Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Cob-113-2015.pdf
PDF · 87.54 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/113/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., IČO: 35 704 713, so sídlom: Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom: Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovaným: 1./ NORITRANS PLUS, s.r.o., IČO: 36 563 463, so sídlom: Chotárna 35, 949 01 Nitra, 2./ W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom: P. N. XXX/ XX, XXX XX W. - Q. Q., X./ A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom: P. zem XXX/XX, XXX XX W. - Q. Q., žalovaní zastúpení: Mgr. Štefan Slováčik, advokát so sídlom: Farská 34, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 19.096,87 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/34/2013-257 zo dňa 20.04.2015 v časti uloženej povinnosti na plnenie a časti rozhodnutia o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/34/2013-257 zo dňa 20.04.2015 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalovaný v 1. až 3. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 434,32 eura na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 19.096,87 eura s príslušenstvom tak, že žalovaným v 1. až 3. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu spolu so špecifikovaným príslušenstvom, pričom vo zvyšku uplatneného príslušenstva žalobu zamietol. Taktiež žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi špecifikovanú náhradu trov konania.
V odôvodnení tohto rozhodnutia ďalej uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že pôvodný dlžník spoločnosť DAGAL s.r.o. uzavrel so žalobcom zmluvu o spotrebnom úvere podľa § 479 ObZ, podľa ktorej žalobca poskytol tejto spoločnosti úver vo výške 1.149.540,- Sk, pričom tieto peniaze boli na v zmluve určený účet aj prevedené (čo vyplýva z výpisu transakcie č.l.53). Spoločnosť DAGAL s.r.o. za uvedené poskytnuté peňažné prostriedky kúpila a nadobudla vlastnícke právo k ťahaču SCANIA VIN: R R pričom momentom nadobudnutia vlastníckeho práva k ťahaču nadobudol v dôsledku zmluvných dojednaní podľa zmluvy o zabezpečovacom prevode práva vlastnícke (ďalej len zabezpečovacia zmluva) právo k ťahaču žalobca (podľa zmluvy č.l.5), pričom od tohto momentu bol DAGAL s.r.o. oprávneným držiteľom ťahača na základe zmluvy o výpožičke podľa § 659 a nasl. OZ, ktorá zmluva bola poňatá do vlastného textu zabezpečovacej zmluvy. Obsahom práv a povinností zabezpečovacej zmluvy bolo aj oprávnenie žalobcu v prípade naplnenia podmienok podľa čl. VII ods. 1 VZP, predať alebo dať predať ťahač SCANIA. Za nesporné tiež súd považuje to, že žalovaný v 1. rade zmluvou o prevode práv a povinností zo dňa 07.01.2009 vstúpil do práv a povinností spoločnosti DAGAL s.r.o., pričom okrem iného vstúpil aj do povinnosti splácať riadne a včas splátky na základe
prílohy o splátkovom kalendári úverovej zmluvy (č.l.10), pričom bol povinný od splátky č. 25 mesačne platiť žalobcovi sumu 33 574,50 eura, resp. 1 114,47 eura. Inými slovami mal pokračovať v splátkach po spoločnosti DAGAL s.r.o. Žalovaný v 1. rade nepreukázal, že by splátky podľa rozpisu realizoval a tým porušil zmluvu o úvere, resp. VZP v čl. VII bod 1. písm. b/ a tak bol v omeškaní s plnením. V konaní nebolo tiež sporné, že predmetný ťahač SCANIA bol odobratý, resp. odovzdaný žalobcovi oprávnene, čo uviedol aj právny zástupca žalovaných na pojednávaní, pričom takto môže mať súd za uznané, že splátky riadne žalovaný v 1. rade nesplácal a zadal tak dôvod pre predčasnú splatnosť úverovej zmluvy, ktorú aj napokon žalobca realizoval a žalovanému v 1. rade zaslal oznámenie o predčasnej splatnosti. Z kúpnej zmluvy zo dňa 08.10.2009 (č.l.71) mal súd za preukázané, že žalobca realizoval zabezpečovaciu zmluvu a predal sám spoločnosti RR SERVIS TRANS s.r.o. za kúpnu cenu 5 355,- eura s DPH. Súd mal takto za preukázané, že žalobca realizoval oprávnenie predať ťahač na uspokojenie svojich pohľadávok voči žalovanému v 1. rade, pričom postupom podľa § 879j a ustanovení o realizácii tohto práva, oznámil žalovanému v 1. rade, že mieni vykonať predaj ťahača oznámením zo dňa 13.08.2009 (č.l.20), ktoré mal žalovaný v 1. rade doručené dňa 20.08.2009 (č.l.19). Podľa názoru súdu, teda k realizácii výkonu zabezpečovacieho práva podľa § 553 OZ a nasl. prišlo v súlade s novelizovanými ustanoveniami občianskeho zákonníku v časti, ktorý sa týkal postupu. V konaní nebolo tiež sporné, že žalobca v súlade s úverovou zmluvou uplatnil finančným vyúčtovaním zo dňa 05.11.2009 (č.l.21) sumu 19.096,87 eura u žalovaného v 1. rade, ktorá obsahovala sumu 130,- eur, čo predstavuje úrok zo zostatku úveru podľa čl. VII ods. 2 VZP, ktorý sa počíta zo zostatku úveru od dňa nasledujúceho po splatnosti poslednej splátky pred určením predčasnej splatnosti úveru do dátumu predaja predmetu financovania v tomto prípade úrok je 5,30% p. a., za obdobie od 08.08.2009 (deň nasledujúci po dátume splatnosti v poradí 32. splátky, s ktorou bol žalovaný v 1. rade v omeškaní do 08.10.2009 (dátum predaja predmetu financovania), teda za obdobie 62 dm', zostatok úveru bol 14.550,12 eura. Ďalej je tvorená z neuhradených splátok úveru vo výške 8915,76 eura od 25. do 32 splátky a zvyšok žiadanej sumy bol zostatok istiny spotrebného úveru vo výške 14.550,12 eura (išlo o zostatky istiny od 33. do 48 splátky).
V konaní bolo sporným, a z tohto dôvodu súd evidoval kompenzačnú námietku žalovaných v 1-3. rade do výšky uplatneného nároku žalobcu v podobe spôsobenej škody, či suma, za ktorú predal predmetný ťahač žalobca tretej osobe bola sumou, ktorá spĺňala podmienku ceny, za ktorú sa rovnaký, alebo porovnateľný ťahač zvyčajne prevádzal. V tomto ohľade bolo na žalovaných, aby súdu preukázali hodnotu ťahaču v čase predaja, ktorá by bola spôsobilá konštatovať postupovanie žalobcu bez zachovania náležitej starostlivosti pri predaji ťahača SCANIA. Súd pribral do konania znalca z odboru Doprava cestná, odvetvie Odhad hodnoty cestných vozidiel. Zo znaleckého posudku č. 02/2015 (č.l.199) vyhotovenom dňa 15.01.2015 mal súd za preukázané, že znalec vychádzajúc z listinných dokladov k predmetnému ťahaču konštatoval cenu ťahača v technickom stave popísanom v spisovom materiáli, t. i. v technickom stave výrazne horšom ako je stav primeraný dobe prevádzky a počtu najazdených km predstavuje ku dňu 27.07.2009, 16.09.2009 a ku dňu 08.10.2009 sumu 5.026,- eura.
Žalovaní v 2. a 3. rade realizovali ručiteľské vyhlásenie, podľa ktorého uspokoja veriteľa, ak žalovaný v 1. rade nesplní svoj záväzok zaplatiť veriteľovi niektorú z pohľadávok, vzniknutých na základe zmluvy o spotrebnom úvere. Uvedené vyhlásenie založili ručiteľský vzťah týchto osôb vo vzťahu k žalobcovi, preto ak nesplnil žalovaný v 1. rade, boli povinný splniť žalovaný v 2. a 3. rade.
Žalobca uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 9% ročne od 26.11.2009 do zaplatenia. Vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade bol povinný podľa výzvy (č.l.21) zaplatiť do dňa 25.11.2009, ale tak neurobil bol povinný platiť aj úroky z omeškania odo dňa 26.11.2009 do zaplatenia z dlžnej sumy. Pokiaľ ide o žalovaných v 2. a 3. rade, títo mali oznámenie o povinnosti plniť z ich ručiteľského vyhlásenia doručením platobných rozkazov s návrhom s tým, že odo dňa 02.12.2012 žalovaný v 2. rade a odo dňa 25.09.2012 žalovaný v 3. rade (ktorý prevzal zásielku za spoločnosť žalovaného v 1. rade) mali vedomosť o ich povinnosti, preto boli od uvedeného času povinnosť plniť aj úroky z omeškania vo výške 8%+1% ECB ročne. Vo zvyšku, pokiaľ ide o úroky z omeškania vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že žalobca mal v konaní plný úspech.
Proti tomuto rozsudku podali žalovaní v zákonnej lehote odvolanie a to v časti uloženej povinnosti na plnenie ako aj v časti rozhodnutia o náhrade trov konania, pričom žiadali aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa v týchto častiach zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne a žalovaným prizná náhradu trov konania.
V odôvodnení podaného odvolania ďalej poukázal na to, že vzhľadom na súdom vykonané dokazovanie je nesporné, že vznikol dlh na splátkach, žalovaní však namietajú vzájomné vysporiadanie. Žalovaní majú za to, že žalobca pri realizácii výkonu zabezpečovacieho prevodu postupoval v rozpore s povinnosťami, ktoré mu ukladajú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, najmä však s povinnosťou zakotvenou v ustanovení § 550 ods. 4 písm. c) Občianskeho zákonníka, a to že žalobca ako veriteľ bol pri výkone zabezpečovacieho prevodu práva povinný postupovať tak, aby konajúc s náležitou starostlivosťou previedol právo za cenu akú sa rovnaké alebo porovnateľné právo za porovnateľných podmienok zvyčajne prevádza.
Žalovaní majú za to, že žalobca výkonom zabepečovacieho práva a prevodom vlastníckeho práva k ťahaču SCANIA trieda L za čo najnižšiu cenu, konal v úmysle poškodiť práva žalovaných. Vozidlo nebolo v takom stave ako ho opisuje znalecký posudok, bolo opotrebované primerane vzhľadom k jeho používaniu a veku. Znalecký posudok bol vyhotovený dňa 15.01.2015. K odovzdaniu ťahača došlo 27.07.2009, žalovaný po odovzdaní tohto vozidla s vozidlom nedisponoval, nevykonával žiadne technické zmeny ani mu nie je známy osud ťahača od 27.07.2009 do 08.10.2009, kedy došlo k realizácii zabezpečovacej zmluvy a odpredaju ťahača spoločnosti RR SERVIS TRANS s.r.o. Znalecký posudok nemôže objektívne odzrkadľovať hodnotu ťahača, nakoľko bol vyhotovený len na základe fotodokumentácie vyhotovenej v období, kedy žalovaní už s predmetným ťahačom nedisponovali. Z tohto dôvodu žalovaní trvajú na kompenzačnej námietke a do výšky uplatnenej pohľadávky si započítavajú výšku spôsobenej škody.
Poukazujú na zápisnicu z pojednávania zo dňa 17.04.2014, za ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu priznaná plná výška odmeny, napriek skutočnosti, že pojednávanie zo dňa 17.04.2014 bolo odročené bez prejednania veci.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, pričom v jeho obsahu poukázal na to, že žalovaní v odvolaní neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali mať vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej a preto navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd prejednal podané odvolanie žalovaných podľa ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP s použitím ust. § 156 ods. 3 OSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.
Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa ust. § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
S poukazom na vyššie uvedené teda odvolací súd skúmal v rozsahu odvolacích dôvodov vecnú a skutkovú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, pričom z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa podľa žalovaných dostatočne zistil skutkový a právny stav s výnimkou určenia rozsahu peňažného plnenia, na ktoré vznikla povinnosť žalovaných v 1. až 3. rade. Odvolací súd poukazuje a zdôrazňuje skutočnosť, že žalobca v priebehu konania predložil súdu znalecký posudok Ing. Jána Svoreňa pod č. 78/2009, ktorý bol vypracovaný dňa 14.09.2009 zo záveru, ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota vozidla SCANIA ku dňu 14.09.2009 zodpovedá sume 4.995 eur bez DPH (5.944 eur s DPH). Predmetný znalecký posudok bol podkladom pre žalobcu na vyhotovenie záverečného finančného vyúčtovania zmluvy č. UZF/06/61171 ku dňu 05.11.2009 s tým, že žalobca určil žalovaným lehotu na plnenie do 25.11.2009. Napriek uvedenej skutočností súd prvého stupňa v konaní ustanovil znalca Ing. Kamil Lacko
- BARTOŠ, ktorý vyhotovil znalecký posudok č. 02/2015, ktorý mal okrem iného posúdiť správnosť výpočtu všeobecnej hodnoty vozidla stanovenej znalcom Ing. Svoreňom a taktiež samostatne stanoviť všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu 27.07.2009. Zo záveru tohto znaleckého posudku vyplýva, že súdom ustanovený znalec stanovil všeobecnú hodnotu vozidla na sumu 5.026 eur bez DPH (5.981 eur s DPH). Rozdiel pri výpočte všeobecnej hodnoty vozidla predstavuje 31 eur.
Naviac z obsahu tohto znaleckého posudku vyplýva, že predmetné vozidlo bolo v prevádzke od 10.05.2001, pričom jeho stav sa posudzoval ku dňu 27.07.2009 čo je vek vozidla viac ako 8 rokov.
Odvolací súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania nepredložili žiaden právne relevantný dôkaz, ktorý by spochybnil stanovenie všeobecnej hodnoty vozidla ku dňu 27.07.2009, pričom subjektívny názory vypočutých svedkov, za takéto právne relevantné dôkazy spochybňujúce odborné posudky znalcov nemožno považovať. Naviac žalovaný pri subjektívnom hodnotení všeobecnej hodnoty vozidla v čase jeho odobratia resp. predaja zrejme vychádzali z jeho hodnoty, za ktorú ho nadobudli resp. nadobudol žalovaný v 1. rade kúpnou zmluvou, pričom nie je vylúčené, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy nemusela táto zodpovedať všeobecnej hodnote vozidla v tomto období. Uvedená úvaha súdu však nemá vplyv na vyššie uvedenú argumentáciu, na základe ktorej dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Žalovaní taktiež namietali rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, nakoľko PZ žalobcu priznal odmenu za účasť na pojednávaní dňa 17.04.2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.
Vychádzajúc z obsahu zápisnice z tohto pojednávania na č. l. 160, 170 spisu je nepochybné, že súd vyhlásil uznesenie, ktorým bude pojednávať podľa § 111 ods. 2 v neprítomnosti účastníkov konania, z čoho vyplýva, že pojednávanie bolo realizované i keď so stručným prejednaním veci a to bolo následne odročené na ďalší termín. Priznanie odmeny PZ žalobcu za účasť na tomto pojednávaní bolo preto dôvodné. V tejto časti preto taktiež odvolací súd nepovažoval podané odvolanie žalovaných za dôvodné.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP a § 224 ods. 1 OSP tak, že tieto priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania a to za jeden úkon, vyjadrenie k odvolaniu žalovaných v sume 353,54 eur spolu s režijným paušálom 8,39 eur a 20% DPH teda spolu 434,32 eura.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.