Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/27/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu Lesoochranárske zoskupenie VLK Východné Karpaty, občianske združenie, so sídlom kpt. Nálepku 102, 069 01 Snina, zastúpeného M. A., náčelníkom kmeňa, právne zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, Advokátska kancelária so sídlom Štúrova 20. 040 01 Košice, proti žalovanému Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. marca 2021 Číslo spisu: XXXX/ XXXX-XXX, Číslo záznamu: XXXX/XXXX, na základe podanej všeobecnej správnej žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky zo dňa 25. marca 2021 Číslo spisu: XXXX/XXXX-XXX, Číslo záznamu: XXXX/ XXXX a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, Prešov zo dňa 2. decembra 2021 Č. j.: PO-Y a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I.

Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný dňa 25.03.2021 Číslo spisu: XXXX/XXXX-XXX, Číslo záznamu: XXXX/XXXX podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov č. OÚ-PO- O. zo dňa 02.12.2020, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, vylúčil účastníka konania VLK Východné Karpaty, so sídlom v Snine, zo správneho konania vo veci schválenia programu starostlivosti o lesy v lesnom celku Lesy na LHC Snina pre roky 2021 - 2030 vedenom na správnom orgáne pod číslom spisu: OU-PO-Y potvrdil.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj na odvolanie žalobcu, poukázal v bode II. odôvodnenia rozhodnutia na skutkové a právne posúdenie, pričom citoval príslušné ustanovenia Správneho poriadku, ako aj zákona o lesoch. V odôvodnení rozhodnutia ďalej žalovaný poukázal na to, že PSL sa vyhotovuje postupom podľa § 41 zákona o lesoch a nadväzuje na konanie týkajúce sa predloženia správy o hospodárení pre príslušný LC, predloženia pripomienok k správe o hospodárení a požiadaviek na vypracovanie pokynov pre vyhotovenie PSL a jej prerokovania, z ktorého sa vypracuje protokol. Na toto konanie predchádzajúce

konaniu o vyhotovení PSL sa podľa § 41 ods. 19 zákona o lesoch nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Konanie o vyhotovení PSL je podľa § 41 ods. 19 správnym konaním podľa Správneho poriadku a začína podľa § 41 ods. 10 zákona dňom vyhotovenia protokolu. Zároveň poukázal žalovaný na to, že v ustanovení § 41 ods. 18 novely účinnej od 01.01.2020 zákonodarca jednoznačne definoval okruh účastníkov konania v konaniach vedených podľa zákona o lesoch. Odvolateľ môže byť v predmetnom konaní subjektom konania, t. j. zúčastnenou osobou po splnení podmienok stanovených v § 67 ods. 4 až 6 zákona o lesoch.

3. Žalovaný argumentoval poukazom na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva podľa § 2 ods. 3 a § 9 ods. 3 zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 56 ods. 1 písm. b) zákona o lesoch oprávnený konať podľa § 59 písm. i) tohto zákona vo veci schválenia PSL pre LC Lesy na LHC Snina na obdobie rokov 2021 až 2030, potom ako mu bolo 09.04.2020 odvolateľom doručené oznámenia o prihlásení sa za účastníka predmetného konania listom z 22.06.2020, oznámil odvolateľovi, že mu nepriznáva postavenie účastníka konania v predmetnom konaní. Proti tomuto oznámeniu Okresného úradu Prešov o nepriznaní postavenia podal odvolateľ odvolanie, na základe ktorého rozhodnutím z 09.09.2020 žalovaný zrušil oznámenie okresného úradu a vec mu vrátil na nové prejednanie. Okresný úrad rešpektujúc právny názor ministerstva ako nadriadeného vo veci rozhodol tak, že odvolateľovi nepriznal v predmetnom konaní postavenie účastníka konania. Zároveň žalovaný poukázal na znenie ustanovenia § 14 Správneho poriadku a argumentoval tým, že základná podmienka preto, aby bola fyzická alebo právnická osoba považovaná za účastníka konania, je hmotnoprávny vzťah tejto konkrétnej osoby k veci, ktorá je predmetom správneho konania. Hmotnoprávne predpisy takto jednoznačne určujú okruh osôb, ktoré sú alebo sa môžu stať nositeľmi práv alebo povinností, o ktorých správny orgán rozhoduje, alebo ktorých právom chránené záujmy môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 1SžoNS 134/2004 a argumentoval ďalej tým, že v predmetnom konaní je týmto hmotnoprávnym predpisom zákon o lesoch, ktorý v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali jednoznačne vymedzil okruh účastníkov konania v konaniach podľa zákona o lesoch v § 41 ods. 18, pričom účastníkom konania môže byť len vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa. Podľa žalovaného odvolateľ ani v písomne výzve Okresného úradu Prešov neuviedol, ktoré jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti sú schválením návrhu PSL pre LC Lesy na LHC Snina priamo dotknuté.

4. Žalovaný ďalej argumentuje tým, že zákon o lesoch s výnimkou vlastníctva stanovuje podmienky, ktoré musí osoba spĺňať, aby bola nositeľom priameho zákonného práva alebo povinností v konaniach podľa tohto zákona. V prípade obhospodarovateľa lesa je touto podmienkou preukázané oprávnenie hospodáriť na lesných pozemkoch zaradených do LC Lesy na LHC Starina a to na základe vlastníctva lesných pozemkov, nájomnej zmluvy alebo správy majetku vo vlastníctve štátu a zápis do evidencie lesných pozemkov podľa § 4 a nasledujúcich Zákona o lesoch. Odvolateľovi ako právnickej osoby, ktorá túto podmienku v predmetnom LC nespĺňa, a ktorej cieľom je ochrana životného prostredia, preto nemožno priznať postavenie účastníka konania.

5. Z vyššie uvedeného je ďalej zrejmé, že vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa ako účastníci predmetného správneho konania o vyhotovení PSL sú takými subjektami, bez ktorých by toto správne konanie nemohlo začať, resp. nemohlo by sa v tomto konaní pokračovať. Občianske združenia, teda odvolateľ, ktoré nevlastnia lesné pozemky, alebo nie sú obhospodarovateľmi lesa, teda preukázateľne nemôžu mať postavenie účastníka konania v konaní o vyhotovení PSL. V prípade, ak by OÚ Prešov v predmetnom konaní priznal odvolateľovi postavenie účastníka konania, konal by v rozpore s Zákona o lesoch, teda aj Správneho poriadku a článku 2 ods. 2 SR.

6. Žalovaný ďalej v rozhodnutí poukázal na to, že odvolateľ vo svojom odvolaní z 05.01.2021 bez odôvodnenia navrhuje, aby žalovaný ako odvolací orgán napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil, pričom vo svojom doplnenom návrhu zo dňa 07.01.2021 odôvodnil uvedené v 38 bodoch. Zároveň žalovaný sa k uvedeným 38 bodom v odôvodnení rozhodnutia vyjadril.

7. K tvrdeniam odvolateľa uvedeným v odvolaní ministerstvo uvádza, že PSL ako dokumentácia ochrany prírody podľa § 54 zákona o ochrane prírody sa vyhotovuje podľa § 54 ods. 20 Zákona o ochrane

prírody osobitným postupom s odkazom na § 41 zákona o lesoch. Právo účasti verejnosti, teda aj odvolateľa na rozhodovacom procese orgánov verejnej moci vo veciach životného prostredia a prístupu k spravodlivosti v zmysle Aarhuského dohovoru je zabezpečená vo vnútroštátnom práve SR vo vzťahu k predmetnej veci prostredníctvom ustanovení Správneho poriadku, Zákona o lesoch a . Podľa žalovaného odvolateľ ako zástupca zainteresovanej verejnosti má prostredníctvom vyššie uvedených ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov uplatnených vo väzbe na konanie vo veci schválenia návrhu PSL právo na prístup k rozhodovaciemu procesu vo veciach životného prostredia a k spravodlivosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolateľovi ako zainteresovanej verejnosti nemožno priznať postavenie účastníka predmetného konania z dôvodu, že nespĺňa podmienky vyplývajúce z ustanovenia Správneho poriadku a Zákona o lesoch a nie je tým subjektom konania o priamych právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach ktorého sa rozhoduje. Odvolateľ nemá podľa žalovaného priamy hmotnoprávny vzťah k veci, ktorá je predmetom rozhodovania, ktorý by mu priznával súvisiaci hmotnoprávny predpis, teda zákon o lesoch. Ten v ustanovení jednoznačne definuje účastníkov konania v až 6 určuje, akým spôsobom môže odvolateľ ako združenie s právnou subjektivitou s predmetom činnosti ochranou lesného majetku byť subjektom konania vedeného vo veci schválenia návrhu PSL ako zúčastnená osoba.

8. Ďalej žalovaný poukázal na to, že PSL, ako nástroj štátu na zabezpečenie trvalo užívateľného hospodárenia v lesoch je vyhotovený v súlade s oprávnenými požiadavkami a pripomienkami orgánu ochrany prírody, ktorý v predmetnom konaní zastupuje záujmy ochrany prírody, splnenie ktorých kontroluje a potvrdzuje v záväznom vyjadrení podľa § 9 ods. 1 písm. m) Zákona o ochrane prírody. PSL je vyhotovený pre lesné pozemky, ktoré sú súčasťou európskej sústavy chránených území NATURA 2000 a ako nástroj na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch s ňou priamo súvisí a je jedným z nástrojov na dosiahnutie cieľoch ochrany a preto nie je možné súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že PSL nie je potrebný z hľadiska cieľov ochrany. Podľa žalovaného sa prvostupňový správny orgán s procesným postavením odvolateľa v predmetnom konaní vysporiadal v súlade s platným právnym stavom na základe vyššie uvedených ustanovení Správneho poriadku, zákona o lesoch a judikátu NS SR a rozhodol správne, že odvolateľovi nepriznal postavenie účastníka konania z dôvodov uvedených v rozhodnutí.

9. Žalovaný ďalej konštatoval, že odvolateľom citované ustanovenia komunitárneho práva hovoria o zabezpečení účasti verejnosti v rozhodovacej činnosti vedenom vo veciach životného prostredia, ale neuvádzajú, akým konkrétnym spôsobom má byť zabezpečená. Odvolateľ ako zainteresovaná verejnosť, teda zúčastnená osoba v predmetnom konaní je takým subjektom konania, vo vzťahu ku ktorému, ako jedinému, nemožno schváliť PSL z dôvodu, že nemá priamy vzťah k predmetu rozhodovania vyplývajúci z hmotnoprávneho predpisu - zákona o lesoch. Ďalej poukázal žalovaný na to, že Správny poriadok neuvádza ako povinnú súčasť podkladov správneho konania návrhy a vyjadrenia zúčastnených osôb, pretože tieto nemajú v správnom konaní priamy hmotnoprávny vzťah k veci a zastupujú v ňom verejný záujem. Odvolateľ, ak požaduje, aby mu bolo priznané postavenie subjektu konania, ktorý v predmetnom konaní zastupuje záujmy ochrany prírody vo verejnom záujme, takéto záujmy ochrany prírody zastupuje v predmetnom konaní orgán ochrany prírody podľa o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že účastníkom konania vyplýva toto postavenie priamo zo zákona o lesoch ako hmotnoprávneho predpisu, orgánu ochrany prírody vyplýva postavenie dotknutého orgánu v predmetnom konaní priamo zo zákona o lesoch a zákona o ochrane prírody. Odvolateľ svojou požiadavkou o priznanie postavenia účastníka konania v predmetnom konaní nepostupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a to SR, Správneho poriadku a zákona o lesoch, pretože by mal správne požadovať podľa Zákona o lesoch priznanie postavenia zúčastnenej osoby v predmetnom konaní.

10. Pokiaľ odvolateľ v odôvodnení sa odvoláva na rozsudky NS SR a Súdneho dvora EÚ, ku ktorým konaniam budú mať zástupcovia zainteresovanej verejnosti aj odvolateľ prístup a v akom postavení, v uvedených rozsudok odvolateľom je uvedené, že Aarhuský dohovor ako medzinárodná zmluva nie je priamo aplikovateľná v práve EÚ a preto je na členských štátoch, aby vo svojom vnútroštátnom práve vo vzťahu k zainteresovanej verejnosti, aj odvolateľovi definovali, v ktorých konaniach a v akom rozsahu zabezpečia požiadavky vyplývajúce z Aarhuského dohovoru a to najmä ku konaniam neuvedeným v prílohe č. 1. Vnútroštátne právo v čase vydania odvolateľom uvedených

rozhodnutí ešte neriešilo procesné postavenie a súvisiace práva zástupcov zainteresovanej verejnosti, aj odvolateľa. V konaní vedenom vo veci schválenia návrhu PSL však podľa § 41 Zákona o lesoch, jeho novely, boli definované prostriedky podanie pripomienok, požiadaviek a správnej žaloby pre zástupcov zainteresovanej verejnosti tak, aby boli zabezpečené požiadavky na prístup verejnosti k rozhodovacej činnosti orgánov verejnej moci vyplývajúce z Aarhuského dohovoru a súvisiaceho komunitárneho práva. Podľa žalovaného požiadavka odvolateľa priznať mu postavenie účastníka je nad rámec požiadaviek vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru a súvisiaceho komunitárneho práva. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že Aarhuský dohovor ponecháva na členskom štáte dohovoru spôsob, akým zabezpečení účasť zainteresovanej verejnosti na rozhodovacom procese vo veciach životného prostredia a to najmä v konaniach k činnostiam neuvedených v prílohe č. 1. Preto je vo vnútroštátnom práve SR tak, ako je uvedené vyššie, jednoznačne definované, akým zákonným spôsobom môžu zástupcovia verejnosti zastupovať verejný záujem v rozhodovacom procese vo veciach životného prostredia, teda aj v predmetnom konaní. Pokiaľ odvolateľ prezentuje vo svojom odvolaní svoj subjektívny názor a výklad všeobecne záväzných právnych predpisov vo vzťahu k predmetnému konaniu nesledujúcich skutočnosti záujmy ochrany prírody v predmetnom konaní. Prvostupňový správny orgán postupoval v predmetnom konaní v súlade s SR, Správnym poriadkom a zákonom o lesoch. Podľa názoru žalovaného a ustanovenia odvolateľom citovaného komunitárneho práva hovoria vo vzťahu k zainteresovanej verejnosti k rozhodovacej činnosti vo veciach životného prostredia a najmä však o umožnení preskúmať rozhodnutia vydané vo veciach životného prostredia prostredníctvom súdu, aj to len v prípade, že tieto rozhodnutia bol vydané v rozpore s národným právom v oblasti životného prostredia. Podľa žalovaného návrh PSL pre LC Lesy na LHC Snina bol schválený napadnutým rozhodnutím OÚ Prešov po záväznom vyjadrení dotknutého orgánu ochrany prírody a bolo teda vydané v súlade s národným právom SR v oblasti životného prostredia. Pritom prvostupňový správny orgán zohľadnil právo na účasť zainteresovanej verejnosti na rozhodovaní podľa citovaných ustanovení komunitárneho práva, najmä však vo vzťahu k čl. 6 Aarhuského dohovoru z dôvodu, že čl. 9 ods. 2, 3 Aarhuského dohovoru súvisí so súdnym preskúmaním rozhodnutí vydaných vo veciach životného prostredia a podľa súčasného právneho stavu už odvolateľ nemusí byť účastníkom konania, aby mohol podať správnu žalobu vo veciach životného prostredia. K tvrdeniam odvolateľa týkajúcich sa ustanovení Správneho poriadku, konkrétne Správneho poriadku žalovaný argumentuje tým, že z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že účastník konania musí mať priamy vzťah k predmetu prejednávanej veci, musí byť vlastník, správca alebo obhospodarovateľ lesa, ktorý mu vyplýva z hmotnoprávneho predpisu, teda zákona o lesoch. Skutočnosť, že odvolateľ je zainteresovanou verejnosťou podľa odvolateľom citovaných ustanovení komunitárneho práva, prvostupňový správny orgán ani žalovaný nespochybňuje toto, ale judikatúra a zákon o lesoch ako všeobecne záväzný právny predpis a hmotnoprávny predpis vo vzťahu k Správneho poriadku jednoznačne uvádza, kto je účastníkom konania a za akých podmienok sa konania môže zúčastniť iná osoba ako účastník konania. Na základe uvedeného nebolo možné odvolateľovi možné prisúdiť postavenie účastníka konania v konaní vedenom vo veci schválenia návrhu PSL pre LC Lesy na LHC Snina nad rámec ustanovení súvisiacich všeobecne záväzných predpisov len na základe citovaných ustanovení komunitárneho práva.

II.

Žalobné dôvody

11. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru opravných prostriedkov a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a priznať žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

12. Žalobca v žalobe argumentuje poukazom na rozhodnutia správnych orgánov a dôvodí tým, že napadnuté rozhodnutie správnych orgánov sú nezákonné z dôvodu uvedeného v a to s poukazom na to, že rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu je žalobca aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby voči rozhodnutiu žalovaného, pričom verejný záujem bol porušený napadnutým rozhodnutím žalovaného a spočíva v tom, aby sa rozhodnutia, ktoré sa týkajú záležitostí životného prostredia, boli prijímané v rozhodovacom procese,

v ktorom s ohľadom na práva každého človeka na život v životnom prostredí, ktoré je primerané na zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu a na povinnosť každého chrániť a zlepšovať životné prostredia spoločne s inými v prospech súčasných i budúcich generácií majú občania právo podieľať sa na tomto procese a musia mať prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Poukaz na Aarhuský dohovor, preambula alinea 7, alinea 8. Ďalej poukazuje žalobca na to, že verejný záujem na účasti na rozhodovacom procese v otázkach životného prostredia spočíva v posiľňovaní kvality a následného uplatňovania rozhodnutí prostredníctvom účasti verejnosti na rozhodovacom procese je nesporné, že PSoL je plánom, ktorý môže mať významný vplyv na životné prostredie a konanie, o schválení ktorého je konaním o činnosti, ktorá môže mať významný vplyv na životné prostredie. Vzhľadom na uvedené je žalobca presvedčený, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktorý rozhodoval, že žalobca je vylúčený zo správneho konania vo veci schválenia PSoL na LC Lesy na LHC Snina na roky 2021 až 2030 je rozhodnutím, ktorým je porušený verejný záujem ochrany životného prostredia. Žalobca poukázal opakovane na to, že konanie o schválení PSoL je konaním o pláne alebo projekte, ktorý môže mať významný vplyv na životné prostredie a súčasťou práva zainteresovanej verejnosti zúčastňovať sa na rozhodovacom procese v otázkach životného prostredia a práva na prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia je právo na účinnú účasť verejnosti na tomto konaní. Poukázal pritom na dôvody odvolania, ako aj na to, že postavenie zúčastnenej osoby, na ktorého ho prvostupňový správny orgán aj žalovaný odkazovali, nezodpovedá požiadavkám efektívnej účasti verejnosti, keďže zúčastnená osoba nemá právo podať proti rozhodnutiu správneho orgánu odvolanie, správny orgán nie je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, pričom vyjadrenia zúčastnenej osoby nie sú ani podkladom pre rozhodovanie správneho orgánu. Bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ, konkrétne vzťahu k činnostiach na území sústavy NATURA 2000, správny orgán nijakým spôsobom nepremietol vo svojich rozhodnutiach výklad ustanovení únijného práva poskytnuté týmito rozhodnutiami. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalovaný celkom zjavne nepochopil inštitút účinnej účasti verejnosti v otázkach životného prostredia, osobitne v konaniach o plánoch a projektoch, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredia. Žalobca opätovne zdôraznil, že už v priebehu konania argumentoval, že rozhodnutie je v rozpore s článkom 6, ods. 2, 3, 4 a 7 Dohovoru, ako aj s SR. Zároveň v žalobe žalobca citoval príslušné ustanovenia čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru, ako aj čl. 6 ods. 2, 3, 4, 7 a 8 s poukazom na čl. 6 ods. 1, 2, 3 Smernice Rady 92/43/EHS z 21.mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Smernica o biotopoch). Žalobca ďalej argumentoval poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-243/15 z 08.11.2016, pritom citoval čl. 44, 45, 46, 47, 48, 49. Argumentoval ďalej poukazom na ustanovenie Zákona o lesoch, ako aj ustanovením , , .

13. Ako vyplýva z citovaných ustanovení článkov SR, Aarhuského dohovoru, Smernice o biotopoch, a , možnosť zainteresovanej verejnosti zúčastniť sa na posudzovaní plánu alebo projektu, ktorý môže mať významný vplyv na životné prostredie, je súčasťou práva zainteresovanej verejnosti zúčastňovať sa na rozhodovacom procese v otázkach životného prostredia a práva na prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, ktoré sú zakotvené v čl. 6 a čl. 9 ods. 2, 3 Aarhuského dohovoru. S konštatovaním poukazu na výklad rozsudku Súdneho dvora EÚ C-243/15 je nesporné, že schvaľovanie programu starostlivosti o lesy je plánom, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality NATURA 2000, ani nie je pre ňu potrebný z hľadiska cieľov ochrany, ale je plánom, ktorý môže významne túto lokalitu ovplyvniť. Táto skutočnosť podľa žalobcu vyplýva celkom nesporne z ustanovenia , podľa ktorého je odborné stanovisko podľa citovaného zákona súčasťou záväzného stanoviska orgánu ochrany prírody k návrhu programu starostlivosti o lesy. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je teda nesporné, že konanie o schválení PSoL je konaním o činnosti, ktorá môže mať významný vplyv na životné prostredie s poukazom na čl. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru v spojení s čl. 9 ods. 3 Smernice o biotopoch.

14. Podstatnou otázkou je, či účasť žalobcu na konaní o schválení PSoL v postavení zúčastnenej osoby je takou formou účasti zainteresovanej verejnosti, ktorá umožňuje skutočne účinnú a širokú účasť zainteresovanej verejnosti na tomto konaní s možnosťou ovplyvniť výsledok tohto konania, teda rozhodnutie v prospech životného prostredia, ktorého ochrana je predmetom činnosti žalobcu, obišiel žalovaný bez pozornosti, resp. svojimi už vyššie citovanými úvahami, účinnosť tejto účasti nepovažoval za rozhodujúcu otázku. S poukazom na ustanovenie § 41 ods. 18 zákona o lesoch dospeli správne orgány k tomu, že žalobcovi patrí v predmetnom konaní postavenie zúčastnenej osoby.

Žalovaný však pri týchto úvahách nezobral do úvahy uvedené ustanovenia komunitárneho práva, ktoré zabezpečujú zainteresovanej verejnosti právo na širokú a účinnú účasť v konaniach týkajúcich sa životného prostredia. Žalobca opätovne poukázal na obsah ustanovenia § 15a ods. 2 Správneho poriadku, na § 47 ods. 3 a § 53, ako aj § 32 ods. 2 Správneho poriadku. Podľa žalobcu efektívna účasť zainteresovanej verejnosti na konaní vo veci životného prostredia môže byť len taká účasť, ktorá právom predvídateľným spôsobom umožňuje ovplyvniť výsledok konania, zaväzuje správny orgán vedúci konanie, aby zohľadnil výsledky účasti verejnosti a aby vo svojom rozhodnutí vysvetlil, akým spôsobom tieto pripomienky a návrhy verejnosti zohľadnil a v prípade, že ich nezohľadní, aby poskytol potrebnú vysvetlenie. Takúto povinnosť však správny orgán vedúci konanie o schválení PSoL vo vzťahu k zúčastnenej osobe nemá a preto názor okresného úradu, že postavenie zúčastnenej osoby zodpovedá právu zainteresovanej verejnosti na účinnú účasť v konaní o schválení PSoL nie je v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Aarhuského dohovoru, ani Smernice o biotopoch. So zreteľom na skutočnosť, že zúčastnenej osobe neprislúcha ani právo na podanie odvolania proti rozhodnutiu vydanému v správnom konaní, ktorým konanie o schválení PSoL je, nemožno považovať účasť zainteresovanej verejnosti na takomto konaní za efektívnu ani z hľadiska požiadavky, keď sú ešte otvorené všetky možnosti. Požiadavke včasnosti a efektívnosti podľa žalobcu naopak nezodpovedá v tomto prípade ani oprávnenie zainteresovanej verejnosti, ktorá súc zúčastnenou osobou v administratívnom konaní by podala žalobu podľa ustanovenia v spojení s ustanovením . Žalobca ďalej poukázal, že je potrebné zdôrazniť, že podanie správnej žaloby nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy takouto žalobou napadnutého. Zároveň z ustanovenia vyplýva, že správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom podľa žalobcu je nesporné, že prístup k spravodlivosti vyplývajúci z čl. 9 ods. 2, 3 Aarhuského dohovoru môže byť do určitej miery zabezpečený možnosťou právom zainteresovanej verejnosti podať správnu žalobu aj proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorej mala postavenie zúčastnenej osoby, aj keď ani v tomto prípade nemožno považovať takýto prístup k spravodlivosti za zodpovedajúci požiadavke uvedenej v čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru, podľa ktorého postupy uvedené v ods. 1, 2 a 3 zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu a musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé. Vychádzajúc zo štandardnej dĺžky konania pred správnym súdom, ktorá nezriedka prekračuje dobu jedného, dvoch rokov, nemožno považovať samotnú možnosť podania žaloby zo strany zainteresovanej verejnosti za účinný prostriedok nápravy. Žalobca zdôraznil, že správne orgány opomenuli zohľadniť právo na účasť zainteresovanej verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach podľa čl. 6 Aarhuského dohovoru, ktoré je svojou podstatou, obsahom a cieľom odlišné od práva podľa čl. 9 ods. 2, 3. Z ustanovenia Správneho poriadku vyplývajú dve definície účastníka konania. Účastník konania je ten, komu osobitný zákon takéto postavenie priznáva. V konkrétnom prípade je to ustanovenie zákona o lesoch. Zároveň však platí, že konanie o schválení PSoL sa tak, ako aj iné konania podľa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že správne orgány oboch stupňov nepostupovali správne, pokiaľ so zreteľom na vyššie citované ustanovenia práva EÚ neposúdili právo na účasť LZ v VK ako právo byť účastníkom konania, o ktorého právach a právom chránených záujmoch sa koná v konaní o schválení PSoL. K tejto súvislosti opomenuli zohľadniť čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru. Žalobca poukázal v kontexte s čl. 6 Smernice o biotopoch, že súčasťou územia, na ktorom má platiť schvaľovaní PSoL, je chránené vtáčie územie Vihorlatské vrchy. Chránené vtáčie územie Laborecká vrchovina a územie európskeho významu Morské oko. Je teda nesporné, že označený článok Smernice je na predmetné konanie v plnej miere aplikovateľný a to v súlade s výkladom poskytnutým už v citovanom rozsudku SD EÚ C-243/15 z 08.11.2016. Zároveň poukázal žalobca v závere žaloby aj na rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu, konkrétne rozhodnutia , , , . Je nesporné, že LZ VLK je teda zainteresovanou verejnosťou, ktorej patrí právo na širokú, včasnú a efektívnu účasť na konaní o schválení PSoL ako na konaní, ktoré môže ovplyvniť významným spôsobom životné prostredie. Zmena zákona o lesoch, ktorú považuje za zásadnú okresný úrad, nijakým spôsobom nie je spôsobilá ovplyvniť dôvody, zmysel a účel účasti LZ VLK VK v konaniach o schválení PSoL.

III.

Vyjadrenie žalovaného

15. Ku včas podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 19.07.2021 vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na skutkových a právnych dôvodoch uvedených v rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.

Závery správneho súdu

16. V znení príslušných ustanovení , účinného od 01.07.2016, sa správny súd v predmetnom konaní riadil.

17. Podľa článku 2 odseku 2 SR, štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

18. Podľa § 40 ods. 1 zákona o lesoch, PSL je nástrojom štátu na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch; nie je nástrojom na usporiadanie vlastníctva k pozemkom ani určenie obhospodarovateľov lesa.

19. Podľa § 41 ods. 10 citovaného zákona, konanie o vyhotovení PSL sa začína dňom vyhotovenia protokolu podľa § 41 ods. 9. Na pripomienky a požiadavky podľa § 41 ods. 8 uplatnené po vyhotovení protokolu sa neprihliada.

20. Podľa § 41 ods. 18 citovaného zákona, účastníkom konania o schválení programu starostlivosti je vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa v lesnom celku, pre ktorý sa program starostlivosti vyhotovuje.

21. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

22. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

23. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

24. Podľa § 15a ods. 2 Správneho poriadku, zúčastnená osoba má právo byť upovedomená o začatí konania a o iných podaniach účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke, navrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia. Osobitný zákon môže ustanoviť zúčastnenej osobe viac práv.

25. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

26. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa

považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

27. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

28. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne nevrhnúť jeho doplnenie.

29. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

30. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

31. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

32. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

33. Podľa § 47 ods. 4 Správneho poriadku poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.

34. Podľa § 53 Správneho poriadku, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

35. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

36. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú preto dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

37. Podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru, každá strana v súlade so svojím vnútroštátnym právom tiež uplatní ustanovenia tohto článku na rozhodnutia o navrhovaných činnostiach neuvedených v prílohe 1, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Strany na tento účel určia, či určitá navrhovaná činnosť podlieha týmto ustanoveniam.

38. Podľa čl. 6 ods. 2 Aarhuského dohovoru, zainteresovaná verejnosť je informovaná hneď na začiatku rozhodovacieho procesu týkajúceho sa životného prostredia podľa okolností, či už verejným oznamom alebo jednotlivo, a to vhodným, včasným a účinným spôsobom, okrem iného a) o navrhovanej činnosti a žiadosti, o ktorej sa bude rozhodovať; b) o podstate možných rozhodnutí alebo o návrhu rozhodnutia; c) o orgáne verejnej moci zodpovednom za prijatie rozhodnutia; d) o uvažovanom postupe vrátene toho, ako a kedy môže byť poskytnutá táto informácia i/ o začiatku procesu; ii/ o možnosti účasti verejnosti; iii/ o čase a mieste akéhokoľvek plánovaného verejného prerokovania;

iv/ o orgáne verejnej moci, od ktorého možno získať príslušné informácie a kde boli informácie na účely preskúmania verejnosťou uložené; v/ o príslušnom orgáne verejnej moci alebo akomkoľvek inom úradnom orgáne, ktorému možno predložiť pripomienky alebo otázky a časový rozpis na predloženie pripomienok a otázok, a vi/ o skutočnosti, aké informácie o životnom prostredí vzťahujúce sa na navrhovanú činnosť sú k dispozícii, a e) o skutočnosti, že činnosť podlieha vnútroštátnemu alebo cezhraničnému procesu hodnotenia vplyvov na životné prostredie.

39. Podľa čl. 6 ods. 3 Aarhuského dohovoru, procesy účasti verejnosti budú zahŕňať primeraný časový rámec pre jednotlivé fázy, ktorý poskytne dostatočný čas na informovanie verejnosti v súlade s odsekom 2 a pre verejnosť možnosť pripraviť sa a účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese o životnom prostredí.

40. Podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru, každá strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne.

41. Podľa čl. 6 ods. 7 Aarhuského dohovoru, spôsoby účasti verejnosti umožnia verejnosti predložiť písomné alebo v prípade potreby na verejnom prerokovaní alebo preskúmaní so žiadateľom akékoľvek pripomienky, informácie, analýzy alebo názory, ktoré považuje za dôležité vo vzťahu k navrhovanej činnosti.

42. Podľa čl. 6 ods. 8 Aarhuského dohovoru, každá strana zabezpečí, aby pri rozhodovaní boli náležite zohľadnené výsledky účasti verejnosti.

43. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 92/43/EHS z 21.06.1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „Smernica o biotopoch“), pre osobitne chránené územia vytvoria členské štáty potrebné ochranné opatrenia obsahujúce v prípade potreby príslušné riadenia, osobitne navrhnuté pre dané lokality alebo začlenené do ďalších plánov, rozvoja a primerané štatutárne, administratívne alebo zmluvné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe 1 a druhov uvedených v prílohe II. vyskytujúcich sa v týchto lokalitách.

44. Podľa čl. 6 ods. 2 Smernice o biotopoch, členské štátny podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice.

45. Podľa čl. 6 ods. 3 Smernice o biotopoch, akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s iným plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.

46. Podľa ustanovenia § 41 ods. 13 zákona o lesoch, návrh programu starostlivosti schvaľuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhodnutím, ktorého prílohou je program starostlivosti, po vydaní potvrdenia správcom informačného systému lesného hospodárstva (§ 45) o správnosti a súlade väzieb medzi číselnými a grafickými údajmi návrhu programu starostlivosti a po záväznom vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy, ktorým kontrolujú splnenie pripomienok a požiadaviek uplatnených podľa odseku 8; ak ide o územia európskej sústavy chránených území, orgán štátnej správy lesného hospodárstva rozhodne aj na základe posúdenia podľa osobitného predpisu, ktorého súčasťou je aj návrh opatrení, ktorými sa zabezpečí, že vykonanie programu starostlivosti nebude mať negatívny vplyv na tieto územia. Ak predložený návrh obsahuje nedostatky, ktoré zabraňujú jeho schváleniu, vráti ho vyhotovovateľovi programu starostlivosti a určí požiadavky alebo podmienky, po splnení ktorých možno plán predložiť na jeho schválenie. O schválení programu starostlivosti rozhodne najneskôr do jedného roka od začatia konania o vyhotovení plánu; ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch túto lehotu

predĺžiť. Účastníkom konania a zúčastneným osobám sa doručuje len oznámenie o schválení programu starostlivosti. Odvolanie proti rozhodnutiu o schválení programu starostlivosti nemá odkladný účinok; účastník konania sa môže odvolať len v tej časti, ktorá sa ho týka. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na nové konanie, v rozhodnutí určí, ktorú súčasť programu starostlivosti alebo jej časť nemožno vykonávať do vydania nového rozhodnutia; tým nie je dotknutá vykonateľnosť ostatných časti programu starostlivosti.

47. Podľa ustanovenia , každý, kto obstaráva alebo zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt podľa odseku 5, je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírod; návrh plánu alebo projektu možno predložiť spolu so žiadosťou o vydanie rozhodnutia alebo záväzného stanoviska, ak sa ich vydanie k návrhu plánu alebo projektu podľa tohto zákona vyžaduje.

48. Podľa ustanovenia , orgán ochrany prírody posudzuje návrh plánu alebo projektu z hľadiska možnosti jeho významného vplyv na územie európskej sústavy chránených území a vydáva k nemu odborné stanovisko. Orgán ochrany prírody vydáva odborné stanovisko k návrhu plánu alebo projektu z vlastného podnetu alebo na základe žiadosti navrhovateľa. Ak orgán ochrany prírody vydáva záväzné stanovisko k návrhu programu starostlivosti o lesy podľa , ktorý sa vzťahuje na územie európskej sústavy chránených území, odborné stanovisko je jeho súčasťou.

49. Podľa ustanovenia , ak podľa odborného stanoviska orgánu ochrany prírody nemožno vylúčiť pravdepodobnosť významného vplyvu plánu alebo projektu na územie európskej sústavy chránených území, či už samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom, návrh plánu alebo projektu podlieha primeranému hodnoteniu vplyvov v konaní podľa osobitného predpisu.

50. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného vydané dňa 25.03.2021 pod Číslom XXXX/ XXXX-XXX, Číslo záznamu: XXXX/XXXX, ktorým potvrdil žalovaný ako odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Prešove, odbor opravných prostriedkov z 02.12.2020 pod č. j.: OU-PO- YXXXX/XXXXXX/XX-V., ktorým prvostupňový správny orgán žalobcu vylúčil ako účastníka konania zo správneho konania vo veci schválenia programu starostlivosti o lesy v lesnom celku Lesy na LHC Snina pre roky 2021 - 2030 vedenom na správnom orgáne pod Číslom spisom: OU-PO-Y

51. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo podľa v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného predloženého na základe uznesenia správneho súdu, vypočul účastníkov konania a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

52. Podľa námietok žalobcu vedených v žalobe spornou otázkou bolo posúdenie, či prvostupňový správny orgán, ako aj následne žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadali s tým, či žalobca má alebo nemá byť účastníkom správneho konania vo veci schválenia programu starostlivosti o lesy v lesnom celku Lesy LHC Snina pre roky 2021 - 2030.

53. Podľa námietok žalobcu uvedených v žalobe sa správne orgány dostatočným spôsobom nevenovali výkladu článkov Aarhuského dohovoru, ako aj Smernice o biotopoch v nadväznosti na zákonnú úpravu právnych noriem vnútroštátnym noriem. Ako vyplýva, podstatou rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného bolo nesplnenie podmienok hmotnoprávneho predpisu zákona o lesoch, konkrétne § 14 ods. 18, čo sa týka účastníctva občianskeho združenia VLK Východné Karpaty v správnom konaní. Správne orgány tvrdili, že žalobca nesplnil podmienky účastníctva v zmysle hmotnoprávneho predpisu zákona o lesoch, konkrétne § 41 ods. 18, pretože nie je vlastníkom, ani obhospodarovateľom, ani správcom lesa v lesnom celku, pre ktorý sa program starostlivosti vyhotovuje.

54. Pokiaľ žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán argumentovali tým, že článok 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru je zameraný na definíciu princípu práva na prístup k spravodlivosti zainteresovanej verejnosti, avšak bez dostatočnej konkretizácie obsahu práva, ktoré sa majú vo vnútroštátnom práve uplatňovať, nebol zo strany žalobcu dostatočne preukázaný jeho nárok, pretože

neboli splnené hmotnoprávne podmienky. Na uvedenú argumentáciu správny súd poukazuje na dôvody, ktoré uvádzal žalobca jednak v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj v podanej žalobe a to poukaz na článok 6 ods. 2, 3, 4, 7 a 8 Aarhuského dohovoru, ako aj na článok 6 ods. 1 až 3 Smernice o ochrane biotopov. Týmito dôvodmi žalobca s poukazom na obsah rozsudku Európskeho súdneho dvora pod C-243/15 argumentoval. Žalobca tvrdí, že pokiaľ výklad požiadavky účinnej účasti bol poskytnutý uvedeným rozsudkom, podľa ktorého právo účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese znamená nielen možnosť zainteresovanej verejnosti predložiť pripomienky, ale tieto pripomienky musí mať zainteresovaná verejnosť možnosť predložiť včas, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a zároveň je potrebné túto účasť posudzovať so zreteľom na článok 9 Aarhuského dohovoru, ktorý zakotvuje široký prístup k spravodlivosti. Správne argumentuje žalobca, že je nesporné, že schvaľovanie programu starostlivosti o lesy je plánom, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality NATURA 2000 a ani nie je pre ňu potrebný z hľadiska cieľov ochrany, ale je plánom, ktorý môže významne na túto lokalitu ovplyvniť. Táto skutočnosť nesporne vyplýva aj z ustanovenia , na ktoré ustanovenie žalobca v žalobe poukázal.

55. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia, ako aj samotného konania o schválení PSoL, ktoré je konaním o činnosti, ktoré môže mať významný vplyv na životné prostredie s poukazom na čl. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru v spojení s článkom 9 ods. 3 Smernice o biotopoch, dáva správny súd za pravdu žalobcovi v tomto ohľade, že samotné postavenie zúčastnenej osoby nenahrádza postavenie účastníka konania v samotnom správnom konaní. Z ustanovenia § 15a ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že osobitný zákon môže ustanoviť, za akých podmienok sa za konanie alebo na jeho časti má právo zúčastniť aj iná osoba, než účastník konania, ďalej len zúčastnená osoba. V zmysle ustanovenia § 15 ods. 2 Správneho poriadku, zúčastnená osoba má právo byť upovedomená o začatí konania a o iných podaniach účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej ohliadke, navrhovať dôkazy na doplnenie podkladu rozhodnutia. Osobitný zákon môže ustanoviť zúčastnenej osobe viac práv. V danom prípade však poukaz správnych orgánov na osobitosti hmotnoprávneho predpisu, na základe ktorého postupoval správny orgán v danom konaní a to konkrétne zákona o lesoch a jeho ustanovenia § 41 ods. 18 Zákona o lesoch však účastníctvo žalobcu v danom konaní v žiadnom prípade neberie ako správne a v súlade s uvedeným hmotnoprávnym predpisom, ho vyhodnotil práve naopak. S poukazom na uvedenú skutočnosť však správny súd argumentuje poukazom na dôvody, prečo sa žalobca domáha účastníctva v danom konaní a to s poukazom na prednostnú aplikáciu Aarhuského dohovoru s prihliadnutím na a 5 , ako aj na uznesenie Národnej rady SR č. 1840 z 23.09.2005 a samotný text článku 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru. Predovšetkým správny súd zdôraznil, že z uvedených článkov tejto medzinárodnej zmluvy pri použití logického aj gramatického významu nie je možné dôjsť k záveru, že by žalobcovi priamo na základe tohto dohovoru mohlo vzniknúť právo zúčastňovať sa správneho a súdneho konania v postavení účastníka konania. Práve naopak, nakoľko uvedený dohovor ukladá stranám prijať zákonnú úpravu, na základe ktorej umožní zainteresovanej verejnosti zúčastňovať sa preskúmania rozhodnutí o činnosti podľa jeho článku 6 pred súdom, alebo iným orgánom, napr. aj prokuratúrou. Za účelom postúpeného zosúlaďovania vnútroštátnych predpisov článkami Aarhuského dohovoru, priebežného hodnotenia jeho vykonávania sa podľa článku 10 strany Dohovoru schádzajú na pravidelných stretnutiach a podľa časového horizontu, v ktorom má byť vnútroštátne právo upravené podľa požiadaviek Aarhuského dohovoru, avšak tieto závery nie sú presne určené. V našom konkrétnom prípade podľa správnych orgánov nebola splnená podmienka podľa čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru, na čo žalobca argumentoval už podaným prihlásením sa ako účastník konania, ako aj v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a následne aj v podanej správnej žalobe uvedenú požiadavku splnil. Podľa žalobcu má prednosť článok 6 Aarhuského dohovoru nad hmotnoprávnym predpisom, ktorým sa správne orgány v danom prípade riadili a to konkrétne ustanovením Zákona o lesoch.

56. Základnou otázkou, ktorá v uvedenom predmetnom konaní má byť zodpovedaná, je, či pozícia žalobcu ako občianskeho združenia zameraného na ochranu životného prostredia v správnom konaní vzhľadom na predmet uvedeného konania sa spája aj právo na súdnu ochranu, alebo je postačujúca ochrana poskytovaná predpismi správneho práva, či predpismi hmotnoprávneho predpisu, teda Zákona o lesoch. Riešenie tejto otázky je bezpochyby späté s procesným postavením uvedeného občianskeho združenia, najmä v správnom konaní, ktoré má byť posudzované nielen podľa Správneho poriadku a hmotnoprávneho predpisu, ale aj podľa jednotlivých článkov Aarhuského dohovoru a Smernice o biotopoch. Vymedzenie pojmu účastníctva v Správnom poriadku, konkrétne v ustanovení § 14 ods. 1, 2,

§ 15a ods. 1, 2 nie je v právnom systéme jednoznačné, čo naznačujú aj rôzne pramene vnútroštátneho a medzinárodného práva, ktoré aj Najvyšší súd Slovenskej republiky pri svojom rozhodovaní vyhodnocuje a zohľadňuje. V danom prípade poukazuje správny súd vyslovený záver Ústavného súdu SR v náleze č. k.: -52 z 13.01.2011. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že skutočnosť, že v tom čase výslovne neoznačoval niekoho za účastníka konania, ešte neznamená, že s ním konajúci súd nemôže v prípade potreby konať, ak sa účinky jeho postupu, alebo jeho rozhodnutia týkajú základných práv, ktoré má takáto osoba zaručené v ústave alebo medzinárodnej zmluve. Z uvedeného bezpochyby vyplýva, že aj v tomto prípade sa správne orgány nemali vyslovene zaoberať účastníctvom žalobcu podľa príslušných hmotnoprávnych podmienok uvedených v zákone o lesoch, ale z pohľadu ústavného súdu a pre posúdenie otázky, či v namietanom konaní došlo k porušeniu článkov , ako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru, nie je rozhodujúca otázka charakteru procesného postavenie žalobcu v súdnom prieskume, ale postavenie žalobcu ako účastníka konania, ktoré mohlo mať alebo malo vplyv na základné otázky, ktoré bolo potrebné riešiť v rámci správneho konania.

57. Bez ohľadu na procesné označenie osoby v konaní je základným kritériom pre posúdenie účastníctva predovšetkým dopad účinkov postupu orgánu štátnej moci, či už súdu alebo orgánu verejnej správy, alebo jeho rozhodnutia na základné práva, ktoré má takáto osoba zaručené v ústave, alebo prostredníctvom medzinárodnej zmluvy. Vo veci je nepochybné, že podstatou sporu medzi žalobcom a žalovaným je základné právo každej osoby na súdnu ochranu v spojení s právom jednotlivca na ochranu, resp. právo na priaznivé životné prostredie s poukazom na článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru spolu s článkom 44 ods. 1 SR. V danom prípade správny súd dáva do pozornosti vymedzenie pojmu účastníctva z hľadiska medzinárodného práva, ktorý najmä predurčuje článok 2 písm. a) odporúčania Výboru ministrov Rady Európy v súdnom prieskume, správnych úkonov a SR. Podľa článku 2 písm. a) s označením prístup k súdnemu prieskumu súdny prieskum by mal byť dostupný pri najmenej fyzickým a právnickým osobám vzhľadom na správne akty, ktoré priamo ovplyvňujú ich práva a povinnosti. Členské štáty by mali byť podporované v snahe vyzistiť, či prístup k súdnemu prieskumu by nemal byť dostupný aj združeniam, či iným osobám a organizáciám oprávneným chrániť kolektívne záujmy a záujmy jednotlivých komunít. Podľa článku 7 ods. 1 veta prvá a druhá SR, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takejto zmluvy preniesť výkon časti svojich práva na Európskej spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Ako vyplýva z článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii podľa zásady lojálnej spolupráce sa Únia a členské štáty vzájomné rešpektujú a vzájomne si pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo zmlúv. Ako vyplýva z jednotlivých rozhodnutí Súdneho dvora, tento vo svojich predchádzajúcich názoroch tvrdil, že nemožno si preto predstaviť, že by bez toho, aby sa narušila účinná ochrana práva Únie v oblasti životného prostredia, bol možný taký výklad ustanovenia článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý by spôsobil praktickú nemožnosť alebo veľkú obtiažnosť výkonu práv zverených právom Únie.

58. Správny súd ďalej pri preskúmaní predmetných rozhodnutí zameral svoje preskúmanie rozhodnutí v zmysle obsahu preambuly Aarhuského dohovoru, z ktorej bezpochyby vyplývajú uvedené závery

- bod 5: zdôrazňujúc potrebu chrániť, zachovávať a zlepšovať stav životného prostredia a zabezpečovať trvalo udržateľný a z hľadiska životného prostredia bezproblémový rozvoj,

- bod 6: uznávajúc, že zodpovedajúca starostlivosť o životné prostredie je nevyhnutná na dosiahnutie blahobytu ľudstva a zabezpečenie základných ľudských práv vrátane práva na život ako taký,

- bod 7: uznávajúc tiež, že každý človek má právo na život v životnom prostredí, ktoré je primerané na zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu, a súčasne je povinnosťou každého, jednotlivo aj spoločne s inými, chrániť a zlepšovať životné prostredie v prospech súčasných i budúcich generácií,

- bod 8: uznávajúc, že zlepšený prístup k informáciám a účasť verejnosti na rozhodovacom procese v otázkach životného prostredia posilňujú kvalitu a následné uplatňovanie rozhodnutí, prispievajú k enviromentálnemu povedomiu obyvateľstva, dávajú verejnosti možnosť vyjadriť svoje záujmy a umožňujú orgánom verejnej moci náležite tieto záujmy zohľadniť.,

- bod 10: s cieľom podporiť zodpovednosť a transparentnosť rozhodovania a posilniť verejnú podporu rozhodnutí týkajúcich sa životného prostredia,

- bod 17: zohľadňujúc to, že pre verejnosť vrátane organizácií musia byť prístupné účinné súdne mechanizmy tak, aby boli chránené ich zákonné záujmy a dodržiavané právne normy... a ako vyplýva z uvedených definícii preambuly je nepochybné, že cieľom týchto ustanovení Aarhuského dohovoru, hoci sú formulované všeobecne, je umožniť zabezpečiť účinnú ochranu životného prostredia.

Aj toto vyzdvihol Súdny dvor v citovanom rozsudku C-243/2015 z 08.11.2016.

59. Správny súd ďalej poukazuje na definíciu uvedenú v , čo sa týka zainteresovanej verejnosti. Ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a) podať žalobcu podľa , podať žalobu proti nečinnosti podľa , podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa .

60. Podľa , zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov. Uvedené ustanovenie však nespĺňa postavenie účastníka konania v správnom konaní tak, ako to mal na mysli žalobca v predmetnej žalobe.

61. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-243/15 bod 55 bezpochyby vyplýva, že pokiaľ ide o uvedené právo na účinný prostriedok nápravy, je potrebné uviesť, že článok 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru priznáva právo podať žalobu organizáciám na ochranu životného prostredia, ktoré spĺňajú požiadavky upravené v článku 2 ods. 5 Dohovoru, čo platí pre LZ, keďže žaloba smeruje proti rozhodnutiu patriacemu do pôsobnosti uvedeného článku 9 ods. 2. Z bodu 56 citovaného rozsudku vyplýva, že rozhodnutia prijaté príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v rámci článku 6 ods. , či už sa týkajú žiadosti o účasť na konaní o vydanie súhlasu, posúdenia nevyhnutnosti enviromentálneho posudzovania vplyvov plánu alebo projektu na chránené územie, alebo vhodnosti záverov vyvodených z takéhoto posudzovania, pokiaľ ide o riziká takéhoto projektu, alebo vplyvu na integritu takéhoto územia, a či už sú samostatné, alebo súčasťou rozhodnutia o vydaní súhlasu, sú rozhodnutiami patriacimi do pôsobnosti článku 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru. Bod 57 - ako totiž v podstate uviedla generálna advokátka v bode 80 svojich návrhov, na rozhodnutiach prijaté vnútroštátnymi orgánmi patriace do pôsobnosti článku 6 ods. , ktoré sa netýkajú činnosti menovaných v prílohe I. Aarhuského dohovoru, sa vzťahuje článok 6 ods. 1 písm. b) tohto Dohovoru a patria teda do pôsobnosti článku 9 ods. 2 tohto Dohovoru, pokiaľ tieto rozhodnutia obsahujú posúdenie príslušných vnútroštátnych orgánov predchádzajúce akémukoľvek súhlasu s činnosťou, či táto činnosť a okolnosti daného prípadu môže mať významný vplyv na životné prostredie. Bod 58 - z článku 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru pri tom vyplýva, že toto ustanovenie ohraničuje voľnú úvahu, ktorú majú členské štáty pri určení spôsobov prostriedkov nápravy, ktoré tam sú uvedené, keďže jeho cieľom je priznať dotknutej verejnosti, ktorá zahŕňa organizácie na ochranu životného prostredia spĺňajúce požiadavky stanovené v článku 2 ods. 5 tohto Dohovoru „široký prístup k spravodlivosti“ zmenenej a doplnenej Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26.mája 2003, ktorá preberá takmer doslovné znenie článku 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, rozsudok zo 16. apríla 2015, Grubec C-570/13.

62. Správny súd ďalej pri posudzovaní a preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov poukazuje na to, že pokiaľ hovoríme o životnom prostredí, potom máme na mysli všetko, čo na Zemi obklopuje a najmä po stránke biologickej stability ovplyvňuje prirodzené podmienky života človeka spolu s existenciou rozmanitých druhov organizmov. Je nepochybné, že predovšetkým pod pojmom životné prostredie je nutné mať na pamäti jeho zložkovú definíciu uvedenú v , že tzv. zložkami životného prostredia sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy. Samotný zákon o životnom prostredí bol zákonodarcom prijatý pri zdôraznení práva na priaznivé životné prostredie, ako jedného zo základných práv človeka zakotvených aj v našej . Ak však hovoríme o životnom prostredí, nehovoríme o podmienkach, ktoré robia život jednotlivca alebo spoločnosti znesiteľnejším, lepším alebo technicky komfortnejším, ale hovoríme o neopakovateľnom a nenahraditeľnom stave, bez ktorého by život jednotlivca nebol možný takmer, respektíve vôbec. Potom má právo na priaznivé životné prostredie, nie je možné nazerať ako na typické subjektívne právo jednotlivca, ktorého sa môže človek v rámci svojej právnej subjektivity dovolávať a na jeho základe si niečo, to znamená samotné životné prostredie, nárokovať, respektívne prisvojovať alebo požadovať. Vzhľadom na bezprostrednú odozvu dopadu negatívnych ľudských činností na životné prostredie ako celok, ktoré neakceptuje ani štátnu suverenitu, ani hranice štátov, ani normatívne zákazy a príkazy, je to trvalé beneficium, respektíve trvalý kolektívny záujem, ktorý najmä vo vzťahu k občanom v zmysle právno-filozofickej teórie spoločenskej zmluvy z konca 18. storočia priamo zaťažuje štát v prenesenom slova zmysle, obdobne ako právo bez vojnového nebezpečenstva alebo životu

nebezpečných chorôb a ktoré musí existovať bez toho, aby jednotlivec chcel, mohol, alebo s jeho existenciou spojenú vôľu prejaviť mal. Vzhľadom na prirodzenú vzájomnú závislosť človeka a ostatných organizmov nachádzajúcich sa v prírode a to najmä v krajine a s uvedomením si povinnosti vyvažovať právo človeka pretvárať prírodu v súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja, nemôže ani správny súd prehliadnuť základné smerovanie z jednotlivcov združených za účelom naplnenia svojho základného práva na priaznivé životné prostredie a tým je aj občianske združenie žalobcu, ktorý dal za základ existencie svojho združenia a v tomto konaní aj uvedené prezentuje - ochranu životného prostredia.

63. Je teda bezpochyby, že komunitárne právo prostredníctvom Smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, najmä jeho článku 16 ods. 1 o biotopoch stanovuje: „Za predpokladu, že neexistuje uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochranu populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu, členské štáty môžu udeliť výnimku zo systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe č. IV. písm. a), to znamená najmä zo zákazu všetkých foriem úmyselného odchytávania alebo usmrcovania týchto druhov vo voľnej prírode.“ Z uvedeného je nepochybné, že vzhľadom aj na niektoré ďalšie medzinárodnoprávne dokumenty, ako aj na niektoré právne akty EÚ sa pri procesoch posudzovania vplyvov zámerov činnosti na životné prostredie verejnosťou realizuje základné právo na informácie o životnom prostredí, a preto je nutné pri uvedenom posudzovaní vziať do úvahy aj to, že zmyslom tohto základného práva jednotlivca, či už skupiny, je znášať spoluzodpovednosť za zachovanie priaznivého stupňa životného prostredia a tiež sa spolupodieľať na kontrole krokov, ktoré tento stav životného prostredia nielen v súčasnosti, ale aj v budúcnosti môžu reálne ovplyvniť.

64. Správny súd ďalej argumentuje tým, že podľa článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru platí, že navyše, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. Vzhľadom na tieto závery je celkom logické konštatovanie, že Slovenská republika okrem iného prevzala na seba medzinárodný záväzok zabezpečiť v zmysle článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru prístup verejnosti k správnym a súdnym konania a pokiaľ zákonná alebo výkonná moc nevykoná príslušné normotvorné, resp. záväzné kroky k vytvoreniu vhodných podmienok k implementácii tohto subjektívneho práva jednotlivca v slovenskom Správnom poriadku, potom súdna moc na základe ústavného kritéria prednosti komunitárneho práva s poukazom na SR a zásady lojálnej spolupráce článok 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a rešpektovania princípu právneho štátu uvedeného v článku 1 ods. 1 SR musí v prípade jednotlivca dovolávajúceho v konkrétnej prejednávanej veci na právo prístupu verejnosti k správnym a súdnym konaniam, toto právo mu v individuálnej veci priznať. Uvedená myšlienka zabezpečenia procesného postupu verejnosti ku konaniach a ich nezastupiteľnej úlohy, ako už bolo skôr uvedené, je už zdôraznená v 7 a 8 recitálu preambule k Aarhuskému dohovoru, kde je jednoznačne uvedené, že každá zmluvná strana, to znamená aj Slovenská republika v zmysle svojho záväzku ako signatára zmluvy uznávajúc tiež, že každý človek má právo na život v životnom prostredí, ktoré je primerané na zachovanie jeho zdravia a dosiahnutého blahobytu a súčasne je povinnosťou každého, jednotlivo aj spoločne s inými, chrániť a zlepšovať životné prostredie v prospech súčasných i budúcich generácií a s ohľadom na to, že na zabezpečenie tohto práva na splnenie tejto povinnosti občania musia mať prístup k informáciám, musia mať právo podieľať sa na rozhodovacom procese a musia mať prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a v tomto smere uznávajúc, že občania môžu potrebovať pomoc pri vykonávaní svojich práv, je potrebné v procese transpozície tohto práva do slovenského Správneho poriadku implementovať s odkazom na existujúce nepriame formy právnej ochrany, napr. procesné podania na prokuratúru, resp. verejného ochrancu, ktoré síce môžu smerovať aj k vyvolaniu súdneho konania, avšak je nutné poukázať na aplikáciu článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru pred úpravou procesného postavenia žalobcu ako združenia s právnou subjektivitou podľa Zákona o lesoch, ktorá je v tomto prípade podľa správneho súdu nedostatočná. Na základe uvedeného výkladu procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správnej žaloby, sa v čo najväčšej možnej miere zohľadnenia cieľu článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ako aj cieľov účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných komunitárnym právom za účelom, aby organizácia na ochranu životného prostredia, akou nepochybne žalobca je, mohla v súdnom prieskume napadnúť rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania,

ktoré by mohlo byť v rozpore s komunitárnym právom v oblasti životného prostredia. Správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal nielen zo záverov rozsudku ESD C-243/2015, ale aj s judikatúry NS SR (rozsudok ).

65. Na základe uvedeného správny súd bezpochyby dospel k záveru, že nepostačuje, aby žalobca v danom konaní mal postavenie zúčastnenej osoby, nakoľko uvedené oprávnenia v zmysle ustanovenia je v danom prípade nezlučiteľné s oprávnením žalobcu a podľa správneho súdu nedostačujúce. Na základe medzinárodnej úpravy postavenia účastníka konania s poukazom na citované články Aarhuského dohovoru, ak aj Smernice o biotopoch, správny súd dospel k záveru, že dôvody uvedené v žalobe žalobcu boli spôsobilé na zrušenie rozhodnutí tak žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie s poukazom na vyššie citované ustanovenia tak článkov Aarhuského dohovoru, ako aj Smernice o biotopoch, ako aj Správneho poriadku, zákona o lesoch, ako aj , podľa ktorého v danom prípade správny súd postupoval. Na základe uvedených skutočností preto správny súd žalobou napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému podľa z dôvodu, že rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.

66. Správny súd ďalej rozhodol o trovách konaniach v zmysle § 167 ods. 1 a nasledujúcich ustanovení z dôvodu, že žalobca mal v konaní úspech, priznal žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšším súdnym úradníkom.

67. Správny súd v senáte rozhodol v pomere hlasov 3.0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu ( v spojení s )..

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno zmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.