Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31P-257-2011.pdf
PDF · 92.65 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/257/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Janou Diškanovou, v právnej veci navrhovateľky U. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, V. V., zast. L.. P. V., advokátom so sídlom F. XX, V. V. proti odporkyni R. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š., Z..Č.. U. XX, V. V., zast. U.. P. O., advokátom so sídlom V. XX, V. V., o určenie neplatnosti manželstva, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľka j e p o v i n n á uhradiť odporkyni trovy konania v sume 631,67 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia neplatnosti manželstva uzatvoreného dňa 05. 10. 2011 medzi jej rodičmi, teda jej matkou (odporkyňou) a otcom Ľ. U. z dôvodu, že jej otec v čase uzatvorenia manželstva nebol spôsobilý na právne úkony, nakoľko trpel takou duševnou poruchou, ktorá by mala za následok pozbavenie jeho spôsobilosti na právne úkony. Uviedla, že osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba trpiaca duševnou poruchou, ktorá by mala za následok pozbavenie spôsobilosti na právne úkony nemôže uzavrieť manželstvo, a ak áno, manželstvo je neplatné. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti manželstva v zmysle § 80 písm. c) OSP zdôvodnila tým, že v prípade vyslovenia neplatnosti manželstva by do úvahy prichádzala ako jediná dedička po otcovi ako poručiteľovi. V návrhu ďalej uviedla, že jej rodičia uzatvorili prvý krát manželstvo dňa XX. XX. XXXX, toto manželstvo však bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. XXC XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX. V priebehu roku XXXX bolo otcovi diagnostikované D. ochorenie, liečba bola v R. XXXX ako neúspešná ukončená. Dňa XX. XX. XXXX ošetrujúca lekárka E. uviedla, že nie je žiadna nádej na zlepšenie zdravotného stavu otca, je F., Z. X. B. F., resp. s poruchou X. a absolútne nespôsobilý na právne úkony. Navrhovateľka ďalej poznamenala, že otec bol podľa jej názoru zdravotne na tom veľmi zle, nebol v V., ale až na pár momentov, O.. V poslednom štádiu života bol pod vplyvom veľmi F. G., ktoré v spojení s jeho zdravotným stavom vylučovali spôsobilosť na právne úkony. Deň pred smrťou mal otec otvorené oči, na podnety O., O.U., U. X. B., ťažko Y.. Dňa XX. XX. XXXX K.. V ten istý deň jej odporkyňa oznámila, že s otcom uzatvorili deň pred jeho smrťou manželstvo. Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľky uviedol, že nebohý nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, ale v dôsledku D. ochorenia a silných liekov, ktoré užíval, nebol spôsobilý na seba brať práva a povinnosti, čo s najväčšou pravdepodobnosťou by bol dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V dôsledku neschopnosti nebohého vnímať, trpel aj duševnou poruchou, v dôsledku ktorej nebol spôsobilý na právne úkony.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť z dôvodu, že jej manželstvo uzatvorené dňa XX. XX. XXXX F. Ľ. U. bolo riadne uzatvorené. Poukázala na fakt, že menovaný bol schopný aj napriek D. ochoreniu robiť právne úkony, nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a netrpel duševnou poruchou, ktorá by mala za následok pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Podotkla, že dňa XX. XX. XXXX O. splnomocnil odporkyňu na všetky právne úkony spojené s vybavovaním všetkých náležitostí týkajúcich sa jeho osoby, pri zastupovaní jeho osoby na všetkých orgánoch štátnej správy, súdoch, verejno-právnych inštitúciách, pri vybavovaní bankových záležitostí, disponovanie s účtami. Posledný E. XXXX bola sústavne v jeho domácnosti a starala sa o neho. Podľa jej názoru pri sobáši nevládal odpovedať, či si ju berie za manželku, tak na znak súhlasu zažmurkal.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a na základe vykonaného dokazovania rozsudkom č.k. 31P/257/2011-68 zo dňa 02. 05. 2012 návrh navrhovateľky zamietol a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania. Súd nemal preukázané, že nebohý bol počas svojho života pozbavený na spôsobilosti na právne úkony, ani že trpel duševnou poruchou. Navrhovateľka v tomto smere súdu nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci, že nebohý bol rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Taktiež nepreukázala napr. lekárskymi správami, záznamom z psychiatrického oddelenia, že nebohý počas života trpel duševnou poruchou majúcou za následok pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Súd je toho názoru, že navrhovateľka jednoznačne nepreukázala skutočnosť, že nebohý nebol spôsobilý na uzavretie manželstva ani v čase jeho uzavretia, resp. bezprostredne pred ním.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľky uznesením č.k. 13CoP/53/2012-88 zo dňa 11. 09. 2012 rozsudok okresného súdu rušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil. V zrušujúcom uznesení krajský súd vyslovil právny názor, že potomkovia navrhovateľa a ani odporcu nemôžu sami podať návrh na začatie konania o vyhlásenie manželstva ich predkov za neplatné. Môžu len pokračovať v začatom konaní, iniciovanom jedným z manželov samotných. Ďalej krajský súd uviedol, že zásadne platí, že manželstvo možno vyhlásiť za neplatné len do okamihu, kým nezaniklo, čo výslovne ustanovuje § 13 ods. 1 Zákona o rodine. Zároveň ale zakotvuje všeobecný odkaz na potencionálne výnimky z uvedeného pravidla. Medzi takéto výnimky patrí ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré umožňuje súdu pokračovať v konaní o vyhlásenie manželstva za neplatné aj po zániku manželstva smrťou jedného z manželov. Podľa § 15 ods. 2 Zákona o rodine po smrti manžela, ktorý podal návrh na začatie konania o neplatnosti manželstva, môže súd rozhodnúť o tom, že manželstvo je neplatné, aj vtedy, ak o to požiadajú do jedného roka od smrti manžela jeho potomkovia. Tu sa ale vyžaduje, aby sa konanie už začalo. Súd potom môže rozhodnúť, či vyhlási manželstvo za neplatné po jeho zániku vtedy, keď o pokračovanie v konaní požiadajú potomkovia navrhovateľa do jedného roka od smrti navrhovateľa. To ale vyžaduje, aby sa už konanie začalo za života jedného z manželov - navrhovateľa. Krajský súd uložil okresnému súdu vyzvať obe strany sporu, aby sa vyjadrili k danému právnemu posúdeniu, čím sa predchádza prípadnému prekvapivému rozhodnutiu vo veci.
Okresný súd v intenciách rozhodnutia krajského súdu obe strany sporu vyzval k vyjadreniu k danému právnemu posúdeniu. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení uviedla, že s názorom krajského súdu nesúhlasí. Podľa jej názoru sa rozhodnutie krajského súdu vyznačuje striktným formalizmom pri výklade ustanovení Zákona o rodine, pričom ustanovenia Občianskeho zákonníka neberie do úvahy. Uviedla, že neplatnosť manželstva žalovala a návrh opierala o ustanovenie § 12 ods. 4 Zákona o rodine, kedy ide o prípad, že súd môže začať konanie aj bez návrhu účastníkov konania, musí v konaní pokračovať v zmysle zásady oficiality civilného procesu so všetkým z toho vyplývajúcich následkov. Zo skutkového stavu v predmetnej veci je zrejmé, že podanie návrhu na vyslovenie neplatnosti manželstva osobou Ľubomíra Majera, teda začatie súdneho konania nebolo možné, bolo absolútne vylúčené tak fyzicky ako aj právne, pretože jeho zdravotný stav vylučoval spôsobilosť na právne úkony. Menovaný zomrel niekoľko hodín po sobáši. Zároveň uviedla, že napadla aj formálnu stránku právneho úkonu, pretože svedkyňa p. R. U. ako svedok pri uzavretí manželstva nevidela právny úkon p. U. smerujúci k uzavretiu manželstva. Podpísala však zápisnicu o uzavretí manželstva ako svedok právneho úkonu. Podľa jej názoru sa tak ako svedok pri uzavretí manželstva vylúčila, pretože v podstate nevedela o čom svedčí, čím spôsobila, že sobáš nebol uzavretá vo forme predpísanej zákonom. V danom prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú súd prihliada kedykoľvek aj bez podania návrhu. Zákon o rodine, neupravuje dôvody neplatnosti manželstva pre nedostatok formy pri jeho uzatvorený, je
potrebné aplikovať Občiansky zákonník ako lex generalis. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle Občianskeho zákonníka prihliada súd automaticky, pričom na vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu nie je potrebný návrh účastníka konania.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že v predmetnej veci bol navrhovateľom potomok manželov, ktorý nie je v zmysle § 15 ods. 2 Zákon a o rodine na podanie takéhoto názoru aktívne legitimovaný. K zániku manželstva došlo okamihom smrti Ľ. U. Y. XX. XX. XXXX. Podľa jej názoru by bolo najvhodnejšie, aby navrhovateľka svoj návrh vzala späť. V prípade, že k tomu nedôjde, žiada návrh navrhovateľky zamietnuť.
Podľa § 226 OSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Podľa § 13 ods. 1,2 Zákona o rodine ak manželstvo zaniklo, súd nemôže rozhodnúť o tom, že manželstvo je neplatné, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo manželstvo uzavreté so ženatým mužom alebo s vydatou ženou, medzi predkami a potomkami alebo medzi súrodencami, súd rozhodne o tom, že manželstvo je neplatné, aj po jeho zániku. To isté platí o manželstve uzavretom medzi osobami, ktoré sú v príbuzenskom pomere na základe osvojenia.
Podľa § 14 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine manželstvo je neplatné, ak vyhlásenie o uzavretí manželstva nebolo urobené slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. O tom, že manželstvo je neplatné podľa odseku 1, súd rozhodne na návrh ktoréhokoľvek manžela. Právo manžela podať návrh na začatie konania o neplatnosti manželstva podľa odseku 1 zanikne uplynutím jedného roka odo dňa, keď sa o dôvodoch neplatnosti manželstva podľa odseku 1 dozvedel.
Podľa § 15 ods. 1 ak sa konanie o neplatnosti manželstva na návrh niektorého z manželov už začalo, môže súd rozhodnúť o tom, že manželstvo je neplatné, aj po smrti druhého manžela. Po smrti manžela, ktorý podal návrh na začatie konania o neplatnosti manželstva, môže súd rozhodnúť o tom, že manželstvo je neplatné, aj vtedy, ak o to požiadajú do jedného roka od smrti manžela jeho potomkovia.
Podľa § 94 ods. 1 OSP v konaní, ktoré možno začať i bez návrhu, sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať. Ak však ide o konanie o neplatnosť manželstva, sú účastníkmi len manželia.
Domáhať sa vyhlásenia manželstva za neplatné môžu manželia alebo súd môže začať konanie o vyhlásenie manželstva za neplatné z úradnej povinnosti. Zákon o rodine umožňuje súdu ex offo začať konanie o vyhlásenie manželstva za neplatné aj po zániku manželstva, ale len v zákonom stanovených prípadoch, a to ak manželstvo bolo uzavreté so ženatým mužom alebo vydatou ženou, ak manželstvo bolo uzatvorené medzi predkami alebo potomkami alebo medzi súrodencami alebo manželstvo uzatvorené medzi osobami, ktoré sú v príbuzenskom pomere na základe osvojenia. V ostatných prípadoch je potrebné, aby návrh na vyhlásenie manželstva za neplatné podal jeden z manželov. Po smrti jedného z nich, môže súd okrem prípadov uvedených v § 13 ods. 2 Zákona o rodine vyhlásiť manželstvo za neplatné len v prípade, keď konanie o vyhlásení manželstva za neplatné na návrh jedného z manželov už začalo. V prípade, že zomrel manžel, ktorý podal návrh na vyhlásenie manželstva za neplatné, súd môže pokračovať v konaní a rozhodnúť o neplatnosti manželstva, ak o to požiadajú do jedného roka od smrti manžela jeho potomkovia. Účastníkmi konania o neplatnosti manželstva sú s poukazom na § 94 ods. 1 OSP len manželia.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že odporkyňa a Ľ. U. uzatvorili manželstvo dňa XX. XX. XXXX. Z manželstva pochádza jedno dieťa, navrhovateľka U. X.. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16C 116/1991 zo dňa XX. XX. XXXX. Dňa XX. XX. XXXX bolo uzatvorené manželstvo medzi odporkyňou a Ľ. U. druhý krát, pričom manželstvo bolo uzatvorené v mieste bydliska nebohého, nakoľko Ľ. U. bol nevládny. Dňa XX. XX. XXXX menovaný zomrel. Dňa XX.
XX. XXXX dcéra odporkyne a nebohého podala návrh na vyslovenie neplatnosti manželstva svojich rodičov.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, rešpektujúc právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým je prvostupňový súd viazaný, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Súd mal preukázané, že manželstvo odporkyne R. Ľ. U. bolo uzatvorené dňa XX. XX. XXXX a zaniklo smrťou menovaného dňa XX. XX. XXXX. Počas manželstva ani jeden z manželov nepodal návrh na vyhlásenie manželstva za neplatné, konanie o vyhlásenie manželstva za neplatné teda nebolo začaté. Zároveň sa nejedná ani o jeden z prípadov uvedených v § 13 ods. 2 Zákona o rodine, kedy môže súd po zániku manželstva aj bez návrhu začať konanie o vyslovenie neplatnosti manželov za neplatné. Navrhovateľka preto nie je s poukazom na § 13, §15 ods. 1, 2 Zákona o rodine v spojení s § 94 ods. 1 OSP aktívne legitimovaná na podanie návrhu na vyhlásenie manželstva jej rodičov za neplatné. Z uvedených dôvodov súd vzhľadom na právny názor krajského súdu návrh navrhovateľky zamietol. Zákon o rodine ustanovuje taxatívne dôvody neplatnosti manželstva, preto nie je možná s poukazom na § 110 Zákona o rodine aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov. Keďže súd dospel k záveru, že navrhovateľka nie je aktívne legitimovaná na podanie návrhu na vyhlásenie manželstva jej rodičov za neplatné, súd sa ďalej nezaoberal návrhom navrhovateľky vo veci samej.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľke ako neúspešnej v konaní uložil povinnosť nahradiť trovy konania odporkyni, ktorá v konaní mala plný úspech. Súd priznal odporkyni trovy konania celkovo v sume 631,67 Eur v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška") ako trovy právneho zastúpenia v sume 465,83 Eur za 3 úkony právnej služby vykonané v roku 2011 - porada s klientom dňa 22. 11. 2011, vyjadrenie zo dňa 30. 11. 2011, účasť na pojednávaní dňa 16. 12. 2011, každý úkon po 57,00 Eur (3 x 57,00 Eur), 4 úkony právnej služby vykonané v roku 2012 - účasť na pojednávaní dňa 02. 03. 2012, účasť na pojednávaní dňa 02. 05. 2012, vyjadrenie k odvolaniu dňa 27. 06. 2012 a vyjadrenie k uzneseniu krajského súdu dňa 18. 10. 2012, každý úkon po 58,69 Eur (4 x 58,69 Eur) a za 1 úkon právnej služby poskytnutý v roku 2013 - účasť na pojednávaní dňa 12. 04. 2013 po 60,07. Ku každému z úkonov súd priznal režijný paušál celkovo v sume 60,56 Eur, z toho v roku 2011 v sume 22,23 Eur (3 x 7,41 Eur), v roku 2012 v sume 30,52 Eur (4 x 7,63 Eur) a v roku 2013 v sume 7,81 Eur. V zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky súd priznal 20 % DPH v sume 105,28 Eur (20 % z 526,39 Eur). Súd priznal trovy právneho zastúpenia odporkyni za účasť na pojednávaní dňa 02. 03. 2012 nie za dva úkony právnej pomoci, ako si odporkyňa uplatnila, ale len za jeden úkon právnej pomoci, nakoľko v danej veci sa nejednalo o účasť na konaniach v zmysle § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny súd vychádzal z § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., kedy základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu. V zmysle § 1 ods. 3 vyhlášky výpočtovým základom je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka. V roku 2011 bola 1/13 výpočtového základu 57,00 Eur, v roku 2012 58,69 Eur a v roku 2013 60,07 Eur. Režijný paušál súd priznal v súlade s § 16 ods. 3 vyhlášky, kedy je výška režijného paušálu určená 1/100 výpočtového základu, ktorá v roku 2011 predstavovala sumu 7,41 Eur, v roku 2012 sumu 7,63 Eur a v roku 2013 sumu 7,81 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka,
v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie
alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa (§ 205 ods. 1 O.s.p.).