Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Csp-130-2021.pdf
PDF · 110.85 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/130/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1/ H. E., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Q.Á. XX, F., 2/ J. E., W.. XX.XX.XXXX, M. F. N. X, F., o zaplatenie 7.770,84 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaným sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) dňa 30.04.2021 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 04.10.2021 sa žalobca voči žalovaným domáhal zaplatenia sumy 7.770,84 eur s príslušenstvom, t. j. s riadnym úrokom vo výške 2.101,43 eur, s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 633,63 eur a s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 7.706,14 eur od 05.09.2020 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (banka Československá obchodná banka, a.s.) poskytol žalovanému úver, ktorý žalovaný riadne nesplácal. Uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 04.09.2020 uzavretej podľa § 524 Občianskeho zákonníka medzi postupcom Československá obchodná banka, a.s. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Poukázal na to, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Ďalej uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 04.04.2013 zmluvu č. XXXXXXXXXR, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe tejto zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Zmluva podľa názoru žalobcu obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, resp. podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 27.03.2019 oznámil žalovanému, že dňom 25.03.2019 vyhlásil celý úver za splatný. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 10.505,90 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 7.706,14 eur, z riadneho úroku vo výške 2.101,43 eur, z úroku z omeškania vo výške 633,63 eur a z poplatkov vo výške 64,70 eur, a to v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Žalobca si
podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie celej postúpenej pohľadávky, t. j. istiny vo výške 7.706,14 eur, riadneho úroku vo výške 2.101,43 eur, úroku z omeškania vo výške 633,63 eur a poplatkov vo výške 64,70 eur, spolu vo výške 10.505,90 eur. Takisto si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania z istiny vo výške 7.706,14 eur podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to počnúc dňom 05.09.2020, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. V podaní doručenom súdu dňa 10.01.2022 žalobca uviedol, že žalovaný vykonal úhrady v celkovej výške 14.435,57 eur. Z tejto sumy bola na istinu úveru započítaná suma 4.293,86 eur, na riadny úrok suma 8.833,95 eur, na úrok z omeškania suma 7,46 eur a na poplatky suma 1.300,30 eur.
3. Súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovaným na adresu evidovanú v registri obyvateľov a ani sa mu nepodarilo zistiť inú adresu pobytu žalovaných. Súd preto doručil žalobu žalovaným oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili a v konaní ostali nečinní.
4. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 13.09.2022 v súlade s § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") v spojení s § 297 C. s. p., na ktoré predvolal obe sporové strany. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 09.09.2022, v ktorom súhlasili s prejednaním veci a rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému v 1. rade doručené dňa 05.07.2022 a žalovanej v 2. rade dňa 15.06.2022 (v oboch prípadoch fikciou doručenia). Žalovaní svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili a ani nepožiadali o odročenie pojednávania. Súd preto v súlade s § 180 C. s. p. vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol rozsudkom v neprítomnosti sporových strán.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 04.09.2020 vrátane prílohy - identifikácia pohľadávky, zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.04.2013, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 27.03.2019 spolu s poštovou obálkou (2x), obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery, všeobecné obchodné podmienky, sadzobník poplatkov, posledná výzva na úhradu pohľadávky zo dňa 08.02.2019, platobná história, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 17.09.2020 (2x), pokus o zmier zo dňa 14.04.2021 spolu s podacím hárkom (2x).
6. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd zistil, že právny predchodca žalobcu (banka Československá obchodná banka, a.s.) ako veriteľ, žalovaná v 2. rade ako dlžník a žalovaný v 1. rade ako spoludlžník uzatvorili dňa 04.04.2013 zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej banka poskytla žalovaným spotrebiteľský úver vo výške 12.000,- eur za účelom modernizácie či rekonštrukcie domácnosti. Žalovaní sa zaviazali vrátiť úver v 120 mesačných anuitných splátkach vo výške 172,65 eur (splatných vždy 25. deň v mesiaci). Za poskytnutie úveru boli žalovaní povinní zaplatiť poplatok vo výške 240,- eur a za vedenie úveru boli povinní platiť mesačný poplatok vo výške 2,- eur. Úroková sadzba bola dohodnutá fixne vo výške 11,90 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vo výške 15,78 %, priemerná hodnota RPMN v čase podpisu zmluvy bola vo výške 12,92 %. Celková čiastka, ktorú boli žalovaní povinní zaplatiť, bola vo výške 22.986,09 eur. Splatnosť prvej splátky bola dňa 25.05.2013 a splatnosť poslednej splátky dňa 25.04.2023. Poplatok za poistenie úveru bol vo výške 14,90 eur mesačne. V čl. 9. bode 9.1 obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery si zmluvné strany dohodli právo banky vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru písomným oznámením banky odoslaným dlžníkovi / spoludlžníkovi, a to aj v prípade, ak nastane omeškanie so splatením akejkoľvek sumy vyplývajúcej zo zmluvy voči banke. Poslednou výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 08.02.2019 banka upozornila žalovaného v 1. rade, že ku dňu 07.02.2019 predstavuje jeho dlh z omeškaných splátok úveru čiastku 649,18 eur vrátane príslušenstva; zároveň ho vyzvala, aby svoj dlh bezodkladne uhradil, v opačnom prípade bude úver vyhlásený za splatný. Výzvu adresovanú žalovanej v 2. rade žalobca k žalobe nepripojil. Takisto k žalobe nepripojil ani listiny (doklady) preukazujúce doručenie tejto výzvy žalovaným. Oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 27.03.2019 banka oznámila žalovaným, že vyhlásila celý úver dňom 25.03.2019 za splatný; zároveň ich vyzvala na bezodkladné zaplatenie celého dlhu z úveru, ku dňu 25.03.2019 vo výške 8.189,27 eur vrátane príslušenstva a prípadných poplatkov. Banka doručovala toto oznámenie obom žalovaným. Zásielky s týmto oznámením sa banke vrátili ako nedoručené s poznámkou "zásielka neprevzatá v odbernej lehote".
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXXXXXXXXX zo dňa 04.09.2020 a z jej prílohy (identifikácia postúpenej pohľadávky) súd zistil, že banka Československá obchodná banka, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej v 2. rade zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na žalobcu. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 17.09.2020 banka oznámila žalovaným postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu jej postúpenia sumu vo výške 10.505,90 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 7.706,14 eur, z riadneho úroku vo výške 2.101,43 eur, z úroku z omeškania vo výške 633,63 eur a z poplatkov vo výške 64,70 eur Pokusom o zmier zo dňa 14.04.2021 žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy.
7. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
8. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z.") spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
9. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
10. Podľa 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
11. Podľa § 92 ods. 8 prvej a druhej vety zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
12. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
13. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
14. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
15. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
16. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
17. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "Obchodný zákonník") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť, pretože žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu vyplýva žalobou uplatňovaný nárok, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v konaní je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom sporu.
19. Predmetnú zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.04.2013 súd vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Z tohto dôvodu súd skúmal, či pri postúpení pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z banky na žalobcu bol dodržaný postup stanovený zákonom na ochranu spotrebiteľa, najmä požiadavky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
20. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa. V sporoch s ochranou slabšej strany súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz (§ 295 C. s. p.). Zároveň je potrebné v individuálnych spotrebiteľských sporoch dôsledne aplikovať aj ustanovenie § 132 ods. 3 C. s. p., lebo nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak žalobca v žalobe iba označí, ale nepripojí všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. V dôsledku informačného deficitu, ktorý je pre spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch obvyklý, musí dôkaznú povinnosť za spotrebiteľa suplovať súd, a to aj v prípade, ak spotrebiteľ nepredložil alebo nemôže predložiť dôkazy vlastnou vinou. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (C-40/08, C-618/10, C-243/08) vyplýva, že v spotrebiteľských sporoch je revitalizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2021 sp. zn. 4Cdo/162/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 6/2022).
21. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť postúpenia musí súd prihliadnuť aj bez námietky (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.04.2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 60/2018, tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.03.2018 sp. zn. 7Cdo/26/2017 a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018).
22. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách oprávňuje banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020 sp. zn. 5Cdo/36/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 4/2021).
23. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal dodržanie zákonného postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca v podanej žalobe netvrdil a ani nepreukázal, že by jeho právny predchodca (banka Slovenská sporiteľňa, a.s.) pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru oznámením zo dňa 27.03.2019 upozornil oboch žalovaných (žalovanú v 2. rade ako dlžníka a žalovaného v 1. rade ako spoludlžníka) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca síce s podanou žalobou predložil poslednú výzvu na úhradu pohľadávky zo dňa 08.02.2019, ktorá bola adresovaná žalovanému v 1. rade, avšak v konaní nebolo nijako preukázané, že by táto výzva skutočne aj bola žalovanému v 1. rade doručovaná. Žalobca o tom nepredložil žiaden listinný dôkaz (doručenka, poštová obálka, podací hárok a pod.). Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, ktorá bola v predmetnom úverovom vzťahu (hlavnou) dlžníčkou, potom žalobca nepredložil ani len samotnú poslednú výzvu na úhradu pohľadávky, nie to ešte doklad o jej doručovaní. To znamená, že žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca dodržal pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zákonom stanovený postup na ochranu žalovaných ako spotrebiteľov, t. j. že ich upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Vyhlásenie predčasnej (mimoriadnej) splatnosti úveru v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka má za následok absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Inak povedané, kým nie je preukázané dodržanie postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (upozornenie banky na právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru), nie je možné považovať predmetný spotrebiteľský úver za (predčasne) splatný v celom rozsahu. To potom znamená, že žalobca nepreukázal, že pohľadávka voči žalovaným bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere totiž možno až na výnimky postúpiť až vtedy, keď je v celom rozsahu splatná, t. j. po vyhlásení predčasnej (mimoriadnej) splatnosti bankou. Postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa doposiaľ nestala splatnou v celom rozsahu, by preto malo za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
24. Žalobca teda v spore nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok pred postúpením pohľadávky bankou na nebankový subjekt (žalobcu) podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, bez splnenia ktorých je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylúčené a následne postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť postúpenia pohľadávky musí súd prihliadnuť aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Zároveň aj vecnú legitimáciu súd skúma z úradnej povinnosti, ktorej nedostatok má za následok zamietnutie žaloby bez vecného prejednania. Nepreukázanie doručenia poslednej výzvy na úhradu pohľadávky zo dňa 08.02.2019 žalovaným malo za následok nedostatok oprávnenia banky na vyhlásenie predčasnej (mimoriadnej) splatnosti úveru a na postúpenie tejto pohľadávky na žalobcu, ako aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie pohľadávky v tomto súdnom konaní (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2021 sp. zn. 4Cdo/162/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 6/2022). Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
25. Nad rámec už uvedeného považuje konajúci súd za potrebné vyjadriť sa k písomnému podaniu žalobcu doručenému súdu dňa 09.09.2022 (ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní), v ktorom žalobca uviedol nasledovné: "V prípade, ak súd... nepovažuje uplatnený nárok za preukázaný v celom jeho rozsahu, resp. požaduje na preukázanie žalobcom uplatneného nároku a tvrdených skutočností ďalšie dôkazy, prípadne objasnenie doterajších tvrdení, potom si žalobca dovoľuje požiadať súd o písomné vyzvanie žalobcu na preukázanie uvedených skutočností a vzhľadom k vyššie uvedenému aj o odročenie pojednávania..., nakoľko žalobca doposiaľ nemal vedomosť o prípadnom vnímaní akýchkoľvek skutočností ako sporných zo strany súdu." Konajúci súd k tomu uvádza, že zo strany žalobcu (resp. jeho právneho zástupcu) ide o nepochopenie základných procesných povinností žalobcu ako sporovej strany, ako aj nepochopenie úlohy súdu v civilnom sporovom konaní. Sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu.
Žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To však neznamená, že pasivita žalovaného môže mať za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn. I. ÚS 246/2019). Nie je ani na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu) žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v čl. 6 ods. 1 C. s. p. Uvedené platí o to viac, ak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanému) ako slabšej sporovej strane. Naopak, žalobca ako silnejšia sporová strana bol zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (porovnaj čl. 11 ods. 3 C. s. p.). Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa však žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili. Pokiaľ by sa pojednávania zúčastnili, vypočuli by si v zmysle § 181 ods. 2 C. s. p. zo strany súdu, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a aké je jeho predbežné právne posúdenie veci. Žalobca tak mal zachovanú možnosť reagovať na predbežné právne posúdenie veci zo strany súdu; v žiadnom prípade preto nie je možné hovoriť o prekvapivom súdnom rozhodnutí. Skutočnosť, že sa žalobca ani jeho právny zástupca pojednávania nezúčastnili, musí ísť na ťarchu žalobcu.
26. Nebol preto daný dôvod na postup podľa § 150 ods. 2 C. s. p., teda požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Navyše, súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní (t. j. z dôvodu neunesenia dôkazného bremena), nie z dôvodu neuvedenia rozhodujúcich skutkových tvrdení. Takisto nebol daný dôvod vyzývať žalobcu na odstránenie vady žaloby podľa § 129 C. s. p., keďže nedostatok spočívajúci v neunesení dôkazného bremena nie je vadou žaloby a jeho následkom nie je odmietnutie žaloby, ale jej zamietnutie. Podaná žaloba podľa názoru súdu ani nebola zjavne nedôvodná v zmysle § 138 C. s. p., súd preto nemal povinnosť vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojej aktívnej vecnej legitimácie v konaní, a nie z dôvodu, že zo skutočností uvedených v žalobe bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná. Bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu žalobcu a v konečnom dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v neprospech žalovaného ako slabšej sporovej strany. Navyše, neupozornenie na zjavnú nedôvodnosť žaloby nemožno považovať za taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým by sa strane znemožnilo uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 512).
27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. Žalovaní boli v konaní v celom rozsahu úspešní, mali by preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Keďže im však v konaní žiadne trovy nevznikli (zo spisu im žiadne nevyplývajú), súd im ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.