Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Csp-18-2020.pdf
PDF · 142.02 KB
No categories available
12Csp/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu: T. L. L., E..L.. F., F.Á. XX, F., K.: XX XXX XXX, proti žalovanej: 1) E. A., W..X.X.XXXX, F. H. XXX/XX, Š. 2) C. A., W.. XX.X.XXXX, F. H. XXX/XX, Š., v konaní o zaplatenie 9.559,33 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.729,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 23.3.2017 do zaplatenia, , to všetko v splátkach po 100,- eur mesačne, pričom prvá splátka bude splatná do 25-teho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, ďalšie vždy do 25-teho dňa toho - ktorého nasledujúceho mesiaca až do zaplatenia, a to pod stratou výhody splátok.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Stranám náhradu trov n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.3.2020 domáhal, aby zaviazal žalovaných zaplatiť mu istinu 9.559,33 eur spolu s 6,49 % ročným úrokom z úveru zo sumy 6.439,92 eur od 19.2.2020 do zaplatenia a 5 % ročne zo sumy 6.911,69 eur od 19.2.2020 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil trovy konania. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX F. L. Ž. G. A. I. Y. Y. Č.. XXXXXXXXXX E. stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX A. dňa 1.3.2010, v súlade s ktorou žalobca poskytol žalovaným mimoriadny medziúver vo výške 9.000,- eur. Celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku poplatkov dohodnutých v článku II. zmluvy. Do pridelenia cieľovej sumy sa žalovaní zaviazali vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 14,40 eur. Zároveň s zaviazali splácať 6,48 % ročné úroky z medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 48,68 eur a súčasne platiť poplatok za poistenie pravidelnými mesačnými platbami vo výške 3,60 eur, jednou sumou vo výške 52,28 eur mesačne v prospech účtu stavebného sporenia. V zmysle článku II. bod 7 bol žalobca oprávnený z mesačných splátok úrok z medziúveru prednostne uspokojiť sankčné úroky a poplatky. Žalobca po pripísaní vkladu na konto sporenia tento preúčtoval na konto medziúveru a po zaplatení úroku za medziúver prevyšujúcu sumu preúčtoval naspäť na konto stavebného sporenia, pričom sa táto prevyšujúca suma započítala najskôr na poplatok za poistenie a následne ako vklad na stavebné sporenie. Od júla 2014 žalobca začal účtovať poplatok za poistenie na konto medziúveru. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s článkom II. zmluvy. Od decembra 2014 žalobca upravil systém tak, aby sa na konto medziúveru preúčtovala len časť, ktorá mu prináleží, teda splátka za úroky a poistenie. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 8.2.2017 boli vyzvaní na doplatenie omeškaných
splátok, pričom zároveň boli upozornení, že v prípade ich nedoplatenia žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom. Pretože omeškané splátky neboli doplatené, žalobca dňa 22.3.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bola na konte stavebného sporenia nasporená suma vo výške 239,28 eur. Žalobca zúčtoval časť nasporenej sumy vo výške 99,58,- eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 9.000,- eur, čo po započítaní predstavuje sumu 8.900,42 eur. Časť nasporenej sumy vo výške 139,70 eur zostala blokovaná na konte sporenia v dôsledku externých exekúcií. Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dňom 22.3.2017 predstavuje sumu vo výške 9.372,19 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 8.900,42 eur, nezaplatených dohodnutých úrokov 6,49 % ročne a úrokov za medziúver zo sumy 9.000,- eur spolu vo výške 352,97 eur a nezaplatených poplatkov za poistenie od júla 2014 do marca 2017 vo výške 118,80 eur (33 x 3,60 eur). Vyúčtovanú sumu nezaplatených poplatkov ku dňu zosplatnenia medziúveru vo výške 105,- eur si žalobca neuplatňuje. V zmysle článku 7 bod 6 úverovej zmluvy, úverová zmluva nezaniká a žalobca má právo na dohodnutý úrok 6,49 % ročne. Zároveň celý zostatok dlhu vyčíslený ku dňu mimoriadnej splatnosti je úročený úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti na konto medziúveru č. XXXXXXXXXX boli prijaté vklady vo výške 2.450,- eur a dňa 14.3.2018 žalobca započítal pohľadávku vo výške 10,50 eur. Žalovanú sumu 9.559,33 eur vyčíslenú k 18.2.2020 žalobca špecifikoval ako istinu 6.439,92 eur (istina vo výške 8.900,72 eur znížená o vklady 2.450,- eur a započítanú pohľadávku 10,50 eur), nezaplatených úrokov za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 352,97 eur, nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 118,80 eur, dohodnutý úrok 6,49 % ročne za obdobie od 23.3.2017 do 18.2.2020 vo výške 1.456,66 eur a úrok z omeškania za rovnaké obdobie vo výške 1.190,98 eur. Na preukázanie svojich tvrdení predložil zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, žiadosť o úver s poistením, všeobecné podmienky pre zmluvy o stavebnom sporení, oznámenie o odúčtovaní peňažných prostriedkov, výzvu na doplatenie, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, výpis z účtu medziúveru, výpis z účtu stavebného sporenia.
2.V priebehu konania žalobca podaním doručeným súdu dňa 6.10.2020 zobral žalobu čiastočne späť o sumu 490,- eur s príslušenstvom s odôvodnením, že od podania žaloby žalovaní uskutočnili vklady dňa 18.3.2020 vo výške 70,- eur, dňa 21.4.2020 vo výške 70,- eur, dňa 20.5.2020 vo výške 70,- eur, dňa 22.6.2020 vo výške 70,- eur, dňa 20.7.2020 vo výške 70,- eur, dňa 14.8.2020 vo výške 70,- eur, dňa 22.9.2020 vo výške 70,- eur.
3.Podaním doručeným súdu dňa 20.11.2020 žalobca zobral žalobu späť o ďalšiu sumu vo výške 70,- eur s príslušenstvom s odôvodnením, že žalovaní od posledného čiastočného späťvzatia uskutočnili vklad dňa 21.10.2020 vo výške 70,- eur.
4.Podaním doručeným súdu dňa 1.12.2020 žalobca uviedol, že k prideleniu cieľovej sumy do vyhlásenia splatnosti nedošlo. V prípade, ak by žalovaní platili úver riadne a včas, k prideleniu cieľovej sumy t. j. k zmene medziúveru na stavebný úver by došlo dňa 30.9.2026 a celý úver by bol splatný poslednou splátkou splatnou dňa 15.3.2035. Zároveň konštatoval, že súhlasí s možnou úhradou pohľadávky aj v splátkach a to minimálne vo výške 110,- eur mesačne. Žalobcom predložil návrh mimosúdnej dohody, ktorú žalovaní neakceptovali. Súdu predložil amortizačnú tabuľku pre medziúver a stavebný úver a návrh dohody o súdnom zmieri.
5.Podaním zo dňa 14.12.2020 žalobca zobral žalobu späť o ďalšiu sumu 70,- eur s odôvodnením, že žalovaní od posledného čiastočného späťvzatia uskutočnili dňa 23.11.2020 vklad vo výške 70,- eur.
6.Žalovaná v 1./rade E. A. G., že zmluvu o stavebnom úvere a medziúvere uzatvárala v roku 2010 na obdobie 10 rokov. Podľa dohodnutých podmienok mesačne mala uhrádzať čiastku 55,- eur, pričom v skutočnosti poukazovala žalobcovi 70,- eur. Finančné prostriedky boli použité na obnovu domu. S obsahom zmluvy sa riadne oboznámila. Problém vznikol vtedy, keď v súvislosti s jej výkonom práce v zahraničí vznikol nedoplatok na zdravotnom poistení vo výške 800,- eur. Vyčíslený nedoplatok nedokázala uhradiť a preto zdravotná poisťovňa voči nej viedla exekúciu. Dlžná suma bola vymožená tak zrážkami zo mzdy, ako aj odpísaním určitej čiastky zo stavebného sporenia. Podľa zmluvných podmienok si svoju povinnosť poukazovať splátky plnila pravidelne, preto nevidí dôvod, aby žalobcovi mala opätovne rovnakú čiastku uhradiť. Celý čas od roku 2010 žalobcovi poukazovala sumu 70,- eur. Nemá vedomosť, aby sa po uplynutí 5 rokov dohodla so žalobcom na nejakom úroku resp. úrokovej
sadzbe mimoriadneho úveru. Nevie si vysvetliť, kam žalobca zaúčtoval ňou poukázané splátky. Žalobca jej predložil návrh zmierlivého vybavenia veci, podľa ktorého by mu mala uhrádzať čiastku 110,- eur mesačne v období 8 rokov. Po jej výhradách žalobca návrh zmenil tak, že si uplatnil splátky 110,- eur mesačne za obdobie 5 rokov. To u nej vyvoláva pochybnosť o dôvodnosti uplatňovanej čiastky. Ku dňu pojednávania dňa 25.11.2020 uhradila celkom 8.400,- eur. V prípade úspechu žalobcu požiadala súd o možnosť úhrady pohľadávky v splátkach po 100,- eur mesačne, ktoré zodpovedajú ich osobným a majetkovým pomerom.
7.Žalovaný v 2./rade uviedol, že predmetom žaloby je vyššia čiastka, akú žalobca žalovaným poskytol, pričom po celú dobu trvania zmluvného vzťahu pravidelne uhrádzali dohodnuté splátky. Nie je mu zrejmé, prečo došlo k vykonaniu exekučných zrážok z ich aktív a prečo stavebná sporiteľňa exekútorovi finančné prostriedky zaslala. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaní predložili výplatnú pásku žalovanej v 1./rade, kontrolný preukaz Úradu práce, soc. vecí Poprad a platobné doklady a poštové poukazy.
8.Rozsudkom zo dňa 11. januára 2021 súd žalovaných v 1. a v 2./v bode I. zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 897,30,- eur spolu s príslušenstvom, to všetko v splátkach po 100,- eur mesačne, pričom prvá splátka bude splatná do 25-teho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, ďalšie vždy do 25-teho dňa toho - ktorého nasledujúceho mesiaca až do zaplatenia, a to pod stratou výhody splátok. V bode II. zastavil konanie v časti uplatnenej pohľadávky vo výške 630,- eur s prísl. V bode III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v bode IV. stranám náhradu trov nepriznal.
9.V rozhodnutí vychádzal z ustáleného skutkového stavu, podľa ktorého dňa 15.2.2010 žalovaní podali žiadosť žalobcovi o úver s poistením podľa sadzby poistenia typu A. Dňa 1.3.2010 žalobca uzavrel so žalovanými zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru T. Č.. XXXXXXXXXX vo výške 9.000,- eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý, pri dodržaní všeobecných podmienok sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXXX05 vo výške cca 5.400,- eur. Podľa časti II. dlžník bol povinný v súlade s touto zmluvou poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 14,40 eur. Dlžník sa zároveň zaviazal splatiť poskytnutý mimoriadny medziúver vrátane úroku. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru bola 6,49 % ročne počas trvania prijatia dlžníka ako poistenej osoby ako fixná po dobu 5 rokov. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z medziúveru. Po uplynutí doby fixácie má veriteľ právo jednostranne určiť ďalšiu dobu fixácie úrokovej sadzby a výšku úrokovej sadzby medziúveru v závislosti od úrokovej politiky veriteľa. Do pridelenia cieľovej sumy sa dlžník zaviazal vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení č. 2761733005 pravidelne mesačné vklady minimálne vo výške 14,40 eur. Do pridelenia cieľovej sumy o stavebnom sporení sa dlžník zaviazal splácať úroky z mimoriadneho medziúveru splátkami vo výške 48,68 eur mesačne a súčasne platiť poplatok za poistenie typu A vo výške 3,60 eur - splátka celkom 52,28 eur v prospech účtu XXXXXXXXXX. Splatnosť mesačných splátok bol dohodnutý do 15-teho dňa mesiaca. Výška úrokovej sadzby stavebného úveru bola dohodnutá 4,7 % ročne a splátky úveru vo výške 63,08 eur + poplatok za poistenie 3,60 eur - všetko jednou platbou vo výške 66,68 eur s povinnosťou úhrady do 15 dňa každého mesiaca. Podľa bodu IV. bod 3 zmluvy, prostriedky z poskytnutého medziúveru č. 2761733806 a 2761733005 budú prednostne použité na splatenie medziúveru Č.. XXXXXXXXXX E. XXXXXXXXXX E. XXXXXXXXXX E. XXXXXXXXX U. T., E..L.., L. Č. V. U.ne súhlasil. Prílohu zmluvy predstavovali všeobecné podmienky pre stavebné sporenie. Listom zo dňa 8.2.2017 žalobca oznámil žalovanej v 1./rade odúčtovanie peňažných prostriedkov na základe exekučného príkazu, a poslednú výzvu na doplatenie s odôvodnením, že na základe právoplatného exekučného príkazu bol účet stavebného sporenia zaťažený výplatou vo výške 159,78 eur. Odúčtovaním z uvedenej sumy nebola uhradená plná výška vymáhanej pohľadávky, platnosť exekučného príkazu naďalej trvá, a vzťahuje sa na ďalšie vklady. Zároveň žalovanú vyzval najneskôr do 28.2.2017 uhradiť na účet príslušnú úhradu podľa exekučného príkazu a odúčtovanú sumu. Listom zo dňa 22.3.2017 žalobca žalovaným oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru dňom 22.3.2017 z dôvodu porušenia zmluvných povinností a zároveň žalovaných požiadal o vrátenie celej dlžnej sumy vrátane príslušenstva predstavujúcej 9.473,59 eur. Podľa výpisu z účtu stavebného sporenia na tomto sú vedené v období od 15.2.2010 do 22.3.2017 finančné transakcie počnúc poplatkom za uzavretie zmluvy, vklady, poistenie, sankcie, odúčtovanie peňažných prostriedkov na exekúciu. Celkom je evidovaná nasporená suma 239,28 eur, preúčtovanie
nasporenej sumy 99,58 eur a blokácia nasporenej sumy z dôvodu exekúcie 139,70 eur. Vo výpise z účtu medziúveru za obdobie od 12.3.2010 do 18.2.2020 sú špecifikované účtovné operácie a to poplatky za spracovanie, výplaty medziúveru, vklady, úroky, poplatky za vedenie účtu, poistenie. Ku dňu 22.3.2017 žalobca vo výpise vyčíslil celkovú dlžnú sumu 9.372,19 eur, z toho istinu 8.900,42 eur, nezaplatené poplatky 118,80 eur, nezaplatené úroky 352,97 eur. Od 31.3.2017 na úverovom účte sú evidované úroky a vklady. Ku dňu 18.2.2020 je vyčíslená celková dlžná suma 9.558,33 eur, istina 6.439,92 eur, nezaplatené poplatky 118,80 eur, nezaplatené úroky do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 352,97 eur, nezaplatené úroky z omeškania po vyhlásení splatnosti 2.647,64 eur. Z výpisu z účtu medziúveru vyplýva, že v období od 12.3.2010 do 30.3.2010 žalovaným boli fakticky poskytnuté finančné prostriedky ako medziúver v celkovej výške 8.867,40 eur. Poplatky spojené s poskytnutím úveru si žalobca odúčtoval z úveru vo výške 132,60 eur. Z výpisu z účtu medziúveru mal súd ďalej preukázané, že v období od 12.3.2010 do 22.3.2017 žalovaní žalobcovi poukázali vklady v celkovej výške 4 898,82,- eur. Po zosplatnení pohľadávky tak, ako je to zrejmé zo žalobného návrhu, žalovaní ku dňu podania žaloby uhradili žalobcovi celkom čiastku 2.450,- eur a to v mesačných splátkach po 70,- eur. Dňa 14.3.2018 žalobca započítal v prospech žalovaných pohľadávku vo výške 10,50 eur. Po podaní žaloby žalovaní v mesiacoch marec až september 2020 poukázali vklady v sume 490,- eur a to dňa 18.3.2020 vo výške 70,- eur, dňa 21.4.2020 vo výške 70,- eur, dňa 20.5.2020 vo výške 70,- eur, dňa 22.6.2020 vo výške 70,- eur, dňa 20.7.2020 vo výške 70,- eur, dňa 14.8.2020 vo výške 70,- eur, dňa 22.9.2020 vo výške 70,- eur, dňa 21.10.2020 sumu 70,- eur , dňa 23.11.2020 sumu 70,- eur. Z obsahu zmluvy o úvere zo dňa 1.3.2010 je zrejmé, že prostriedky z poskytnutého medziúveru mali byť prednostne použité na splatenie iných medziúverov, ktoré sú v zmluve špecifikované. Podľa amortizačnej tabuľky pre medziúver celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť, bola vyčíslená na 20.998,30 eur, z toho istina 9.000,- eur, úroky 10.731,70 eur, poplatky 1.212,60 eur, z toho pomerná časť poplatku 54,- eur. Celková doba splácania v rokoch bola vyčíslená na 25 rokov. Boli vyčíslené fázy medziúveru od roku 2010 do 1.3.2035 s vyčíslením stavu účtu, splátok medziúveru, splátok istiny, splátok úrokov, splátok poplatkov, nasporená suma, vyplatený stavebný úver, poplatky za vedenie, poplatky RŽP. Podľa uvedenej amortizačnej tabuľky, prvá splátka istiny úveru je evidovaná v roku 2026. Výška zrážok podľa výpisu z účtu stavebného sporenia predstavuje celkom sumu 1809,31,- eur. Podľa výplatnej pásky žalovanej v 1./rade za mesiac júl 2020, jej netto príjem predstavoval 636,22 eur. Žalovaný v 2./rade je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí Poprad. Žalovaný poukazuje splátky v prospech spoločnosti BNP PARIBAS Bratislava vo výške 48,- eur mesačne. V prospech Prvej stavebnej sporiteľne žalovaní v mesiaci november 2011 poukázali splátky 70,- eur a 150,- eur v prospech účtov Stavebnej sporiteľne.
10.Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe zmluvný vzťah strán je potrebné posúdiť ako zmluvu spotrebiteľskú, aj keď vzťah z úverovej zmluvy je všeobecne definovaný ako absolútny obchod. Na daný vzťah je potrebné aplikovať tak ustanovenia Obchodného zákonníka ako aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. V danom prípade medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Vzhľadom na povahu účastníkov právneho vzťahu zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 a nasl. OZ. Jedná sa o typovú spotrebiteľskú zmluvu. /Súd poukazuje na konštantnú judikatúru súdov napr. rozhodnutie ÚS SR I.ÚS 402/2013/ vopred pripravenú bez vytvorenia priestoru na dojednanie individuálneho obsahu a zmien. Žalovaní nemohli individuálne ovplyvniť jej obsah. Predmetnú zmluvu je zároveň potrebné posúdiť aj ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy a to zák. č. 258/2001 Z. z. v platnom znení. Z obsahu zmluvy, časť IV. bod 3 vyplýva, že úver napriek je účelovému určeniu vyplývajúcemu z bodu I bod b /nadobudnutie vlastníctva bytu, výstavba, nadstavba a.i. bol použitý prednostne na splatenie iných čerpaných medziúverov, teda spĺňa preto podmienky spotrebiteľského úveru. Zmluva neobsahuje zákonné náležitosti a to konečnú splatnosť úveru, celkové náklady spotrebiteľa, počet splátok, údaj o RPMN a priemernej hodnote RPMN. Úver je preto potrebné považovať ako bezúročný a bez poplatkov. Až z vyjadrenia žalobcu doručeného súdu dňa 1.12.2020 a predloženú amortizačnú tabuľku sú zrejmé niektoré parametre zmluvy, a to že ak by žalovaní platili úver riadne a včas, k prideleniu cieľovej sumy, t. j. zmene medziúveru na stavebný úver by došlo 30.9.2026 , celý úver by bol splatný poslednou splátkou splatnou dňa 15.3.2035 a celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť, bola vyčíslená na 20.998,30 eur. Žalovaní neuhrádzaním splátok porušili podmienky úveru, preto žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 22.3.2017. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní nie sú povinní platiť žalobcovi úrok z úveru, ani akékoľvek poplatky v zmysle sadzobníka s výnimkou poistenia, keďže toto bolo dojednané ako súčasť zmluvného vzťahu. Žalovaní sú povinní žalobcovi
vrátiť sumu poskytnutého úveru 8.867,40 eur teda sumu, ktorá im bola reálne poukázaná a uhradiť nedoplatok poistného vo výške 118,80,- eur, (33 x 3,60 eur), celkom teda 8 986.20,- eur. Žalovaní zaplatili celkom na úhradu dlhu do dňa zosplatnenia pohľadávky 4898,82,- eur, do dňa podania žaloby ďalších 2450,- eur, a do mesiaca december 2020 ďalšiu sumu 630,- eur. V prospech žalovaných žalobca zúčtoval ku dňu zosplatnenia sumu 99,58,- eur z účtu stavebného sporenia a ďalšiu sumu 10,50 ,- eur v roku 2018. Celkom teda na úhradu medziúveru žalovaní splatili sumu 8088.90,- eur. Žalovaní sú teda povinní uhradiť žalobcovi celkom 897,30,- eur ako rozdiel medzi poskytnutou a zaplatenou čiastkou s pripočítaním poistného. V súlade s ust. § 517 a 3 § nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení súd rozhodol o zaplatení úroku z omeškania v uplatnenej výške 5 % ročne z neuhradenej istiny počnúc dňom nasledujúcim po zosplatnení pohľadávky dňom 22.3.2017, kedy dlh predstavovala čiastka 3.987,80,- eur./ 8 986.20,- 4898,82,- 99,58,- eur . Následne súd zohľadnil čiastkové mesačné platby poukázané žalovanými po zosplatnení vo výške 70,- eur mesačne a čiastku 10,50,- eur. Žalovaným umožnil pohľadávku uhradiť v splátkach.
11.V späťvzatej časti súd konanie zastavil podľa § 144 a nasl. CSP.
12.V prevyšujúcej časti žalobcu zamietol ako nedôvodnú.
13.Náhradu trov konania súd stranám nepriznal s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP.
14.Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov III. a IV. podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že v zmysle § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere - sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na predmetnú zmluvu o úvere a to len z toho dôvodu, že časť peňažných prostriedkov bola použitá na vyplatenie skorších úverov poskytnutých žalobcom žalovaným. Bol toho názoru, že tieto úvery boli poskytnuté v zmysle zákona č. 310/1992Zb. o stavebnom sporení a boli použité na stavebný účel v zmysle tohto zákona. Zostatok peňažných prostriedkov bol vyplatený žalovaným na účet žalovanej v 1. rade v zmysle žiadosti o poskytnutie úveru a bol riadne vydokladovaný účel ich použitia. Súd prvej inštancie tak nepostupoval správne, keď na predmetný vzťah aplikoval zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a žalobcovi priznal len rozdiel medzi poskytnutým úverom a vykonanými vkladmi, teda úver posúdil ako úver bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na to, že v priebehu celého konania nebol spochybňovaný charakter zmluvy o úvere, žalobca tak nemal možnosť sa k uvedenému vyjadriť a preukázať skutočnosti, na základe ktorých je zrejmé, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie vyčíslil sumu, ktorú žalovaní doposiaľ zaplatili na sumu vo výške 8.088,90 eura, no uvedené vyčíslenie v zásade žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Žalobcovi nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k sume vo výške 4.898,82 eura ako sume zaplatenej do vyhlásenia splatnosti, či súd zohľadnil aj sumy vyplatených exekúcií, sumy zablokované súdnymi exekútormi, alebo ktoré vklady celkovo započítal do tejto sumy. Z výpisu konta medziúveru je zrejmé, že na konte medziúveru do vyhlásenia splatnosti boli započítané vklady vo výške 3.841,96 eura a na konte sporenia bola v zásade len suma vo výške 99,58 eura a 10,50 eura, nakoľko zvyšné nasporené prostriedky boli buď už poukázané v prospech exekúcií na základe exekučných príkazov, resp. boli exekúciami blokované. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý výrok III. a IV. rozsudku zmenil, po zohľadnení nároku priznaného vo výroku I. predmetného rozsudku, a to tak, že žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 7.637,32 eura spolu s príslušným príslušenstvom.
15.Rozsudkom sp. zn. 22CoCsp/11/2021 - 130 zo dňa 27. januára 2022 súd druhej inštancie potvrdil rozsudok vo výroku III. o zamietnutí žaloby v časti prevyšujúcej sumu 1.809,31 eura a v zvyšnej časti rozsudok vo výroku III. a vo výroku IV. o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia vyslovil právny názor, že úver napriek jeho účelovému určeniu vyplývajúcemu z bodu I. čl. II. Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bol použitý prednostne na splatenie iných čerpaných medziúverov, ku ktorým však žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že boli prednostne použité na stavebný účel. Z uvedeného dôvodu dospel k záveru o spotrebiteľskom úvere poskytnutého žalovaným na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 1.3.2010. Žalobca v odvolaní výslovne
nenamietal závery súdu prvej inštancie o absencii jednotlivých obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 1.3.2010 (konečná splatnosť úveru, celkové náklady spotrebiteľa, počet splátok, údaj o RPMN a priemernej hodnote RPMN), a preto sa s týmito závermi odvolací súd stotožnil. Rovnako aj o závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Na základe uvedeného záveru žalovaní nie sú povinní platiť žalobcovi úrok z úveru, ani akékoľvek poplatky v zmysle sadzobníka, s výnimkou poistenia, keďže toto bolo dojednané ako súčasť zmluvného vzťahu. Ako zistil súd prvej inštancie, žalovaní sú povinní žalobcovi vrátiť sumu poskytnutého úveru 8.867,40 eura, teda sumu, ktorá im bola reálne poukázaná a uhradiť nedoplatok poistného vo výške 118,80 eura, (33 x 3,60 eura), celkom teda 8.986.20 eura. Tento záver súdu prvej inštancie z hľadiska odvolania žalobcu nebol namietaný. Podľa súdu prvej inštancie žalovaní do zosplatnenia pohľadávky uhradili sumu 4.898,82 eura. Odvolaciemu súdu sa javí, že v rámci tejto sumy súd prvej inštancie nezohľadnil sumy vyplatených na exekúcie, ktoré podľa výpisu z účtu stavebného sporenia predstavujú celkovo sumu 1.809,31 eura, ako to napokon aj sám súd prvej inštancie konštatoval v bode 17. odôvodnenia svojho rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s nasporenými finančnými prostriedkami, ktoré boli vyplatené v prospech oprávneného v exekučnom konaní, a teda nepredstavujú finančné prostriedky, ktoré žalovaní uhradili v prospech žalobcu. Nevysporiadanie sa s týmito skutočnosťami spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti, čím sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu. Súdu prvej inštancie v priebehu ďalšieho konania uložil vysporiadať sa s úhradami žalovaných na účte medziúveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v súvislosti s nasporenými finančnými prostriedkami vo výške 1.809,31 eura, ktoré boli vyplatené v prospech oprávneného v exekučnom konaní a následne opätovne vo veci rozhodnúť.
16.Po čiastočnom zrušení prvostupňového rozhodnutia žalobca súdu oznámil, že do vyhlásenia splatnosti pohľadávky bola exekvovaná suma vo výške 1.729,31 eur a to dňa 2.4.2014 výplata nasporenej sumy vo výške 528,35 eur, dňa 28.11.2014 vo výške 16,28 eur, rovnakého dňa 65,19 eur, dňa 24.9.2015 vo výške 375,03 eur, dňa 26.8.2016 vo výške 433,24 eur, dňa 22.12.2016 vo výške 151,44 eur a dňa 9.2.2017 vo výške 159,78 eur. Súdu zároveň predložil listy oznamujúce žalovanej odúčtovanie peňažných prostriedkov a to výzvu na doplatenie zo dňa 1.4.2014 o odúčtovaní čiastky 528,35 eur na základe exekučného príkazu EX 8640/2013, súdnej exekútorky Zory Ferdinandy, dňa 25.8.2016 o odúčtovaní sumy 433,24 eur na základe exekučného príkazu č. EX 1170/2016, súdneho exekútora Michala Kešeľáka, dňa 23.9.2015 o odúčtovaní sumy vo výške 375,03 eur na základe exekučného príkazu č. EX 1658/14, súdneho exekútora Branislava Fiška, dňa 8.2.2017 vo výške 159,78 eur na základe exekučného príkazu č. EX 1170/2016, súdneho exekútora JUDr. Michala Kešeľáka, dňa 21.12.2016 vo výške 151,44 eur na základe exekučného príkazu č EX 1170/2016 súdneho exekútora Michala Kešeľáka, dňa 27.11.2014 vo výške 81,47 eur na základe exekučného príkazu č. EX 104/14 JUDr. Jaroslava Špičku.
17.V písomnom podaní doručenom súdu dňa 12.7.2022 žalobca uviedol, že do vyhlásenia splatnosti bola v prospech exekútorov odúčtovaná suma vo výške 1.729,31 eur tak, ako to žalobca súdu pôvodne oznámil.
18.Žalovaní sa na pojednávaní vyjadrili, že zatiaľ nepristúpili k realizácii splátok.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.
Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. platného v čase uzavretia zmluvného vzťahu (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. (4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (5) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. 7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu. 7) (6) V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. (7) Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.
Podľa § 52 O.z.
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 565 O.z.
Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Ob. z., za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 Ob.z.
(1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. (2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Podľa § 503 Ob. z.
(1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 504 Ob. z., dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Ob. z., ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
19.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba v zrušenej časti pôvodného rozhodnutia je v podstatnej časti dôvodnou. Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného Krajským súdom v Prešove v rozsudku zo dňa 27.1.2022, ktorým je súd prvého stupňa viazaný s odkazom na ust. § 391/2 CSP je možné uzavrieť, že žalovaní nie sú povinní platiť žalobcovi úrok z úveru, ani akékoľvek poplatky podľa sadzobníka s výnimkou poistenia, pretože toto bolo dojednané ako súčasť zmluvného vzťahu. Žalovaní sú preto povinní žalobcovi vrátiť sumu poskytnutých finančných prostriedkov 8.867,40 eur, teda sumu, ktorá im bola riadne poukázaná a uhradiť nedoplatok poistného vo výške 118,80 eur, celkom teda čiastku 8.986,20 eur(bod 19 - 21 rozsudku Okresného súdu Poprad a bod 26, 27 rozsudku KS v Prešove).
20.Ak súd I. inštancie v pôvodnom rozhodnutí uzavrel, že žalovaní do zosplatnenia pohľadávky uhradili sumu 4.898,82 eur, formálne tieto finančné prostriedky žalobcovi poukázali, ale tento z nich poukázal na základe vydaných exekučných príkazov sumu 1.729,31 eur na uspokojenie pohľadávky oprávnených osôb a to Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Sociálnej poisťovne a v prospech účtov uvedených v exekučných príkazoch. Žalobca výšku takto odúčtovaných finančných prostriedkov vyšpecifikoval na 1.729,31 eur, k čomu aj predložil listinné dôkazy, a to listy adresované žalovaným a súdnym exekútorom. Do zosplatnenia úveru teda žalovaní žalobcovi fakticky uhradili iba sumu 3168,89,- eur./ 4898,20 - 1729,31,- eur. Súd vychádzal z tvrdenia žalobcu a tomuto priznal čiastku 1729,31,- eur, o ktorú bolo potrebné znížiť plnenie žalovaných.
V súlade s ust. § 517 a 3 § nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení súd rozhodol o zaplatení úroku z omeškania v uplatnenej výške 5 % ročne z neuhradenej istiny počnúc dňom nasledujúcim po zosplatnení pohľadávky dňom 23.3.2017. 21.V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože žalobca sám výšku exekvovanej čiastky z finančných prostriedkov poukázaných žalovanými žalobcovi, v priebehu konania ustálil oproti sume 1.809,31 eur, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom zrušení prvostupňového rozhodnutia, na sumu 1.729,31 eur.
22.Súd sa pri rozhodovaní o splatnosti pohľadávky zohľadnil argumenty žalovaných, že sú dané podmienky, aby v súlade s ust. § 232/3 CSP rozhodol o odlišnom termíne splatnosti pohľadávky. Hľadiskom pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bola najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť , možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok, v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebol v riešenom prípade, vzhľadom na osobné pomery strany sporu, príliš ťaživé (R117/1967).
23.Žalovaní poukázali na skutočnosť, že oproti obdobiu čerpania úveru sa nachádzajú v horšej finančnej situácii. Žalovaná v prvom rade má príjem vo výške 630,- eur, ktorý je na úrovni minimálnej mzdy. Žalovaný v druhom rade je nezamestnaný a bez príjmu. Spolu poukazujú mesačné platby na ďalšie splátky v sume minimálne 48,- eur mesačne. Naproti tomu žalobca je podnikajúci subjekt, banka, ktorej povolením mesačných splátok nevznikne žiadna škoda. Povolením splátok bude žalobcovi splnená celá dlžná suma priznaná rozhodnutím, vrátane úrokov z omeškania, len v dlhšom časovom horizonte. Pri stanovení výšky splátok súd zobral do úvahy vyjadrenie žalobcu , schopnosti a možnosti žalovaných ako aj skutočnosť, že v porovnateľnej výške žalovaní si svoju povinnosť splácať dlh u pravidelne plnia dlhšiu dobu.
24.Náhradu trov konania súd stranám nepriznal s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP. Vychádzajúc z pomeru úspechu strán v konaní ,úspešnejšou bola strana žalovaného. Žalobca si bez úrokov uplatnil sumu 9 559,33,- eur. Úspešným bol v sume 897,30,- , v sume 1729,31 eur , ku ktorej je potrebné pripočítať sumu 630,- eur uhradenú žalovanými počas priebehu konania, v ktorej súd konanie zastavil pre správanie žalovaných. Náhrada trov by takto prislúchala vychádzajúc z pomeru úspechu strane žalovanej. Žalovaní si však náhradu trov neuplatnili a ich trovy konania nevyplývajú ani z obsahu spisu. Je preto v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.