Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/580/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa U. - Z., s.r.o. so sídlom G., B. I. 8, H. XX XXX XXX zastúpeného X.. H. Q., advokátom so sídlom G., Z. XX proti odporcovi H.. P. D., bytom K. XXX, zastúpenému X.. P. P., advokát spol. s.r.o., V. O., B. XXX/X, H. XX XXX XX, o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku R. súdu Považská Bystrica zo dňa 28. apríla 2014 č. k. -213 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd prvým rozsudkom danej veci uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 8.596,04 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.08.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 1.729,32 eur, k rukám zástupcu navrhovateľa s poukazom na ust. § 558 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 8.596,06 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 01.08.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že odporca pracoval u navrhovateľa ako riaditeľ od 01.06.2008, pracovný pomer skončil dohodou dňa 30.06.2010. Dňa 21.06.2010 uzavrel navrhovateľ a odporca dohodu o uznaní a splatnosti dlhu, na základe ktorej sa odporca zaviazal vrátiť navrhovateľovi neoprávnene vyplatenú mzdu za obdobie od 01.01.2009 do 31.03.2010 vo výške 9.377,50 eur, najneskôr do 12-tich mesiacov tak, že mu bude mesačne znížená mzda, na ktorú má nárok v súlade s platnou pracovnou zmluvou a platnou mzdovou smernicou o 1/12-inu dlhu. V rovnaký deň uzavrel navrhovateľ s odporcom Dodatok č. 1 k Dohode o uznaní a splatnosti dlhu, v ktorom je uvedené, že vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi došlo k dohode o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.06.2010, odporca sa zaväzuje zaplatiť navrhovateľovi sumu 9.377,50 eur do 31.07.2010. Dňa 10.08.2010 odporca požiadal navrhovateľa o predĺženie lehoty na splatenie dlhu do 30.06.2011, ktorému návrhu navrhovateľ vyhovel, vypracoval Dodatok č. 2 k Dohode o uznaní splatnosti dlhu, ktorý odporca nepodpísal. Odporca sa v konaní bránil tým, že nebol konateľom ani spoločníkom navrhovateľa, nemohol rozhodovať o svojej mzde a jej pohyblivej zložke, ktoré schválilo valné zhromaždenie ako najvyšší orgán navrhovateľa bez pripomienok. Z doplneného dokazovania výsluchom konateľky navrhovateľa znaleckého posudku H. č. 15/2013 a výsluchu znalkyne dospel okresný súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Znalkyňa v písomne vyhotovenom posudku a na súdnom pojednávaní uviedla, že podľa mzdovej smernice navrhovateľa sa mzda u odporcu delila na pevnú a pohyblivú časť, pohyblivá časť sa

delila na variabilnú časť a odmeny. Odmeny boli odporcovi priznávané ročne, mimoriadne a kvartálne. Podľa preskúmateľných parametrov, ktoré boli znalkyni poskytnuté ustálila, že za žalované obdobie bolo odporcovi preukázateľne vyplatená najviac najmenej suma 8.858,17 eur. K vyplateniu tejto sumy došlo tým, že odporca a jeho spolupracovníci úmyselne skreslili dosiahnuté hospodárske výsledky navrhovateľa za uvedené obdobie, čo malo za následok vyplatenie pohyblivej čiastky mzdy v rozpore so mzdovou smernicou. Okresný súd preto dospel k záveru, že sumu 8.858,17 eur získal odporca za žalované obdobie bez právneho dôvodu nakoľko podľa mzdovej smernice na vyplatenie tejto sumy nemal právo. Sám odporca inicioval skreslenie hospodárskeho výsledku, ktorý mal za následok priznanie uvedenej sumy, o čom svedčí i jeho výpoveď. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 8.596,04 eur , ktorým návrhom bol súd viazaný. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 222 ods. l Zákonníka práce , § 3 ods. l Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.. O náhrade trov konania okresný súd vyslovil, že rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a domáhal sa aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietne a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d), písm. f) O.s.p.. Vytýkal súdu prvého stupňa, že riadne svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ žaloval čiastku 8.596,04 eur s tým, že podľa jeho výpočtu mu spôsobil ujmu 9.377,50 eur a túto čiastku na základe dohody o uznaní dlhu počas pracovného pomeru zaplatil v rozsahu 781,46 eur a preto mu zostáva zaplatiť 8.596,04 eur. Súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnosti, že za uvedené obdobie podľa mzdovej smernice mal nárok na variabilnú zložku mzdy. Zo znaleckého posudku a z výsluchu znalkyne vyplynulo, že suma 8.858,17 eur je preukázateľne suma, ktorá mu bola vyplatená naviac, pričom z tejto sumy mala byť suma 781,46 eur odpočítaná, čím zostane výsledná suma 8.076,71 eur. Napriek tomu súd prvého stupňa mu uložil povinnosť zaplatiť sumu 8.596,04 eur a preto považuje jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné a neodôvodnené. Za najpodstatnejšie považoval, že navrhovateľovi nespôsobil škodu a pokiaľ navrhovateľ upravil svoje tvrdenie tak, že sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia podľa jeho názoru nemohol naplniť skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia podľa § 222 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko nezískal majetkový prospech ani z jedného dôvodu uvedeného v citovanom zákonnom ustanovení. Tvrdil, že nárok na výplatu mu vznikol na základe dohody so zamestnávateľom v zmysle § 118 Zákonníka práce, a to na základe dohody o mzdových podmienkach, ktoré podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy podľa § 43 Zákonníka práce a mzda mu bola vyplatená v súlade s § 130 Zákonníka práce. Uviedol, že neplatnosť právneho úkonu mu nemôže byť na ujmu, pokiaľ túto nespôsobil sám. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že mu bola neprávom vyplatená mzda, čo mal spôsobiť on ,prípadne kolektívne vedenie, opakovane poukázal na mzdovú smernicu SM 011 zo dňa 01.04.2009, podľa ktorej mu bola vyplácaná mzda ako zamestnancovi s tým, že podľa bodu 6, bod 1 a bod 3 pre určenie výšky mzdy zamestnancov robia každomesačne hodnotenie ich priami nadriadení. Riaditeľa firmy každomesačne hodnotia konatelia firmy. V bode 4 sa uvádza že navrhovanie a schvaľovanie mesačných miezd pre jednotlivé kategórie je dané princípom vyšší schvaľuje a podpisuje príslušný výkaz služobne podriadenému zamestnancovi v zmysle platnej organizačnej štruktúry. V bode 5 hodnotiaceho princípu sa jednoznačne stanovilo, že pre body 2 a 3 tohto odst. platí princíp, že návrhy výplat riaditeľov úsekov a výplat riaditeľa spoločnosti sa v elektronickej forme posielajú na pripomienkovanie spoločníkom firmy. V bode 11 variabilná zložka mesačnej mzdy, bod 4 je stanovené, že variabilnú zložku mesačnej mzdy riaditeľa firmy každomesačne hodnotia konatelia firmy, pričom príslušný mzdový výkaz podpisuje spoločník G. Z uvedeného je zrejme, že sa nemohol obohatiť z neplatného právneho úkonu, pretože úkony konateľa a spoločníkov doteraz nikto nevyhlásil za neplatné ohľadne schválenia jeho variabilnej zložky mzdy. Nenastal ani dôvod, že plnenie bolo z právneho dôvodu, ktorý odpadol a nenastal ani dôvod, že bol získaný majetkový prospech z nepoctivých majetkových zdrojov, čo sa považuje, že tento prospech bol získaný v rozpore s dobrými mravmi neoprávneným používaním cudzej veci trestnou činnosťou a podobne. Ani jeden dôvod nenastal, keďže žalovaná suma bola vyplatená na základe platnej dohody so zamestnávateľom o mzde, ktorá bola schválená, ktorú dohodu doposiaľ nikto nenapadol a nezrušil. Z tohto dôvodu považuje nárok navrhovateľa za nedôvodný. Ďalej uviedol, že v záujme udržania funkcie riaditeľa podpísal dohodu o uznaní zo dňa 21.06.2010 a nakoniec bol s ním skončený pracovný pomer, hoci predpokladal, že sa tak nestane. Preto sa bráni v tomto súdnom konaní a je presvedčený, že jeho obrana je v súlade s právom a je dôvodná.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Za nesporné medzi účastníkmi považoval, že odporca podľa

pracovnej zmluvy zo dňa 28.05.2008 bol u neho zamestnaný vo vrcholovej manažérskej funkcii ako riaditeľ spoločnosti a z titulu svojej funkcie bol členom ekonomickej komisie ustanovenej zamestnávateľom, ktorá hodnotila plnenie jednotlivých merateľných ekonomických ukazovateľov, vyplývajúci zo mzdovej smernice navrhovateľa za účelom stanovenia výšky variabilnej zložky mzdy jednotlivých zamestnancov vrátane odporcu, ktorá tvorila 45 % z jeho príjmov. Merateľné hodnotiace ukazovatele sa vyhodnotili vždy voči aktuálnemu finančnému plánu spoločnosti, pričom v rozhodnom období došlo úmyselným konaním členov komisie k nesprávnemu vyhodnoteniu jednotlivých ukazovateľov v rozpore so mzdovou smernicou, pričom ukazovatele, ktoré neboli splnené boli vyhodnotené ako splnené na 100% resp. 50% , čím došlo u odporcu ako i u ďalších členov komisie k získaniu bezdôvodného obohatenia, nakoľko odporca vedel a musel vedieť a predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené. Celková výška bezdôvodného obohatenia vyčíslená v znaleckom posudku znalkyne Ing. Q. S. v prípade odporcu predstavovala sumu 12.046,83 eur. Všetci zamestnanci navrhovateľa s výnimkou odporcu neoprávnené vyplatené mzdy vrátili. Dňa 21.06.2010 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá dohoda o uznaní a splatnosti dlhu, na základe ktorej sa odporca zaviazal neoprávnené vyplatenú mzdu vrátiť, ktorú dohodu možno vzhľadom na jej obsah považovať za dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 20 Zákonníka práce nakoľko podľa bodu 3 citovanej dohody udelil odporca navrhovateľovi súhlas so zrážkami zo mzdy a táto dohoda mala charakter zabezpečovacieho prostriedku na splatenie záväzku odporcu. Odporca v predmetnej dohode svoj dlh voči navrhovateľovi uznal, pričom uznanie dlhu nie je prostriedkom k zabezpečenia úhrady záväzku ale jednostranným právnym úkonom potvrdzujúcim existenciu dlhu a jeho oprávnenosť. Nakoľko neupravuje inštitút uznania dlhu v zmysle § 1 ods. 4 Zákonníka práce je práve na uznanie dlhu nevyhnutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uvedený úkon - dohodu zo dňa 21.06.2010 je potrebné považovať za platný právny úkon v súlade s ust. § 15 Zákonníka práce. Poukázal na vyjadrenie odporcu na pojednávaní dňa 24.01.2011, v ktorom uviedol okrem iného, že si bol vedomý toho, že mu bola neoprávnene vyplatená mzda asi v takej výške ako v uznaní dlhu uznal. Poukázal na znenie ust. § 222 ods. 2 Zákonníka práce. K námietke odporcu týkajúcej sa výšky bezdôvodného obohatenia uviedol, že napriek tomu, že spôsob výpočtu hodnotiaceho kritéria nebol v smernici striktne popísaný, odporcovi ako riaditeľovi spoločnosti musel byť spôsob hodnotenia uvedeného ukazovateľa nepopierateľne jasný a nespochybniteľný, nakoľko práce naviac boli bežnou súčasťou zmluvnej agendy, ktorú zabezpečoval odporca. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potrebné potvrdiť ako vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Odvolaním proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len dôvodmi taxatívne uvedenými pod písmenom a) až f) citovaného zákonného ustanovenia.

V preskúmavanej veci odporca uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 132 O.s.p.. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 132 až § 135 O.s.p.. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo

spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ust. § 132 a nasl. O.s.p. a správne aplikoval predpisy hmotného práva. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané a navrhovateľom ani v odvolaní tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.

V danej veci odvolací súd považoval za nesporné, že počas trvania pracovného pomeru odporcu u navrhovateľa došlo k vyplateniu variabilnej zložky mzdy odporcovi, ktorej vyplatenie bolo bez akýchkoľvek pochybností bezdôvodným obohatením odporcu , nakoľko odporca získal majetkový prospech úmyselným skresľovaním hospodárskych výsledkov navrhovateľa , ktoré boli ukazovateľom pre určenie výšky variabilnej zložky jeho mzdy. Sám odporca pri svojom výsluchu ako účastník konania dňa 24.01.2011 uviedol, že „ Bol som si vedomý toho , že mi bola neoprávnene vyplatená mzda asi v takej výške ako som v uznaní dlhu uznal „ , t.j. vo výške 9.377,50 eur. Zo znaleckého posudku súdnej znalkyne z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo a personalistika Ing. Q. S. č. XX/XX a príloh k tomuto posudku vyplynulo, že v rozhodnom období bola odporcovi vyplatená variabilná mzda a kvartálne odmeny naviac vo výške 12.046,93 eur. V tejto sume je zahrnutá i suma 3.111,73 eur a suma 77,03 eur, ktoré vypočítal zamestnávateľ a ktoré sú znalkyňou nepreskúmateľné. Z dohody o uznaní dlhu uzavretej medzi účastníkmi vyplynulo, že výška neoprávnenej mzdy pre odporcu stanovenej navrhovateľom predstavovala sumu 9.377,50 eur za obdobie od 01.01.2009 do 31.03.2010, ktorú sa odporca zaviazal navrhovateľovi zaplatiť formou dohody o zrážkach zo mzdy.

V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a v § 120 ods. 1 prvej vety O.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Odporca nie je subjektom občianskeho súdneho konania, ktorého by sa dôkazné bremeno netýkalo a v prípade, že navrhovateľ svoje dôkazné bremeno unesie a preukáže svoje tvrdenia o výške bezdôvodného obohatenia, ktoré odporca spochybňuje svojimi tvrdeniami je jeho úlohou a dôkazným bremenom preukázať svoje tvrdenia a predložiť na svoje tvrdenia dôkaz. Právna teória hovorí o tzv. prenášaní dôkazného bremena.

Pokiaľ teda navrhovateľ dohodou o uznaní a splatnosti dlhu zo dňa 21.06.2010, ktorej súčasťou je i dohoda o zrážkach zo mzdy , znaleckým dokazovaním súdnou znalkyňou z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo a personalistika Ing. Q. S. a samotnou výpoveďou odporcu preukázal skutočnosť, že odporcovi bola v rozhodnom období ( 02/2009 až 03/2010) neoprávnene vyplatená variabilná zložka mzdy ( odporca mal vedomosť o tejto skutočnosti) , čím došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu minimálne v žalovanej výške, bolo na odporcovi preukázať svoje tvrdenia, že k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane nedošlo resp. , že výška bezdôvodného obohatenia požadovaná navrhovateľom nie je správna. Pokiaľ odporca svoje dôkazné bremeno nesplnil, neoznačil a nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nesplnil si svoju procesnú povinnosť preukázať svoje tvrdenie , následkom čoho je neunesenie dôkazného bremena a jeho neúspech v tomto súdnom konaní.

Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. daný nebol.

Odvolací dôvod, uplatnený odporcom podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., spočíva v mylnej aplikácii (výkladu) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavanie procesných predpisov upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej.

V danej veci okresný súd aplikoval ustanovenia hmotného práva - § 222 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce.

Podľa § 222 ods. 1 Zákonníka práce ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa, alebo ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca musí obohatenie vydať.

Podľa § 222 ods. 2 Zákonníka práce bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplateného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 222 ods.6 Zákonníka práce vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

Zásadnou podmienku aplikácie citovanej právnej úpravy je, aby bol neoprávnený majetkový prospech získaný z plnení na základe existujúceho pracovnoprávneho vzťahu medzi subjektmi v postavení zamestnanca a zamestnávateľa, čo je prípad danej veci. Právny inštitút bezdôvodného obohatenia a jeho aplikácia pracovnoprávnych vzťahov ma vo vzťahu k právnej úprave zodpovednosti za škodu v pracovnom práve subsidiárnu povahu. Použitie ustanovení o bezdôvodnom obohatení nastupuje až vtedy, kedy nie je možné založiť konkrétny druh pracovnoprávnej zodpovednosti za škodu.

Odvolací súd zdôrazňuje, že právne posúdenie veci je vždy vecou súdu, ktorý nie je viazaný právnym posúdením veci účastníkmi konania.

Odvolací súd je toho názoru, že v danej veci na strane odporcu došlo k získaniu majetkového prospechu z nepoctivých zdrojov, ktorým sa vo všeobecnosti považuje majetkový prospech získaný činnosťou, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi , t.j. so zásadami bežného občianskeho a spoločenského správania sa. Činnosť odporcu, ktorý sa spolupodieľal na úmyselnom skresľovaní hospodárskych výsledkov navrhovateľa , ktoré boli ukazovateľom pre určenie výšky variabilnej zložky jeho mzdy, nepochybne takouto činnosťou je . Odporca si bol vedomý, že variabilná zložka mzdy mu bola neoprávnene vyplatená.

Pokiaľ súd prvého stupňa danú vec posúdil podľa ust. § 222 Zákonníka práce bolo jeho právne posúdenie v danej veci správne.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) daný nebol.

Pokiaľ odvolateľ namietal nezrozumiteľnosť, neúplnosť, nespravodlivosť, či nepresvedčivosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, krajský súd k tomu uvádza, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nesporne patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, ani Európskeho súdu pre ľudské práva však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. -30, , uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ). Ako tiež vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. ).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že pokiaľ odporca vytýkal súdu prvého stupňa nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. , je možné

jeho argumentu čiastočne prisvedčiť. Tento nedostatok však nemá za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd považoval v danej veci za významné, že uvedený spor prebieha medzi účastníkmi konania už od roku 2010 a v záujme hospodárnosti konania bol toho názoru, že nie je dôvodné opätovné zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa, keď z obsahu spisu a vykonaných dôkazov, ktoré súd prvého stupňa oboznámil na pojednávaní jednoznačne vyplynulo, že návrh navrhovateľa bol dôvodný. Pokiaľ okresný súd uviedol, čoho sa navrhovateľ domáhal, z akých dôvodov, ako sa vyjadril odporca, z akých dôkazov vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a to aj akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, nie je možné ustáliť, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa vrátane trov odvolacieho konania a to podľa § 224 ods. 4 O.s.p., nakoľko vo svojom rozsudku vyslovil s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p., že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté v pomere 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .