Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-8S/166/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom, v právnej veci žalobcu: JOBELSA SLOVENSKO, s.r.o., so sídlom: Štefánikova 26, Košice - mestská časť Staré Mesto 040 01, IČO: 36 570 133, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Žižkova 4E proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 0382023402021 zo dňa 28.07.2021, takto

rozhodol:

I.R u š í rozhodnutie žalovanej č. 0382023402021 zo dňa 28.07.2021 a vec jej vracia na ďalšie konanie.

II.Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Priebeh konania pred orgánmi verejnej správy.

1.Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice ( ďalej ako „prvostupňový orgán verejnej správy“ ) zo dňa 29.03.2021, č.700-3410365921-GC04/21 ( ďalej ako „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. 1“ ) bolo žalobcovi postupom podľa ust. pism. a), deviaty bod a v znení neskorších predpisov ( ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“ ), za obdobie november 2020 a december 2020, predpísané penále v sume 3 198,28 Eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity ( ďalej len „poistné a povinné príspevky“ ), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa začatia kontroly. V jeho odôvodnení sa uvádza, že „fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné a povinné príspevky, sú povinné poistné a povinné príspevky odvádzať. Poistné a povinné príspevky sa platia na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu. Poistné a povinné príspevky, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, sú splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné a povinné príspevky sú splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné a povinné príspevky sú splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného a povinných príspevkov pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné a povinné príspevky sú splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň ( , a zákona a o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. a v znení účinnom od 1. januára 2013. ). Fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať

poistné a povinné príspevky, ktoré neodviedli poistné a povinné príspevky za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a povinných príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly. Predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a povinných príspevkov za kontrolované obdobie. Na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5,00 eur ( § 240 zákona v znení neskorších predpisov ).“ V nadväznosti na tento všeobecný výklad splnenia zákonných predpokladov na predpísanie penále, potom prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že dôvod predpísania penále žalobcovi bol ten, že ako zamestnávateľ povinný odvádzať poistné a povinné príspevky, tieto odviedol v nižšej sume za mesiace november 2020 a december 2020. V rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy č. 1 bol žalobca zároveň poučený, že v prípade neodvedenia predpísanej dlžnej sumy penále, po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým bolo penále predpísané, sa pristúpi k jej vymáhaniu niektorým zo spôsobov núteného výkonu rozhodnutia.

2.Na rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy č. 1 je tiež vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť s dátumom 15.04.2021.

3.Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice ( ďalej ako „prvostupňový orgán verejnej správy“ ) zo dňa 15.04.2021, č. 700-3410420721-GC04/21 ( ďalej ako „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. 2“ ) bolo žalobcovi postupom podľa ust. podľa § 144 zákona o sociálnom poistení, za obdobie február 2021 na základe príjmov vyplatených v mesiaci marec 2021, predpísané poistné na nemocenské poistenie v sume 9 518,04 Eur, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 27 197,89 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 20 365,72 Eur, poistné na úrazové poistenie v sume 7,90 Eur, poistné na poistenie v nezamestnanosti v sume 6 711,01 Eur, spolu v sume 63 800,56 Eur. Po všeobecných dôvodoch tohto rozhodnutia týkajúcich sa povinnosti platenia poistného a povinných príspevkov, ich odvádzania, splatnosti, ako aj následkov ich neodvedenia, prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že na základe kontroly odvodu poistného bolo zistené, že poistné a povinné príspevky žalobca neodviedol vôbec za mesiac február 2021 a v mesiaci marec 2021, čím porušil a , a , a b, a , písm. a a zákona, , , ods. 1, zákona a , , a v znení účinnom od 1. januára 2013. Žalobca bol zároveň upozornený, že ak neodvedie predpísanú dlžnú sumu poistného a povinných príspevkov, po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia sa pristúpi k vymáhaniu predpísanej dlžnej sumy poistného a povinných príspevkov niektorým zo spôsobov núteného výkonu rozhodnutia.

4.Na rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy č. 2 je vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť s dátumom 06.05.2021.

5.Prvostupňový orgán verejnej správy, ako oprávnený vydal dňa 11.05.2021 pod č. 0382023402021 s odkazom na ust. § 178 ods. 1 písm. a) bod 19 a § 225j ods. 7 zákona o sociálnom poistení upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok ( ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“ ). Z jeho obsahu vyplýva, že ním žalobcu, ako povinného upovedomuje o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky, na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, ktorými sú rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č.1 a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. 2 o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť pohľadávku vo výške 66 998,84 Eur. Žalobca bol týmto upovedomením zároveň vyzvaný, aby túto pohľadávku zaplatil do ôsmich dní od jeho doručenia, kedy v prípade nesplnenia tejto výzvy, prvostupňový orgán verejnej správy pristúpi k vymáhaniu pohľadávky.

6.Žalobca využil zákonnú možnosť a proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná dňa 28.07.2021 ( rozhodnutie č. 0382023402021, ďalej len ako „rozhodnutie žalovanej“ ) tak, že toto odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V jeho odôvodnení žalovaná poukázala na predchádzajúci priebeh udalostí a doplnila, že povinnosť platiť poistné riadne, teda v správnej sume a včas, čo znamená v lehote splatnosti vyplýva žalobcovi, ako zamestnávateľovi priamo zo zákona o sociálnom poistení. Žalovaná poukázala na ust. § 142 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení, podľa ktorého sa poistné platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu a tiež na ust. § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, kedy poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa vysvetlenia žalovanej si žalobca určil deň výplaty príjmov na posledný deň v mesiaci, čím určil aj splatnosť poistného, na základe čoho vznikla pohľadávka prvostupňového orgánu verejnej správy ( oprávneného ) voči žalobcovi ( povinnému ) až po začatí reštrukturalizačného konania a nie dňa 17. marca 2021, kedy žalobca iba predložil prvostupňovému orgánu verejnej správy mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac február 2021. Splatnosť poistného nastala dňa 31. marca 2021. Žalovaná dodala, že fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, bude predpísané penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly. K tvrdeniu žalobcu, že prvostupňový orgán verejnej správy označil v prvostupňovom rozhodnutí pohľadávky nesprávne, žalovaná uvádza, že uvedené označenie pohľadávok, kedy poistné sa označuje ako prednostná pohľadávka a penále ako neprednostná, je len interným označením pohľadávok Sociálnej poisťovne ( nastavenie informačných systémov ) pri ich vymáhaní podľa štvrtej časti zákona o sociálnom poistení a nie podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako uvádza žalobca. Žalovaná v tejto súvislosti hovorí, že oba exekučné tituly sú pohľadávkami prednostnými, ktoré sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou a neexistuje zákonná prekážka ich uplatnenia núteným výkonom v zmysle štvrtej časti zákona o sociálnom poistení. Pohľadávku na dlžnom poistnom a penále žalovaná neeviduje ako uhradenú, konanie o jej vymáhanie je podľa nej preto dôvodné a prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v súlade so štvrtou časťou zákona o sociálnom poistení. Žalovaná poukazuje tiež na to, že po vzniku exekučných titulov nenastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhania pohľadávky alebo bránili jej vymáhateľnosti a neexistujú ani iné okolnosti, pre ktoré by bolo vymáhanie pohľadávok neprípustné.

II. Priebeh správneho súdneho konania

7.Správnou žalobou zo dňa 28.09.2021 žalobca od správneho súdu žiadal zrušenie rozhodnutia žalovanej a tiež aj prvostupňového rozhodnutia. Navrhol tiež uložiť žalovanej povinnosť nahradiť mu trovy konania. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že dňa 22.03.2021 vydal Okresný súd Košice I pod sp. zn. uznesenie, ktorým sa začalo reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi ( v tom čase dlžníkovi ) a dňa 14.04.2021 vydal Okresný súd Košice I pod sp. zn. uznesenie, ktorým povolil reštrukturalizáciu žalobcu ( dlžníka ). Žalobca v tejto súvislosti citoval ust. a ( ďalej ako „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“ ) a povedal, že má za to, že konanie vedené Sociálnou poisťovňou pod č. 0382023402021 má byť zo zákona zastavené. Vo vzťahu k exekučným titulom uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí, žalobca povedal, že tieto sú nesprávne označené. Po citácii ust. , žalobca uviedol, že pohľadávka z titulu rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy č. 1 vo výške 3.198,28,- Eur, je prednostnou pohľadávkou, keďže vznikla po začatí reštrukturalizačného konania a Sociálnou poisťovňou je nesprávne evidovaná ako pohľadávka neprednostná. Pohľadávka z titulu rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy č. 2 vo výške 63.800,56,- Eur predstavuje podľa názoru žalobcu pohľadávku neprednostnú, keďže ide o poistné za mesiac február 2021 a riadny mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac 02/2021 žalobca Sociálnej poisťovni podľa svojich slov predložil dňa 15.3.2021, t.j. pred začatím reštrukturalizačného konania. Žalobca poukázal na znenie ust. a a vysvetlil, že bol oprávnený zaplatiť poistné za február 2021 prvý krát dňom predloženia výkazu za mesiac február 2021, t.j. dňa 12.03.2021. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru žalobcu zrejmé, že pohľadávka z titulu rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy č. 2 vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania žalobcu. Sociálna poisťovňa si neuplatnila svoju pohľadávku na poistnom za mesiac február 2021 v sume 63.800,56,- Eur v zákonom stanovenej lehote 30 dní na prihlasovanie pohľadávok. Žalobca považuje za potrebné zdôrazniť, že s odkazom na je pre určenie vzniku pohľadávky v danom prípade rozhodujúci okamih, keď žalobca bol prvý

krát oprávnený plniť takúto pohľadávku a nie splatnosť pohľadávky. Je preto podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný nerozlišuje medzi vznikom a splatnosťou pohľadávky. Vznik pohľadávky v zmysle vzťahuje žalobca na okamih kedy môže prvý krát zaplatiť pohľadávku Sociálnej poisťovne, pričom za tento moment je potrebné považovať deň kedy predložil Sociálnej poisťovni mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac február 2021, t.j. deň kedy sa aj samotná Sociálna poisťovňa dozvedela o výške pohľadávky voči žalobcovi. Na rozdiel od vzniku, splatnosť podľa žalobcu predstavuje dobu, do ktorej mal pohľadávku Sociálnej poisťovne z titulu poistného a príspevkov na mesiac február 2021 uhradiť bez toho, aby sa dostal do omeškania. Splatnosť predmetnej pohľadávky je v danom prípade dňa 31.03.2021, avšak podľa žalobcu, na to, aby sa stala pohľadávka splatná musí predovšetkým vzniknúť. Žalobca je presvedčený, že vzhľadom k tomu, že pohľadávka Sociálnej poisťovne vo výške 63.800,56 Eur vznikla dňa 17.03.2021 z titulu poistného a príspevkov za mesiac február 2021, ide o pohľadávku, ktorá mala byť v zákonom stanovenej lehote prihlásená do reštrukturalizácie dlžníka - žalobcu.

8.K správnej žalobe zaujala stanovisko žalovaná a vo vyjadrení doručenom správnemu súdu ( vtedy Krajskému súdu v Košiciach ) dňa 21.12.2021 okrem dôvodov, na ktorých založila svoje rozhodnutie a ktoré sú podrobne opísané v administratívnej časti tohto rozsudku poukázala na Najvyšším súdom Slovenskej republiky judikovaný názor, podľa ktorého oprávnenie Sociálnej poisťovne požadovať poistné ( uplatniť pohľadávku ), ako určitú konkrétnu majetkovú hodnotu za ten ktorý mesiac nemohlo vzniknúť skôr ako je dátum určený na výplatu miezd zamestnancov. Naviac zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva oprávnenie Sociálnej poisťovne vyžadovať výkazy k vyčísleniu poistného mimo dátumu určeného na výplatu mesačnej mzdy, teda ani na rozlíšenie poistného ku dňu 16. marca 2021, ktorým začalo reštrukturalizačné konanie. Vznik a zánik pohľadávky sa posudzuje podľa zákona o sociálnom poistení a prihlasovanie pohľadávok je upravené v . Žalovaná dôvodila, že pohľadávka Sociálnej poisťovne, predpísaná exekučným titulom ( rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. 2 ) za mesiac február 2021 vznikla voči žalobcovi nezaplatením v lehote splatnosti, t. j. 31. marca 2021. Táto pohľadávka sa podľa žalovanej považuje za tzv. prednostnú pohľadávku, pretože vznikla jednoznačne po začatí reštrukturalizačného konania, nepôsobia na ňu účinky začatia reštrukturalizačného konania a ani sa nezahŕňa do reštrukturalizačného plánu, iba ak s tým jej veriteľ súhlasí. Prednostnú pohľadávku možno riadne vymáhať aj napriek prebiehajúcemu reštrukturalizačnému konaniu a povolenej reštrukturalizácii. Žalovaná preto konštatovala, že postup Sociálnej poisťovne pri vymáhaní jej pohľadávky má zákonný podklad v štvrtej časti zákona o sociálnom poistení a navrhla správnu žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9.Žalobca reagoval v liste zo dňa 07.04.2022 kde uviedol, že sporná nie je splatnosť poistného za mesiac február 2021, ale moment vzniku pohľadávky Sociálnej poisťovne. Žalobca vyjadril presvedčenie, že žalovaná na vznik pohľadávky voči nemu aplikuje nesprávnu právnu normu, t.j. zákon o sociálnom poistení, pričom za vznik pohľadávky Sociálnej poisťovne žalovaná považuje moment jej splatnosti. Podľa žalobcu, ale vzhľadom k tomu, že dňa 22.03.2021 bolo voči nemu začaté reštrukturalizačné konanie, je na danú vec potrebné aplikovať , ktorý je vo vzťahu k zákonu o sociálnom poistení zákonom „lex specialis“. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že ustanovenia týkajúce sa posudzovania charakteru pohľadávok, voči dlžníkovi, ktorý je v reštrukturalizačnom konaní je potrebné posudzovať aj so zreteľom na princípy a účel reštrukturalizačného konania aj s poukazom na , ktorý je tak ako to bolo judikované niekoľkými súdnymi rozhodnutiami v pomere lex specialis k ostatným zákonom, vrátane zákona o sociálnom poistení. Tvrdenie o potrebe aplikácie žalobca opiera o ustálenú judikatúru – viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , z odôvodnenia ktorého cituje „Je jednoznačné, že aj ak obsahuje úpravu ( najmä ) týkajúcu sa uspokojenia pohľadávok sociálnej poisťovne ako veriteľa, avšak iba v individuálnej rovine oproti kolektívnemu mechanizmu reštrukturalizácie. Preto, ak žalovaný je veriteľom vo vzťahu k svojmu dlžníkovi, ktorý je v úpadku, musí postupovať nie podľa , ktorý je všeobecným zákonom pre oblasť sociálneho poistenia, ale musí uprednostniť ako špeciálny právny predpis v starorímskej právnej zásade lex specialis derogat legi generáli “. Z odôvodnenia uznesenia uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. júla 2015, č. k. , žalobca vyberá „Zákon o sociálnom poistení nemá špeciálne ustanovenia o prihlasovaní pohľadávok v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní, a preto sa na prihlasovanie pohľadávok aplikujú príslušné ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii. “ Žalobca na podporu svojej argumentácie poukázal tiež na dôvodovú správu k ustanoveniu , kedy „Splatnosť pohľadávky však nie je podmienka vzniku pohľadávky a teda správny postup pre rozlíšenie „starého“ a

„nového dlhu“ ( v reštrukturalizácii prezentovaného inštitútom prednostnej pohľadávky ) sú výlučne skutkové okolnosti vzniku pohľadávky. Preto vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie ( ) bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia ( t.j. splatnosť ) a vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku. Toto pravidlo sa prirodzene presadí aj v konaniach podľa druhej a štvrtej časti, kde ho však aplikačná prax bez výslovnej úpravy bez nejakých problémov už presadzuje.“ Z uvedeného dôvodu je podľa mienky žalobcu nevyhnutné moment vzniku pohľadávky žalovaného voči nemu posudzovať v zmysle , v zmysle ktorého vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku. Vznik pohľadávky sa tak viaže na moment kedy je oprávnený dlžník ( žalobca ) prvý krát plniť takúto pohľadávku, čo v danom prípade bolo 17.03.2021. Žalobca k veci zároveň doplnil, že žalovaná mala k dispozícii údaje o výške pohľadávky už v čase pred začatím reštrukturalizačného konania, teda mohla pohľadávku prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní. Pokiaľ teda žalovaná rozhodla bez toho, aby podkladom jej rozhodnutia boli aj zistenia týkajúce sa reštrukturalizačného procesu žalobcu, zaťažila, podľa jeho slov, konanie a rozhodnutie vadou, ktorá má za následok jeho nezákonnosť a nesprávnosť.

10.Žalovaná vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 09.06.2022 poukázala na obsah svojho vyjadrenia správnej žalobe a doplnila ho o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 29. októbra 2020, kde tento, podľa žalovanej, v identickom predmete sporu dôvodil: „Oprávnenie poisťovne požadovať poistné ( uplatniť pohľadávku ) ako určitú konkrétnu majetkovú hodnotu za mesiac február nemohlo vzniknúť vo februári 2010, ak výplata miezd za február sa viaže k 30. marcu daného roku. Obdobne výplata za mesiac marec 2010 sa viaže k 30. aprílu daného roku, naviac zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva oprávnenie poisťovne vyžadovať výkazy k vyčísleniu poistného mimo dátumu určenému na výplatu mesačnej mzdy, teda ani rozlíšenie poistného ku dňu, ktorým sa začalo reštrukturalizačné konanie. Žalovaná upozornila aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. , podľa ktorého rozhodnutia „zamestnávateľ sa nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné.“ Aj v tomto prípade súd, podľa slov žalovanej, deklaroval, že splatnosť poistného odvádzaného žalobcom ako zamestnávateľom bola určená Registračným listom zamestnávateľa, kde si sám určil dátum výplaty miezd zamestnancov, a teda poistné za príslušný mesiac je v zmysle ustanovení zákona o sociálnom poistení splatné vždy týmto dňom.

11.Ďalšie písomné vyjadrenia už v tomto konaní jeho účastníci správnemu súdu neposkytli.

12.Aj keď konanie o správnej žalobe sa začalo na Krajskom súde v Košiciach, s účinnosťou od 01.06.2023 je v zmysle znenia ust. a , na konanie a rozhodnutie o nej príslušný Správny súd v Košiciach, ktorý zároveň v tento deň ( 01.06.2023 ) začal svoju činnosť. Ku dňu 01.06.2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva z krajských súdov na správne súdy ( okrem iných z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach ) vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, vrátane prerokúvanej veci.

13.Vzhľadom na existenciu ust. , procesný postup správneho súdu v tomto konaní sa musí riadiť ustanoveniami v jeho znení účinnom do 30. júna 2023.

14.O správnej žalobe rozhodol sudca správneho súdu aj napriek tomu, že vec bola po napadnutí zapísaná do správneho registra S ( určeného pre senátne rozhodovanie správneho súdu ) a to vzhľadom ku skutočnosti, že na oboch stupňoch administratívneho konania rozhodovala Sociálna poisťovňa, ktorej rozhodovanie definuje v ust. , , ako rozhodovanie v sociálnych veciach, pričom to, že ide, aj svojim charakterom, o sociálnu vec vyplýva z toho, že Sociálna poisťovňa vo veci rozhodla v rámci oblasti verejnej správy, ktorá jej bola zverená zákonom o sociálnom poistení. O správnych žalobách v sociálnych veciach podľa ust. , , rozhoduje sudca správneho súdu.

15.Sudca Správneho súdu v Košiciach, ako vecne a miestne príslušného správneho súdu, v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci ( ust. , , až ) preskúmal postup prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj žalovanej, podrobne sa

oboznámil s rozhodnutiami, ktorými bol tento postup zavŕšený a tiež aj s obsahom administratívneho spisu, predloženým vo veci žalovanou, v právnych medziach vznesených žalobných námietok, aplikujúc ust. a a dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby a preto potrebe rozhodnutie žalovanej zrušiť z dôvodu nesprávnych právnych záverov aplikovaných na zistený skutkový stav.

16.Správny súd vypočul vôľu žalobcu a nariadil vo veci pojednávanie na deň 20.06.2024 so začiatkom o 12.00 hod. v pojednávacej miestnosti P2 v budove Správneho súdu v Košiciach. Na pojednávaní prítomní právny zástupca žalobcu a tiež zástupkyňa žalovaného zotrvali na svojej doterajšej argumentácii. Pre podrobnejšie oboznámenia sa s obsahom prednesov, ktoré zazneli na pojednávaní, správny súd odkazuje na zvukový záznam z jeho priebehu.

17.Podľa ust. § 141 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v čase rozhodovania Sociálnej poisťovne, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

18.Podľa ust. § 142 ods. 1, veta prvá zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v čase rozhodovania Sociálnej poisťovne, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

19.Podľa ust. § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v čase rozhodovania Sociálnej poisťovne, poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

20.Podľa ust. § 144 ods. 1, veta prvá zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v čase rozhodovania Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume.

21.Podľa ust. § 231 ods. 1, písm. e/, bod 1. zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom v čase rozhodovania Sociálnej poisťovne, zamestnávateľ je povinný predkladať pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni.

22.Podľa ust. § 225a ods. 1 zákona o sociálnom poistení, konaním vo veciach vymáhania pohľadávok podľa tohto zákona je konanie, ktorým Sociálna poisťovňa z úradnej moci vymáha pohľadávky.

23.Podľa ust. § 225b zákona o sociálnom poistení, exekučným titulom na účely tohto zákona je vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola uložená účastníkovi konania povinnosť plniť a účastník konania si túto povinnosť v určenej lehote dobrovoľne nesplnil.

24.Podľa ust. § 225c ods. 1 zákona o sociálnom poistení, konanie vo veciach vymáhania pohľadávok začína Sociálna poisťovňa na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí konania vo veciach vymáhania pohľadávok.

25.Podľa ust. § 225n ods. 1 zákona o sociálnom poistení, účastník konania môže príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok vydala, do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok podať odvolanie, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky alebo bránia jej vymáhateľnosti, alebo ak existujú iné okolnosti, pre ktoré je vymáhanie pohľadávok neprípustné. Odvolanie musí byť odôvodnené a na dodatočne uplatnené dôvody sa neprihliada.

26.Podľa ust. , o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej ako „ZKR“ ), o začatí reštrukturalizačného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné konanie. Iné rozhodnutia alebo písomnosti súdu vydané pred začatím reštrukturalizačného konania sa v Obchodnom vestníku nezverejňujú.

27.Podľa ust. , ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.

28.Podľa ust. a , účinného v čase rozhodovania Sociálnej poisťovne, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

29.Podľa ust. § ods. 1, písm. b/ , začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky : pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú.

30.Pokiaľ ide o skutočnosti, na ktorých medzi účastníkmi správneho súdneho konania panuje zhoda, tieto možno zhrnúť tak, že žalobca predložil prvostupňovému orgánu verejnej správy výkaz poistného a príspevkov za mesiac február 2021 dňa 17.03.2021, splatnosť poistného za mesiac február 2021, bola vzhľadom na žalobcom určený deň výplaty príjmov, dňa 31.03.2021, uznesením Okresného súdu Košice I, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 22.03.2021, sp. zn. sa začalo reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi ( žalobcovi ) a uznesením toho istého súdu zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 14.4.2021, sp. zn. bola povolená reštrukturalizáciu žalobcu. Po začatí reštrukturalizácie bolo žalobcovi rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. 1 ( dňa 29.03.2021 ) predpísané penále za obdobie november 2020 a december 2020 v sume 3 198,28 Eur a rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. 2 ( dňa 15.4.2021 ) predpísané poistné za obdobie február 2021 spolu v sume 63 800,56 Eur. Ani proti jednému z týchto rozhodnutí sa žalobca neodvolal a preto sa tieto stali právoplatnými ( viď bod 2. a 4. tohto rozsudku ). V ďalšom kroku prvostupňový orgán verejnej správy dňa 07.05.2021 rozhodol o začatí vymáhania celej tejto sumy ( penále + poistné = 66 998,84 Eur ) a žalobcu dňa 11.05.2021 upovedomil ( prvostupňové rozhodnutie ), že sa vymáhanie začalo. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom žalobca oponoval, že pohľadávka na poistnom nie je prednostnou pohľadávkou a mala byť prihlásená do reštrukturalizácie, pričom ust. bránilo jej vymáhaniu počas reštrukturalizačného konania, rozhodla žalovaná dňa 28.7.2021 zamietnutím žalobcovho odvolania a potvrdením prvostupňového rozhodnutia. Dôvody, pre ktoré žalovaná odvolacím námietkam žalobcu nevyhovela videla v tom, že pohľadávka na poistnom vzniká až jeho splatnosťou, ktorú si žalobca

v preskúmavanej veci určil na 31.03.2021. Podľa žalovanej tým, že sa reštrukturalizačné konanie žalobcu začalo dňa 23.03.2021, teda skôr, ako sa pohľadávka žalobcu na poistnom stala splatnou, táto pohľadávka tak vznikla až po začatí reštrukturalizačného konania žalobcu a preto pre ňu neplatí neprípustnosť výkonu rozhodnutia podľa ust. . Správny súd považuje za potrebné zároveň doplniť, že ako už bolo povedané skôr, prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca upovedomený o začatí vymáhania nielen pohľadávky na poistnom, ale aj penále. A aj keď z odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu vyplýva, že ho vyrušila skutočnosť, že prvostupňovým rozhodnutím bolo penále nesprávne označené, ako neprednostná pohľadávka ( podľa mienky žalobcu, pohľadávka na penále vznikla po začatí reštrukturalizačného konania voči nemu a z tohto titulu je preto pohľadávkou prednostnou ), vyjadril vôľu pohľadávku na penále v sume 3 198,28 Eur uhradiť v zákonnej lehote na podanie odvolania.

31.Podľa cit. ust. , na ktoré žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj v priebehu tohto správneho súdneho konania viackrát poukázal, má začatie reštrukturalizačného konania okrem iného taký účinok, že pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Z cit. ustanovenia vyplýva, že pohľadávky sa v reštrukturalizácii zásadne uplatňujú prihláškou, ak zákon neustanovuje inak. Takým ustanovením je medzi iným , podľa ktorého sa prihláškou neuplatňujú okrem iného pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania ( spoločne tzv. prednostné pohľadávky ). Reštrukturalizačné konanie sa podľa začína zverejnením uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku; účinky zverejnenia podľa ust. potom nastávajú nasledujúci pracovný deň po zverejnení, teda po dátume príslušného vydania Obchodného vestníka. Účinky zverejnenia uznesenia, ktorým bolo voči žalobcovi začaté reštrukturalizačné konanie tak podľa cit. ust. nastali 23.3.2021 a týmto dňom sa podľa ust. reštrukturalizačné konanie začalo. Kľúčovou otázkou tejto preskúmavanej veci je teda to, či pohľadávka na poistnom vznikla pred alebo počas reštrukturalizačného konania. Ak by pohľadávka na poistnom vznikla počas reštrukturalizačného konania, podľa ust. by sa do reštrukturalizácie nemusela prihlasovať a nevzťahovalo by sa na ňu ani obmedzenie ustanovené v ust. , teda nemožnosť začať výkon rozhodnutia na jej vymoženie.

32.Závery žalovanej vychádzajúce zo skoršej rozhodovacej praxe, na ktorú žalovaná súčasne odkazuje, podľa ktorej pohľadávka Sociálnej poisťovne voči platiteľovi na zaplatenie a odvedenie poistného vzniká až dňom splatnosti poistného, sú už v súčasnosti prekonané a nemôžu, vzhľadom na prirodzený odborný posun v rozhodovacej činnosti správnych súdov, obstáť. Ako podporný argumentačný zdroj správny súd dáva do pozornosti dve zásadné rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ( ďalej ako „najvyšší správny súd“ ) vydané v tejto problematike ( sp. zn. zo dňa 25.5.2022 a sp. zn. zo dňa 29.03.2023 ).

33.Pokiaľ ide o otázku vzniku pohľadávky na poistnom, táto je relevantná len na účely jej prihlásenia či neprihlásenia do reštrukturalizácie, pretože účinky ust. a aj ust. sú viazané vyslovene len na to, či pohľadávka na poistnom do reštrukturalizácie mala alebo nemala byť prihlásená. Správny súd k tejto téme poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , kde tento vyslovil, že „na prihlasovanie pohľadávok v konkurze a reštrukturalizácii sa používali príslušné ustanovenia , keďže žiadne osobitné ustanovenia v tomto smere nemal“. Tento názor ústavného súdu vedie správny súd k záveru, že na tento účel ( potreba prihlásiť či neprihlásiť pohľadávku na poistnom do reštrukturalizácie ) sa vznik tejto pohľadávky musí posudzovať takisto prednostne podľa , nakoľko zákon o sociálnom poistení nemá v tomto smere zodpovedajúce osobitné ustanovenie. Otázku vzniku pohľadávky treba preto posúdiť predovšetkým podľa a až podporne podľa zákona o sociálnom poistení. Na účely takéhoto posúdenia je podľa správneho súdu podstatná novelizácia ust. , účinná od 1. marca 2017 ( vykonaná ). Podľa tohto ustanovenia sa vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu rozumie okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu ( Národná rada Slovenskej republiky, VII. volebné obdobie, tlač 247 ) zdôraznila, že sa ním rieši problém prameniaci z toho, že v reštrukturalizácii nedochádza k zosplatneniu všetkých záväzkov dlžníka a tak je dôležité rozlišovať ich vznik a splatnosť. To podľa zákonodarcu viedlo aplikačnú prax k nesprávnym záverom, že do reštrukturalizácie sa so svojimi pohľadávkami majú prihlasovať len takí veritelia, ktorí v čase povolenia reštrukturalizácie majú

pohľadávky splatné. Splatnosť pohľadávky však nie je podmienka vzniku pohľadávky. Preto vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa podľa navrhovateľa zákona mal rozumieť okamih vzniku práva na plnenie ( ) bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia ( t. j. splatnosť ) a vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa mal rozumieť okamih, keď dlžník bol prvýkrát oprávnený plniť takúto pohľadávku. Cieľom ust. , poslednej vety , tak ako to vyplýva z jeho zákonného textu, ako aj z jeho účelu ( vyjadreného citovanou dôvodovou správou ), bolo jasne oddeliť moment splatnosti verejnoprávnej pohľadávky od momentu jej vzniku. Momentom splatnosti poistného ( v preskúmavanom prípade podľa ust. zákona o sociálnom poistení ) vzniká právo Sociálnej poisťovne toto poistné predpísať ( ust. zákona o sociálnom poistení ). Zo zákonného textu , posledná veta však vyplýva, že pre vznik tejto pohľadávky už nie je rozhodný tento okamih, teda okamih, kedy Sociálna poisťovňa môže voči platiteľovi poistné uplatniť predpísaním, ale rozhodné je, kedy platiteľ poistného môže prvýkrát dobrovoľne splniť svoju povinnosť poistné zaplatiť. Nie je pritom zároveň podstatné, či túto povinnosť platiteľ poistného aj skutočne splnil, pretože ust. , posledná veta vyslovene zdôrazňuje len jeho oprávnenie tak urobiť. Pohľadávka na poistnom, ktorá nepochybne má verejnoprávny charakter vzniká okamihom, kedy nastali objektívne skutkové okolnosti, v ktorých je dlžník prvýkrát oprávnený splniť ju. Podľa cit. ust. a zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú zásadne povinné poistné odvádzať. Za zamestnanca však odvádza určité poistné zamestnávateľ, ktorý na tento účel vykoná zrážku poistného, ktoré je zamestnanec povinný platiť. Podľa cit. ust. zákona o sociálnom poistení, sa potom poistné platí zásadne za kalendárny mesiac pozadu a za toto obdobie zamestnávateľ podľa ust. , bod 1., aj predkladá prvostupňovému orgánu verejnej správy výkaz poistného a príspevkov.

34.Téme vzniku pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa venoval najvyšší správny súd v skôr spomínaných rozhodnutiach, kde povedal „Z ustanovení upravujúcich rozhodné obdobie, ale najmä z cit. je totiž zrejmé, že zamestnávateľ môže zaplatiť poistné, ktoré je povinný platiť sám, ako aj poistné, ktoré odvádza za zamestnanca, po uplynutí kalendárneho mesiaca, za ktorý sa toto poistné platí. Uplynutím kalendárneho mesiaca, ktorý je rozhodujúcim obdobím ( cit. zák. ), je totiž zamestnávateľ v zásade schopný ustáliť, či zamestnanec bol alebo nebol poistencom, vie zistiť výšku jeho vymeriavacieho základu ( spravidla mzda v pracovnom pomere, ktorá je podľa zásadne splatná pozadu za mesačné obdobie ), a dokáže z neho podľa vypočítať poistné. Hneď po uplynutí kalendárneho mesiaca tak zamestnávateľ je schopný vypracovať výkaz podľa prvého bodu cit. zák. Podľa kasačného súdu na tom nič nemení okolnosť, že v konkrétnych podmienkach konkrétneho zamestnávateľa môžu tieto procesy zabrať určitý čas, pretože v tomto prípade ide len o spôsob organizácie práce daného zamestnávateľa. Rovnako na tom nič nemení okolnosť, že žalovaná až do okamihu predloženia takéhoto výkazu nepozná potrebné veličiny na to, aby poistné prípadne predpísala; na to, aby zamestnávateľ mohol zaplatiť poistné, je totiž podstatné, aby tieto veličiny poznal on, nie to, aby ich poznala žalovaná. V právnom zmysle je zamestnávateľ schopný ( pri dostatočne presnom evidenčnom systéme alebo dostatočnom obsadení personálnej agendy ) všetky tieto skutkové okolnosti zistiť ihneď po ukončení mesiaca. Na ich základe tak dokáže určiť poistné za príslušné mesiace a toto poistné dokáže zaplatiť žalovanej, a preto je aj oprávnený tak urobiť. Z uvedeného tak podľa kasačného súdu možno uzavrieť, že zamestnávateľ je oprávnený splniť svoju povinnosť odviesť ( zaplatiť ) poistné, ktoré platí sám a ktoré platí jeho zamestnanec podľa a , v prvý deň po uplynutí kalendárneho mesiaca, ktorý je rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu jeho zamestnancov ( a cit. zák.). Podľa už citovaného poslednej vety tak týmto prvým dňom ( nasledujúceho ) kalendárneho mesiaca vzniká pohľadávka žalovanej na zaplatenie takého poistného za príslušný ( predchádzajúci ) kalendárny mesiac.“ Najvyšší správny súd v uvedených rozhodnutiach taktiež zdôraznil, že nepovažuje okolnosť, že podľa ust. a zákona o sociálnom poistení je poistné splatné až v deň určený na výplatu príjmov, za podstatnú pre posúdenie okamihu vzniku tejto pohľadávky na účely ust. . Tento okamih je totiž rozhodný len pre vznik práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné podľa ust. zákona o sociálnom poistení, nie však pre právo platiteľa zaplatiť poistné. Správny súd sa preto nemôže stotožniť s názorom žalovanej, ktorým odôvodnila správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a ktorý súvisle preniesla aj do správneho súdneho konania, že v deň určený na výplatu príjmov, teda v deň splatnosti poistného, vzniká aj právo platiteľa zaplatiť poistné. Taký výklad by totiž, ako poznamenal najvyšší správny súd znamenal, že platiteľ poistného nemá právo ( teda nesmie ) zaplatiť poistné pred

jeho splatnosťou, teda pred dňom určeným na výplatu príjmov v zmysle ust. § 143 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení.

35.Podľa správneho súdu, ak teda v tomto preskúmavanom prípade účinky začatia reštrukturalizačného konania nastúpili po uplynutí určitého kalendárneho mesiaca ( február 2021 ), ale pred splatnosťou poistného podľa ust. zákona o sociálnom poistení ( 31.03.2021 ), je pohľadávka na poistnom za tento kalendárny mesiac ( február 2021 ) pohľadávkou, ktorá vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania ( 23.03.2021 ) v zmysle ust. a contrario. Takúto pohľadávku preto Sociálna poisťovňa musí v reštrukturalizácii uplatniť prihláškou v zmysle znenia ust. . Ustanovenie potom súčasne vylučuje, aby sa počas reštrukturalizačného konania pre takúto pohľadávku začalo konanie o výkon rozhodnutia na majetok patriaci dlžníkovi ( v našom prípade žalobcovi ) a to vrátane konania o vymáhanie pohľadávky podľa ust. a nasl. zákona o sociálnom poistení. Reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi je tak v tomto prípade potrebné chápať ako takú - inú okolnosť, zakladajúcu odvolací dôvod proti prvostupňovému rozhodnutiu v zmysle ust. zákona o sociálnom poistení, pre ktorú je vymáhanie pohľadávky na poistnom za mesiac február 2021 voči žalobcovi neprípustné.

36.Možno preto zhrnúť, že reštrukturalizačné konanie sa voči žalobcovi, ako už bolo povedané na inom mieste tohto rozsudku začalo s účinkami od 23.03.2021. Rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. 2 ( zo dňa 15.04.2021 ) bolo žalobcovi predpísané poistné za obdobie február 2021 spolu v sume 63 800,56 Eur. Podľa výkladu odprezentovaného v predchádzajúcich odsekoch to znamená, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na toto poistné podľa ust. , posledná veta vznikla uplynutím mesiaca február 2021. Pohľadávka na poistnom tak vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania voči žalobcovi a Sociálna poisťovňa si ju mala podľa ust. prihlásiť do reštrukturalizácie žalobcu. Na základe uvedeného tak existencia ust. bránila Sociálnej poisťovni viesť pre túto pohľadávku proti žalobcovi konanie o jej vymáhanie a to bez ohľadu na to, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. 2 ( zo dňa 15.04.2021 ), ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné sa stalo právoplatným, nakoľko žalobca sa proti nemu neodvolal. Žalobca preto podľa názoru správneho súdu v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu ( upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok ) dôvodne namietal, že táto okolnosť bráni vymáhaniu pohľadávky na poistnom. Aj keď vzhľadom na predchádzajúci výklad, nemožno považovať za presné tvrdenie žalobcu, podľa ktorého bol oprávnený zaplatiť poistné za február 2021 prvý krát až dňom predloženia výkazu za mesiac február 2021 Sociálnej poisťovni, táto skutočnosť nič nemení na prijatých záveroch správneho súdu. Správny súd zároveň nemôže akceptovať názor žalovanej, podľa ktorého označenie pohľadávok v prvostupňovom rozhodnutí, kedy poistné bolo označené ako prednostná pohľadávka a penále ako neprednostná, čo žalobca namietal, ako nesprávne, je len interným označením Sociálnej poisťovne, nakoľko rozhodnutie, ktoré takúto špecifikáciu obsahuje je individuálnym správnym aktom majúcim konkrétneho adresáta, ktoré nebolo určené, aby slúžilo výlučne praktickým potrebám Sociálnej poisťovne.

37.Aj keď žalobca od správneho súdu žiadal zrušiť okrem rozhodnutia žalovanej aj prvostupňové rozhodnutie, správny súd to nepovažoval za nevyhnutné, nakoľko úlohou žalovanej v ďalšom konaní bude okrem iného rozhodnúť aj o osude prvostupňového rozhodnutia pri novom rozhodovaní o odvolaní žalobcu. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že žalovaná je v ďalšom konaní viazaná právnymi názormi vysloveným v tomto rozsudku ( ).

38.Rozhodnutie žalovanej nie je správne. Žalovaná v dôsledku nesprávneho výkladu ustanovenia v spojení s ust. , veta posledná a v nadväznosti na ust. a a ust. zákona o sociálnom poistení mylne dospela, opierajúc sa pri tom o skoršie právne názory správnych súdov, k záveru, že vymáhanie pohľadávky na poistnom predpísanom žalobcovi, je aj napriek prebiehajúcemu reštrukturalizačnému konaniu voči žalobcovi prípustné. Žalovaná preto vec nesprávne právne posúdila, čo podľa ust. odôvodňovalo zrušenie rozhodnutia žalovanej.

39.O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. v spojení s ust. a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania. O výške tejto náhrady rozhodne správny súd podľa ust. .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.