal, nie je priestor na to, čo poškodený tvrdí, ani to neobstojí pred usvedčujúcimi dôkazmi, keďže steny vytvárajú priestor chaty, zjavne ani podľa výpovede obžalovaného, poškodeného a jeho matky nešlo o otvorený priestor bez stien a rovnako je logické, že ak si poškodený dokázal na posteľ /horná posteľ na poschodovej posteli/ ľahnúť, mohol byť na nej aj napadnutý. S týmto nie sú v rozpore ani výpovede poškodeného, ani jeho matky. Pokiaľ obžalovaný k podanému odvolaniu priložil fotografie daného priestoru, nič to na uvedenom závere nezmenilo. K výpovedi matky poškodeného, ktorá vlastne popierala, že by obžalovaný poškodeného napadol a tieto zranenie spôsobil, treba uviesť, že aj keď matkou poškodeného je, maloletý poškodený jej nie je zverený do osobnej starostlivosti, a teda nemajú vytvorené adekvátne vzťahy, ktoré by vylučovali možnosť, že nebude chrániť obžalovaného, ako svojho snúbenca viac, ako poškodeného, ktorý, ako potvrdzuje sama a aj ďalší svedkovia vrátane obžalovaného, v dobe a na mieste činu sa voči nej správal, možno povedať, až extrémne arogantne. Jej výpoveď ohľadne konania obžalovaného tak, oproti vyššie uvedenému súboru priamych a nepriamych dôkazov, neobstojí. Na druhej strane ale odvolací súd, nakoľko to podporujú aj výpovede svedkov V. B. P. V. F., uveril jej výpovedi týkajúcej sa bezdôvodného neprístojného, arogantného až zahanbujúceho správania sa poškodeného pred tým, ako bol obžalovaným napadnutý.
Zo skutkového hľadiska bolo tak jednoznačne preukázané, že práve obžalovaný W. T., spôsobom uvedeným v skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku, za okolnosti predchádzajúceho verbálneho arogantného správania sa samotného poškodeného, tohto na súkromnej chate fyzicky napadol spôsobom, pri ktorom došlo k poškodeniu zdravia poškodeného, za okolnosti spolužitia s matkou poškodeného a poznajúc pomery poškodeného vedel o tom, že poškodený nedovŕšil 18 rok svojho veku. Pri tomto napadnutí síce nechcel toto poškodenie zdravia priamo spôsobiť, no nepriamym úmyslom viedol útok s vedomím spôsobenia takého poškodenia do tej miery, že pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Podľa odvolacieho súdu nešlo o pripravované, či dokonca zákerné napadnutie, ale o útok, ktorý bol výrazne podnietený arogantným správaním sa poškodeného. V porovnaní so spôsobeným následkom na Trestným zákonom chránenom záujme a účinkom na zdraví poškodeného, však táto okolnosť neznižuje závažnosť spáchaného skutku až do tej miery, aby bolo opodstatnené uzavrieť, že išlo len o priestupok , že by išlo o drobné poškodenie zdravia či inú formu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Závažnosť predmetného konania obžalovaného je takej
intenzity, že vylučuje použitie materiálneho korektívu uvedeného v ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zák. aplikovaním koncepcie „ultima ratio“. Išlo o trestný čin, a to konkrétne o prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák..
Spomenutú okolnosť podielu poškodeného na skutku vo vzťahu k morálnemu odsúdeniu páchateľa a zároveň vo vzťahu k prevencii generálnej a prevencii individuálnej u obžalovaného, ktorý sa tohto prečinu dopustil vlastne výnimočným vybočením z medzí riadneho života, odvolací súd zohľadnil vo výroku o treste. Oproti v podstate rovnakému záveru o vine totiž odvolací súd dospel k záveru, že trest uložený súdom prvého stupňa je neprimerane prísny.
Podľa § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Obžalovaný namiesto kontrolovaného správania, sa vychádzajúceho minimálne z prevahy jeho životných skúseností spojených s vekom, a poznania poškodeného uprednostnil radikálne jednanie v podobe fyzického napadnutia poškodeného. Nepochybne tým reagoval na skutočnosť, že poškodený sa arogantne správal práve voči svojej matke, ku ktorej má obžalovaný, ako jej druh, osobný vzťah. Nemožno ale akceptovať obdobné fyzické útoky na nedospelé osoby, zo strany ktorých nevzniká ani len hrozba fyzického napadnutia. Z tohto hľadiska nešlo o preventívny útok, ktorý by za určitých okolností / napr. prevahy maloletých útočníkov pri hrozbe bezprostredného napadnutia, či hrozba bezprostredného a zároveň relevantného agresívneho útoku zo strany maloletého, či obdobné skutočne vyhrotené situácie, pri ktorých hrozí reálne poškodenie zdravia obete/ bol akceptovateľný až do stupňa okolnosti vylučujúcej zodpovednosť.
Následky či spôsob predmetného prečinu boli skutočnosťami, ktoré by, len izolovane ich posudzujúc, skutočne viedli k trestu, ako mu bol uložený napadnutým rozsudkom. Oproti tomu nižšia miera úmyselného zavinenia páchateľa za daných okolností činu, po zohľadnení motívu páchateľa, ktorého pomery a osoba nasvedčujú skôr priaznivej možnosti nápravy a vylúčenia recidívy, svedčili v jeho prospech.
Minulosť obžalovaného zjavne naznačuje, že v jeho prípade išlo o výnimočné a ojedinelé vybočenie z medzí riadneho života. V minulosti sa len raz dostal do rozporu s Trestným zákonom, čo sa stalo v dávnejšej minulosti, a to v roku 2008, kedy, aj keď išlo o výtržnícke správanie, následne dlhodobo preukázal schopnosť a ochotu vyhýbať sa trestnej činnosti. Pritom v tejto trestnej veci, podľa názoru odvolacieho súdu, nebyť neprístojného správania sa poškodeného, ako syna jeho snúbenice, proti svojej matke, s vysokou mierou pravdepodobnosti by nedošlo k predmetnej trestnej činnosti.
Správa o povesti obžalovaného z miesta bydliska ho hodnotí ako osobu, ktorá je rozvedená, je otcom jedného maloletého syna. Priestupky spočívajúce v rušení nočného kľudu a nadávkach inej osobe neboli závažnej povahy, nakoľko boli sankcionované pokutami po 10,- eur. Inak má záznamy len na úseku cestnej dopravy, teda bez toho, aby išlo povahovo obdobné protiprávne konania.
Medzi trestami a v spôsobe ich uplatňovania, vzhľadom na delikty, treba hľadať také, ktoré zapôsobia na mysle ľudí najúčinnejšie a najtrvalejšie. Ak bola motívom prečinu unáhlená predstava krátkodobým útokom miernej intenzity reagovať na arogantné správanie sa maloletého poškodeného, ktorý sa navyše blíži dospelosti, bol namieste zásah do finančnej sféry obžalovaného, s ktorou si pre tento prípad, ale aj do budúcna nech spojí adekvátne obmedzenie, sťaženie uspokojovania svojich materiálnych potrieb. Neprimeranosť trestu teda spočívala v neuložení alternatívneho trestu, hoci pre jeho uloženie, ako trestu odôvodneného, zákonného a spravodlivého, boli splnené podmienky. Takým trestom je peňažný trest, pri ktorom nemusia účinky trestu v podobe zápisu v registri trestov trvať dlhšiu dobu, ale len do doby jeho zaplatenia. Aj pri výmere trestu odvolací súd zohľadnil majetkové pomery obžalovaného. Výmere trestu a nižšiemu riziku jeho nezaplatenia zodpovedá výmera náhradného trestu odňatia slobody. Výkon tohto
podporného trestu by však pripadal do úvahy, len ak by sa obžalovaný úmyselne pokúšal o nezaplatenie peňažného trestu samotného.
Do výroku o náhrade škody, aj keď obsahoval výrok, ktorý znením „do 30 (tridsiatich) dní od právoplatnosti tohto rozsudku“ znamenal v kontexte s ostatnou časťou dotknutého výroku o náhrade škody odloženie vykonateľnosti v rozpore z ustanovením § 183 ods. 1 Tr. por., odvolací súd nemohol zasiahnuť, keďže mu v tom bránila zákonná prekážka. Náprava takej nezákonnosti by totiž bola v rozpore so zákazom zmeny napadnutého rozsudku v neprospech obžalovaného /§ 322 ods. 3, druhá veta Tr. por./, keďže rozsudok okresného súdu nebol v tomto napadnutý odvolaním, ktoré by prokurátor či poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, podal v neprospech obžalovaného. Napriek tomu ale treba vytknúť okresnému súdu, že neodôvodnene a nezákonne postupoval, keď tak, ako to Trestný poriadok priamo ustanovuje, nestotožnil v napadnutom rozsudku pri výroku o náhrade škody právoplatnosť s vykonateľnosťou.
Na základe vyššie uvedených dôvodov potom napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a o treste obžalovaného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný