Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Ek/653/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: MERLIN LOGISTICS SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Švermova 55, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 032 794, v konaní zastúpený: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti povinnému: I. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, XXX 01 Banská Bystrica, v konaní zastúpený: JUDr. Lucia Filipková, advokát, so sídlom Sládkovičova 26, 974 05 Banská Bystrica, adresa pracoviska: Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 195 179, o vymoženie nepeňažného plnenia a trov exekúcie, v exekúcii vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Ivetou Tóthovou, so sídlom exekútorského úradu Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, pod č. exekúcie 181EX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29. júla 2021, takto

rozhodol:

Súd m e n í výrok II. a výrok III. Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 29. júla 2021 tak, že

II. Súd exekúciu v zostávajúcom rozsahu podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

III. Súd oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi - paušálnu náhradu výdavkov vo výške 36,- Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Súd p r i z n á v a povinnému voči oprávnenému n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

odôvodnenie:

1. Dňa 29.07.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. , ktorým vo výroku I. zastavil exekúciu v časti uloženej povinnosti odovzdať oprávnenému 1 sadu kľúčov od všetkých vstupných dverí do bytových priestorov a ich príslušenstva podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,k“), vo výroku II. návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku III. povinnému náhradu trov nepriznal.

2. Ohľadom vedenia exekúcie uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09.04.2020 domáhal od povinného vymoženia nepeňažného plnenia a trov exekúcie na základe exekučných titulov: Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -16 zo dňa 25.03.2019, vykonateľným dňa 13.04.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -94 zo dňa 26.06.2019. Uznesenia nadobudli vykonateľnosť dňa 13.04.2019 (ďalej len „exekučný titul“). Exekučným titulom bola judikovaná nasledovná povinnosť: povinná bola povinná vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve oprávneného, t. j. bytu č. XX, nachádzajúcom sa na 4.

poschodí vo vchode č. 3A Bytového domu so súpisným číslom XXXXX, zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom na liste č. XXXX, v katastrálnom území Banská Bystrica, obec Banská Bystrica, okres Banská Bystrica, Skladovému priestoru č. X - XX nachádzajúcom sa na prízemí vo vchode č. 3D Bytového domu so súpisným číslom XXXXX a Garáži č. X-GXX, nachádzajúcej sa v suteréne vo vchode č. 3A Bytového domu so súpisným číslom XXXXX

- oprávnenému umožniť k nim a ich príslušenstvu vstup za účelom nevyhnutnej kontroly, a to jedenkrát štvrťročne v tretej dekáde prvého mesiaca (t. j. od 21. 01. do 31. 01., od 21. 04. do 30. 04., od 21. 07. do 31. 07. a od 21. 10. do 31. 10.) za prítomnosti povinnej po predchádzajúcej dohode o konkrétnom dni a hodine a

- odovzdať oprávnenému 1 sadu kľúčov od všetkých vstupných dverí do bytových a nebytových priestorov a ich príslušenstva.

Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a predložených exekučných titulov mal vyšší súdny úradník preukázané, že v danom prípade sa jednalo o vydanie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia veta druhá v platnom znení, v zmysle ktorého nebola súdom uložená povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd v základnom konaní mal za to, že vydaným neodkladným opatrením bolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ďalej bolo preukázané, že oprávnený si v tejto exekúcii uplatňoval splnenie týchto dvoch povinností z predložených exekučných titulov, na základe ktorých vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 10.06.2020 súdnemu exekútorovi JUDr. Ivete Tóthovej, so sídlom exekútorského úradu Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš, ktorý vedie exekúciu pod č. 181EX XXX/XX. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. Preskúmaním návrhu bolo súdu preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.

3. Ohľadom návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyšší súdny úradník dospel k záveru, že v konaní došlo zo strany povinnej k preukázaniu slnenia druhej povinnosti, cit. „odovzdať oprávnenému 1 sadu kľúčov od všetkých vstupných dverí do bytových a nebytových priestorov a ich príslušenstva“ Z tohto dôvodu vedenie exekúcie v tejto časti zastavil podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku (výrok I. napadnutého uznesenia). Voči tomuto výroku oprávnený nepodal sťažnosť, preto sa napadnuté uznesenie dňa 31.08.2021 stalo právoplatným.

4. Vo vzťahu k prvej povinnosti uloženej exekučnými titulmi povinnej, cit. „oprávnenému umožniť k nim a ich príslušenstvu vstup za účelom nevyhnutnej kontroly, a to jedenkrát štvrťročne v tretej dekáde prvého mesiaca (t. j. od 21. 01. do 31. 01., od 21. 04. do 30. 04., od 21. 07. do 31. 07. a od 21. 10. do 31. 10.) za prítomnosti povinnej po predchádzajúcej dohode o konkrétnom dni a hodine“, vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekúcia je vedená dôvodne pretože ak je predmetom exekúcie trvajúce plnenie, resp. správanie, v priebehu exekučného konania nie je možné uzavrieť, že povinný v určitom momente vymáhanú povinnosť splnil a táto povinnosť splnením zanikla. Je možné len posúdiť a konštatovať, či v konkrétnom momente preverovania povinný plní alebo neplní uloženú povinnosť, teda či povinný rešpektuje príkaz (prípadne zákaz), obsiahnutý v exekučnom titule. Súdny exekútor uloží za každé zistené a zdokumentované porušenie uloženej povinnosti pokutu. Jednotlivé preverovania exekútor vykonáva z úradnej povinnosti alebo na podnet oprávneného. Pre uloženie pokuty nemôže byť dostatočným podkladom len tvrdenie oprávneného o porušení povinnosti povinným. Súdny exekútor v priebehu exekúcie v danom prípade preveruje, či zo strany povinného nedošlo k porušeniu povinnosti charakteru „niečo strpieť“. V tejto časti uloženej povinnosti teda nie je možné uzavrieť, že povinný v určitom momente vymáhanú povinnosť splnil a táto povinnosť splnením zanikla, keďže ide o trvajúce plnenie, resp. správanie. K uvedenému záveru dospel aj napriek tomu, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že uloženú povinnosť si splnil tým, že umožnil oprávnenému vstup do predmetných nehnuteľností v mesiaci január 2020, v mesiaci apríl 2020 a v mesiaci október 2020. Pričom v mesiaci júl 2020 sa oprávnený vstupu do predmetných nehnuteľností nedomáhal, ani povinného za týmto účelom žiadnym spôsobom nekontaktoval. K námietke povinného o duplicitne vedenej exekúcii vyšší súdny úradník uviedol, že uvedená námietka je nedôvodná, pretože v pôvodne vedenej exekúcii došlo k jej zastaveniu uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 10.12.2019, právoplatným dňa 18.1.2020 a vykonateľným dňa 22.1.2020. Vzhľadom na to, že oprávnený podal predmetný návrh na vykonanie exekúcie na základe toho istého exekučného titulu až dňa 9.4.2020, čiže po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie (dňa 18.1.2020), nemôže sa v danom

prípade jednať o duplicitne vedené exekučné konanie. Rovnako dospel k záveru, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, keďže vo zvyšnej časti povinný nesplnil uložené povinnosti vyplývajúce z exekučných titulov a preto v časti sprístupnenia bytu oprávnenému návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Súd povinnému náhradu trov nepriznal, pretože povinný v návrhu na zastavenie exekúcie preukázal skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie len čiastočne. Oprávnený si neuplatnil nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, preto súd o ňom nerozhodoval. Vyšší súdny úradník napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , Exekučného poriadku a ustanoveniami , .

5. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi povinného doručené dňa 13.08.2021 podal povinný sťažnosť, ktorá bola zaslaná jeho právnym zástupcom elektronicky. Zásielka bola podaná dňa 20.08.2021. Súd preto konštatuje, že sťažnosť bola podaná včas.

6. V podanej sťažnosti povinný žiadal napadnuté uznesenie zrušiť, príp. zmeniť, pretože je toho názoru, že napadnuté uznesenie trpí viacerými vadami, a preto ho považuje za nezákonné, nedôvodné a v rozpore so základnými princípmi spravodlivosti. Nesúhlasí s tým, že by mala znášať trovy exekúcie oprávneného a trovy súdneho exekútora v celom rozsahu, pričom jej nárok na náhradu trov konania nebol ani sčasti priznaný a to aj napriek čiastočnému úspechu v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie. Ďalej nesúhlasí s odôvodnením napadnutého uznesenia, ktoré sa týka výkladu dôvodnosti vedenia exekúcie na opakujúco znejúcu povinnosť, ktorou v tomto konaní je povinnosť umožniť oprávnenému vstup do nehnuteľností v súdom určenom čase v tom, že táto povinnosť nezaniká jej splnením, resp. plnením, a preto by mala exekúcia sústavne prebiehať, a zároveň súdny exekútor by mal sústavne preverovať, či si plní súdom uloženú povinnosť, a teda by si za tieto úkony mohol účtovať aj trovy exekúcie, ktoré by mala znášať. Má za to, že takýto postup súdu je nezákonný, nesprávny a nedôvodný. Návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej lehote, pričom do toho času si plnila povinnosti uložené exekučným titulom týkajúce sa umožnenia oprávnenému vstup k predmetným nehnuteľnostiam a ich príslušenstvu za účelom nevyhnutnej kontroly jedenkrát štvrťročne v tretej dekáde prvého mesiaca, čím došlo k situácii, že po vzniku exekučného titulu sa jednalo o okolnosti, ktoré spôsobili zánik exekučného titulu v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, keďže v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie ako aj predtým, ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, bola táto povinnosť riadne dobrovoľne plnená. Preto oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie neoprávnene a nedôvodne - a teda nebol dôvod na nútený výkon súdom uloženej povinnosti. Pre úplnosť dodáva, že si povinnosti uložené súdnym rozhodnutím riadne a dobrovoľne plní aj v súčasnosti. Predpokladom na začatie exekučného konania je v zmysle ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku prvej vety skutočnosť, že povinný si dobrovoľne neplní to, čo mu exekučný titul ukladá. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že nárok podľa exekučného titulu ku dňu podania návrhu povinný dobrovoľne nesplnil celkom v zmysle ust. § 48 ods. 3 písm. k) Exekučného poriadku. Zo súdneho prieskumu vykonaného v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie je možné konštatovať, že vyhlásenie oprávneného, že povinnosť podľa exekučného titulu nebola dobrovoľne splnená celkom, je zjavne nepravdivá.

7. Oprávnený sa k sťažnosti v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

8. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

9. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa , ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

12. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

13. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

14. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

15. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

16. Podľa § 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.

17. Podľa § 192 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak exekučný titul ukladá inú povinnosť, exekútor na základe poverenia súdu uloží za každé porušenie alebo nesplnenie tejto povinnosti povinnému pokutu.

18. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola súdu doručená v zákonom stanovenej lehote a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka ( ). Súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, podanej sťažnosti povinného a vyjadrenia oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa dospel k záveru, že sťažnosť povinného je dôvodná, a preto je napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka potrebné podľa zmeniť.

19. Súd musí skonštatovať, že napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových (procesných) zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových (procesných) záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade vyšší súdny úradník nedostatočne vyhodnotil zistený skutkový stav veci a zo zisteného skutkového stavu veci vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach oprávneného a povinného.

20. Exekučný súd uvádza, že v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie.

21. V prípadoch, kedy sa judikovaná povinnosť týka skutočnosti, aby povinný niečo strpel (pati), jedná sa o situáciu, kedy predmetom plnenia je trvajúce plnenie, resp. správanie. Pre dôvodné podanie návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného má existovať v tom, že uvedenú (judikovanú) povinnosť si povinný neplní (nerešpektuje ju). Exekučný súd nemá povinnosť pri nepeňažných plneniach skúmať pravdivosť tvrdenia oprávneného o neplnení judikovanej povinnosti (rovnako ako to nie je predmetom skúmania v prípade uplatňovania peňažných pohľadávok). Pravdivosť, resp. správnosť tohto tvrdenia oprávneného bude predmetom skúmania (a dokazovania) až v prípade iniciovania exekučného sporu povinným v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnený si musí byť vedomý procesných (prípadne aj hmotnoprávnych) následkov neopodstatneného iniciovania exekučného konania proti povinnému.

22. Pre posúdenie uvedeného je relevantným obdobím obdobie od vzniku exekučného titulu do podania návrhu na vykonanie exekúcie. Totižto aj pri nepeňažných plneniach, ktoré sa týkajú povinnosti

povinného niečo strpieť platí, že exekučné konanie je možné začať až v prípade nesplnenia judikovanej pohľadávky. Pokiaľ k porušeniu judikovaných povinností nedošlo, nemožno uvedenú povinnosť vymáhať formou exekúcie. Pokiaľ by sa takýto postup umožnil, bolo by to v príkrom rozpore s ustanovením § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.

23. Právne posúdenie vyššieho súdneho úradníka sudca považuje za nedostatočné, nakoľko sa nezaoberal namietanou skutočnosťou, ktorá sa týkala toho , či vôbec zo strany povinného došlo alebo nedošlo k porušeniu judikovanej povinnosti. Vyšší súdny úradník opomenul preskúmať obdobie od vzniku exekučného titulu po podanie návrhu na vykonanie exekúcie z pohľadu, či povinný umožnil vstupovať oprávnenému do bytu v termínoch a lehotách ako to bolo judikované. Namiesto toho sa zameral až na samotný výkon exekúcie, tzn. na to ako by mala exekúcia uskutočnená pri výkone nezastupiteľných prác a výkonov prebiehať. Správne uviedol, že v prípadoch kedy sa jedná o nezastupiteľné plnenia, znejúce na trvajúce plnenia, resp. správania, v priebehu exekučného konania nie je možné uzavrieť, že povinný v určitom momente vymáhanú povinnosť splnil a táto povinnosť splnením zanikla. Je možné len posúdiť a konštatovať, či v konkrétnom momente preverovania povinný plní alebo neplní uloženú povinnosť, teda či povinný rešpektuje príkaz (prípadne zákaz) obsiahnutý v exekučnom titule. Koncepcia vykonania exekúcie uskutočnením nezastupiteľných prác a výkonov nie je nastavená a nesmeruje k uspokojeniu oprávneného (satisfakčne), ale k postihnutiu povinného (t.j. sankčne).

24. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii sú podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku rozhodnutia súdu - Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -16 zo dňa 25.03.2019, vykonateľným dňa 13.04.2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -94 zo dňa 26.06.2019. Uznesenia nadobudli vykonateľnosť dňa 13.04.2019. Pod vykonateľnosťou je potrebné chápať to, že sa jedná o vlastnosť rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Povinný z exekučného titulu bol zaviazaný plniť povinnosti uložené exekučnými titulmi od 13.04.2019

- po obdržaní neodkladného opatrenia, t.j. prvá kontrola mohla byť uskutočnená od 21.04.2019 do 30.04.2019. Čo sa týka judikovanej povinnosti, súdy uložili povinnej povinnosť strpieť kontroly bytu a jeho príslušenstva zo strany oprávneného v pravidelných lehotách. Podmienkou výkonu kontroly bola predchádzajúca dohoda strán o konkrétnom dni a hodine, kedy malo dôjsť k uskutočneniu kontroly. Pričom kontrolu bolo možné vykonať len za prítomnosti povinnej. Pričom kontroly mali prebiehať jedenkrát štvrťročne v tretej dekáde prvého mesiaca (t. j. od 21. 01. do 31. 01., od 21. 04. do 30. 04., od 21. 07. do 31. 07. a od 21. 10. do 31. 10.).

25. Súd posudzoval, či došlo k porušeniu povinnosti zo strany povinnej umožniť vstup oprávneného do bytu s príslušenstvom v období od 13.04.2019 do 09.04.2020, t.j. do doby podania návrhu na vykonanie exekúcie. Súdu je známe, že v tomto období oprávnený podal dňa 17.07.2019 ešte jeden návrh na vykonanie exekúcie na Okresný súd Banská Bystrica. Exekučný súd viedol konanie pod sp.zn. . V exekučnom konaní došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, avšak voči vedeniu exekúcie sa povinná úspešne bránila podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Súd exekúciu zastavil z dôvodu, že došlo k zmene exekučného titulu. (pozn. v uvedenom konaní bolo predložené len rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -16 zo dňa 25.03.2019 a nie aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým došlo k zmene uložených povinností.)

26. Súd konštatoval, že pre úspešné zahájenie exekúcie zákon vyžaduje vykonateľné rozhodnutie, pričom rozhodnutie nemusí byť právoplatné. Osoba oprávnená ale podľa exekučného súdu nesie riziko, že ak podáva návrh na vykonanie exekúcie na podklade neprávoplatného rozhodnutia (a prípadne aj vie o podanom odvolaní), že toto rozhodnutie bude odvolacím súdom zmenené alebo zrušené. V prípade neprávoplatných rozhodnutí teda existuje riziko, že bude nárok zmenený alebo nepriznaný a toto riziko je na ťarchu oprávnenej osoby, nakoľko nemožno osobu povinnú postihovať úhradou trov exekúcie za to, že sa vedie proti nej exekúcia na podklade neskôr zmeneného alebo zrušeného rozhodnutia, nakoľko ako je to v danom prípade osoba povinná sa v základnom konaní úspešne bránila a svoje právo obhájila. I keď rozhodnutie prvoinštančného súdu nebolo zrušené ale bolo pozmenené, nemožno na podklade neho ďalej pokračovať v predmetnom exekučnom konaní, keďže ide o podstatnú zmenu výkonu povinnosti povinnej osoby. Súd konštatuje, že po začatí exekúcie nemožno zamieňať exekučné tituly s cieľom udržania konania a zhojenia nedostatkov exekučného konania / exekúcie. Oprávnený

je v prípade nesplnenia povinnosti oprávnený podať nový návrh na vykonanie exekúcie na podklade uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -94 zo dňa 26.06.2019. Rovnako konštatoval, že v danom prípade sa jedná o nedotknutú pohľadávku, čo znamená, že oddlženie povinnej nemá na daný prípad (potenciálne vedenie exekúcie) vplyv.

27. Súd preštudoval obsah spisu z pohľadu, či došlo zo strany povinnej k neplneniu povinnosti umožňovať výkon kontroly bytu s príslušenstvom. Pri posúdení uvedeného bolo potrebné aplikovať negatívnu dôkaznú teóriu, a teda pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

28. V konaniach o návrhoch na zastavenie exekúcie platí, že dôkazné bremeno má v prvom rade povinný. To znamená on sa musí kvalitatívne brániť voči nariadenej exekúcii. Pokiaľ bremeno svojho tvrdenia neunesie, návrh na zastavenie exekúcie mu bude zamietnutý. Avšak pri aplikácii negatívnej dôkaznej teórie, ktorá sa vzťahuje aj na prejednávaný prípad platí, že dôkazné bremeno prešlo na oprávneného. Povinná teda nemala povinnosť preukázať neexistenciu skutočností, z ktorých odvodzovala svoje tvrdenia o tom, že k nesplneniu povinnosti z exekučného titulu nedošlo.

29. V prejednávanom prípade z obsahu spisu vyplýva, len tvrdenie oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie o nesplnení povinnosti povinnej umožňovať kontroly bytu. Na druhej strane povinná tvrdila, že si svoju povinnosť umožňovať kontroly bytu a príslušenstva riadne plnila v mesiaci január 2020, apríl 2020 a v mesiaci október 2020. Ohľadom kontroly v mesiaci júl 2020 uviedla, že oprávnený sa vstupu do nehnuteľností nedomáhal a povinnú za týmto účelom žiadnym spôsobom nekontaktoval. Zároveň uviedla, že túto povinnosť si plní neustále. To znamená po vydaní exekučného titulu ale aj v súčasnosti. S použitím negatívnej dôkaznej teórie sa teda bremeno tvrdenia presunulo opätovne na oprávneného. Čo znamená, že bolo na ňom, aby súdu preukázal, že požiadal povinnú o vykonanie kontroly, s uvedením dňa a hodiny navrhovanej kontroly. Následne, že došlo k dohode o čase vykonania kontroly s povinnou ako aj o jej neuskutočnení (pozn. keďže povinná tvrdila, že kontrolu umožňovala vykonávať). V spise neboli predložené žiadne dôkazy, z ktorých by bola preukázaná aktivita oprávneného na výkone kontrol. Z výroku exekučného titulu totižto vyplýva, že aktívnym pri plnení tejto povinnosti má byť primárne oprávnený. Čiže on je tým subjektom, ktorý mal iniciovať výkon kontroly. A až následne, po odsúhlasení dňa a hodiny prišla na rad povinnosť povinnej takúto kontrolu umožniť. Z tvrdení povinnej vyplýva, že pokiaľ oprávnený požiadal o vykonanie kontroly, ona mu ju umožnila vykonať. Posúdením uvedeného teda vyplýva, že v konaní nedošlo k preukázaniu porušovania povinnosti uloženej exekučným titulom zo strany povinnej.

30. V posudzovanom prípade je teda možné konštatovať, že exekúcia je neprípustná, pretože sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, čo je dôvodom v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, v dôsledku existencie ktorých je potrebné exekúciu zastaviť. Súd podanú sťažnosť povinnej považoval za dôvodnú a napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. zo dňa 29.07.2021 zmenil tak, že exekúciu v zostávajúcom rozsahu zastavil podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. (výrok I).

31. O trovách súdneho exekútora zastavenej exekúcie rozhodol súd tak, že oprávnenému možno pričítať dôvod zastavenia exekúcie, keď podal nedôvodne návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku je daný dôvod na zaviazanie oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie vo výške 36,- Eur. Súd prihliadol predovšetkým na základnú zásadu, vyjadrenú v ustanovení § 197 Exekučného poriadku, ktorou je, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov. Exekúcia proti povinnému bola ukončená zastavením súdom z dôvodu, že nebola dôvodne začatá a teda ani nemala byť vedená. Keby návrh podaný nebol, súdnemu exekútorovi by nárok na náhradu paušálnych výdavkov nevznikol. Z uvedených dôvodov zaviazal súd oprávneného podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku na náhradu paušálnych výdavkov, ktoré patria súdnemu exekútorovi vo výške 30,- Eur podľa ustanovenia § 22 vyhlášky č. 68/2017 a na náhradu dane z pridanej hodnoty vo výške 6,- Eur (základ dane 30,- Eur) podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku. (výrok II.).

32. Ohľadom trov súdneho exekútora súd dodáva, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie

prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vo výške 60 Eur (znížená v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 Vyhlášky č.68/2017 o 50 %), ktorá sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.

33. Povinný si náhradu trov konania uplatnil. Keďže došlo k zmene uznesenia vyššieho súdneho úradníka, v dôsledku ktorého bola exekúcia v celom rozsahu zastavená, sudca sa musel zaoberať aj súvisiacim výrokom o nároku povinného na náhradu trov konania. Keďže v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie bola povinná úspešná, vzniklo jej aj právo na náhradu trov konania voči oprávnenému. Vzhľadom na uvedené súd povinnej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% voči oprávnenému, tak ak je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom. (výrok III.)

34. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v konaní pred vyšším súdnym úradníkom a v sťažnostnom konaní neuplatnil. Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol v rámci sťažnostného konania, aby súd rozhodoval o ďalších trovách exekúcie, súd o nich nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).