Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Ek-1600-2021.pdf
PDF · 67.02 KB
Case nature
Subarea
41Ek/1600/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Y. K. a.s., so sídlom N. A. 7, XXX 04 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 35 717 769, proti povinnému: I. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XXA, XXX XX S., na vymoženie pohľadávky vo výške 840 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: F.. Z.. G. E., so sídlom exekútorského úradu Žriedlová č. 3, 040 01 Košice, pod sp. zn. 64EX 469/21, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Ek/1600/2021 zo dňa 5. januára 2022, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Ek/1600/2021 zo dňa 5. januára 2022 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11. 05. 2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 840 eur s príslušenstvom. Ako exekučné tituly pripojil vykonateľný rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 25Cb/12/2019 zo dňa 14. 10. 2019 (ďalej len „rozsudok“) a vykonateľné uznesenie Okresného súdu Michalovce sp. zn. 25Cb/12/2019 zo dňa 28. 11. 2019 (ďalej len „uznesenie“). Poverením zo dňa 01. 06. 2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Ing. JUDr. Bohumila Husťáka, so sídlom exekútorského úradu Žriedlová č. 3, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod sp. zn. 64EX 469/21.
2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením sp. zn. 41Ek/1600/2021 zo dňa 5. januára 2022 rozhodol, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta. V odôvodnení uznesenia podrobne rozpísal dôvody, pre ktoré rozsudok a uznesenie považuje za spôsobilé exekučné tituly a tiež, prečo tvrdenia povinného v návrhu na zastavenie exekúcie nezakladajú dôvod na zastavenie exekúcie.
3. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, povinný v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť.
4. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil a žiadal, aby sa v nej pokračovalo.
5. Sudca k veci udáva nasledovné:
6. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok")na exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
8. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
10. Po preskúmaní sťažnosti povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca dospel k záveru, že táto bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Skutkový stav v napadnutom uznesení bol vyšším súdnym úradníkom zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, aplikujúc pritom ustanovenie § 202 ods. 2 Exekučného poriadku.
11. Nad rámec uvedeného, sudca k sťažnosti povinného poukazuje na koncentračnú zásadu vyjadrenú v ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorej povinný musí uviesť a uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Z predmetného ustanovenia zákona je preto zrejmé, že pri rozhodovaní súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (ako aj o sťažnosti povinného) sú podstatné tie právne skutočnosti, ktoré povinný uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie a nastali do dňa podania tohto jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Prípadné ďalšie tvrdenia povinného reagujúce na vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. uvedené iba v sťažnosti, sú pre rozhodovanie súdu irelevantné.
12. Súd rešpektujúc dôležitosť právnej teórie a právnych pojmov k uvedenému dodáva, že súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia reagovať na všetky namietané skutočnosti a dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou. V tomto rozsahu súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR z 19. mája 2009, sp. zn. II. ÚS 200/09, z právnej vety ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania, a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07). V obdobnom znení je aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, v rámci ktorého ústavný súd uviedol, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (v súčasnosti § 220 CSP), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.