Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/55/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: MUDr. V. O., nar. XX. XX. XXXX, W. XX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 06. 07. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. 23406-2/2017-3A zo dňa 2. mája 2017, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu zamieta.

Krajský súd žalovanej nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Z administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že rozhodnutím Okresného úradu v Nových Zámkoch zo dňa 15. 05. 1995 bolo žalobcovi vydané povolenie na poskytovanie zdravotníckeho starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení s tým, že bude poskytovať zdravotnícku starostlivosť v odbore praktický lekár pre dospelých od 1. júna 1995. Sídlo neštátneho zdravotníckeho zariadenie je ambulancia v objekte Polikliniky v Štúrove.

Ďalším rozhodnutím zo dňa 30. 11. 1995 Okresný úrad v Nových Zámkoch vydal povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení žalobcovi s tým, že bude poskytovať zdravotnícku starostlivosť v odbore praktický lekár pre dospelých od 1. decembra 1995, pričom sídlom neštátneho zdravotníckeho zariadenia je ambulancia v objekte Obvodného zdravotníckeho strediska v Mužli.

Krajský úrad v Nitre rozhodnutím zo dňa 13. 01. 2000 zrušil povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancia praktického lekára pre dospelých s miestom výkonu činnosti OZD Mužla dňom 01. 01. 2000 a rozhodnutie OÚ v Nových Zámkoch zo dňa 30. 11. 1995 zrušil. Následne Krajský úrad v Nitre vydal, a to dňa 13. 01. 2000 rozhodnutie, ktorým povolil žalobcovi poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení, v odbore všeobecné lekárstvo v rámci zdravotníckeho obvodu vymedzeného Krajským úradom v Nitre.

Nitriansky samosprávny kraj rozhodnutím zo dňa 04. 04. 200 povolil žalobcovi prevádzkovať zdravotnícke zariadenie - ambulanciu všeobecného lekárstva W. XXX v odbore všeobecné lekárstvo dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené Nitrianskym samosprávnym krajom dňa 02. 12. 2008.

Žalobcovi bola Slovenskou lekárskou komorou zo dňa 27. 09. 2005 vydaná licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo (č. L1A/NR/0545/05).

Uvedená licencia bola na žiadosť žalobcu zrušená rozhodnutím Slovenskej lekárskej komory zo dňa 10. 02. 2015 ku dňu 23. 03. 2015.

Z výpisu zo živnostenského registra žalobcu č.460-23555 bolo zistené, že žalobca ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch uvedených v dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 03. 12. 2008.

Podľa výpisu z obchodného registra, dňa 29. 10. 2008 bola zapísaná spoločnosť MIDIHELP s.r.o. so sídlom W.5, pričom v predmete činnosti je, okrem iného, uvedené - poskytovanie služieb v ambulancii v odbore všeobecného lekárstva, konateľom uvedenej spoločnosti je MUDr. V.

2. Výzvou zo dňa 24. 08. 2016 Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky vyzvala žalobcu na doriešenie registrácie samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len SZČO). Uviedla, že ho pobočka eviduje ako samostatne zárobkovo činnú osobu do 31. decembra 2008, z poistenie sa odhlásil na základe toho, že dňom 31. decembra 2008 mu zaniklo povolenie č. NI:2006/102158 z dňa 4. apríla 2006, ktorým mal povolené poskytovať zdravotnú starostlivosť. Podľa údajov, ktorými pobočka disponuje, bol v období od 12. 10. 2005 do 23. marca 2015 držiteľom licencie č. L1A/NR/0545/05. Uvedená licencia je oprávnení na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, teda na jej základe mal naďalej postavenie SZČO, a preto jeho sociálne poistenie SZČO dňa 31. 12. 2008 nemohlo zaniknúť, ale malo pokračovať aj po tomto dni až do 30. júna 2010, resp. do 30. 10. 2010, ak mal predĺženú lehotu na podanie daňového priznanie za rok 2009, kedy zaniká z dôvodu, že za rok 2009 nebol preukázaný jeho príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v sume vyššej, ako zákonom stanovená hranica príjmu pre vznik poistenia od 01. júla 2010.

3. Žalobca na uvedenú výzvu reagoval v podaní zo dňa 03. 09. 2016, v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o licenciu L1A/NR/0545/05 skutočnosť, že bol jej držiteľom do 23. 03. 2015 nezakladá status SZČO z dôvodu, že licenciu používajú len poskytovatelia zdravotnej starostlivosti bez miesta výkonu činnosti a bez povolenia úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja na samostatné IČO a DIČ. Keďže ako všeobecný lekár pre dospelých poskytoval zdravotnú starostlivosť s miestom výkonu činnosti ako prevádzkovateľ NZZ - formou fyzickej osoby na základe licencie L1B/NR/0545/05 a t.č. poskytuje zdravotnú starostlivosť - prevádzkuje NZZ formou právnickej osoby na základe povolenia Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorého podkladom je licencia L1C pre odborného garanta. Na licenciu L1A majú oprávnenie poskytovať zdravotnú starostlivosť len poskytovatelia bez miesta výkonu činnosti, a nie prevádzkovatelia NZZ, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť formou fyzickej alebo právnickej osoby.

4. Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky upozornila žalobcu výzvou zo dňa 06. 09. 2016, že za obdobie od januára 2009 do júna 2010 neodviedol poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky a starobné dôchodkové poistenie poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity (ďalej len poistné a príspevky), spolu v sume 1.682,10 eur a vyzvala ho, aby uvedenú sumu uhradil do 5 dní od obdržania výzvy na účet uvedený vo výzve.

5. Žalobca na uvedenú výzvu reagoval v podaní zo dňa 03. 09. 2016 a uviedol, že IČO: XXXXXXXX je neexistujúce a nikdy mu nepatrilo, IČO uvedené k živnostenskému oprávneniu č. 460-23555 bolo 4249906, a táto živnosť bola ukončená k 03. 12. 2008.

Ukončenie podnikateľskej činnosti bolo ohlásené a do tohto termínu boli všetky podlžnosti voči Sociálnej poisťovni splnené a zaplatené. Nedoplatky, ktoré uvádza sociálna poisťovňa za obdobie od januára 2009 do júna 2010 vznikli nedopatrením, lebo v tom období vykonával svoju prácu ako zamestnanec spoločnosti MEDIHELP s.r.o. na základe pracovnej zmluvy. Svoju lekársku činnosť vykonával od 01. 01. 2009 výlučne ako zamestnanec. K vyjadreniu pripojil i pracovnú zmluvu zo dňa 28. 12. 2008. Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky vo svojom stanovisku zo dňa 30. 09. 2016 zotrvala na tom, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby nezaniklo u žalobcu podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 01. augusta 2006 do 31. decembre 2010, dňa 31. decembra 2008, ale pokračovalo naďalej aj po tomto dni a zaniklo dňa 30. júna 2010.

6. Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky vydala dňa 30. septembra 2016 rozhodnutie číslo: 700-1411223916-GC04/16, ktorým podľa o sociálnom poistení v

znení , zákona v znení neskorších predpisov a , ôsmy bod predpísala žalobcovi za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010 a jún 2010 poistené na nemocenské poistenie v sume 240,-eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 982,20 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 327,-eur a poistné na rezervný fond v sume 132,90 eur, spolu v sume 1.682,10 eur z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím.

7. Preskúmavaným rozhodnutím Sociálna poisťovňa ústredie so sídlom v Bratislave ako príslušný odvolací orgán v súlade s o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dňa 02. 05. 2017 pod č.: 23406- 2/2017-BA rozhodla podľa citovaného zákona tak, že odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky zo dňa 30. 09. 2016 pod č.: 700-1411223916-GC04/16 zamietla a toto rozhodnutie v celom rozsahu a potvrdila.

Sociálna poisťovňa ústredie ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie a dospela k záveru, že rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo vydané správne a v súlade so zákonom. Citovala pritom príslušné ustanovenia § 5 písm. c), § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, § 128 ods. 1, 2, 11 písm. b/, § 129 ods. 1, 2 § 130 písm. c/, § 132 písm. c/ § 137 písm. b/, § 293bg ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 31. 12. 2010, resp. k 31. 12. 2007.

Žalovaná považovala námietky žalobcu, ktoré vzniesol v odvolacom konaní za také, ktoré nemajú vplyv na zmenu resp. zrušenie rozhodnutia. Uviedla, že pre vznik a pokračovanie povinného sociálneho poistenia je rozhodujúce splnenie dvoch podmienok, a to existencia právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a presiahnutie zákonom ustanovenej hranice príjmu. Poukázala na to, že Slovenská lekárska komora dňa 27. 09. 2005 vydala účastníkovi konania licenciu L1A/NR/0545/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo, a teda žalovaný mal oprávnenie vykonávať samostatnú zdravotnícku prax od 12. októbra 2005. Na základe údajov poskytnutých Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky zistila, že žalobca v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2007 vykázal príjem v sume 1 068 000,- Sk, t.j vyšší, ako zákonom stanovená výška príjmu (v roku 2007

- 97 200,- Sk) a v daňovom priznaní za rok 2008 mal uvedený príjem v sume 1 252 404,-Sk, vyšší, ako zákonom stanovená výška prímu (rok 2008 - 106 800, Sk) Za rok 2009 žalobca nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby.

Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky prijala od žalobcu dňa 31. 12. 2008 registračný list FO

- odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby, v ktorom účastník konania uviedol dátum zániku povinného poistenia 31. decembra 2008. Odhlášku podal v súvislosti so zrušením povolenia na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení, v ktorom bol oprávnený vykonávať činnosť ako fyzická osoba (rozhodnutie NSK zo dňa 02. 12. 2008). Zánik povinného sociálneho poistenia v zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010 bol podmienený zrušením všetkých oprávnení na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti.

Žalobcovi bola dňa 12. 10. 2005 vydaná licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A NR/0545/055, ktorá zanikla dňa 23. marca 2015. V prípadoch, ak samostatne zárobková činná osoba

- lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje.

Ďalej z registra poistencov sociálnej poisťovne vyplýva, že účastník konania je zamestnancom spoločnosti MEDIHELP s.r.o. od 01. 01. 2009. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nebola potrebná na výkon činnosti účastníka konania ako zamestnanca.

8. Sociálna poisťovňa ústredie má za to, že platná licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe oprávňovala účastníka konania aj po 31. 12. 2008 naďalej vykonávať činnosti ako fyzická osoba. Poistné za účastníka konania ako zamestnanca odvádzal zamestnávateľ. Poistné za seba ako samostatne zárobkovo činnú osobu bol účastník konania povinný zaplatiť a odvádzať sám za obdobie január 2009 až jún 2010.

9. Predmetné rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou žalobou zo dňa 06. 07. 2017 a žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredia zo dňa 02. 05. 2017, ktoré zároveň žiadal zrušiť a zároveň žiadal zrušiť i rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky zo dňa 30. 09. 2016 a vec vrátiť Sociálnej poisťovni, pobočka Nové Zámky na ďalšie konanie.

10. V dôvodoch žaloby žalobca poukázal na celý priebeh administratívneho konania a venoval sa i obsahu jednotlivých rozhodnutí správnych orgánov prvého stupňa ako i žalovaného správneho orgánu. Podrobne popísal i dôvody, ktoré uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Poukázal najmä na to, že registračný list FO - odhlášku z poistenia podal dňa 31. 12. 2008 s dňom zániku poistenia 31. 12. 2008, a to na základe zrušenia povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v odbore všeobecné lekárstvo. Mal za to, že si splnil ohlasovaciu povinnosť. Ak jeho podanie nebolo úplné, resp. malo nedostatky, bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky ho vyzvať na odstránenie nedostatkov. Pokiaľ sa tak nestalo, mal za to, že je všetko v poriadku. Od doručenia odhlášky do Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky (31. 12. 2008) mu nebolo písomne, ani žiadnym iným spôsobom oznámené, že jeho odhláška je považovaná za spornú, ani mu nebolo oznámené, že by bola odmietnutá. Nečinnosť Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky a vydanie rozhodnutia zo dňa 30. 09. 2016 po uplynutí lehoty na to určenej, je nesprávnym úradným postupom, ktorý ho ako občana vystavuje právnej neistote, pričom od 31. 12. 2008 do 30. 09. 2016 uplynulo osem rokov, teda platil stav, že ku dňu 31. 12. 2008 zaniklo jeho povinné nemocenské a dôchodkové poistenie a tento stav sa nemohol obnoviť rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky zo dňa 30. 09. 2016.

11. Postupom žalovaného, ako i prvostupňového právneho orgánu boli porušené práva žalobcu, ktoré mu garantuje č. 2 ods. 2

12. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 31. 08. 2017 vyjadrila žalovaná, ktorá poukázala na dôvody preskúmavaného rozhodnutia, na ktorých zotrvala a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Poukázala na to, že v období do 31.decembra 2008 bol žalobca považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010, a to na základe rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI: 2006/102158 zo dňa 04. 04. 2006, ktorým mu bolo udelené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ambulancie v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo. Toto povolenie bolo dňom 31. 12. 2008 na jeho žiadosť zrušené a to rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja zo dňa 02. 12. 2008. V čase, kedy bolo žalobcovi zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia zo dňa 04. 04. 2006, bol držiteľom aj ďalšieho oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Týmto oprávnením je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo č. L1A/0545/05, ktorú žalobcovi vydala dňa 27. 09. 2005 Slovenská lekárska komora a ktorej existenciu nespochybňuje ani samotný žalobca. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere, a tiež táto licencia nie je potrebná na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa . Na uvedené je potrebná licencia na výkon zdravotníckeho povolania, označovaná ako licencia L1B. Licencia na výkon funkcie odborného zástupcu, označovaná ako licencia L1C sa vydáva tým zdravotníckym pracovníkov v povolaní lekár, zubný lekár atď., ktorí budú poskytovať zdravotnú starostlivosť ako právnická osoba. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nebol povinný mať na výkon zdravotníckeho povolania v spoločnosti MEDIHELP s.r.o. od 01. januára 2009 licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), ktorá sa považuje za oprávnenie podľa osobitného predpisu a oprávňuje svojho držiteľa dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa , o dani z príjmov v znení neskorších prepisov, ale licenciu na výkon funkcie odborného zástupcu (L1C).

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), ktorá ho oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 písm. a/ bod dva

zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010 aj po 31. 12. 2008, kedy bolo žalobcovi Nitrianskym samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, žalobcovi dňom 31. 12. 2008 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa . Žalovaný má teda za to, že aj po 31. 12. 2008 žalobca spĺňal právnu definíciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby účinnej do 31. 12. 2010, teda bol držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu a ako samostatne zárobkovo činnej osobe trvalo povinné nemocenské poistenia a povinné dôchodkové poistenie, pretože v rozhodujúcom období jeho príjmy z podnikania presiahli zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu. Nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobca dosiahol príjem, ale skutočnosť, že príjem dosiahol ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Žalobca predložil Sociálnej poisťovni, pobočka Nové Zámky registračný list FO - odhlášku s dátumom zániku povinného poistenia 31. 12. 2008, avšak z dôvodu, že žalobca pri predložení predmetného registračného listu neuviedol všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie, či mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe v tento deň skutočne zaniklo, resp. nezaniklo povinné nemocenské poistenia a povinné dôchodkové poistenie, pobočka Sociálnej poisťovne odhlášku prijala. Pretože sa Sociálna poisťovňa dozvedela o skutočnosti, že žalobca je aj po 31. 12. 2008 považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na základe oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, až z údajov jej poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou v apríli 2016, nemohla už dňa 31. 12. 2008 poznať skutočnosti relevantné pre posúdenie nezániku resp. zániku povinného poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Navrhla žalobu zamietnuť.

13. Krajský súd rozsudkom č. -63 zo dňa 19. decembra 2017 zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 09. 05. 2017 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pobočky Nové Zámky zo dňa 30. 09. 2016.

14. Žalovaná podala kasačnú sťažnosť, v ktorej nesúhlasila s právnym posúdením žalobkyne a trvala na tom, že licencia L1A udelená samostatnej zdravotníckej praxe sa považuje sa oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa účinnom do 31. 12. 2010.

15. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych predpisov, ako i právneho záveru Veľkého senátu formulovaného v jeho rozhodnutí sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020, ktorý je pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný, postupom podľa dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť z nasledovných dôvodov.

16. Otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. -22 zo dňa 30. novembra 2021.

17. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020 k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle v znení platnom do 31. decembra 2010 citujúc v znení platnom do 31. decembra 2010, , , , , , , konštatoval: „Zákonodarca už v ustanovení rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b/] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [písm. c/].“

18. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a/ zákona č.

] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [], teda s tzv. licenciou L1C.

19. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [ ] je licencia L1B, t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania [].

20. Pojem „povolenie“, uvedený v . a je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [ ] a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovatel' prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu L1C [ ]. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná podľa (ďalej aj „“) nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.

21. Veľký senát sa stotožnil s názorom, že oprávňuje lekára vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho vôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si, v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú starostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.

22. Veľký senát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle v znení platnom do 31. decembra 2010, je potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti (licencie Ľ1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na existenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenská lekárska komora vydáva licenciu L1 B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [ ], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie),

ktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie v znení platnom do 31. decembra 2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára

- fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia LÍC - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa , je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Ak sa lekár ako fyzická osoba - podnikateľ, rozhodne zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba, na získanie povolenia podľa musí mať táto právnická osoba určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [ Z. z], teda s tzv. licenciou L1C. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie Ani držba licencie L1C nie je dôvodom zániku licencie L1A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A. Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa a Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby nebola oprávnením podľa , by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle “.

23. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. . Na prvú otázku, teda „či vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v “, uviedol nasledovné: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle v znení , na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu v znení “

24. Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku č. k. , zo dňa 24. novembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenské poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle v znení platnom do 31. decembra 2010, citujúc , , , , , , , , , o sociálnom poistení, konštatoval: „Status samostatne zárobkovo činnej osoby na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania takého poistenia.“ V tejto súvislosti považoval Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa , či už na základe licencie L1A alebo/aj ako fyzická osoba - držiteľ licencie L1B na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v , , až f/

25. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie až 4

26. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie

27. Podľa v znení , povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v a dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v .

28. Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie

29. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie.

30. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b/, časť vety za spojovníkom „a“. To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa a a v spojení s a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v , teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax).

31. Keďže výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa , za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú.

32. Na účely v spojení s , Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa cit. zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru, t. j. „od “ túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO - odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.

33. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže zaniknúť tromi spôsobmi:

- podľa dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v tohto zákona, alebo

- podľa , časti vety pred písmenom „a“ v znení platnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010 vždy dňom zániku licencie, alebo

- odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s a v spojení s , časti vety za písmenom „a“ tohto zákona) taký

lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/ tohto zákona.“

34. Ústavný súd v uznesení č. k. -22 zo dňa 30. novembra 2021, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu č. k. zo dňa 24. novembra 2020, konštatoval: „Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.“

35. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a využíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade využiteľnom pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný.

36. Ústavný súd opäť pripomenul, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto rozhodnutia), a preto, ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory, nemožno v takomto postupe vidieť porušenie , resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže zaujatie stanovísk k výkladu zákonov a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii najvyššieho súdu (m. m. ).

37. Zdôraznil, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou veľkého senátu príslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z hľadiska právnej istoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie podstatného právneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho názoru veľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne počíta, ide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie (k tomu pozri body 17, 19, 21 a 23 odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu v predmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať, a naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich zákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní v zmysle úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný.

38. Sťažovateľom avizované (ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky postupne sa líšiacimi rozhodnutiami veľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom prijímania stanoviska podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

39. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba ústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi najvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov. Sťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.

40. Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť odmietol podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako zjavne neopodstatnenú.

41. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na vyslovenie porušenia označených práv a slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo.

42. Rozhodnutie ústavného súdu, ako aj rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu je pre súdy záväzné.

43. Skutkové zistenia v danej veci potvrdili, že žalobca aj po vydaní rozhodnutia č. NI:CS: 5845/2008 dňa 02. decembra 2008 Nitrianskym samosprávnym krajom, ktorým bolo ku dňu 31. decembra 2008 vyhovené žiadosti žalobcu o zrušenie povolenia na prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho zariadenia v odbore všeobecné lekárstvo (vydané dňa 04. apríla 2006), bol naďalej držiteľom licencie číslo: L1A/NR/0545/05 vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 27. septembra 2005 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár. Zároveň v konaní nebolo sporným, že žalobca za obdobie rokov 2007 a 2008 v daňovom priznaní priznala príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou ( o dani z príjmov).

44. Kasačný súd prisvedčil sťažovateľke, že keďže ide vždy o príjem SZČO, nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa alebo aj podľa , príp. písm. b/ alebo d/ v znení platnom do 31. decembra 2010.

45. Sťažovateľka tiež správne poukázala na to, že podľa , podľa ktorého preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia, je povinný poistenec.

46. Kasačný súd konštatoval, že v danom prípade k zániku povinného poistenia žalobkyne došlo najskôr až dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v , keď tomuto dňu nepredchádzal zánik (vtedy stále platnej) licencie L1A a ani vyhlásenie žalobcu, že od vzniku pracovného pomeru už nevykonáva samostatne zárobkovú činnosť.

47. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch dospela k záveru, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie až dňa 30. júna 2010, a nie dňa 31. decembra 2008, rozhodla správne a v intenciách vyššie uvedeného názoru veľkého senátu najvyššieho súdu v spojení s rozhodnutím ústavného súdu.

48. Žalobca ako držiteľ licencie L1A mal postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle Zároveň bola naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jeho vôle ako držiteľa tejto licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Tvrdenie žalobcu, že licenciu L1A nevyužíval, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby nebola oprávnením podľa Z. z, by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.

S poukazom na vyššie uvedené, kasačný súd považuje za nesprávny právny záver krajského súdu, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca mal v rozhodnom období status samostatne zárobkovo činnej osoby, pričom zánikom povolenia Nitrianskeho samosprávneho kraja boli naplnené podmienky aj pre zánik povinného poistenia podľa (dňom zániku oprávnenia, a nie k 30. júnu 2010).

49. Ani záver krajského súdu, že bolo povinnosťou žalovanej (pobočky) zistiť, z čoho vlastne príjmy žalobcu za rok 2007 a 2008 pozostávali, kasačný súd nepovažuje za správny, a to s poukazom na rozhodnutie veľkého senátu sp. zn. , ktorý prijal túto odpoveď: „Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle bod prvý a v spojení s nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa “, čím v zhode s názorom žalovanej dospel k záveru, že „Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou ( o dani z príjmov) ide vždy o príjem

SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa alebo aj podľa , príp. písm. b/ alebo d/ v znení platnom do 31. decembra 2010.“

50. Kasačný súd neprihliadol ani na požiadavku žalobcu, aby kasačný súd vyhodnotil podanú kasačnú sťažnosť za neprípustnú, nakoľko žalovaná túto odôvodnila okrem iného i poukazom na svoje podania v konaní pred krajským súdom, teda sa táto opiera o iné dôvody, než ako sú uvedené v ( ). Kasačný súd v podanej kasačnej sťažnosti nevzhliadol iné dôvody jej podania, než tie, ktoré sú uvedené v , preto sa kasačnou sťažnosťou sťažovateľky v rozsahu, v akom nekolidovala zákonným požiadavkám stanoveným v poslednej vety (podľa ktorého dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom) riadne zaoberal. Navyše, žalobca vôbec nešpecifikoval, o konkrétne ktoré „iné“ dôvody ako sú uvedené v sa domnieva, že sa kasačná sťažnosť sťažovateľky opiera.

51. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný opätovne preskúmal na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 02. 05. 2017 a vzhľadom na právny záver vyslovený v rozsudku kasačného súdu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

52. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a/ Sociálnej poisťovne, b/ Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, c/ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d/ Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, e/ zdravotných poisťovní, f/ Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g/ Ministerstva obrany SR, ministra obrany SR a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h/ príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i/ obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.

53. Podľa odseku 2 v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

54. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy .

55. Podľa ustanovenia , konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

56. Podľa ods. 3 ustanovenia , pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

57. Podľa ods. 4 ustanovenia , správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

58. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

59. Podľa ustanovenia , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

60. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov. Predmetom konania je preskúmanie rozhodnutia žalovanej, ktorým potvrdila rozhodnutie pobočky o predpísaní poistného. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobca sa odhlásil dňa 31. 12. 2008 Odhláškou, registračným listom fyzickej osoby z povinného poistenia SZČO k 31. 12. 2008, pretože na základe rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI:CS:5845/2008 zo dňa 02. 12. 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03. 12. 2008, bolo žalobcovi zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore všeobecné lekárstvo dňom 31. 12. 2008. 61. Z administratívneho spisu žalovanej mal správny súd za preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky č. 700-1411223916-GC04/16 z 30. 09. 2016, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovanej č. 23406-2/2017-BA zo dňa 02. 05. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 05. 2007 vo veci predpísania poistného žalobcovi ako SZČO za obdobie január až december 2009 a január 2010 až jún 2010 poistné na nemocenské poistenie v sume 240,- eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 982,20 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 327,- eur a poistné do rezervného fondu v sume 132,90 eur, teda spolu 1.682,10 eur. 62. Podľa zákona o sociálnom poistení, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy. 63. Podľa zákona o sociálnom poistení sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe, povinne odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec, alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 64. Samotné nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia štát automaticky nezakladá SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kal. rok. Podľa údajov Dňového riaditeľstva SR príjmy žalobcu za rok 2007 boli v sume 1.068.000,0,- Sk, boli vyššie ako zákonom stanovená suma 97.200, -Sk. Preto bol žalobca v období od júla 2008 do júna 2009 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou osobou. Rovnako tiež príjmy žalobcu za rok 2008 v sume 1.252.404,-Sk presiahli zákonom stanovenú sumu 106.800,-Sk, preto žalobcovi ako SZČO trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj naďalej, a to v období od 01. 07. 2009 do 30. 06. 2010. 65. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol držiteľom licencie L1A, ktorá ho oprávňovala na výkon činnosti aj po 31. 12. 2008, kedy mu bolo zrušené Nitrianskym samosprávnym krajom povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia žalobcovi k 31. 12. 2008 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, naďalej spĺňa právnu definíciu statusu SZČO, a preto mu trvala povinnosť platiť povinné nemocenské a povinne dôchodkové poistenie, pretože v rozhodujúcom období jeho príjmy z podnikania presiahli zákonom stanovenú hranicu. 66. Podľa Zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy SZČO uvedenej v dňom zániku týchto oprávnení. Ustanovenie je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k ustanoveniu , ktoré je ustanovením všeobecnej povahy upravujúcim vznik a zánik sociálneho poistenia u SZČO v súvislosti s výškou príjmu v rozhodnom období. Zákon pre vznik poistenia k 1. júlu predpokladá existenciu statusu SZČO a požadovaný príjem a pre zánik k 30. 06. status zárobkovo činnej osoby a nedostatočný príjem. Pre zánik sociálneho poistenia v zmysle Zákona o sociálnom poistení, je relevantný zánik statusu SZČO a na príjem sa neprihliada. V takomto prípade poistenie zaniká dňom právnych skutočností vymenovaných v , v danom prípade v zmysle dňom zániku oprávnenia k 30. 06. 2010. 67. Existencia licencie L1A vydanej lekárskou komorou upravuje oprávnenie lekára na vykonávanie lekárskej činnosti, a to až do času, kým lekár nebol z takéhoto zoznamu vyčiarknutý má za následok, že musí byť považovať za SZČO pre potreby zákona o sociálnom poistení. Z toho dôvodu sa žalobca považoval za povinne nemocensky poistenú podľa a povinne dôchodkovo poistenú podľa zákona o sociálnom poistení.

68. Vzhľadom na to, že nositeľom tohto oprávnenia je lekár ako fyzická osoba žalobcovi na oprávnenie na vykonávanie lekárskej činnosti ako takej nezaniklo, je len osobitným zákonom limitovaná v tom, že túto činnosť nemôže súčasne vykonávať samostatne, keď si sám zvolil, že vykonávanie lekárskych služieb bude poskytovať prostredníctvom s.r.o. Oprávnenie na vykonávanie lekárskej činnosti je viazané na fyzickú osobu a nezaniká ani v prípade, ak túto činnosť realizuje prostredníctvom obchodnej spoločnosti, v dôsledku čoho v danom prípade nenastali zákonom taxatívne vymedzené skutočnosti ( ) rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia u žalobcu ako SZČO. Žalobcovi po celý čas zostáva status lekára a svoje profesijné označenie je povinný používať aj v prípade ak svoje lekárske služby poskytuje prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzením a až k nemu následne pripája meno združenia alebo obchodné meno spoločnosti. Účasť lekára spoločnosti s ručením obmedzením je viazaná na existenciu oprávnenia na poskytovanie lekárskych služieb jednotlivých spoločníkov a konateľov, ktorými môžu byť len lekári, ktorých účasť spoločnosti zaniká stratou oprávnenia na vykonávanie činnosti lekára. 69. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je vecne správne, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorým mu bolo predpísané poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, príspevkov na starobné sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity za obdobie januára 2009 až do júna 2010 v celkovej sume 1.682,10 euro. Žalobcovi ako SZČO vyplývala táto povinnosť priamo zo zákona odvádzať poistné a príspevky v lehote splatnosti a v správnej výške a spôsobom ustanoveným zákonom, v znení neskorších predpisov, a tieto príspevky neodvádzal vôbec. 70. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovanej a mal za preukázané, že rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol. 71. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.