Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/155/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci navrhovateľky: Ing. J. W., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom C., P. S. XXXX/XX, zastúp: JUDr. Ján Majling, s.r.o., Bratislava, Palárikova 14, IČO: 35 960 728, proti odporcom: 1. F. A., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., W. XXX/XX, t.č. ÚVTOS N.-E., 2. TRIER s.r.o., Trnava, Mikovíniho 10, IČO: 36 817 601, zastúp: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., Trnava, Hlavná 31, IČO: 36 865 281, o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

rozhodol:

I. Súd návrh v časti o určenie neplatnosti Notárskej zápisnice o vyhlásení osôb povinných o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a vyhlásení o prijatí tohto záväzku osobou oprávnenou, č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRIs 40148/2007 zo dňa 10.10.2007 napísanej JUDr. W. Y., notárom so sídlom v Trnave, zamieta.

II. Súd návrh v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu - vyhlásenia J. W., rod. K., nar. XX.X.XXXX ako ručiteľa a osoby povinnej č. 2, že v prípade nesplnenia svojho záväzku voči osobe oprávnenej bezvýhradne a neodvolateľne súhlasí s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a to na celý jej hnuteľný a nehnuteľný majetok ako ručiteľa (najmä na nehnuteľnosti v kat. území B., zapísané na LV č. XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX, v kat. území D., zapísané na LV č. XXX, okrem parc.č. 127 - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 309m2) až do výšky nesplatenej časti dlhu spolu s prípadným príslušenstvom (úroky z omeškania, trovy použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady), zamieta.

III. Súd návrh v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu - ručiteľského vyhlásenia J. W., rod. K., nar. XX.X.XXXX, zo dňa 10.10.2007 ako osoby povinnej č. 2, obsiahnuté v Notárskej zápisnici č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRIs 40148/2007 zo dňa 10.10.2007 napísanej JUDr. W. Y., notárom so sídlom v C., v ktorom podľa § 546-550 Občianskeho zákonníka prehlásila, že uspokojí pohľadávku oprávnenej ako veriteľa vo výške istiny 3.400.000,- Sk vyplývajúcu zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007 alebo nesplatený zostatok dlhu vrátane prípadného príslušenstva (úroky z omeškania, trovy použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady) v prípade, ak pohľadávku neuspokojí F. A., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, ako osoba povinná č. 1, zamieta.

IV. Súd návrh v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 10.10.2007 na sumu 3.400.000,- Sk medzi veriteľom spoločnosťou TRIER s.r.o., IČO: 36 817 601, so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, a dlžníkom F. A., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

V. Súd určuje, že Ručiteľské vyhlásenie J. W., rod. K., nar. XX.X.XXXX, zo dňa 10.10.2007 o tom, že uspokojí v plnom rozsahu záväzok dlžníka F. A., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, v sume 3.400.000,- Sk (112.859,32 eur) voči veriteľovi spoločnosti TRIER s.r.o., IČO: 36 817 601, so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, je neplatné.

VI. Súd určuje, že dohoda uzatvorená dňa 10.10.2007 v Notárskej zápisnici č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRls 40148/2007 zo dňa 10.10.2007 napísanej JUDr. W. Y., notárom so sídlom v C., medzi J. W., rod. K., nar. XX.X.XXXX, ako ručiteľom a tiež ako osobou povinnou č. 2 a F. A., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, ako dlžníkom a tiež ako osobou povinnou č. 1 v zmysle § 256 Občianskeho súdneho poriadku, na základe ktorej ručiteľ výslovne prehlásil, že preberá na seba povinnosti dlžníka ako osoby povinnej č. 1, vyplývajúcej zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007 opísanej v čl. I notárskej zápisnice, voči osobe oprávnenej spoločnosti TRIER s.r.o., IČO: 36 817 601, so sídlom Mikovíniho 10, Trnava a v ktorej sa zaviazal uspokojiť pohľadávku osoby oprávnenej, ak túto pohľadávku nesplní dlžník, je neplatná.

VII. Súd určuje, že právny úkon - vyhlásenie J. W., rod. K., nar. XX.X.XXXX, že svoj záväzok vyplývajúci z Ručiteľského vyhlásenia o prevzatí ručenia, a to splatiť záväzok osobe oprávnenej spoločnosti TRIER s.r.o., IČO: 36 817 601, so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007, tak ako je popísaný v čl. I Notárskej zápisnice č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRIs 40148/2007 zo dňa 10.10.2007 napísanej JUDr. W. Y., notárom so sídlom v C., alebo nesplatený zostatok dlhu vrátane prípadného príslušenstva (úroky z omeškania, trovy použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady) v prípade, že tento záväzok riadne a včas nesplní F. A., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, ako osoba povinná č.1, v plnom rozsahu, čo do základu, dôvodu i čo do výšky v sume 3.400.000,- Sk uznáva, je neplatný.

VIII. Súd o náhrade trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 16.11.2007, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.11.2007, domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu - Notárskej zápisnice č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRIs 40148/2007 zo dňa 10.10.2007. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 10.10.2007 bola na Notárskom úrade JUDr. W. Y. v C. spísaná notárska zápisnica o vyhlásení osôb povinných o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou, ktorá má slúžiť ako exekučný titul. Keďže okolnosti, za ktorých bola spísaná notárska zápisnica nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin podvodu, podala trestné oznámenie a domáha sa určenia neplatnosti tejto notárskej zápisnice, ako aj ďalších právnych úkonov s tým súvisiacich.

Navrhovateľka návrhom zo dňa 18.2.2008 návrh doplnila a žiadala vysloviť, že ručiteľské vyhlásenie navrhovateľky je neplatné, uvedená notárska zápisnica je neplatná alebo notárska zápisnica v časti týkajúcej sa ručiteľa je neplatná.

Navrhovateľka vo svojom podaní zo dňa 18.11.2008, doručenom tunajšiemu súdu dňa 19.11.2008 navrhla, aby súd do konania na strane odporcu pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka a to veriteľa, spoločnosť TRIER s.r.o., IČO: 36 817 601, Mikovíniho 10, Trnava, nakoľko je zrejmé, že konateľ veriteľa osobu odporkyne poznal, pravdepodobne si bol vedomý skutočnosti, že odporkyňa nie je dôveryhodnou osobou a mohol tušiť, že odporkyňa nebude schopná splniť svoj záväzok. Preto požadoval zabezpečiť svoju pohľadávku ručiteľským záväzkom tretej osoby, bol po celý čas prítomný u notára a podieľal sa spoločne s notárom, ako aj s odporkyňou na manipulácii s navrhovateľkou, pričom využili jej omyl a neznalosť právnej problematiky. V uvedenom podaní navrhovateľka zároveň požiadala aj o pripustenie zmeny návrhu tak, aby súd určil, že Zmluva o pôžičke zo dňa 10.10.2007 medzi veriteľom (odporcom v 2. rade) a dlžníkom (odporkyňou v 1. rade) je neplatná. Zároveň sa domáhala určenia neplatnosti jej ručiteľského vyhlásenia o tom, že uspokojí v plnom rozsahu záväzok dlžníčky (odporkyne v 1. rade) voči veriteľovi (odporcovi v 2. rade), ako aj neplatnosti notárskej zápisnice o vyhlásení osôb povinných o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou. Okresný súd Trnava uznesením č.k. -84 zo dňa 5.12.2008 pripustil pristúpenie spoločnosti TRIER s.r.o., IČO: 36 817 601, Mikovíniho 10, Trnava do konania ako odporcu v 2. rade a zároveň pripustil navrhovanú zmenu petitu návrhu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.2.2009.

Dňa 17.3.2009 odporca v 2. rade doručil súdu návrh, ktorým žiadal o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil navrhovateľke nenakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území C. a D., zapísané na Správe katastra C. do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde C. pod sp. zn. . Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde C. pod sp. zn. vo veci oprávneného TRIER s.r.o., proti povinným J.. J. W. a F. A., povolil súd odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania o návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu vedeného pod sp. zn. . Odporca v 2. rade tak zostáva pri svojej pohľadávke voči odporkyni v 1. rade a navrhovateľke neuspokojený, exekúcia na majetok navrhovateľky je odložená, a nemožno v nej pokračovať. Odporca v 2. rade má preto dôvodnú obavu, že navrhovateľka bude mať snahu zmariť uspokojenie jeho pohľadávky. Súd uznesením č.k. -104 zo dňa 14.4.2009 nariadil navrhovateľke, aby s predmetnými nehnuteľnosťami nenakladala až do právoplatného skončenia konania o návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu vedeného pod sp. zn. . Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia nadobudlo právoplatnosť dňa 6.5.2009.

Dňa 5.10.2010 bolo súdu doručené podanie, ktorým navrhovateľka opätovne rozšírila doterajšie návrhy a domáhala sa určenia, že právny úkon - ručiteľské vyhlásenie J. W. ako osoby povinnej č. 2, obsiahnuté v notárskej zápisnici, v ktorom prehlásila, že uspokojí pohľadávku osoby oprávnenej ako veriteľa a to spoločnosti TRIER s.r.o. vo výške 3.400.000,- Sk je neplatný, ďalej, aby súd určil, že dohoda uzatvorená dňa 10.10.2007 v Notárskej zápisnici č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRls 40148/2007 medzi J. W. ako ručiteľom a tiež ako osobou povinnou č. 2 a dlžníkom F. A. ako osobou povinnou č. 1, na základe ktorej ručiteľ výslovne prehlásil, že preberá na seba povinnosti dlžníka ako osoby povinnej č. 1, vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke, v ktorej sa zaviazala uspokojiť pohľadávku osoby oprávnenej, ak túto pohľadávku nesplní dlžník, je neplatná a tiež, že právne úkony - vyhlásenie J. W., že svoj záväzok vyplývajúci z ručiteľského vyhlásenia o prevzatí ručenia, tzn. splatiť záväzok osobe oprávnenej- spoločnosti TRIER s.r.o., vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007 alebo nesplatený zostatok dlhu vrátane prípadného príslušenstva (úroky z omeškania, trovy použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady) v prípade, že tento záväzok riadne a včas nesplní F. A. ako osoba povinná č. 1 v plnom rozsahu, čo do základu, dôvodu i čo do výšky uznáva a ako ručiteľ a osoba povinná č. 2 vyhlasuje, že v prípade nesplnenia svojho záväzku voči osobe oprávnenej bezvýhradne a neodvolateľne súhlasí s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu a to na celý jej hnuteľný a nehnuteľný majetok ako ručiteľa a osoby povinnej č. 2 až do výšky nesplatenej časti dlhu spolu s prípadným príslušenstvom (úroky z omeškania, trovy použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady, sú neplatné. Žiadosť o zmenu návrhu odôvodnila s poukazom na skutočnosť, že Notárska zápisnica č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRIs 40148/2007 obsahuje podľa jej názoru viaceré právne úkony, ktoré sú neplatnými právnymi úkonmi. Uznesením č.k. -216 zo dňa 21.6.2011 súd pripustil takto navrhovanú zmenu návrhu, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.10.2011. V priebehu konania sa odporkyňa v 1. rade určitý čas nachádzala na mieste neznámom pre súd, preto jej bol uznesením č.k. -249 zo dňa 27.7.2012 ustanovený opatrovník pre zabezpečenie ochrany jej práv v konaní. Dňa 29.10.2015 však bola odporkyňa v 1. rade umiestnená do väzby v prípravnom konaní Špecializovaného trestného súdu, čím odpadol dôvod pre ustanovenie jej opatrovníka, preto uznesením č.k. -333 zo dňa 4.12.2015, bolo uznesenie o ustanovení opatrovníka odporkyni v 1. rade zrušené. Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka bola zo strany odporkyne v 1. rade uvedená do omylu, keď spáchaním trestného činu o ktorom navrhovateľka nevedela, dosiahla uzavretie právneho úkonu navrhovateľkou a uzavrieť právne úkony ju nútila aj psychickým nátlakom. Trestné konanie vedené voči obžalovanej odporkyni v 1. rade, je právoplatne skončené, a preto sa navrhovateľka domnieva, že je tu dôvod aplikácie jednak § 49a Občianskeho zákonníka, ako aj § 39 Občianskeho zákonníka. Relatívnu neplatnosť právnych úkonov odvodzuje z toho, že poskytnutie pôžičky a navedenie navrhovateľky na ručiteľské vyhlásenie, vrátane súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, bolo urobené v omyle a tento právny úkon bol určený osobe, ktorá omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť - odporkyni v 1. rade. Navrhovateľka bola zo strany odporkyne v 1. rade uvedená do omylu, keď jednak zo psychickej stránky nútila navrhovateľku uzavrieť právne úkony, avšak najmä tým, že spáchala trestný čin podvodu, nakoľko sama skutková podstata trestného činu podvodu je založená na úmyselnom uvedení poškodeného do omylu. Podvodné konanie odporkyne v 1. rade zakladá neplatnosť právnych úkonov aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že právny úkon odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom, keďže právny úkon dosiahnutý trestným činom nemôže byť v súlade so zákonom. V právoplatnom odsudzujúcom rozsudku sa jednoznačne uvádza, že odporkyňa v 1. rade

je vinná, že v čase uzavretia pôžičky vedela, že požičiavané peniaze nebude schopná vrátiť, pričom konala a uviedla do omylu aj navrhovateľku, že vlastní hodnotné nehnuteľnosti, obchoduje so železným šrotom, čo sa však nezakladalo na pravde. Podľa názoru navrhovateľky, odporca v 2. rade stavia svoju obranu len na domnienke pravdivosti, pravosti notárskej zápisnice, ktorá je verejnou listinou. Predpokladom tejto notárskej zápisnice sú však zmluva o pôžičke a ručiteľské vyhlásenie navrhovateľky a v prípade, že sa v danom konaní preukáže ich neplatnosť, musí to mať zásadný vplyv aj na určenie neplatnosti uvedenej notárskej zápisnice. Neplatnosť zmluvy o pôžičke a ručiteľského vyhlásenia k zmluve o pôžičke odvodzuje navrhovateľka tým, že odporkyňa v 1. rade bola uznaná vinnou z obzvlášť závažného zločinu podvodu, a teda poskytnutie pôžičky a navedenie navrhovateľky na ručiteľské vyhlásenie, vrátane vykonateľnosti notárskej zápisnice, bolo dosiahnuté trestným činom. Záväzkový právny vzťah z ručenia môže existovať iba pri hlavnom základnom záväzkovom právnom vzťahu, a preto bol v polohe vedľajšieho právneho vzťahu. Pokiaľ neexistuje hlavný záväzok, napr. z dôvodu neplatnosti, nemôže existovať platne ani záväzok z ručenia. Pre neplatnosť ručiteľského záväzku tak postačuje, aby bol hlavný záväzok zo zmluvy o pôžičke neplatným právnym úkonom a ďalšie skutočnosti ohľadom ručiteľského záväzku nie je potrebné ďalej dokazovať. Ďalej poukázal na výhradu vo vyhlásení o vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu, kde je uvedené, že navrhovateľka bezvýhradne a neodvolateľne súhlasí s tým, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre exekúciu, a to najmä na celý hnuteľný a nehnuteľný majetok ručiteľa okrem parc. č. 127. Z uvedeného je viac ako zrejmé, že sa nejednalo o bezvýhradný súhlas navrhovateľky, práve naopak, táto urobila vyhlásenie s výhradou alebo podmienkou, ktorá by obmedzovala exekúciu. Toto však zákon neumožňuje, preto je uvedené vyhlásenie neplatné. Naliehavý právny záujem navrhovateľky na určení neplatnosti týchto právnych úkonov spočíva v tom, že je ohrozené jej ústavne deklarované vlastnícke právo a daným stavom je spôsobená neistota v jej postavení, nakoľko odporca v 2. rade podal návrh na výkon exekúcie na základe týchto právnych úkonov, ktorému exekučný súd vyhovel vydaním poverenia, pričom až na základe návrhu na povolenie exekúcie podaného navrhovateľkou, bol do skončenia predmetného konania o návrhu na určenie neplatnosti právnych úkonov, povolený odklad tejto exekúcie.

K návrhu sa vyjadril právny zástupca odporcu v 2. rade, ktorý uviedol, že právny úkon ručiteľského vyhlásenia bol vykonaný slobodne, vážne a bez relevantného omylu a nie je žiaden dôvod na vyslovenie jeho neplatnosti. Navrhovateľka je dospelá, vysokoškolsky vzdelaná osoba v produktívnom veku, u ktorej nemôže byť pochybnosti o tom, že pri podpise príslušných dokumentov presne vedela, čo podpisuje a aký bude mať tento podpis dôsledky, čo potvrdzuje aj jej následné správanie po podpísaní zápisnice. Nemožno sa stotožniť s tvrdením navrhovateľky, že bola citovo vydieraná, resp. bol na ňu vyvíjaný nátlak, o čom napokon nepredložila žiaden dôkaz. Je toho názoru, že vo vzťahu k notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, sa pripúšťa iba preskúmanie vykonateľnosti notárskej zápisnice exekučným súdom s využitím právnych inštitútov v rámci exekučného konania. Exekučný súd má skúmať náležitosti materiálnej vykonateľnosti podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a formálnej vykonateľnosti podľa § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov aj to iba z pohľadu, či prípadné nedostatky vo formálnej vykonateľnosti alebo materiálnej majú takú intenzitu, že to vylučuje uznať notársku zápisnicu ako exekučný titul. Náležitosti notárskej zápisnice už preskúmal exekučný súd a to tak pri vydaní poverenia ako aj na základe námietok povinnej č. 2 (navrhovateľky). Námietky boli súdom právoplatne zamietnuté s odôvodnením, že ak povinná č. 2 považovala postup pri spisovaní notárskej zápisnice za nesprávny, nemala notársku zápisnicu podpisovať. Súd notársku zápisnicu a jej vykonateľnosť preskúmal a nezistil žiadne nedostatky. Zastáva preto názor, že notárska zápisnica ako exekučný titul by nemala byť predmetom ďalšieho prieskumu v občianskom súdnom konaní tak, ako to navrhuje navrhovateľka v žalobnom návrhu, a preto by mal súd konanie v tejto časti zastaviť. Vzhľadom na zachované účinky platnej notárskej zápisnice absentuje naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke a ručiteľského vyhlásenia zo dňa 10.10.2007, keďže takéto určenie by právne postavenie navrhovateľky nezmenilo, a preto súd by mal v tejto časti konanie zastaviť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu ako predpokladu na určení neplatnosti právneho úkonu. Neplatnosť podľa § 49a Občianskeho zákonníka odôvodňuje navrhovateľka práve uvedením do omylu a aktívnu legitimáciu navrhovateľka odvodzuje z ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka a to tak, že okrem účastníkov samotného úkonu sa dovolať neplatnosti môže aj ten, kto bol takýmto úkonom na svojich právach ukrátený, teda osoba, ktorej právny úkon zasiahol do jej hmotnoprávneho postavenia, v uvedenom prípade práve osoba navrhovateľky. K tomuto však uvádza, že právo navrhovateľky dovolať sa neplatnosti daných právnych úkonov z ustanovenia § 40a vôbec nevyplýva a výklad zákona k tomu smerujúci je silený a účelový. Z ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka je zrejmé, že neplatnosti

právneho úkonu sa môže dovolať iba konajúca osoba, ktorá ho urobila v omyle, vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie rozhodujúca, aj to iba za predpokladu, že osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Len táto osoba je dotknutou osobou podľa § 40a Občianskeho zákonníka. V ustanovení § 40a Občianskeho zákonníka vzhľadom na to, že rieši relatívnu neplatnosť viacerých ustanovení Občianskeho zákonníka, je potrebné legislatívne použiť širší pojem ako konajúca osoba, aby zahŕňala tak konajúce osoby ako aj iné ako konajúce osoby, ako to vyplýva z konkrétnych ustanovení Občianskeho zákonníka, a preto pre dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu - pôžičky, ručiteľského vyhlásenia navrhovateľkou podľa § 49a v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka, chýba základný zákonný predpoklad a to, že osoba, ktorej bol právny úkon určený, omyl konajúcej osoby vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Ďalej sa ešte vyjadril k otázke neplatnosti daných právnych úkonov, keď uvádza, že právoplatné odsúdenie odporkyne v 1. rade z trestného činu podvodu pre skutok súvisiaci s danými právnymi úkonmi, treba v občiansko-právnom zmysle jednoznačne subsumovať pod ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie Občianskeho zákonníka je špeciálne vo vzťahu k ustanoveniu § 37 Občianskeho zákonníka, pretože omyl je považovaný za špeciálnu vadu vôle, takisto aj toto ustanovenie je špeciálne vo vzťahu k § 39 Občianskeho zákonníka, pretože ak je podľa § 49a Občianskeho zákonníka relatívne neplatný právny úkon určený osobe, ktorá omyl úmyselne vyvolala a tento úkon by bol aj inak absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi, resp. rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, je zrejmé, že zákonodarca touto špeciálnou úpravou ustanovil odklon od všeobecného ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre prípad omylu a skutkové okolnosti v nich uvedené. Z uvedeného vyplýva, že zmluva o pôžičke sa v prípade právoplatného odsúdenia odporkyne v 1. rade môže považovať za neplatnú výlučne podľa § 49a Občianskeho zákonníka z dôvodu, že osoba, ktorej bol právny úkon určený, teda odporkyňa v 1. rade, vyvolala omyl odporcu v 2. rade ako veriteľa úmyselne, a to za predpokladu, že by sa neplatnosti tohto právneho úkonu dovolal podľa § 40a Občianskeho zákonníka sám odporca v 2. rade. Odporca v 2. rade sa však neplatnosti tohto právneho úkonu doteraz nedovolal, ani sa jej nedovolá, pretože na tom nemá právny záujem a objektívne uplynula aj premlčacia lehota na uplatnenie tohto práva. Naopak, odporca v 2. rade je v celej kauze jediným poškodeným, čo je zrejmé aj z právoplatne ukončenej trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. . V tejto súvislosti poukazuje právny zástupca odporcu v 2. rade aj na judikát R 36/1978, podľa ktorého pre právny vzťah medzi veriteľom a ručiteľom dlžníka nie je rozhodujúce, či bol ručiteľ predtým, než urobil písomné prehlásenie o ručení, uvedený dlžníkom do omylu, omyl by musel byť úmyselne vyvolaný veriteľom, voči ktorému ručiteľ svojím písomným prehlásením vzal na seba povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. Iba vtedy by omyl mohol vyvolať právne následky v občianskoprávnom vzťahu medzi veriteľom a ručiteľom. Nie je preto možné sa úspešne domáhať omylu, údajne vyvolaného dlžníkom s právnymi účinkami pre veriteľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, považuje žalobný návrh navrhovateľky v celom rozsahu za nedôvodný a žiadal, ak súd konanie nezastaví, aby návrh v celom rozsahu zamietol a priznal odporcovi v 2. rade náhradu trov konania.

Na nariadených pojednávaniach vykonal súd dokazovanie vypočutím účastníkov, ich právnych zástupcov a svedka T. S., oboznámením sa s Notárskou zápisnicou č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRIs 40148/2007 zo dňa 10.10.2007, so Zmluvou o pôžičke zo dňa 10.10.2007, s Ručiteľským vyhlásením zo dňa 10.10.2007, so spismi Okresného súdu Trnava sp.zn. a , oboznámením sa s vyšetrovacími spismi a s ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Dňa 10.10.2007 bola podpísaná listina označená ako „Zmluva o pôžičke“ medzi veriteľom - spoločnosťou TRIER s.r.o., a dlžníkom - F. A. na sumu 3.400.000,- Sk, v ktorej dlžník potvrdil prevzatie pôžičky peňazí v sume 3.400.000,- Sk v hotovosti a zaviazal sa požičanú sumu peňazí vrátiť veriteľovi osobne k jeho rukám dňa 17.10.2007 v mieste jeho sídla. Dňa 10.10.2007 podpísala J. W. listinu označenú ako „Ručiteľské vyhlásenie“ v ktorej vyhlásila, že ako ručiteľ uspokojí v plnom rozsahu na písomnú výzvu veriteľa záväzok F. A. voči veriteľovi TRIER, s.r.o. zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007, ak zo strany dlžníka nedôjde k splateniu označenej pôžičky riadne a včas. Dňa 10.10.2007 bola na Notárskom úrade JUDr. W. Y. spísaná Notárska zápisnica č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRIs 40148/2007, ktorej obsahom bolo v zmysle § 46 Notárskeho poriadku „vyhlásenie osôb povinných o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou a vyhlásenie o prijatí záväzku osobou oprávnenou“. Obsahom zápisnice bola tiež dohoda uzatvorená medzi navrhovateľkou ako ručiteľom a tiež ako osobou povinnou č. 2 a dlžníkom ako osobou povinnou č. 1 - F. A. (odporkyňou v 1. rade) v zmysle § 256 Občianskeho súdneho poriadku, na základe ktorej ručiteľ výslovne prehlásil, že preberá na seba povinnosti dlžníka ako osoby povinnej č. 1, vyplývajúcej zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007 opísanej v čl. I notárskej zápisnice, voči

osobe oprávnenej - spoločnosti TRIER s.r.o., a v ktorej sa zaviazala uspokojiť pohľadávku osoby oprávnenej, ak túto pohľadávku nesplní dlžník. Obsahom zápisnice bolo tiež vyhlásenie navrhovateľky, že svoj záväzok vyplývajúci z Ručiteľského vyhlásenia o prevzatí ručenia, tzn. splatiť záväzok osobe oprávnenej- spoločnosti TRIER s.r.o., vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007, tak ako je popísaný v čl. I notárskej zápisnice alebo nesplatený zostatok dlhu vrátane prípadného príslušenstva (úroky z omeškania, trovy použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady) v prípade, že tento záväzok riadne a včas nesplní osoba povinná č.1 - F. A. v plnom rozsahu, čo do základu, dôvodu i čo do výšky v sume 3.400.000,- Sk uznáva a tiež, že ako ručiteľ a osoba povinná č. 2 vyhlasuje, že v prípade nesplnenia svojho záväzku voči osobe oprávnenej bezvýhradne a neodvolateľne súhlasí s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a to na celý jej hnuteľný a nehnuteľný majetok ako ručiteľa - osoby povinnej č. 2 (najmä na nehnuteľnosti v kat. území B., zapísané na LV č. XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX, v kat. území D., zapísané na LV č. XXX, okrem parc. č. 127 - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 309m2) až do výšky nesplatenej časti dlhu spolu s prípadným príslušenstvom (úroky z omeškania, trovy použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady).

Navrhovateľka uviedla, že dňa 10.10.2007 bola telefonicky požiadaná odporkyňou v 1. rade, aby sa stala ručiteľkou jej záväzku, ktorý mal vzniknúť na základe zmluvy o pôžičke medzi ňou a odporcom v 2. rade, keď predmetom pôžičky mala byť suma vo výške 2.400.000,-Sk. Ako dôvod pôžičky jej odporkyňa v 1. rade uviedla, že požičané peniaze potrebuje za účelom kúpi firmy W. s.r.o. so sídlom v N. D.. Spoločnosť ktorá jej mala pôžičku poskytnúť trvala na ručení, bez ktorého jej žiadnu pôžičku neposkytne. Navrhovateľka mala byť ručiteľom len počas piatich dní, pretože ako sa odporkyňa vyjadrila, predala svoje nehnuteľnosti v hodnote asi 230.000.000,- Sk a kúpna cena jej má byť v dohľadnej dobe vyplatená. Taktiež predala svoj tovar, za ktorý jej mala byť vyplatená kúpna cena 25.000.000,- Sk. Odporkyňa v 1. rade na navrhovateľku vyvíjala psychický nátlak, keď jej uviedla, že príde o svoje vložené investície vo výške 7.000.000,-Sk do odkúpenia firmy W. v prípade, ak v stanovenej dobe nezaplatí sumu 2.400.000,- Sk, ktorú si chcela požičať. Odporkyňa v 1. rade jej zdôrazňovala, že je v časovej tiesni nakoľko jej vyprší lehota na vyplatenie peňazí v ten deň poobede, a garantovala jej vrátenie peňazí z vyplatenej kúpnej ceny za nehnuteľnosť a tovar. Navrhovateľka nemala nikdy vôľu ručiť za nejaký cudzí dlh, a to ešte celým svojim majetkom, preto sa vyjadrila, že môže za záväzok odporkyne ručiť maximálne pozemkami v extraviláne v Nitre s odôvodnením, že hodnota týchto pozemkov je postačujúca na výšku poskytnutej pôžičky. Nakoľko podľa vyjadrenia odporkyne, veriteľovi toto ručenie nepostačovalo, prosila ju, aby ručila okrem pozemkov v N. aj svojim domom v D., s čím navrhovateľka na veľké naliehanie odporkyne súhlasila. Po tom, ako ju odporkyňa zaviezla na správu katastra, kde tak v N. ako aj v C. si vyžiadala listy vlastníctva, zašli na Notársky úrad JUDr. Q. Y. v Trnave, kde malo byť predmetom stretnutia spísanie ručiteľského vyhlásenia a uznania dlhu so súhlasom s vykonateľnosťou do notárskej zápisnice, ktorá sa následne stala exekučným titulom, na podklade ktorého sa v súčasnej dobe vedie exekúcia. Podľa informácii, ktoré boli navrhovateľke poskytnuté, malo ísť o pôžičku vo výške 2.400.000,- Sk na 5 dní s úrokom 1.000.000,- Sk. Na notárskom úrade po zistení, že odporca nemá v predmete podnikania poskytovanie pôžičiek, navrhol notár spísanie zmluvy o pôžičke vo výške 3.400.000,- Sk bezúročne a zároveň aj do notárskej zápisnice a ručiteľského vyhlásenia uviesť, že zmluva o pôžičke bola uzavretá na sumu 3.4000.000,- Sk na dohodnutý čas, bezúročne, teda že odporca v 2. rade reálne odovzdá sumu 2.400.000,- Sk, avšak zmluva bude znieť na sumu 3.400.000,- Sk. Po podpísaní listín, konateľ odporcu v 2. rade, pán M. vybral peniaze a odporkyňa ich začala prepočítavať, následne jej pán M. vydal doklad na 3.400.000,-Sk. Až neskôr navrhovateľka od majiteľky firmy W. s.r.o. zistila, že s odporkyňou v 1. rade ohľadom predaja firmy vôbec nejednala. V tom sa navrhovateľka cíti byť podvedená, pretože odporkyni išla ručiť s vedomím, že peniaze potrebuje na kúpu práve tejto firmy.

Odporkyňa v 1. rade potvrdila, že navrhovateľku požiadala o ručenie pri poskytnutí pôžičky od odporcu v 2. rade. Počas osobného jednania so štatutárnym zástupcom odporcu v 2. rade, ho požiadala o poskytnutie pôžičky bez uvedenia jej výšky, táto závisela od toho, aké bude ručenie. Po stretnutí jej pán M. telefonicky oznámil, na ktorý notársky úrad má prísť. Navrhovateľke oznámila účel pôžičky, ako aj dobu, na ktorú jej peniaze budú požičané. Na notárskom úrade im notár vysvetlil alternatívy, ktorými je možné poskytnutú pôžičku zabezpečiť, a po výbere vhodného spôsobu, odišli z notárskeho úradu, pretože bola vyhotovovaná notárska zápisnica. Nasledovalo čítanie zápisnice a jej podpisovanie, následne odovzdanie peňazí, ktoré boli v obálke položené na stôl a ktoré spolu s navrhovateľkou prerátala, pričom pánom M. bola odovzdaná taká suma, aká je uvedená v notárskej zápisnici, pričom pôžička bola poskytnutí bezúročne. V dobe splatnosti pôžičky nemala k dispozícii celú sumu, ale len časť

vo výške presahujúcej 2.000.000,- Sk, z ktorej sumy dala časť vo výške 1.000.000,- Sk navrhovateľke s ktorou sa dohodli, že ak bude mať celú sumu, pôjdu na notársky úrad, kde obe sumy dajú do kopy a vrátia veriteľovi. Z toho dôvodu sa odporkyňa v 1. rade stretla s pánom M., aby mu vrátila aspoň časť pôžičky ktorú mala k dispozícii, podmienkou však bolo, aby sa vrátila celá požičaná suma naraz.

Štatutárny zástupca odporcu v 2. rade uviedol, že na požiadanie odporkyne v 1. rade súhlasil s poskytnutím pôžičky len pokiaľ by mala ručenie, a to aj vzhľadom k tomu, že išlo o pôžičku na krátku dobu. S odporkyňou sa bavili o pôžičke vo výške 3.400.000,- Sk a po tom, ako predložila listy vlastníctva na nehnuteľnosti, ktorými by navrhovateľka ručila, požiadal odporkyňu aby si našla notára. Následne oslovil notára JUDr. Y., u ktorého sa stretol s odporkyňou v 1. rade a s navrhovateľkou. Notár im vysvetlil akým spôsobom sa dá poskytnutá pôžička zabezpečiť, pričom vyplynuli dve alternatívy, keď do úvahy prichádzalo buď záložné právo alebo notárska zápisnica. Nakoľko odporkyňa potrebovala peniaze ešte v ten deň, požiadal notára o spísanie notárskej zápisnice. Peniaze vo výške 3.400.000,- Sk odovzdal odporkyni v 1. rade, ktorá si ich prepočítala, časť z peňazí prerátavala navrhovateľka. Dohodli sa na splatnosti pôžičky 7 dní bezúročne s tým, že keď budú reálne vedieť na koľko dní mala odporkyňa peniaze požičané, dohodnú sa na výške odmeny. Zároveň sa dohodli, že o týždeň sa stretnú u notára, prišla len navrhovateľka a telefonicky zistili od odporkyne, že jej prišli peniaze, ktoré však nemá vybraté z banky. Odporkyňa v 1. rade mu pôžičku nesplatila ani čiastočne a dohodli sa na ďalšom termíne stretnutia z dôvodu odovzdania peňazí, keď sa s odporkyňou nestretli ani v ďalších dohodnutých termínoch, podali návrh na výkon exekúcie. Odporkyňu v 1. rade vyzval ako dlžníčku na splatenie dlhu, nie však písomne, iba niekoľkokrát ústne.

Svedok T. S., spoločník odporcu v 2. rade potvrdil, že má vedomosť o poskytnutí pôžičky zo strany spoločnosti TRIER s.r.o. odporkyni v 1. rade. Táto pôžička bola poskytnutá z peňazí, ktoré spoločnosti zapožičal zo svojich súkromných prostriedkov. Predmetom pôžičky medzi odporkyňou v 1. rade a odporcom v 2. rade bola suma 3.400.000,- Sk. Pôžička bola poskytnutá bezúročne, pretože bola poskytnutá na krátku dobu 1 týždňa a bolo zaujímavé ručenie za pôžičku, takže to nebolo pre nich rizikové.

Z Rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -2071 zo dňa 19.10.2010 súd zistil, že ním bola odporkyňa v 1. rade uznaná vinnou z obzvlášť závažného zločinu podvodu na tom skutkovom základe, že dňa 10.10.2007 v čase okolo 14.00 hod. v sídle Notárskeho úradu JUDr. Q. Y. v C., uzatvorila so spoločnosťou TRIER s.r.o. Trnava zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej bola poskytnutá pôžička 3.400.000,- Sk, ktorú sumu sa zaviazala vrátiť do 17.10.2007, pričom už v čase uzatvorenia zmluvy vedela, že požičané peniaze nebude schopná v dohodnutej lehote splatnosti vrátiť a taktiež naviedla Ing. J. W. na ručenie k uvedenej pôžičke celým svojim hnuteľným a nehnuteľným majetkom, pričom jej uviedla, že peniaze na vyplatenie úveru bude mať z predaja svojej nehnuteľnosti vo výške 230.000.000,- Sk a z predaja železného šrotu a konštrukčnej výstuže za ktorý má obdržať hotovosť vo výške 25.000.000,- Sk, že vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti, pričom žiadne nehnuteľnosti nevlastnila, žiaden obchod neuskutočnila, peňažné prostriedky použila nezisteným spôsobom a pôžičku následne nesplatila, čím spôsobila spoločnosti TRIER s.r.o. Trnava škodu vo výške 112.859,32 eur (3.400.000,- Sk) a v prípade vymoženia uvedenej sumy v exekučnom konaní od Ing. J. W. by tejto spôsobila škodu v celkovej výške najmenej 112.859,32 eur (3.400.000,- Sk), za čo bola odsúdená na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.9.2013.

Z Uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. -3467 zo dňa 26.9.2013 súd zistil, že odvolanie obžalovanej F. A. sa zamieta, nakoľko prvostupňový súd správne vyhodnotil konanie obžalovanej ako obzvlášť závažný zločin podvodu, a taktiež ani súdom I. stupňa uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov nemožno považovať za trest neprimeraný z hľadiska jeho prísnosti.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.

Podľa § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.

Podľa § 531 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 3 ods. 3 Notárskeho poriadku, zápisnice, osvedčenia a iné listiny vyhotovované pri notárskej činnosti a pri činnosti podľa odseku 2 (ďalej len "notárska listina") a ich osvedčené odpisy sú verejnými listinami.

Podľa § 46 ods. 1 Notárskeho poriadku, notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. V notárskej zápisnici môže pokračovať notár,

ktorý notársku zápisnicu spísal, alebo iný notár so sídlom na území Slovenskej republiky. Pokračovanie v notárskej zápisnici je súčasťou notárskej zápisnice.

Podľa § 134 Občianskeho súdneho poriadku, listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Navrhovateľka sa svojim návrhom v znení jej poslednej úpravy, domáhala určenia neplatnosti Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007, určenia neplatnosti Ručiteľského vyhlásenia zo dňa 10.10.2007, určenia neplatnosti Notárskej zápisnice č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRIs 40148/2007 zo dňa 10.10.2007, určenia neplatnosti ručiteľského vyhlásenia navrhovateľky obsiahnutého v notárskej zápisnici o tom, že podľa § 546-550 Občianskeho zákonníka uspokojí pohľadávku veriteľa v prípade ak pohľadávku neuspokojí dlžníčka, určenia neplatnosti dohody uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako ručiteľkou a odporkyňou v 1. rade ako dlžníkom č. 1 v notárskej zápisnici v zmysle § 256 Občianskeho súdneho poriadku, že ručiteľ preberá na seba povinnosti dlžníka voči veriteľovi uspokojiť jeho pohľadávku ak túto nesplní dlžník č. 1, určenia neplatnosti vyhlásenia navrhovateľky ako ručiteľky, že svoj záväzok vyplývajúci z Ručiteľského vyhlásenia zo dňa 10.10.2007 splatiť záväzok veriteľovi v prípade ak tento záväzok nesplní odporkyňa v 1. rade ako dlžník uznáva a určenia neplatnosti vyhlásenia navrhovateľky ako ručiteľky, že v prípade nesplnenia svojho záväzku voči veriteľovi súhlasí s tým, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu na celý jej hnuteľný a nehnuteľný majetok (návrhy na určenie neplatnosti vyhlásenia navrhovateľky o uznaní svojho záväzku ako ručiteľky a neplatnosti vyhlásenia navrhovateľky o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, sú obsiahnuté spoločne v bode VI. uznesenia č.k. -216 zo dňa 21.6.2011, ktorým bola pripustená posledná zmena petitu návrhu).

Po právnom posúdení veci podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku dospel súd k záveru, že návrh je dôvodný iba z časti, keď navrhovateľka v tejto časti preukázala, že má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, nakoľko je ohrozený výkon jej vlastníckych práv k jej majetku, voči ktorému sa už začala viesť exekúcia. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Právny záujem je naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a oprávnených záujmov iným procesným prostriedkom a existujúca spornosť z právneho vzťahu medzi účastníkmi môže byť odstránená len podaním návrhu s petitom určovacím. Návrh na začatie konania, ktorý nerieši spornosť vzťahu účastníkov nie je procesne prípustný. Úspešne môže podať žalobu určovaciu len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý tu nahrádza vecnú legitimáciu účastníka.

Navrhovateľka však nemá naliehavý právny záujem na tej časti návrhu, ktorou sa domáha určenia neplatnosti notárskej zápisnice a súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, určenia neplatnosti vyhlásenia navrhovateľky podľa § 546-550 Občianskeho zákonníka obsiahnutého v notárskej zápisnici, a určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke.

Notárska zápisnica v prípade, že obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 46 ods. 2 Notárskeho poriadku má povahu verejnej listiny osvedčujúcej právny úkon alebo inú skutočnosť v nej obsiahnutú, u ktorej sa predpokladá pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, a to až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica teda nie je právnym úkonom, a to ani vtedy, keď vo svojom obsahu osvedčuje prejav vôle účastníkov smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Predpisy hmotného práva upravujú len podmienky platnosti a dôvody neplatnosti právneho úkonu, neustanovujú však možnosť domáhať sa neplatnosti osvedčenia o právnom úkone vydaného vo forme notárskej zápisnice notárom. Ani Notársky poriadok neobsahuje také ustanovenie, ktoré by umožňovalo dotknutej osobe domáhať sa neplatnosti notárskej zápisnice na súde. Návrh na určenie neplatnosti notárskej zápisnice (osvedčenia o právnom úkone vydaného notárom v tejto forme), nemá oporu v zákone a nemožno sa s úspechom na súde takéhoto určenia neplatnosti domáhať. V sporovom konaní je možné domáhať sa určenia len neplatnosti právneho úkonu osvedčeného v notárskej zápisnici (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2010, sp. zn. ). A pokiaľ ide o otázku formálnej stránky exekučného titulu, túto je oprávnený riešiť výhradne len exekučný súd (§ 44 ods. 2, § 50 ods. l Exekučného poriadku) v rámci konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, príp. v

rámci konania o námietkach povinného. Vzhľadom na uvedené súd návrh v časti o určenie neplatnosti notárskej zápisnice zamietol.

Navrhovateľka sa domáhala, aby súd určil, že vyhlásenie navrhovateľky ako ručiteľa a osoby povinnej č. 2, že v prípade nesplnenia svojho záväzku voči osobe oprávnenej, bezvýhradne a neodvolateľne súhlasí s tým, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, a to na celý jej hnuteľný a nehnuteľný majetok ako ručiteľa (najmä na nehnuteľnosti v kat. území B., zapísané na LV č. XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX, v kat. území D., zapísané na LV č. XXX, okrem parc. č. 127 - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 309 m2 ) až do výšky nesplatenej časti dlhu spolu s prípadným príslušenstvom (úroky z omeškania, trovy použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady), je neplatné. Vyhlásenie dlžníka obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktorým vyjadruje súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu. Samotný súhlas, resp. vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nie je právnym úkonom povinnej osoby, t.j. takým prejavom vôle, aby malo samo osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. Ide iba o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná. Súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je teda len jednou z podmienok, ktoré musia byť splnené, aby notárska zápisnica mohla byť exekučným titulom, teda aby mohla mať takúto kvalitu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 Občianskeho súdneho poriadku). Skutočnosť, že sa osoba povinná zaviazala poskytnúť oprávnenej osobe určité plnenie a dohoda o tom je uvedená v notárskej zápisnici so súhlasom s vykonateľnosťou, podľa názoru súdu celkom nevylučuje, aby sa povinná osoba v individuálnych prípadoch - so zreteľom na osobitné okolnosti prejednávanej veci - domáhala návrhom na súde určenia, že nie je povinná plniť, príp. že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ). Určenie neplatnosti takéhoto vyhlásenia preto už len z tohto dôvodu neprichádza do úvahy, preto súd návrh v tejto časti zamietol.

Ďalej sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti vyhlásenia osoby povinnej č. 2 J. W. ako ručiteľa, podľa § 546-550 Občianskeho zákonníka, že uspokojí pohľadávku oprávnenej ako veriteľa vo výške istiny 3.400.000,- Sk vyplývajúcu zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007 tak, ako je popísaná v čl. I notárskej zápisnice alebo nesplatený zostatok dlhu vrátane prípadného príslušenstva (úroky z omeškania, trovy použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady) v prípade, ak pohľadávku neuspokojí osoba povinná č. 1, ktoré vyhlásenie je obsiahnuté v Notárskej zápisnici č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRIs 40148/2007. V priebehu dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľka urobila vo vzťahu k veriteľovi dňa 10.10.2007 ručiteľské vyhlásenie, ktoré je ako samostatný úkon navrhovateľky uvedený na samostatnej listine, ktorá, ako sa konštatuje v notárskej zápisnici, tvorí jej neoddeliteľnú súčasť. Uvedené vyhlásenie obsiahnuté v čl. IV. notárskej zápisnice, je potom iba konštatovaním, že pohľadávka vzniknutá na základe zmluvy o pôžičke je zabezpečená vyhlásením J. W. ako ručiteľa, a je zrejmé, že obsahom zápisnice nemá byť aj opätovné ručiteľské vyhlásenie, čo vyplýva aj z jej úvodu v ktorom sa uvádza, že „účastníci požiadali, aby s nimi do Notárskej zápisnice bolo spísané vyhlásenie osôb povinných o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou a vyhlásenie o prijatí záväzku osobou oprávnenou“, teda spísanie úkonov už urobených. V notárskej zápisnici navrhovateľka opätovne neprehlásila, že uspokojí pohľadávku veriteľa, čo možno vyvodiť aj z toho, že ručiteľské vyhlásenie je neoddeliteľnou súčasťou zápisnice. Nakoľko v tejto časti zápisnice ide iba o poukázanie na už predtým urobené ručiteľské vyhlásenie, nezakladá toto žiadne práva ani povinnosti, preto súd návrh na jeho vyhlásenie za neplatné zamietol.

V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl)

a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.) (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Omyl v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že jednajúci mal nesprávnu (nedostatočnú) predstavu o právnych účinkoch úkonu. Omyl je právne významný, teda má za následok neplatnosť právneho úkonu, ak právny úkon urobila konajúca osoba v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre urobený právny úkon rozhodujúca a bez ktorej by k právnemu úkonu nebolo došlo, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl buď vyvolala alebo o ňom musela vedieť a druhú stranu na tento omyl neupozornila. Ak bol omyl vyvolaný úmyselne (ľstivo) osobou, ktorej bol právny úkon určený, je neplatný bez ohľadu na to, či sa týkal rozhodujúcej skutočnosti pre uzatvorenie právneho úkonu. Pod pojmom lesť sa má na mysli klamné predstieranie okolnosti, ktorá neexistuje, či naopak klamné zastieranie okolnosti, ktorá existuje. Ľsti, ktorá je sankcionovaná neplatnosťou sa môže dopustiť druhá strana právneho úkonu, poprípade i tretia osoba, avšak za predpokladu, že druhá strana o tejto ľsti tretieho vedela alebo vedieť musela. Neplatnosť právneho úkonu pre omyl je tzv. relatívnou neplatnosťou. Relatívna neplatnosť spočíva v tom, že právny úkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol, existuje a považuje sa za platný, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je relatívna neplatnosť stanovená, neplatnosti právneho úkonu nedovolal. Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu sa uskutočňuje výslovným prejavom, súdna prax nevylučuje, že za dovolanie sa relatívnej neplatnosti možno považovať i tvrdenie v žalobe, že nechce byť právnym úkonom viazaný. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zmluva, pri ktorej uzavretí jeden z účastníkov úmyselne predstieral určitú vôľu so zámerom, aby tým vyvolal u druhého účastníka omyl alebo tým využil jeho omylu, nie je neplatná pre nedostatok vážnej vôle ani pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (ako sa domnieva navrhovateľka), ale ak právny úkon bol uzatvorený v dôsledku podvodného konania jedného z účastníkov, ktorý bol právoplatným rozhodnutím uznaný za vinného zo spáchania trestného činu podvodu, treba neplatnosť právneho úkonu posudzovať podľa § 49a Občianskeho zákonníka, nakoľko účastníkovi, ktorý konal v omyle, musí byť daná možnosť rozhodnúť sa, či sa neplatnosti chce dovolať. Dôvodom takéhoto postoja je skutočnosť, že právny úkon môže byť aj na prospech účastníka, ktorý konal v omyle. Na toto rozhodnutie sa odvolal aj Ústavný súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí , a v tejto súvislosti uviedol, že naplnenie trestnoprávnej skutkovej podstaty má v súkromnoprávnej rovine vplyv práve len na možnú existenciu omylu v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka. Rovnaký právny názor sa nachádza aj v ďalších rozhodnutiach Najvyššieho súdu Českej republiky, napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp.zn. . Navrhovateľka sa ako ručiteľka domáhala neplatnosti zmluvy o pôžičke, avšak ručiteľ nie je účastníkom tejto zmluvy a preto jediným, kto by sa relatívnej neplatnosti zmluvy o pôžičke mohol dovolať, bol odporca v 2. rade - veriteľ. Nakoľko tento sa v zákonnej lehote neplatnosti nedovolal, zmluva o pôžičke je naďalej platná. S poukazom na vyššie uvedený právny názor, v zmysle ktorého zmluva nie je neplatná pre nedostatok vážnej vôle ani pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a aj v prípade, ak zmluva bola uzatvorená v dôsledku podvodného konania jedného z účastníkov, ktorý bol právoplatným rozhodnutím uznaný za vinného zo spáchania trestného činu podvodu, je treba neplatnosť právneho úkonu posudzovať podľa § 49a Občianskeho zákonníka, súd návrh navrhovateľky na určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zamietol.

Ďalej sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti Ručiteľského vyhlásenia zo dňa 10.10.2007. Ručenie je jedným zo spôsobov zabezpečenia splnenia záväzku ručiteľom, ktorým na seba berie povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľovi za predpokladu, že túto neuspokojí dlžník, hoci na to bol veriteľom písomne vyzvaný. Vzťah ručiteľského a hlavného právneho pomeru - zmluvy o pôžičke, je zásadne určený akcesorickou povahou ručiteľského právneho pomeru vo vzťahu k hlavnému právnemu pomeru. Na vznik ručiteľského záväzku je nevyhnutná existencia hlavného záväzku. Ručiteľský záväzok tak môže vzniknúť buď s hlavným záväzkom alebo samostatne, nie však pred vznikom alebo po zániku hlavného záväzku. Prevziať ručiteľský záväzok je preto možné iba za platnú pohľadávku. Podľa Občianskeho zákonníka možno ručením zabezpečiť len takú pohľadávku, ktorá v čase uzavretia ručiteľského záväzku už existuje a je určitá, čo do výšky a čo do jej trvania. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, pre jej vznik nie je podstatné, kedy došlo k podpisu písomnej zmluvy o pôžičke, ale to, kedy došlo ku konsenzu zmluvných strán a k reálnemu odovzdaniu veci. V danom prípade súd na základe preukázaných skutočností však dospel k záveru, že k odovzdaniu peňazí, teda k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo až po podpísaní zmluvy o pôžičke a ručiteľského

vyhlásenia. Táto skutočnosť vyplýva okrem iného aj zo Zápisnice o výsluchu svedka JUDr. W. Y. zo dňa 8.2.2008 ČVS: ORP-1493/OEK-TT-2007 Ha na Okresnom riaditeľstve PZ, Úrade justičnej a kriminálnej polície v C., kde uviedol: „Po podpise zmluvy o pôžičke a ručiteľského vyhlásenia predložil Ing. M. finančnú hotovosť zabalenú v nejakom balíčku pani A., ktorá si finančnú hotovosť začala prepočítavať. Po prepočítaní celej finančnej hotovosti dala menšiu časť peňazí prepočítať aj pani W.“. Rovnako tiež aj zo Zápisnice o výsluchu svedka JUDr. Q. Y. zo dňa 8.2.2008. ČVS: ORP-1493/OEK-TT-2007 Ha na Okresnom riaditeľstve PZ, Úrade justičnej a kriminálnej polície v C. vyplýva, že: „...bola im predložená zmluva o pôžičke a ručiteľské vyhlásenie, ktoré priniesol na USB kľúči Ing. M.. Vytlačili sa na počítači a predložili všetkým stranám. Po prečítaní uvedených dokumentov: zmluva o pôžičke a ručiteľské vyhlásenie sa ich syn spýtal, či súhlasia s ich obsahom, na čo odpovedali, že súhlasia a pred ním tieto podpísali. Po podpise predložil Ing. M. finančnú hotovosť zabalenú v nejakom balíku p. A., ktorá ju začala prepočítavať. Po prepočítaní celej finančnej hotovosti dala časť peňazí prepočítať aj p. W.. Po prepočítaní finančnej hotovosti bol vystavený príjmový pokladničný doklad o prevzatí finančnej hotovosti. Podľa zmluvy o pôžičke a ručiteľského vyhlásenia sa vyhotovila notárska zápisnica, ktorú všetci bez výhrad podpísali a bola zaregistrovaná a uložená“. V takomto rovnakom znení vypovedali aj F. A., J. W., Ing. T. M., C. V. v právoplatne skončených trestných veciach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. a . Preto ako vyplýva z uvedeného, pokiaľ došlo len k dohode zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, ale k odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo, zmluva o pôžičke nevznikla (rozsudok NS Slovenskej republiky sp. zn. ). Pokiaľ v čase ručiteľovho vyhlásenia neexistovala pohľadávka, ktorá mala byť ručením zabezpečená, nemohlo platne vzniknúť ani ručenie. Občiansky zákonník nepripúšťa ručením zabezpečiť záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky. Aj keď neskôr pohľadávka vznikla, nemohol už platne vzniknúť ručiteľský záväzok podľa Občianskeho zákonníka. Ručiteľský záväzok môže vzniknúť najskôr so vznikom hlavného záväzku a zaniká najneskoršie spolu so zánikom hlavného záväzku. Nemôže existovať bez hlavného záväzku alebo pred ním. Z uvedených dôvodov má súd za to, že dohoda o ručení, tak ako bola dojednaná medzi navrhovateľkou ako ručiteľom a odporcom v 2. rade ako veriteľom, je podľa ustanovení občianskeho práva neprijateľná, a teda absolútne neplatná s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Ako vyplýva z vyššie uvedených svedeckých výpovedí, peniaze boli odovzdané až po podpise ručiteľského vyhlásenia, preto v čase vyhlásenia ručiteľa neexistoval žiaden záväzok, resp. zmluva o pôžičke, a preto ani nebolo možné toto vyhlásenie platne urobiť. Táto právna úprava má chrániť ručiteľov (dlžníkov), nakoľko inak už vopred stavia ručiteľa do postavenia, keď vôbec nie je isté, či peniaze a v akej výške budú vôbec vyplatené, najmä keď je v súdnej praxi považované „písomné potvrdenie dlžníka o prevzatí peňazí za najčastejší a najjednoduchší dôkaz, ktorý si starostlivé zmluvné strany môžu zadovážiť“ (rovnaký názor zaujal Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. , podobne nález ÚS ČR sp. zn. .). Potom práve ručiteľa, resp. dlžníka zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že pôžička uzavretá nebola proti dôkaznej sile písomného dokladu, čo v neposlednom rade nastalo aj v tomto prípade, keď je sporné, aj vďaka neustále sa meniacim výpovediam odporkyne v 1. rade, v akej výške boli peniaze skutočne odovzdané. Preto podľa názoru súdu je právom aprobovaný postup, podľa ktorého zmluvné strany najskôr uzavrú zmluvu o pôžičke (teda dôjde k odovzdaniu peňazí) a až následne dôjde k vzniku ručiteľského vyhlásenia. Súd mal v konaní preukázané, že učiteľské vyhlásenie navrhovateľky vzniklo v čase, keď žiadna pohľadávka neexistovala. Pretože neexistoval hlavný záväzok, nemohol vzniknúť ani vedľajší záväzok, nakoľko akcesorická povaha ručenia sa musí prejaviť aj pri jeho vzniku. Z toho dôvodu súd návrhu v tejto časti vyhovel a určil, že ručiteľské vyhlásenie navrhovateľky je neplatné.

Aj keď je prevzatie ručiteľského záväzku jedným zo zabezpečovacích inštitútov občianskeho práva, použitie každého inštitútu upraveného v právnom poriadku má svoje hranice a nimi je najmä rešpektovanie základných princípov spravodlivosti, zmyslu a účelu príslušných zákonných ustanovení. Pri hľadaní práva v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení. Povinnosťou všeobecného súdu je zohľadniť takéto relevantné individuálne okolnosti v súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nesmie byť výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ide teda o

súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je veľakrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami spoločnosti. Právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom, je neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne, so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Úvaha súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi, musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní. V predmetnom konaní mal súd preukázané, že Rozsudkom Okresného súdu C. č.k. -2071 zo dňa 19.10.2010 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. -3467 zo dňa 26.9.2013, bola odporkyňa v 1. rade uznaná vinnou z obzvlášť závažného zločinu podvodu na tom skutkovom základe, že dňa 10.10.2007 v čase okolo 14.00 hod. v sídle Notárskeho úradu JUDr. Q. Y. v C. uzatvorila so spoločnosťou TRIER s.r.o. C. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej bola poskytnutá pôžička 3.400.000,- Sk, ktorú sumu sa zaviazala vrátiť do 17.10.2007, pričom už v čase uzatvorenia zmluvy vedela, že požičané peniaze nebude schopná v dohodnutej lehote splatnosti vrátiť a taktiež naviedla Ing. J. W. na ručenie k uvedenej pôžičke celým svojim hnuteľným a nehnuteľným majetkom, pričom jej uviedla, že peniaze na vyplatenie úveru bude mať z predaja svojej nehnuteľnosti vo výške 230.000.000,- Sk a z predaja železného šrotu a konštrukčnej výstuže za ktorý má obdržať hotovosť vo výške 25.000.000,- Sk, že vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti, pričom žiadne nehnuteľnosti nevlastnila, žiaden obchod neuskutočnila, peňažné prostriedky použila nezisteným spôsobom a pôžičku následne nesplatila, čím spôsobila spoločnosti TRIER s.r.o. Trnava škodu vo výške 112.859,32 eur (3.400.000,- Sk) a v prípade vymoženia uvedenej sumy v exekučnom konaní od Ing. J. W. by tejto spôsobila škodu v celkovej výške najmenej 112.859,32 eur (3.400.000,- Sk). Takéto konanie odporkyne v 1. rade zásadne smerovalo k tomu, že sa obohatí na úkor iného, pretože z priebehu trestného konania jednoznačne vyplynulo, že odporkyňa nemala nikdy v úmysle splniť svoj dlh. Jej úmyslom bolo priamo poškodiť navrhovateľku a preniesť zodpovednosť za splnenie svojho záväzku na tretiu osobu, pričom sledovala svoj vlastný prospech, keď podvodným konaním naviedla navrhovateľku na podpísanie ručiteľského záväzku. Z tohto je zrejmé, že navedenie navrhovateľky na podpísanie ručiteľského záväzku bolo dosiahnuté trestným činom, právoplatne odsúdeným, takže sa jedná o právny úkon odporujúci zákonu a právny úkon v rozpore s dobrými mravmi. Neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi, je absolútnou neplatnosťou. Jednostrannou aplikáciou § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (pri ktorej by sa nevzala na zreteľ celá označená situácia, ale len záujem odporcu v 2. rade a ním uvádzané okolnosti ohľadom nemožnosti navrhovateľky domôcť sa neplatnosti zmluvy o pôžičke), by mohlo dôjsť k oslabeniu princípu záruk a bezpečnosti občianskoprávnych úkonov, najmä za situácie, že ako vyplynulo z doterajšieho odôvodnenia, navrhovateľka ako ručiteľka, by sa nemala možnosť ani v prípade, že došlo k právoplatnému odsúdeniu odporkyne v 1. rade za podvod, brániť dôsledku podpísania ručiteľského záväzku, i keď bolo preukázané, že jediným dôvodom pre ktorý záväzok podpísala, bol práve podvod odporkyne na nej spáchaný. Z týchto dôvodov považoval súd Ručiteľské vyhlásenie zo dňa 10.10.2007 za absolútne neplatný právny úkon aj pre jeho rozpor s dobrými mravmi.

V ďalšej časti sa navrhovateľka domáhala určenia vyhlásenia, že dohoda uzatvorená dňa 10.10.2007 v Notárskej zápisnici č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRls 40148/2007 medzi J. W. ako ručiteľom a tiež ako osobou povinnou č. 2 a F. A. ako dlžníkom a osobou povinnou č. 1 v zmysle § 256 Občianskeho súdneho poriadku, na základe ktorej ručiteľ výslovne prehlásil, že preberá na seba povinnosti dlžníka ako osoby povinnej č. 1, vyplývajúce zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007 voči osobe oprávnenej a v ktorej sa zaviazal uspokojiť pohľadávku osoby oprávnenej, ak túto pohľadávku nesplní dlžník, je neplatná. Je zrejmé, že navrhovateľka uzatvorila s odporkyňou v 1. rade ako s povinnou č. 1 v notárskej zápisnici okrem iného aj bližšie nešpecifikovanú a neurčitú dohodu, ktorá je navyše v rozpore s § 531 Občianskeho zákonníka, resp. § 533 Občianskeho zákonníka. Ak by chceli navrhovateľka a odporkyňa v 1. rade platne uzavrieť dohodu o prevzatí dlhu, muselo by to mať za následok zmenu v subjektoch záväzkového právneho vzťahu na strane dlžníka, keď pôvodný dlžník (odporkyňa v 1. rade) by prestal byť účastníkom záväzkového vzťahu a namiesto neho by so súhlasom veriteľa nastúpil nový dlžník (navrhovateľka), čo však jednoznačne vzhľadom na dodatok „ak túto pohľadávku nesplní dlžník“, nemalo byť predmetom tejto dohody. Nakoľko z dodatku „ak túto pohľadávku nesplní dlžník“ jednoznačne

vyplýva, že úmyslom navrhovateľky nebolo stať sa spoludlžníčkou, čo nevyplýva ani z označenia navrhovateľky ako ručiteľky v notárskej zápisnici. Preto neprichádza do úvahy ani aplikácia odseku 2 § 531 Občianskeho zákonníka, Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, keď je zrejmé, že dohodu uzavrela navrhovateľka práve s dlžníčkou a nie s veriteľom a tiež neprichádza do úvahy ani inštitút pristúpenia k záväzku v zmysle ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka, nakoľko právnym dôsledkom pristúpenia k záväzku je to, že nový dlžník je veriteľovi zaviazaný spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom (R 29/2012), čo priamo nekorešponduje vyjadreniu v notárskej zápisnici „ak túto pohľadávku nesplní dlžník“. Napokon, ani z úvodnej časti notárskej zápisnice, ktorá definuje, čo bude do notárskej zápisnice vpísané nevyplýva, že by malo ísť o prevzatie dlhu, či pristúpenie k záväzku. Nemožno sa preto stotožniť s názorom vyjadreným v stanovisku odporcu v 2. rade zo dňa 30.1.2015 v ktorom uvádza, že v zmysle dohody dlžníčky a ručiteľky o prevzatí povinnosti pre prípad nesplnenia v notárskej zápisnici navrhovateľka výslovne prejavuje, že v zmysle § 256 Občianskeho súdneho poriadku preberá na seba povinnosti dlžníka - odporkyne v 1. rade a zaväzuje sa uspokojiť pohľadávku osoby oprávnenej, ak túto pohľadávku nesplní dlžník s tým, že tento záväzok navrhovateľky obsiahnutý v notárskej zápisnici bez akýchkoľvek pochybností preukazuje, že navrhovateľka je v danej veci nielen v postavení ručiteľky, ale aj spoludlžníčky so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Ustanovenie § 256 Občianskeho súdneho poriadku je procesnoprávnym ustanovením, na základe ktorého k žiadnemu prechodu práva neprichádza, toto ustanovenie obsahuje výnimku zo zásady, že výkon rozhodnutia možno nariadiť iba na základe návrhu toho, kto je vo vykonávanom rozhodnutí označený ako oprávnený (iba proti tomu, kto je označený ako povinný). Ide o prípady sukcesie podľa zákona alebo o iné prípady prechodu práva alebo povinnosti, ktorý je preukázaný listinou vydanou alebo overenou štátnym orgánom. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah a jeho predmet je jednoznačne určený alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Ak ide o úkon, pre ktorý je ustanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma (Zmluva o prevzatí dlhu a rovnako aj pristúpenie k záväzku vyžadujú, aby sa uzavreli písomnou formou), musí táto určitosť obsahu vyplývať z textu listiny, v ktorej je zaznamenaná - nestačí, ak je to známe zmluvným stranám (Najvyšší súd Českej republiky sp.zn. ). Nakoľko ide o neurčitý právny úkon a tento rozpor nemožno odstrániť ani výkladom, súd určil, že je absolútne neplatný. Pokiaľ odporca dôvodil, že vôľou strán bolo uzavrieť dohodu o uznaní dlhu, súd poukazuje na náležitosti takéhoto právneho úkonu v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka, adresovaný veriteľovi, okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť.

Napokon sa navrhovateľka domáhala aj určenia neplatnosti uznania záväzku vyplývajúceho z ručiteľského vyhlásenia o prevzatí ručenia, tzn. splatiť záväzok osobe oprávnenej, vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007 v plnom rozsahu, čo do základu, dôvodu i čo do výšky v sume 3.400.000,- Sk v prípade, že tento záväzok riadne a včas nesplní F. A. ako osoba povinná č. 1, ktoré uznanie je obsiahnuté v Notárskej zápisnici č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRls 40148/2007. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom, ktorý plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Uznanie dlhu nie je novým právnym titulom záväzku. Zakladá sa ním právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku. Znamená to, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone stanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má v prípade sporu uľahčenú situáciu tým, že nemusí dokazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase jeho uznania. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti, či prevzatím absolútne neplatného právneho úkonu do Notárskej zápisnice, nakoľko už zo starej rímskej zásady vyplýva, že z nepráva nemôže vzniknúť právo. Keďže súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým povinná osoba prevzala ručenie za v tej dobe neexistujúci dlh, potom uznaním záväzku vyplývajúceho z ručiteľského vyhlásenia bol uznaný jej neexistujúci záväzok, t.j. záväzok, ktorý v čase jeho uznania navrhovateľkou neexistoval,

a preto s týmto uznaním dlhu nemožno spájať účinky v zmysle § 557 Občianskeho zákonníka a je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom.

Na základe dôvodov bližšie rozpísaných v odôvodnení tohto rozsudku, súd čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľky, pričom vo zvyšnej časti jej návrh zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na ňou navrhovaných určeniach.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. O náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.