Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoCsp-15-2022.pdf
PDF · 96.46 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoCsp/15/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanej: L. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX G. XX, o zaplatenie 180,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 16Csp/33/2021-96 zo dňa 16. februára 2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 131,74 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 33,49 Eur od 25. 07. 2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 33,49 Eur od 24. 08. 2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 33,49 Eur od 25. 09. 2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 31,27 Eur od 24. 10. 2018 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 48,87 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Skutkovo rozhodnutie odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. uzatvoril so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 a nasl. zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanej verejné elektronické komunikačné služby, prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., za čo sa žalovaná zaviazala uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Žalovaná si nesplnila svoju povinnosť uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu cenu za poskytnuté služby riadne a včas, preto žalobca si v konaní uplatnil pohľadávku z titulu neuhradených dodaných služieb v celkovej výške 131,74 Eur s príslušenstvom a zmluvnú pokutu vo výške 48,87 Eur. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov). Žalovanú na povinnosť platiť za poskytnutú verejnú službu zaviazal v zmysle § 43 ods. 12 písm. b) zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. O úroku z omeškania rozhodol s poukazom na ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom výšku úrokov stanovil v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zmluvnú pokutu žalobcovi priznal s poukazom na ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol vzhľadom na úspech žalobcu vo veci s poukazom na § 255 ods. 1 CSP (zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok).
2. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalovaná. Odvolanie odôvodnila tým, že na pojednávanie, na ktorom bolo rozhodnuté sa nemohla dostaviť, nakoľko mala príznaky ochorenia, pričom svoju neúčasť súdu oznámila aj ospravedlnila, avšak zo súdu nedostala odpoveď. Ďalej mala za to že právny úkon - podpis zmluvy nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon. Tiež uviedla, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v prospech predávajúceho. Žalovaná tiež namietla, že právo vymáhať pohľadávku preniesol dodávateľ na iného dodávateľa, bez upovedomenia spotrebiteľa, aby si vylepšil vymoženie zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky spotrebiteľa. Spotrebiteľ o tomto kroku upovedomený nebol. Na základe týchto skutočností žiadala, aby bol spor opätovne prehodnotený a vec vrátená okresnému súdu na opätovné prejednanie. 3. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej s odvolaním nesúhlasil, pokladal ho za účelové, neopodstatnené a s chýbajúcou oporou v zákone i v skutkovom stave. Mal za to, že súd prvej inštancie vec správne právne a skutkovo posúdil a správne zaviazal žalovanú na zaplatenie pohľadávky uplatňovanej žalobcom. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny v celom rozsahu. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalovanej, osvojil si dôvody napadnutého rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu, vychádza z podstatných skutkových a právnych argumentov strán, pričom súd starostlivo prihliadol na všetko čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, a preto ho odvolací súd potvrdil. Odvolacie námietky žalovanej uvedené v odvolaní nepovažoval za dôvodné. 8. Pojednávanie vo veci samej, na ktorom bolo rozhodnuté, bolo vytýčené na 16.02.2022, pričom konanie prebehlo v neprítomnosti strán v zmysle § 180 CSP. 9. Podľa § 180 CSP po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. 10. Žalobca, ako aj žalovaná ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní, pričom žalobca súhlasil s prejednaním sporu vo svojej neprítomnosti. Žalovaná v odvolaní poukazovala na to, že na pojednávanie sa nemohla dostaviť, nakoľko v tom čase mala už všetky príznaky ochorenia, pretože bola v kontakte s pozitívnou osobou na Covid-19. Svoju neúčasť súdu oznámila aj ospravedlnila, avšak zo súdu nedostala odpoveď. 11. Žalovaná ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, ktoré sa malo uskutočniť 16.02.2022 e- mailovou komunikáciou 14.02.2022 z dôvodu, že bola v kontakte s pozitívne testovanou osobou, s tým, že písomne už podať ospravedlnenie nestihne. 12. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. 13. Z citovaného ustanovenia CSP jednoznačne vyplýva, že v sporovom konaní nie je prítomnosť strany na pojednávaní podmienkou prejednania a rozhodnutia veci. O odročení pojednávania z dôvodu neprítomnosti strany rozhodne súd iba na návrh, ak sú súčasne splnené podmienky v zmysle § 183 ods. 1 a 2 CSP. Pre odročenie pojednávania nepostačuje len ospravedlnenie strany ohľadne účasti na pojednávaní (pretože súd môže rozhodnúť aj v neprítomnosti strán konania), ale dôležité je čo vyplýva z ust. § 183 ods. 1 CSP, že strana konania musí podať návrh na odročenie pojednávania, v ktorom uvedie konkrétne dôvody, pre ktoré sa nemôže dostaviť na pojednávanie. Žalovaná nepožiadala o odročenie pojednávania (nepodala návrh na odročenie). Na strane súdu tak neboli okolnosti, ktoré by mu bránili pojednávať v neprítomnosti strán. Odvolacia námietka žalovanej preto bola posúdená odvolacím súdom ako nedôvodná. 14. Žalovaná v odvolaní tiež poukázala na to, že právny úkon - podpis zmluvy nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, a že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v prospech predávajúceho.
15. Žalovanej boli vyfakturované služby mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Bratislava, na základe Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretej dňa 16.01.2007, pričom uvedený Dodatok bol žalovanou riadne podpísaný a tento Dodatok v písomnej forme bol predložený súdu spolu so žalobou. Námietka žalovanej v odvolaní, že podpis zmluvy nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, je tak neopodstatnená. 16. Čo sa týka námietky žalovanej v odvolaní, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v prospech predávajúceho, odvolací súd poukazuje na to, že súd je povinný aj bez návrhu skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve, alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, a to nielen tých, na ktorých spočíva uplatnený nárok, ale všetkých ostatných podmienok spotrebiteľskej zmluvy alebo iných zmluvných dokumentoch, súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, pričom na tento účel aj bez návrhu je povinný obstarať alebo zabezpečiť dôkaz a vykonať ho. Skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok sa týka nielen samotnej spotrebiteľskej zmluvy, ale aj všetkých zmluvných dokumentov s ňou súvisiacich. 17. V zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie, w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe. 18. Žalovaná v priebehu konania na súde prvého stupňa, ako ani v rámci podaného odvolania nepoukázala na to, ktoré ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve by bolo možné považovať za neprijateľné podmienky a ani odvolací súd takéto ustanovenia pri skúmaní spotrebiteľskej zmluvy nezistil. Odvolacia námietka žalovanej preto ani v tomto rozsahu nie je dôvodná. 19. Žalovaná tiež v odvolaní namietla, že svoje právo vymáhať pohľadávku preniesol dodávateľ na iného dodávateľa bez upovedomenia spotrebiteľa. Uvedená skutočnosť tvrdená žalovanou bola vyvrátená žalobcom, kedy spolu so žalobou na súd zároveň doložil oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka zo dňa 22.07.2020 adresované žalovanej, v ktorom bolo oznámené, že Slovak Telekom, a.s., postúpila pohľadávku vyúčtovanú vo faktúre č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX vo výške 259,97 Eur spolu s príslušenstvom, na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., Bratislava (žalobcu). Nepotvrdila sa tak ani táto odvolacia námietka žalovanej. 20. Na základe skutočností, že odvolacie námietky žalovanej podané v odvolaní boli vyhodnotené ako nedôvodné, odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, než rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdiť ako vecne správny, spolu so závislým výrokom o náhrade trov konania. Odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, preto inými okolnosťami, ktoré žalovanou neboli uplatnené v odvolaní, sa zaoberať nemohol. 21. Nakoľko žalovaná bola neúspešná v odvolacom konaní, žalobcovi ako v spore úspešnej strane v odvolacom konaní, prináleží náhrada trov odvolacieho konania, o ktorých odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci). 22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.