Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Ek-2920-2021.pdf
PDF · 93.44 KB
Case nature
Subarea
17Ek/2920/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Hugo reality s.r.o., so sídlom: M. R. Štefánika 4, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO:48133825, zast. Mgr. Róbert Pílnik, so sídlom: Nám. Matice slovenskej 409/4, 965 01 Žiar nad Hronom proti povinnému: 1.) P.. Q. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX W. 2.) E. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: O. A. XXXX/XX Y., XXX XX W. o vymoženie nepeňažného nároku, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jana Debnárová, so sídlom: T.Vansovej č.2, 984 01 Lučenec, pod sp. zn. 337EX 1343/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného 2.) na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd povinnému 2.) nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 16.08.2021 domáhal od povinného vymoženia nepeňažného nároku na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 19.08.2020, sp. zn. 23C/15/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2021 a vykonateľnosť dňa 10.08.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.04.2021, č.k. 15Co/9/2021 (ďalej len „exekučný titul I.“), rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.04.2021, č.k. 15Co/9/2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2021 (ďalej len „ exekučný titul II.“).
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie a Opravy vád návrhu na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 18.11.2021 a dňa 03.12.2021 poveril na vykonanie exekúcie dňa 14.12.2021 súdneho exekútora: JUDr. Jana Debnárová, so sídlom: T. Vansovej č. 2, 984 01 Lučenec, IČO:45029164, ktorý ju vedie pod sp. zn. 337EX 1343/21 (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Povinnému 2.) bolo vo vyššie uvedenej exekučnej veci dňa 14.03.2022 doručené Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 21.12.2021. Následne bol dňa 19.04.2022 súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného 2.) na zastavenie exekúcie, tzn. nebol podaný v lehote 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, pričom takto podaný návrh nemá odkladný účinok. Povinný 2.) v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že žiada, aby súd zastavil exekúciu, pretože sú tu okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti a ďalej sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný 2.) poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.05.2017, sp. zn. 17Co/125/2017 a na nález ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 107/07, § 39 Občianskeho zákonníka, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR. Povinný 2.) navrhol, aby súd exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov konania a trov exekúcie.
4. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 29.04.2022 v zmysle § 61k ods.5 Exekučného poriadku doručené Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného2.) na zastavenie exekúcie zo dňa 29.04.2022, v ktorom uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí a to v celom jeho rozsahu z nasledovných dôvodov: a) Exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu t.
j. Rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 19.08.2020, sp. zn.: 23C/15/2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2021 a vykonateľnosť dňa 10.08.2021 (ďalej len „Prvostupňový rozsudok“). Prvostupňový rozsudok bol potvrdený Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.04.2021, sp. zn.: 15Co/9/2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2021 (ďalej len „Druhostupňový rozsudok“). Zrušenie Rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 08.02.2018, sp. zn. 20C/176/2016 resp. Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.02.2019, sp. zn. 14Co/146/2018 nemá vplyv na právoplatnosť Prvostupňového rozsudku a/alebo právoplatnosť Druhostupňového rozsudku. Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie. Vykonateľnosť rozhodnutí (exekučných titulov) sa musí skúmať tak z materiálnej, ako aj z formálnej stránky. Pod formálnymi predpokladmi vykonateľnosti rozumieme predpoklady stanovené právnou úpravou upravujúcou tvorbu exekučných titulov. Prvostupňový rozsudok obsahuje presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, ako aj presný rozsah a obsah plnenia. Je teda platným podkladom pre výkon exekučného konania. Prvostupňový rozsudok ani Druhostupňový rozsudok neboli k dnešnému dňu napadnuté žiadnym mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý by bol spôsobilý zrušiť ich právoplatnosť. Návrh na vykonanie exekúcie podaný na základe právoplatného a vykonateľného Prvostupňového rozsudku ako exekučného titulu spĺňa všetky požadované náležitosti. b) Zastavenie Exekučného konania v súlade s návrhom by bolo v rozpore s ústavným právom oprávneného na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces, ako aj v rozpore s princípom ochrany legitímneho očakávania a princípom právnej istoty. Rovnako ako povinný 2.) poukazujeme osobitne na princíp právnej istoty. Účastník konania musí mať právnu istotu spočívajúcu v tom, že po uplynutí lehôt na podanie mimoriadnych opravných prostriedkov sa nebude zasahovať do práv a povinností založených právoplatnými rozhodnutiami súdnych autorít. Sme toho názoru, že exekučný súd nemôže kedykoľvek bez časového obmedzenia vstupovať do právnych vzťahov. Opačný postup by bol v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, ktorý tvorí neodmysliteľnú súčasť princípov právneho štátu zaručených článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Revíziu Prvostupňového rozsudku/Druhostupňového rozsudku bolo možné dosiahnuť len postupom upraveným v príslušných ustanoveniach zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. Návrh na zastavenie exekúcie nemá charakter opravného ani mimoriadneho opravného prostriedku proti exekučnému titulu. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov vychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. c) Exekučný súd nie je oprávnený v rámci splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie posudzovať vecnú správnosť (t. j. skutkové a právne závery) exekučného titulu. Rozsah prieskumnej činnosti súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Vzhľadom na vyššie uvedené preto máme za to, že námietky povinného 2.), v zmysle ktorých súd: - v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť Prvostupňového rozsudku; - nepodrobil súdnej kontrole spotrebiteľskú zmluvu; - nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci; - nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je; - neurčil, či je zmluva platná alebo nie z úradnej povinnosti; - nezistil, či ide o spotrebiteľskú zmluvu; - nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky; - neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné podmienky; nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS, sú nedôvodné a vo vzťahu k realizácii exekučného konania irelevantné. V súvislosti s vyššie uvedeným dávame do pozornosti, že na strane č. 5 návrhu sám povinný 2.) uvádza nasledovné: „Prieskumná činnosť exekučného súdu je obmedzená na to, či exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaný z exekučného titulu. V tomto rozsahu je exekučný súd povinný skúmať exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), v rámci konania o námietkach proti exekúcii, ak niektorú z týchto skutočností povinný namietne (§ 50 Exekučného poriadku) a v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie (§ 58 Exekučného poriadku). Pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom je nevyhnutné skúmať nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či je na jeho základe možné exekúciu vykonať.“ Je tak zrejmé, že povinný 2.) si je sám vedomý skutočnosti, že nie je v kompetencii exekučného súdu preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, podrobiť súdnej kontrole spotrebiteľskú zmluvu a pod. Podanie návrhu preto považuje oprávnený za účelovú snahu povinných oddialiť akýmkoľvek spôsobom právne dôsledky neplnenia vlastných finančných záväzkov. d) Odhliadnuc od skutočností uvedených pod písm. c) tohto vyjadrenia však oprávnený zastáva názor, že zmluvy uzatvorené medzi povinnými a OTP Bankou Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, t. j. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
zo dňa 03.10.2008 (ďalej len „Záložná zmluva“) a Zmluva o poskytnutí úveru na financovanie bývania zo dňa 03.10.2008 (ďalej len „Zmluva o úvere“) sú platné, účinné a v plnom súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Zmluvy sú písané zrozumiteľným a jasným spôsobom a sú z nich jasné všetky práva a povinnosti zmluvných strán. Úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere nie je úverom, na ktorý sa vzťahuje úprava zmlúv o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti oprávnený poukazuje na zákon o spotrebiteľských úveroch platný v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere a Záložnej zmluvy, a to konkrétne na ust. § 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“): „Zákon sa nevzťahuje na zmluvy a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.“ V nadväznosti na vyššie citované ustanovenie Zákona dáva oprávnený do pozornosti, že podľa článku I odsek 1 Zmluvy o úvere uzatvorili povinní Zmluvu o úvere za účelom financovania investičného zámeru - rekonštrukcie nehnuteľnosti. Oprávnený spolu so svojimi vyjadreniami v základnom konaní predložil súdu vyjadrenie OTP Banky Slovensko, a.s. zo dňa 31.07.2017, ktoré predstavuje odpoveď danej banky na žiadosť o poskytnutie súčinnosti/vyjadrenia banky ako pôvodného veriteľa k tvrdeniu Povinných o existencii neprijateľných podmienok vo vyššie uvedených zmluvách. OTB Banka Slovensko a.s. vo svojom vyjadrení o. i. uvádza nasledovné: „K tvrdeniu žalobcov uvádzame, že nakoľko išlo o hypotekárny úver, úverová zmluva nebola a nemohla byť formulárovou zmluvou, lebo jej predmet/výška plnenia, zabezpečenie, účel ako aj úverové podmienky sa vždy individuálne dojednávajú s klientmi, v závislosti od ich konkrétnych potrieb a možností.“ Oprávnený ďalej poukazuje na odôvodnenie Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.02.2019, č. k.: 14Co/146/2018, v zmysle ktorého má Záložná zmluva povahu samostatnej zmluvy. Daná zmluva je individualizovaná, a to špecifikáciou zmluvných strán, zabezpečovanou pohľadávkou, výškou úveru ako aj samotným zálohom. Bolo na výlučnej vôli povinných či danú zmluvu uzatvoria alebo nie. Oprávnený je toho názoru, že nie je naplnený žiadny z dôvodov stanovených zák. č. 233/1995 Z. z. súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Len pri úplnosť uvádzame, že povinný 2.) v návrhu navrhuje zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 Exekučného poriadku. Predmetné ustanovenie daného právneho predpisu však upravuje podmienky začatia exekúcie a nie dôvody na jej zastavenie. Povinný 2.) svoju argumentáciu podporuje odkazom na neaktuálnu právnu úpravu, ktorá nie je totožná (čo do podmienok a dôvodov) s platnou právnou úpravou. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby exekučný súd návrh povinného 2.) zo dňa 11.04.2022 na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol. 5. Dňa 02.05.2022 doručil súdu súdny exekútor: Postúpenie návrhu na zastavenie exekúcie, v ktorom ako prílohy predložil: návrh na zastavenie exekúcie, Vyjadrenie oprávneného zo dňa 19.05.2021, Upovedomenie o začatí exekúcie + doručenka povinný 2.). Dňa 02.06.2022 doručil súdny exekútor súdu doplnenie - zápisnicu o pojednávaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom dňa 27.05.2022, sp. zn. 20C/176/2016 a dňa 15.06.2022 doručil doplnenie II. - rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom dňa 27.05.2022, sp. zn. 20C/176/2016.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d )sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu, inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
12. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
14. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. 15. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 16. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Exekučný súd je teda viazaný obsahom takýchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania, tie sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať.
17. Súd po oboznámení sa s návrhom povinného 2.) na zastavenie exekúcie, s Vyjadrením oprávneného, s Vyjadrením súdneho exekútora a ich všetkými prílohami zistil, že návrh povinného 2.) na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. V takomto neskôr podanom návrhu môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Návrhy podané po lehote slúžia na riešenie situácie, keď sa exekúcia začala po práve a dôvod na jej zastavenie nastal až následne.
18. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu. Vykonateľnosť má svoju materiálnu a formálnu stránku. Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku a jeho rozsahu.
19. Exekučný titul I. a II. sú právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutia, a teda spôsobilé exekučné tituly. Pokiaľ povinný 2.) poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.05.2017, sp. zn. 17Co/125/2017, súd uvádza, že predmetné sa vzťahuje na konanie vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom, sp. zn. 20C/176/2016, v ktorom bol dňa 27.05.2022 vyhlásený rozsudok, ktorým súd návrh žalobcov v I. a II. rade (povinní v predmetnej exekúcii) na určenie, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 277/16, Nz 31963/2016 zo dňa 13.09.2016, realizovaná
Notárskym úradom JUDr. Miriam Danczi, Štefánikova trieda 9, 949 01 Nitra je neplatná, zamietol. Uvedené konanie nemá vplyv na právoplatnosť exekučného titulu I. a II.
20. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného 2. na zastavenie exekúcie vychádzal z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dní od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Povinný 2.) neuviedol, ani nepreukázal vyššie uvedené dôvody zastavenia exekúcie, a teda je nepochybné, že návrh povinného 2.) na zastavenie exekúcie je nedôvodný.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného 2.) na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
22. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 23. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 24. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
25. Povinný 2.) navrhol, aby súd zaviazal oprávneného na náhradu trov konania a trov exekúcie.
26. Vzhľadom na to, že nedošlo k zastaveniu exekúcie, súd povinnému 2.) nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.