Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/295/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Jurajom Vallom, v právnej veci navrhovateľky C. E., L.. XX. XX. XXXX, J. G. XX, XXX XX J. J., štátny občan SR, v konaní zastúpenej splnomocnenou advokátkou JUDr. Lucia Fabriciusová so sídlom Karola Kuzmányho 7, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi 1/ Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, a odporcovi 2/ Mesto Banská Bystrica so sídlom Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu 2/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľka žiadala prostredníctvom právnej zástupkyne návrhom, osobne podaným na tunajší súd 10. 10. 2014, po jeho zmene, uloženie povinnosti odporcom 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľke náhradu škody v sume 40 073,44 Eur s príslušenstvom, s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu, ako aj trovy konania.

Odporca 1/ s návrhom pre jeho nedôvodnosť nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť a priznať mu voči navrhovateľke náhradu trov konania.

Odporca 2/ žiadal návrh voči nemu zamietnuť.

Vedľajší účastník na strane odporcu 2/ navrhol súdu návrh voči odporcovi 2/ v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s výpoveďami zástupcov účastníkov konania, zástupcu vedľajšieho účastníka, ako aj s obsahom spisu, najmä s návrhom na začatie konania, s vyjadrením odporcu 1/ z 19. 11. 2014, s podaním navrhovateľky z 27. 02. 2015, zo 16. 12. 2015, s uzneseniami Okresného súdu Banská Bystrica č.k.: -103 z 10. 03. 2015 a č.k.: -160 z 28. 08. 2015, s vyjadrením odporcu 2/ z 22. 04. 2015, z 18. 03. 2016, s rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k.: -68 z 02 05. 2012, s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.: -88 z 11. 09. 2012, s rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k.: -111 z 12. 04. 2013, s Osvedčením o dedičstve č.k.: - 74, zo 07. 10. 2013, so žiadosťou navrhovateľky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo 16. 12. 2013, s upovedomením odporcu 2/ o postúpení žiadosti na odporcu 1/ z 10. 01. 2014, vyjadrenie

k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 11. 07. 2014, s návrhom na doplnenie dokazovania zo 16. 12. 2015, pričom zistil nasledovné:

Podľa žalobného návrhu sa navrhovateľka v konaní domáha náhrady škody vo výške 40 073,44 Eur, ktorá jej mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom zamestnanca Matričného úradu Mesta Banská Bystrica (ďalej aj „matričný úrad“ alebo „MÚ“) pri uzavieraní manželstva medzi otcom navrhovateľky, Ľ. C., a S. C., O. I. K. XX. XX. XXXX v mieste trvalého pobytu otca navrhovateľky. Nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že len snúbenci mohli predložiť zákonom stanovené doklady k uzavretiu manželstva, a tiež žiadať o povolenie uzavrieť manželstvo na inom vhodnom mieste, a nie osoby od nich odlišné (R. S. S. C.), navyše bez akéhokoľvek plnomocenstva. Okrem toho, zamestnanec MÚ C.. C. Č. D.polu s poslankyňou Mestského zastupiteľstva Mesta Banská Bystrica, C.. Ľ. B., vykonal sobášny akt bez skúmania zdravotného stavu a tým vôle snúbenca (otca navrhovateľky), ktorá nebola daná, pričom zamestnanec mal dôvodné pochybnosti o spôsobilosti snúbenca uzavrieť manželstvo. Lekárske potvrdenie o jeho zdravotnom stave obdržal zamestnanec dva dni po sobášnom akte, pričom toto ani nespĺňalo požiadavku potvrdenia o spôsobilosti na právny úkon, ktorým malo byť uzatvorenie manželstva, a tiež lekárka, ktorá ho vydala, pacienta vôbec nevidela a nenavštevovala, nebola ani informovaná, k akému účelu má potvrdenie slúžiť. Vyčíslenú škodu predstavuje polovica čistej hodnoty dedičstva vo výške 38 794,05 Eur, ktorú navrhovateľka nezískala, keďže po smrti svojho otca (XX. XX. XXXX), v dôsledku uzavretia jeho manželstva, nebola jediným zákonným dedičom v I. dedičskej skupine, ale stala sa ním aj manželka poručiteľa S. C.. Vzniknutú škodu navrhovateľky predstavujú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré vynaložila v dedičskom konaní na právne zastupovanie vo výške 1 279,39 Eur. Svoju žiadosť o náhradu škody navrhovateľka predbežne prerokovala s odporcom 2/, ktorý jej žiadosť postúpil odporcovi 1/, pričom jej nebolo vyhovené, a to odpoveďou z 11. 07. 2014. Z tohto dôvodu si uplatňuje navrhovateľka aj úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne od 18. 06. 2014 (deň nasledujúci po uplynutí 6 mesačnej lehoty od podania žiadosti) do zaplatenia.

Odporca 1/ vo svojom písomnom vyjadrení zastával názor, že činnosť matričných úradov spadá do pôsobnosti samosprávy, teda v danom prípade Mesta Banská Bystrica, preto odporca 1/ nie je v konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom.

Odporca 2/ poukázal písomnou citáciou viacerých ustanovení, zákona č. 514/2003 Z.z., zákona č. 416/2001 Z.z., ako aj zákona č. 575/2001 Z.z. na skutočnosť, že zodpovedným subjektom za škodu v danom prípade je odporca 1/, na základe čoho navrhol žalobu voči odporcovi 2/ zamietnuť. Okrem toho, poukázal na to, že v prípade ak je život jedného zo snúbencov priamo ohrozený, predloženie zákonom stanovených dokladov sa nevyžaduje (§ 7 ods. 1 Zákona o rodine). Žiadosť o uzavretie manželstva vyplnila a podpísala len snúbenica S. C., čo je možné v odôvodnených prípadoch (§ 27 ods. 5 zákona č. 154/1994 Z.z.). Ani skutočnosť, že matričný úrad nedisponoval pred uzavretím manželstva lekárskym potvrdením o zdravotnom stave snúbenca, nezakladá nesprávnosť úradného postupu jeho zamestnanca, pretože žiaden zákon neupravuje povinnosť matričného úradu vyžadovať od snúbenca lekárske potvrdenie o zdravotnom stave druhého zo snúbencov, ktorého život má byť ohrozený. Matričný úrad si tento doklad žiadal len pre informáciu, či je snúbenec schopný vnímať. Keďže sobášny akt bol vykonaný, nemal matričný úrad po príchode na miesto uzavretia manželstva pochybnosti o spôsobilosti snúbenca uzavrieť manželstvo. Aj z tohto dôvodu, neexistencie predpokladov na priznanie náhrady škody, navrhol odporca 2/ žalobu zamietnuť.

Na pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že nezákonný úradný postup matričného úradu spočíva najmä v tom, že matričný úrad povolil sobáš snúbencom v rozpore s § 6 a 7 Zákona o rodine. Postup matričného úradu bol dodatočne upravený tak, aby formálne spĺňal podmienky zákona, ako aj noriem nižšej právnej sily. Matrikárka uzatvárajúca manželstvo nemala doklad, že sa jedná o priame ohrozenie života snúbenca, a teda je daná možnosť použitia citovaného ustanovenia § 7 Zákona o rodine, bola len informovaná, že ide o ťažký zdravotný stav. Snúbenec bol v zmysle prepúšťacích správ pustený domov na „dožitie“, čo nie je priamym ohrozením života tak, ako to má na mysli § 7 Zákona o rodine, druhá veta. Vychádzajúc z prvej strany žiadosti o uzavretie manželstva, kde číslo zväzku a ročník, rovnako aj údaje snúbencov, sú napísané počítačom, a to jedným typom písma, bola táto žiadosť spísaná odporcom 2/, resp. matrikárkou. Pritom § 27 ods. 5 zákona o matrikách určuje, že tlačivo vyplní snúbenec, nie matrikár. Tým, že žiadosť o uzavretie manželstva vyplnila matrikárka, nedisponoval matričný úrad touto žiadosťou, súčasťou ktorej je aj vyhlásenie snúbencov, že im nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva. Mal si potom v súlade s ustanovením § 6 ods. 6 Zákona o rodine

vyžiadať od snúbenca písomnú žiadosť o upustenie od predloženia zákonom ustanovených dokladov, ak je ich zadováženie spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou, čo v tomto prípade mohol byť zdravotný posudok odborného lekára ležiaceho snúbenca, či je spôsobilý robiť právny úkon, keďže matričný úrad nie je kompetentný na posudzovanie zdravotného stavu osoby, u ktorej je čo i len pochybnosť o spôsobilosti na právny úkon uzavretia manželstva. Rovnako aj podľa § 29 ods. 1 vyhlášky č. 302/1994 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o matrikách, doklady potrebné na uzavretie manželstva predkladajú snúbenci na príslušnom matričnom úrade. Teda nebol dôvod na to, aby matrikár žiadosť o uzavretie manželstva vypísal a doručil snúbenici v jej domácnosti za účelom jej podpisu. Matrikárka po vstupe do miestnosti, kde ležal snúbenec, zisťovala, či snúbenec je schopný prejaviť svoju vôľu, a to stisnutím ruky snúbenice. Následne poslankyňa ako sobášiaca oboch snúbencov, v rozpore s ustanovením § 7 druhá veta Zákona o rodine nepožadovala od snúbenca vyhlásenie, že mu nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva. Pričom nie je ani zrejmé, akým spôsobom by to snúbenec vyhlásil, keďže nebol schopný žiadnym iným spôsobom než žmurknutím prejavovať svoju vôľu. Žmurknutie, ktoré je nevyhnutné pre činnosť oka, pritom nemožno považovať za právny úkon zakladajúci taký závažný následok ako je uzavretie manželstva. Na preskúmanie spôsobilosti nebohého urobiť právny úkon uzavretia manželstva a tiež, či táto jeho schopnosť a jeho vôľa mohla byť zrejmá aj pre iné zúčastnené osoby aktu uzavretia manželstva, navrhla právna zástupkyňa navrhovateľky vykonať znalecké dokazovanie. Nesprávny, protizákonný postup matričného úradu bol príčinou následku spočívajúceho v tom, že po nebohom Ľ. C. dedila aj jeho manželka S. C.. Navrhovateľka sa domáhala neplatnosti tohto manželstva na Okresnom súde Banská Bystrica v konaní pod sp.zn. , z ktorého vyplýva, že k porušeniu povinnosti na strane matričného úradu nesprávnym úradným postupom došlo. V rámci dedičského konania navrhovateľka musela akceptovať rozhodnutie a právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovený v konaní sp. zn. : dňa 11. 09. 2012, že navrhovateľka nebola aktívne legitimovaná na podanie žaloby o určenie neplatnosti manželstva. Právna zástupkyňa navrhovateľky navrhla vypočuť ako svedkov C.. Č. S. C.. B., ktoré boli účastné postupov pred uzavretím manželstva a v rámci uzavretia manželstva. Boli síce vypočuté v predchádzajúcom súdnom konaní pred tunajším súdom o neplatnosť manželstva, zákonný sudca by sa mal však oboznámiť so svedeckými výpoveďami týchto osôb vlastným zisťovaním, príp. podrobnejším zisťovaním postupu matrikára pri úkonoch, ktoré predchádzali sobášnemu aktu snúbencov, a to, či matrikár postupoval pred sobášnym aktom podľa § 6 alebo § 7 Zákona o rodine. Ak sa jednalo o postup podľa § 7, či matričný úrad bol oprávnený a spôsobilý posudzovať spôsobilosť osoby, ktorá mala ťažký zdravotný stav, na právny úkon uzavretia manželstva.

V priebehu konania doplnila právna zástupkyňa navrhovateľky návrhy na doplnenie dokazovania aj o výsluch C.. S. D., lekárky Záchrannej zdravotnej služby, P. XX, J. J., k zdravotnému stavu nebohého Ľ. C. z vyšetrenia z 02. 10. 2011, ako aj o znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovanie nehnuteľností za účelom zistenia hodnoty nehnuteľností, ktoré boli predmetom dedičstva po nebohom Ľ.Í. C., najmä zistenia, že škoda pozostávajúca z polovice dedičstva je reálna, vzhľadom na uzavretú dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva.

Zástupca odporcu 1/ na pojednávaní upresnil, že síce výkon všeobecnej vnútornej správy matrík je výkonom štátnej správy, ale v danom prípade ku škode došlo pri samotnom uzatváraní manželstva, čo nie je výkon správy matrík, ani výkon matričnej činnosti. Tým je podľa § 2 zákona č. 154/1994 Z.z. napr. zapisovanie údajov o uzatvorených manželstvách. Oprávnenie sobášiť vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý ale nehovorí o tom, že by išlo o prenesený výkon štátnej správy. V súlade s ustanovením § 4 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zbierky o obecnom zriadení, je potom sobášenie nutné považovať za výkon samosprávy. Manželstvo S. C. S. Ľ. C. bolo uzatvorené plne v súlade so Zákonom o rodine a nedošlo k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu Mesta Banská Bystrica. Tvrdenie navrhovateľky, že vôľa snúbenca nebola prejavená dostatočne zrozumiteľným spôsobom, je len subjektívne, ako aj jej tvrdenie, že Ľ. C. nebol schopný svadobný obrad vnímať a pochopiť ho, tieto tvrdenia neboli preukázané žiadnymi listinnými dôkazmi, alebo iným dokazovaním. Ohrozenie života jedného zo snúbencov bolo nepochybné, nakoľko jeden zo snúbencov zomrel 13 hodín po uzatvorení manželstva. V danom prípade teda snúbenci pred uzatvorením manželstva nemuseli predložiť doklady v rozsahu uvádzanom v Zákone o matrikách. Chýba tiež príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním Mesta Banská Bystrica. Skutočnosť, že sa niekto nestal jediným dedičom zo zákona nemôže zakladať nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003. V prípade, ak by skutočne manželstvo nebolo uzatvorene platne, ak by snúbenec nevyjadril súhlas riadne, resp. nevyjadril by ho vôbec, nešlo by o neplatné, ba ani o zdanlivé manželstvo, ale o tzv. paakt.

Zástupkyňa odporcu 2/ na pojednávaní prezentovala názor, podľa ktorého má v tomto konaní vystupovať len ako vedľajší účastník vzhľadom na záujem odporcu 2/ na výsledku konania vyplývajúci z § 22 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z., keďže zodpovednosť za spôsobenú škodu je vyjadrená prostredníctvom práva ministerstva požadovať regresnú náhradu od obce, ktorá v tomto prípade konala. Pritom Mesto Banská Bystrica má záujem vstúpiť do konania a vystupovať v ňom ako vedľajší účastník na strane odporcu. Zástupkyňa poukázala na § 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého sa uzavretie manželstva spája nie s orgánom obce, ale s orgánom obce, ktorá vedie matriku, pričom v uvedenom paragrafe je zároveň aj legislatívna skratka „matričný úrad“. V nadväznosti na to, sa v § 4 zákona o matrikách obdobne uvádza, ktorá obec vedie matriku, pričom opätovne sa tu uvádza legislatívna skratka „matričný úrad“ a nadpis v tejto časti zákona, teda nad § 4 znie: správa matrík. Z toho vyplýva, že činnosť matričného úradu zahŕňa aj uzatváranie manželstiev, ako správu matrík a ako prenesený výkon štátnej správy podľa § 2 písm. c) Zákona č. 416/2001 Z.z. Z dokladov, ktoré predložila navrhovateľka k žalobe, ako aj z dokladov v konaní, ktoré prebiehalo na Okresnom súde Banská Bystrica, vyplýva, že zdravotný stav snúbenca bol priamo ohrozený. Keďže v danom prípade došlo výlučne k aplikácii § 7 Zákona o rodine, ustanovenie § 6 Zákona o rodine, ktoré vyžaduje doklady, sa nepoužije. Dôvodom tohto postupu bolo, že snúbenec nebol schopný podpísať žiadosť o uzatvorenie manželstva, ako aj samotný zdravotný stav snúbenca, na ktorý poukazovala a navrhovateľka v návrhu na začatie konania. Skutočnosť, že žiadosť o uzatvorenie manželstva bola vypísaná počítačom, nemôže byť dôvodom na spochybnenie platnosti žiadosti ako právneho úkonu, vzhľadom na to, že bola podpísaná samotnou snúbenicou. Stalo sa tak len z dôvodu, že k samotnému uzatvoreniu manželstva došlo ešte v ten istý deň. V § 4 ods. 1 Zákona o rodine sa uvádza slovné spojenie vyhlásenie o uzavretí manželstva, pričom nie je daná forma. Z toho vyplýva, že forma nemusí byť ústna, ale stačí, aby išlo o právny úkon v súlade s Občianskym zákonníkom. Snúbenec neurobil bežné žmurknutie, ale privretie očí, bez predchádzajúcej ukážky, čo bol zrozumiteľný, určitý a jasný právny úkon, zjavný aj pre všetkých ostatných prítomných účastníkov. Na základe toho, bol tento právny úkon vykonaný v súlade so Zákonom o rodine, a tak isto spĺňa náležitosti platného právneho úkonu podľa Občianskeho zákonníka. Trovy konania odporcovi 2/ nevznikli.

Zástupkyňa vedľajšieho účastníka na strane odporcu 2/ na pojednávaní predniesla, že mu odporca 2/ dňa 17. 07. 2014 nahlásil škodovú udalosť. Vedľajší účastník má tiež za to, že nie je daná pasívna vecná legitimácia odporcu 2/, ale štátu, vzhľadom na to, že činnosť matričného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. Nie je preukázané porušenie právnej povinnosti odporcom 2/, ani príčinná súvislosť medzi postupom odporcu 2/ a navrhovateľom tvrdeným vznikom škody. Náhradu trov konania si vedľajší účastník neuplatnil, pretože mu nevznikli.

Podľa Osvedčenia o dedičstve č.k. : - 74, zo 07. 10. 2013, v dedičskom konaní po zomrelom Ľ.O. C., L.. XX. XX. XXXX S. X. XX. XX. XXXX, uzavreli dedičia v I. zákonnej dedičskej skupine, C. E.W., L.. XX. XX. XXXX, S. S. C., L.. XX. XX. XXXX, dohodu o vyporiadaní dedičstva v celkovej čistej hodnote 77 588,09 Eur. Osvedčenie nadobudlo účinky právoplatného dedičského rozhodnutia dňa 07. 10. 2013.

Z rozsudku tunajšieho súdu č.k.: -111 z 12. 04. 2013 vyplýva, že navrhovateľka žalovala o neplatnosť daného manželstva, ale neúspešne, jej návrh bol zamietnutý pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na jej strane.

Z vyjadrenia Mesta Banská Bystrica z 11. 07. 2014 vyplýva, že mu bola žiadosť navrhovateľky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručená 17. 12. 2013, postúpil ju však 10. 01. 2014 na Ministerstvo vnútra SR. To oznámilo Mestu Banská Bystrica, že dodržalo všetky zákonné podmienky vyžadované právnymi predpismi na uzavretie manželstva. Na základe toho, mesto navrhovateľke oznámilo, že v danom prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu matričného úradu.

Predmetná žaloba bola osobne podaná na tunajší súd 10. 10. 2014, teda v súlade s § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 a 4 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., územná samospráva zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy.

Podľa článku 64 Ústavy SR sú obce základnou jednotkou územnej samosprávy, pričom podľa článku 71 ods. 1 Ústavy SR je možné na ne preniesť zákonom výkon určených úloh miestnej štátnej správy.

Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, na obce prechádzajú pôsobnosti na úseku všeobecnej vnútornej správy vedenia matriky.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z.z., ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) neustanovuje, že ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja).

Podľa § 4 zákona č. 154/1994 Z.z. o matrikách, nad ktorým sa nachádza označenie „Správa matrík“, pod ktoré spadajú §§ 4 až 9, matriku ako výkon štátnej správy vedie obec, v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košiciach mestská časť, ktoré sú uvedené v prílohe (ďalej len "matričný úrad"). Územné obvody matričných úradov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").

Podľa § 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením (ďalej len „vyhlásenie“) snúbencov pred orgánom obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku (ďalej len „matričný úrad“), alebo pred orgánom registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti 1) (ďalej len „orgán cirkvi“). Snúbenci verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov vyhlásia, že uzavierajú manželstvo.

Uzatváranie manželstva je zverené matričným úradom Zákonom o rodine (§ 2 a § 4). Ten síce nehovorí v tejto súvislosti o prenesenom výkone štátnej správy, ale matričným úradom je obec, ktorá ako výkon štátnej správy vedie matriku (§ 4 zákona č. 154/1994 Z.z.), a na ktorú prešli z orgánov štátnej správy pôsobnosti na úseku všeobecnej vnútornej správy vedenia matriky (§ 2 písm. c/ zákona č. 416/2001 Z.z.). V dôsledku toho má súd za to, že aj uzatváranie manželstva pred matričnými úradmi je preneseným výkonom štátnej správy, nie výkonom územnej samosprávy. Preto tu nenastupuje zodpovednosť územnej samosprávy podľa § 10 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ale štátu, za ktorý koná v zmysle § 4 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. Ministerstvo vnútra SR, do ktorého pôsobnosti spadajú aj matričné veci (§ 11 písm. b/ zákona č. 575/2001 Z.z.). Daná je preto v tomto konaní pasívna vecná legitimácia odporcu 1/ a nie odporcu 2/.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sú nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, existencia škody, príp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nimi. V právnej teórii sa vzťahom príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno

uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. ) Atribútom príčinnej súvislosti je teda „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, t.j., že príčina priamo, bezprostredne a neprerušene (nie sprostredkovane) predchádza následku a vyvoláva ho, a tiež vecná súvislosť príčiny a následku.

V danom prípade má škodu predstavovať polovica čistej hodnoty dedičstva po zomrelom snúbencovi Ľ. C., po ktorom dedili ako dedičia zo zákona v 1. zákonnej skupine po 1 navrhovateľka aj S. C., s ktorou poručiteľ uzatvoril XX. XX. XXXX manželstvo. Nebyť totiž uzavretia tohto manželstva, dedila by len navrhovateľka, jej by pripadla celá čistá hodnota dedičstva vo výške XX XXX,XX R., príp. jeho reálne vyššia hodnota. Škodou majú byť aj trovy právneho zastúpenia, ktoré vynaložila navrhovateľka za jej zastúpenie v predmetnom dedičskom konaní. Nepripadnutie celej čistej hodnoty dedičstva navrhovateľke v dedičskom konaní mal spôsobiť nesprávny úradný postup pracovníčky matričného úradu, keď v štádiu pred uzavretím manželstva konala s osobami na to neoprávnenými, teda rozdielnymi od snúbencov, nemala všetky potrebné doklady, a tiež manželstvo bolo uzavreté, hoci súhlasné vyhlásenie snúbenca nebolo dané, resp. pracovníčka nedostatočne a v rozpore so svojimi povinnosťami neskúmala vôľu snúbenca, ktorá nebola daná. Údajný nesprávny úradný postup pracovníčky matričného úradu však nie je bezprostrednou, a teda neprerušenou príčinou vyššie uvedených skutočností, musela k nim ešte pristúpiť smrť snúbenca, a v jej dôsledku predmetné dedičské konanie. Následkom postupu pracovníčky matričného úradu bolo uzavretie manželstva, a nie skutočnosť, že navrhovateľka nezdedila celý majetok sama a vynaložila trovy konania. Na základe uvedeného má súd za to, že v danom prípade chýba bezprostredná a priama príčinná súvislosť medzi navrhovateľkou tvrdeným nesprávnym úradným postupom Matričného úradu Mesta Banská Bystrica a vyčíslenou škodou, čím nie je splnený jeden zo základných predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Z tohto dôvodu súd návrh ako nedôvodný zamietol bez toho, aby vykonával dokazovanie za účelom posúdenia správnosti daného úradného postupu a výšky vzniknutej škody, ktoré by bolo neúčelné a nehospodárne.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení štvormo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a pod- pis. Odvolanie treba predložiť v štyroch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné roz- hodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle osobitného predpisu.