Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/51/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: DÚHA, a.s., so sídlom Prievozská 4D, 821 09 Bratislava, IČO: 31 690 360, právne zastúpený: Mgr. Martin Berec, advokát, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 42 142 440, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102543453/2021 zo dňa 13.12.2021, v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 23.02.2022 zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 23.02.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 28.02.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 102543453/2021 zo dňa 13.12.2021 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa ust. o správe daní (ďalej len „“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej aj len „správca dane“) č. 100891494/2021 zo dňa 24.05.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa (ďalej len „“). Mal za to, že v danom prípade sú dané zákonné predpoklady na priznanie odkladného účinku tejto žalobe. V dôvodoch svojho návrhu uviedol, že výkonom napadnutého rozhodnutia by reálne došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv, nakoľko napadnuté rozhodnutie má kardinálne dopady na pôsobenie a výkon jeho práv a jeho výkonom dochádza k ťažko napraviteľným dôsledkom vo sfére žalobcu. Vzhľadom na predmet konania považoval žalobca za nevyhnutné, aby správny súd z opatrnosti okamžite zasiahol proti výkonu napadnutého rozhodnutia. Argumentoval tým, že v prípade, ak by bol nariadený okamžitý výkon rozhodnutia správcu dane a žalobca by bol prinútený uhradiť sumu vo výške XX.XXX,- eur, ktorú správca dane určil v prvostupňovom rozhodnutí, bola by bezprostredne ohrozená podnikateľská činnosť žalobcu ako aj chod spoločnosti samej. Tvrdil, že výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí dostatočne odôvodnená závažná finančná, hospodárska škoda, ktorá by mala za následok vážny a nenapraviteľný následok. Jedným z nenapraviteľných následkov, ktoré by nastali s vysokou pravdepodobnosťou, by bolo hromadné prepúšťanie zamestnancov žalobcu, ktorý ich k dnešnému dňu eviduje viac ako 100. V tejto súvislosti uviedol, že spektrum jeho podnikateľských aktivít je v stavebnej sfére rozložené po celom území Slovenskej republiky, pričom je zamestnávateľom aj v oblastiach, kde je evidovaná vysoká miera nezamestnanosti. Výkonom rozhodnutia by boli vyššie uvedené pracovné miesta ohrozené, keďže žalobca by okamžitým výkonom rozhodnutia nedokázal pokryť náklady na mzdy zamestnancov ako aj svoje odvodové povinnosti voči orgánom verejnej správy a zdravotným poisťovniam. V dôvodoch

svojho návrhu žalobca následne argumentoval tým, že v čase hospodárskej krízy, ktorá sa aktuálne objavuje v stavebnom sektore, nedokáže pokryť náklady spojené s rozhodnutím správcu dane, keďže ich nemal a nemohol predpokladať pri vypracovávaní predbežných rozpočtov na nasledujúce obdobie, a preto okamžitým výkonom rozhodnutia správcu dane by bolo ohrozené riadne vyplácanie miezd zamestnancov ako aj odvodov za zamestnancov. V tejto súvislosti poukázal aj na tú skutočnosť, že na podnikateľských aktivitách žalobcu je závislých niekoľko desiatok subdodávateľov, živnostníkov ako aj iných podnikateľských subjektov, ktoré by boli okamžitým výkonom rozhodnutia správcu dane voči žalobcovi v ďalšom rade dotknuté. Okamžitým výkonom rozhodnutia správcu dane by bola taktiež ohrozená aj splatnosť záväzkov žalobcu voči dodávateľom, subdodávateľom a iným subjektom. Na preukázanie vyššie uvedených tvrdení žalobca správnemu súdu predložil nasledovné dôkazy: Prehľad zamestnancov, Porovnávacia tabuľka výsledku hospodárenia roka 2020 a 2021, Prehľad daňových povinností, Prehľad záväzkov žalobcu splatných do 90 dní, Prehľad pohľadávok splatných do 90 dní, Súhrnný prehľad pohľadávok a záväzkov žalobcu, Účtovnú závierku zostavenú ku dňu 31.12.2021. Pre úplnosť dodal, že správca dane postupoval obdobným spôsobom vo viacerých daňových konaniach, kde žalobcovi vyrubil sumu v súhrne XXX.XXX,- eur, pričom táto suma je pre žalobcu likvidačná a výkonom rozhodnutia/rozhodnutí správcu dane, by musel žalobca vykonať drastické opatrenia, zastaviť svoje podnikateľské aktivity, prípadne zrušiť spoločnosť.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním doručeným správnemu súdu dňa 23.08.2022, v rámci ktorého sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že v tomto prípade správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume XX.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie vo veci priznania odkladného účinku je v kompetencii súdu.

4. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podľa písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

9. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

10. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia

alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v , a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018. ...“. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

11. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody a iné vážne nenapraviteľné následky. Hrozbu takýchto následkov videl v tom, že v prípade okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu v sume XX.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015 žalobcovi, by bola bezprostredne ohrozená podnikateľská činnosť žalobcu, hrozí odôvodnená závažná finančná a hospodárska škoda, ktorá by mala vážne a nenapraviteľné následky a dopad nielen na zamestnancov žalobcu (pravdepodobné hromadné prepúšťanie), ale i dodávateľov žalobcu či iných subjektov (ohrozená splatnosť záväzkov žalobcu). V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Na základe tvrdení žalobcu a predložených dokladov si správny súd vytvoril obraz o celkovej finančnej situácii žalobcu. Žalobca má negatívny hospodársky výsledok, je v nepriaznivej finančnej situácii a hospodári s účtovnou stratou. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Žalobca dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok neosvedčil. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

12. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neodôvodnil a neosvedčil. Výber daní predstavuje verejný záujem, ktorý spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní a v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť. V súčasnosti nemá správny súd za osvedčené, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda, a preto priznanie odkladného účinku nie je v súlade s verejným záujmom na riadnom a včasnom

výbere daní. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.

13. Zároveň správny súd opäť poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .