Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_27Ek-1557-2022.pdf
PDF · 102.88 KB
Case nature
Subarea
27Ek/1557/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: DREVOŠINDEL FI, s.r.o., Klinec II. 215/29, 029 43 Zubrohlava, IČO: 36 377 317, zast.: Igor Palider, Klinec II. 215/29, 029 43 Zubrohlava, IČO:37 801 635, proti povinnému: C. Š., A.: X.XX.XXXX, XX/XX, XXX XX E. F., N..: JUDr. Jozef Polák, advokát, Aleja Slobody 1890/50, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 37 981 765, o vymoženie 3 641,49 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Margita Rojčeková, so sídlom exekútorského úradu A. Kmeťa 11, 01001 Žilina, IČO: 37 799 622, pod sp. zn. B. XXX/XXXX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Povinný voči oprávnenému n e m á nárok na náhradu trov konania.
III. Oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania vo výške 92,62 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08.06.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 3 641,49 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu
- Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.: XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 18.05.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.06.2022 a vykonateľnosť dňa 07.06.2022 (ďalej len „exekučné tituly“).
2. Dňa 13.06.2022 bolo súdu doručené podanie z elektronickej schránky oprávneného nazvané ako „Späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie“, podané v mene oprávneného (spoločnosti) prostredníctvom jedného z jej konateľov - C. Š., ktorý v konaní pred exekučným súdom vystupuje zároveň ako povinný, a ktorým vzal návrh na vykonanie exekúcie v celom rozsahu späť.
3. V ten istý deň (dňa 13.06.2022) bolo súdu doručené podanie z elektronickej schránky oprávneného prostredníctvom konateľa P.. G. F. nazvané ako „Iné podanie - Žiadosť o pokračovanie v exekučnom konaní a výzva na neprihliadanie na podania autorizované pánom C. Š.S., v ktorom druhý z konateľov spoločnosti (oprávneného) a zároveň spoločník, ktorý sa v mene spoločnosti domáha vymoženia pohľadávky priznanej exekučným titulom, súd požiadal, aby exekučný súd nepriznal sledovaný účinok pokusu o späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko v mene oprávneného konala osoba, ktorá je zároveň povinným. Zároveň uviedol, že vykonateľná pohľadávka nebola doteraz uhradená.
4. Exekučný súd uznesením zo dňa 30.06.2022 sp. zn.: XXEk/ XXXX/XXXX o späťvzatí návrhu na vykonanie exekúcie rozhodol tak, že späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie neprepustil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2022.
5. Poverením zo dňa 06.07.2022 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Margita Rojčeková, so sídlom exekútorského úradu A. Kmeťa 11, 01001 Žilina, IČO: 37 799 622 (ďalej len „súdny exekútor“).
6. Súdny exekútor dňa 18.07.2022 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie, doručený poverenému súdnemu exekútorovi právnym zástupcom povinného dňa 14.07.2022. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 25.07.2022. Súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.
7. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol a exekúciu navrhol zastaviť z dôvodu, že pohľadávku vo výške 3 641,49 Eur vymáhanú v tomto exekučnom konaní mal v celom rozsahu uhradiť dňa 06.06.2022 do pokladne spoločnosti DREVOŠINDEL FI, s.r.o. (oprávnený). Súčasťou návrhu povinného na zastavenie exekúcie bolo „Potvrdenie“ obchodnej spoločnosti DREVOŠINDEL FI, s.r.o. (oprávnený), že dňa 06.06.2022 prijala od povinného do pokladne spoločnosti sumu 3.641,49 Eur titulom právoplatného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 18.05.2022, podpísané povinným konajúcim v mene spoločnosti ako konateľ a príjmový pokladničný doklad zo dňa 06.06.2022 firmy/spoločnosti (oprávneného) o prijatí sumy vo výške 3 641,49 Eur za účelom úhrady trov podľa exekučného titulu vyhotovený povinným a ním zároveň podpísaný.
8. Poverený súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol, aby súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a povinného zaviazal k náhrade trov konania v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnený totiž vyhlásil, že povinný pohľadávku doteraz neuhradil. Podľa názoru oprávneného obsahuje exekučný titul jasný príkaz, že dlžná suma má byť uhradená k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Advokát predstavuje platobné miesto, kam mali byť finančné prostriedky poukázané. Ak teda povinný tvrdí, že plnil priamo k rukám oprávnenej spoločnosti (a teda samému sebe ako konateľovi), takéto plnenie nedisponovalo atribútom riadneho plnenia podľa § 559 ods. 2 občianskeho zákonníka nakoľko plnenie nebolo splnené na určenom platobnom mieste. Z uvedeného teda vyplýva, že nedošlo k riadnemu splneniu dlhu ani k zániku vymáhaného nároku. Je výlučne na povinnom, aby uniesol dôkazné bremeno, že došlo k zániku vymáhaného nároku. Povinný zamýšľal zánik pohľadávky preukázať potvrdením spoločnosti DREVOŠINDEL FI,s.r.o. (oprávneného) zo dňa 6.6.2022 a neočíslovaným príjmovým dokladom zo dňa 6.6.2022. Oba uvedené dôkazy však vyhotovil a podpísal sám povinný, ktorý je zároveň konateľom oprávneného. Oprávnený však zastáva názor, že povinný v danom prípade nemohol zatupovať oprávneného a nemohol ani prijať finančné plnenie ani vyhotoviť potvrdenie o zaplatení uvedeného plnenia, nakoľko záujmy oprávneného a záujem povinného sú v príkrom rozpore. Už len samotné označenie subjektov v exekučnom konaní, kde na strane oprávneného vystupuje spoločnosť DREVOŠIDNEL FI, s.r.o. a na protistrane povinný C.B. Š. absolútne vylučuje povinného, aby v mene oprávneného realizoval akékoľvek úkony smerujúce k prijatiu plnenia, ktoré je povinný ako osoba voči ktorej smeruje exekúcia sám uhradiť. Vzhľadom na konflikt záujmov na strane povinného teda oprávnený žiada, aby súd neprihliadal na listiny, ktoré povinný vyhotovuje vo svoj prospech v mene oprávneného. Oprávnený v ďalšom poukázal na skutočnosť, že exekučný titul vznikol na podklade súdneho konania, ktoré sa viedlo pre spreneveru majetku oprávneného, ktorého sa dopustil povinný, pričom proti povinnému sa za uvedené skutky má viesť trestné konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie v celkovej výške 92,62 Eur vrátane DPH, a to za jeden úkon právnej služby.
9. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie, k návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa nevyjadril.
10. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
13. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
14. Podľa § 61l odsek 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
15. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
16. Súd si nedovolí opomenúť skutočnosť, že povinný sa ako (pôvodne) konateľ spoločnosti, teda v spoločenskom postavení inom v akom vystupuje ako povinný v konaní pred exekučným súdom, už skôr pokúsil vyvolať zastavenie exekúcie, resp. exekučného konania spaťvzatím návrhu na vykonanie exekúcie, o ktorom rozhodol exekučný súd uznesením dňa 30.06.2022 sp. zn.: XXEkXXXX/XXXX, kedy späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie nepripustil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2022. Nosným argumentom súdu v predmetnom uznesení bolo uplatnenie ust. § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka zamedzujúcemu tomu, aby konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti vo veciach, ktoré sa ho priamo dotýkajú, pokračoval vo svojej deštruktívnej činnosti a odvolával podania v mene spoločnosti v prípade, kedy dochádza v jej rámci k vnútorným rozporom a odňal tak zamýšľaný účinok právnym úkonom svojou „zlomyseľnou“ činnosťou. Použitím základných logických výkladových metód možno spoľahlivo dospieť k záveru, že ak súd nepriznal zamýšľané právne účinky procesnej snahe povinného o späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie, nemožno očakávať, že prizná právne účinky snahe povinného vyvolať hmotnoprávny zánik pohľadávky oprávneného ako takej (Argumentum a minori ad maius), a to ešte väčšmi (a fortiori) v situácii, kedy má súd z obsahovo rozsiahleho spisového materiálu a podaní účastníkov konania vyčerpávajúcim spôsobom opisujúcu situáciu v spoločnosti za ustálené, že záujmy konateľov spoločnosti, resp. záujmy spoločnosti a jej konateľa (povinného) sa v značnej miere rozchádzajú. Súdu je tak zrejmé, že povinný sa svojim konaním účelovo snaží vyhnúť plneniu pohľadávky oprávneného. Bez ohľadu na vyššie uvedené súd pristúpil k posúdeniu dôkazov predložených povinným odôvodňujúcich zastavenie exekúcie.
17. V prvom rade súd uvádza, že posúdením návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa obsahu dospel k záveru, že povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Súd konštatuje, že dôvod zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku spočíva v tom, že po vzniku exekučného titulu a súčasne pred samotným začatím exekučného konania došlo k takým skutočnostiam, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Príkladom súd uvádza, že ako právne dôvody zániku záväzku, ktoré prichádzajú po vzniku exekučného titulu do úvahy, sú splnenie dlhu (solutio), dohoda o nahradení záväzku novým záväzkom (privatívna novácia), dohoda o odpustení dlhu, splynutie práva a povinnosti (confusio) a iné. Zastavenie exekúcie súdom uznesením z dôvodu zániku vymáhanej pohľadávky (v prejednávanom prípade z dôvodu jej údajného splnenia) je tak v zásade možné iba v prípade, ak bola pohľadávka uhradená, resp. zanikla pred začatím exekučného konania. Uhradenie pohľadávky alebo jej časti v rámci exekúcie sa totiž považuje za jej (čiastočné) vymoženie
pod donucovacou mocou štátu v rámci núteného výkonu rozhodnutia. Plnenie po začatí exekúcie totiž spôsobuje ipso facto zastavenie exekúcie, a to priamo zo zákona, avšak len za predpokladu, že povinný uhradí celú vymáhanú pohľadávku, vrátane trov exekučného konania. Po začatí exekúcie tak zákon uprednostňuje uhrádzanie pohľadávky priamo súdnemu exekútorovi, aj keď táto povinnosť expressis verbis nie je výlučná a povinný môže plniť aj oprávnenému.
18. Splnenie dlhu je jeden z najčastejších a najprirodzenejších spôsobov zániku záväzku. Ako jeden zo spôsobov zániku záväzkoprávnych vzťahov (a teda zániku pohľadávky ako takej) však vyžaduje kumulatívne naplnenie viacerých podmienok. Tie svoje normatívne vyjadrenie nachádzajú v ust. § 559 a nasl. Občianskeho zákonníka a dávajú odpoveď na otázky ako je: kto má plniť; komu sa má plniť; kedy plniť treba; kde sa má tak uskutočniť, čo má byť predmetom plnenia a akým spôsobom sa plniť má, aby dlh zanikol. V súlade s § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas. Včas je dlh splnený ak sa plní v lehote dohodnutej zmluvnými stranami, prípadne v lehote stanovenej právnym predpisov či súdom. Riadne sa plní vtedy, ak sa plní predmet pohľadávky na určenom mieste. V prejednávanom prípade je nepopierateľnou skutočnosťou, že plniť sa má oprávnenému zo strany povinného, pričom predmetom vymáhania v rámci exekúcie je peňažná pohľadávka. Na tomto mieste však považuje súd za nevyhnutné aj ustálenie povahy pohľadávky oprávneného vymáhanej v rámci exekučného konania. Exekučným titulom bola oprávnenému priznaná pohľadávka na úhradu trov konania v celkovej výške 3 641,49 Eur. Špecifickosť plnenia pohľadávky na trovách konania (vrátanie trov právneho zastúpenia) spočíva vo vopred determinovanom mieste jej plnenia, ktorým je v súlade s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku samotný advokát (právny zástupca). Uvedené sa pritom premieta (a premietlo) do rozhodnutí súdov (inak tiež do exekučných titulov) tak, ako je tomu aj v prejedávanom prípade. Povinný bol v súlade s výrokom exekučného titulu zaviazaný cit.: ...“ nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 3.641,49 Eur, a to k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
19. Dôkazom, ktorý má podľa povinného preukazovať zánik vymáhanej pohľadávky z dôvodu jej uhradenia oprávnenému (spoločnosti), je potvrdenie oprávneného (spoločnosti), že dňa 06.06.2022 prijal od povinného do pokladne spoločnosti sumu 3 641,49 Eur a príjmový pokladničný doklad, podpísaný povinným konajúcim ako konateľ spoločnosti. Súd sa neuspokojil a ani nemôže uspokojiť s jednoduchým skonštatovaním, že pohľadávka skutočne zanikla z dôvodu jej splnenia preukázaného potvrdením o prevzatí plnenia a exekúciu zastaviť. Každý konkrétny prípad je súd totiž povinný posudzovať v jeho užších a širších logických súvislostiach v súlade s objektívnymi skutkovými okolnosťami prípadu, ako aj so subjektívnym úmyslom konkrétnej osoby a vyhnúť sa tak prípadom, kedy dochádza k neobmedzenému uplatňovaniu subjektívnych práv, čím by mohlo dôjsť k prekročeniu miery spoločenskej a právnej únosnosti vyúsťujúcej do ujmy v právach iných osôb. Súd v rámci exekučného konania postupuje v súlade s materiálnym vedením sporu, kedy je oprávnený a zároveň povinný v súlade vyšetrovacím princípom zistiť nie skutkový, no skutočný stav veci.
20. Relevantné právne predpisy nestanovujú dôkazný štandard, t.j. nedávajú odpoveď na otázku, čo možno použiť ako dôkaz, vo všeobecnosti však možno vychádzať z ust. § 187 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého sa za dôkaz môže použiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Civilný sporový poriadok pritom len demonštratívnym spôsobom jednotlivé dôkazne prostriedky vymenúva. Pri hodnotení dôkazov platí princíp voľného hodnotenia dôkazov. Silu presvedčivosti dôkazu, t.z. jeho pravdivosť a relevanciu určuje súd v súlade s princípmi logiky a vnútornej konzistencie.
21. Povinný konajúci v postavení konateľa spoločnosti (oprávneného) motivovaný vyvolaním zániku pohľadávky vymáhanej v rámci exekučného konania dňa 06.06.2022 podpísal potvrdenie a príjmový doklad o prijatí finančnej čiastky vo výške 3 641,49 Eur, t.j. vo výške vymáhanej pohľadávky. Uvedené priložil k návrhu na zastavenie exekúcie, ktoré má súčasne ipso facto spôsobovať zánik pohľadávky a zastavenie exekúcie. Povinný tak nielenže neplnil na mieste, ktorom plniť mal, teda u advokáta (inak právneho zástupcu oprávneného), no zároveň, ak súd dospel k záveru, že procesnému úkonu späťvzatiu návrhu na vykonanie exekúcie nemožno priznať účinky z dôvodu zjavného rozporu záujmu osoby konajúcej v mene spoločnosti (za ňu) a spoločnosti samotnej, uplatnením rovnakej logiky (a simili) a relevantnej právnej úpravy možno nepochybne dospieť k záveru, že rovnako tak povinný nemohol konať v mene spoločnosti vo veci prijatia plnenia za pohľadávku vymáhanej od neho (konajúcej osoby) v rámci exekúcie a vyvolať tak hmotnoprávne účinky zániku pohľadávky jej splnením. Aj keď štatutárny
orgán právnickej osoby nie je jej zástupcom, ust. § 22 Občianskeho zákonníka je analogicky použiteľné aj v prípadoch, v ktorých záujmy štatutárneho orgánu právnickej osoby sú v rozpore so záujmami tejto právnickej osoby. Povinný tak v rozsahu, v akom koná v mene spoločnosti a v rozsahu, v akom sú jeho záujmy v rozpore so záujmami spoločnosti, nemôže vykonávať úkony so zamýšľanými právnymi dôsledkami v jej mene. Povinný je totiž ako konateľ spoločnosti, t.j. jej štatutárny orgán, povinný podľa ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a neuprednostňovať svoje záujmy. Prijatie plnenia spôsobilou osobou tak predstavuje určitý kvalitatívny predpoklad dôkazu, ktorým sa povinný domáha zastavenia exekúcie.
22. V neposlednom rade súd taktiež dáva do pozornosti, že pri riešený tohto prípadu nemožno rezignovať na jeden zo základných princípov právneho poriadku a práva ako takého, a to - právo je umenie dobrého a spravodlivého (lat. ius est ars boni et aequi). Súd zároveň konštatuje, že už v rímskom práve bola zakotvená zásada nemo turpitudinem suam allegare potest, čo znamená, že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania. Pod nepoctivým správaním v tomto univerze úvahy treba rozumieť také správanie sa subjektov práva, ktoré síce nachádza oporu v platnom práve, avšak tvrdé uplatňovanie takýchto práv bez zohľadnenia či už širších alebo užších súvislostí prípadu nie je slušné vo vzťahu k ostatným adresátom a recipientom právnej úpravy. Zákaz zneužitia práva teda predstavuje istý materiálny korektív k príliš formalistickému výkladu zákonného textu, ktorý by v konečnom dôsledku poškodzoval práva (prípadne oprávnené záujmy) iných. I v zmysle ustálenej judikatúry sa zneužitie práva definuje nasledovne: výkon práva, ktorého účelom nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu (Ústavný súd ČR, IV. ÚS 195/2012-66).
23. Vzhľadom na vyššie uvedené súd argumentáciu povinného na zastavenie exekúcie neprijal, považoval ju za absurdnú a konanie povinného vyhodnotil ako účelové v úmysle priebeh exekučného konania zmariť, prípadne oddialiť. Návrh povinného na zastavenie exekúcie tak súd v súlade s § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného zamietol v celom rozsahu.
24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
26. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
27. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina,
f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach.
28. Podľa § 13a ods. 5 Vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
29. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému (avšak nevylučuje ani priznanie nároku na náhradu účelne vynaložených trov povinnému). Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie.
30. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi
- povinnému, ktorý úspech nemal.
31. Súd povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko nebol procesne úspešný v súvislosti s rozhodovaním o podanom návrhu na zastavenie exekúcie.
32. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie titulom trov právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 92,62 Eur. Súd v tejto súvislosti uvádza, že trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní tak , ako ich vyčíslil oprávnený v jeho podaní sú vyčíslené v súlade s ustanovením § 10, § 13a ods. 2, § 15 a § 18 ods. 3 Vyhlášky. Vzhľadom na uvedené vyššie, súd v súlade s § 195 a nasl. Exekučného poriadku ako i príslušnými ustanovenia vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, oprávnenému priznal trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 92,62 Eur (odmena za 1 právny úkon - písomné podanie vo veci samej vo výške 65,56 Eur a 1 x režijný paušál rok 2022, t. j. 11,63 Eur (+ 20% DPH)), pričom tieto súd zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
33. Súd záverom dodáva, že keďže medzi časom rozhodnutia súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručená dňa 14.07.2022 a súdu postúpený dňa 18.07.2022, boli podané v poradí ďalšie návrhy povinného na zastavenie exekúcie, o týchto rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.