Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/131/2010

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Ivana Ilavského a JUDr. Mariána Jarábka, v trestnej veci obžalovanej J. X. stíhanej pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa , písmeno a/ a iné, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava pod sp.zn. zo dňa 19.10.2010, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. septembra 2013, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovanej J. X., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trnava pod sp. zn. zo dňa 19.10.2010 tento (okresný súd) uznal za vinnú obžalovanú J. X. zo spáchania obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa , písmeno a/ a iné, ktorej trestnej činnosti sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že

1) dňa 08.10.2007 v presne nezistenom čase v Trnave, na ul. Priemyselná č. 2 v predajni kancelárskych potrieb ako konateľka spoločnosti EKONSTAVMAT, a.s., Pekárska 163/17, Trnava zakúpila kancelárske potreby v celkovej hodnote 22.947,-Sk, ktoré jej boli dňa 15.10.2007 doručené v sídle spoločnosti Energoclima, spol. s r.o., Priemyselná 4, Piešťany, pričom kúpnu cenu sa zaviazala uhradiť na základe faktúry č. FK07/04232, splatnej dňa 22.10.2007, avšak už v čase prebratia tovaru nemala v úmysle za dodaný tovar zaplatiť, čím poškodenej H. U. spôsobila škodu v celkovej výške 761,70 € (22 947,-Sk),

2) dňa 10.10.2007 v čase okolo 14.00 hod. v Trnave na ul. M. Sch. Trnavského v sídle notárskeho úradu JUDr. Jozefa Opatovského uzatvorila so spoločnosťou TRIER s.r.o. Trnava zastúpenou konateľom Ing. G. P. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej bola poskytnutá pôžička vo výške 3 400 000,- Sk, ktorú sumu sa zaviazala vrátiť do 17.10.2007, pričom už v čase uzatvorenia zmluvy vedela, že požičané peniaze nebude schopná v dohodnutej lehote splatnosti vrátiť a taktiež naviedla Ing. N. L. na ručenie k uvedenej pôžičke a to celým svojim hnuteľným a nehnuteľným majetkom, pričom veriteľovi a ručiteľke uviedla, že peniaze na vyplatenie úveru bude mať z predaja svojej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Bratislava na ul. Miletičova vo výške 230 000 000,-Sk a z predaja tovaru - železného šrotu a konštrukčnej výstuže na stavebné účely, za ktorý má obdržať hotovosť vo výške 25 000 000,-Sk a že vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti, pričom žiadne nehnuteľnosti nevlastnila, žiaden obchod so železným šrotom a konštrukčnou výstužou v takom rozsahu neuskutočnila, poskytnuté peňažné prostriedky použila nezisteným spôsobom a pôžičku následne nesplatila, čím spôsobila spoločnosti TRIER s.r.o. Trnava škodu vo výške 112 859,32 € (3 400 000,- Sk) a v prípade vymoženia uvedenej sumy v exekučnom konaní od Ing. N. L. by tejto spôsobila škodu v celkovej výške najmenej 112 859,32 € (3 400 000,-Sk),

3) dňa 17.10.2007 v poobedňajších hodinách v Piešťanoch na presne nezistenom mieste vylákala od Ing. Y. P., finančnú hotovosť vo výške 2 300 000,-Sk, pod zámienkou jej investície do obchodu so šrotom so Spojenými Arabskými Emirátmi, uvedenú sumu jej poškodený Ing. Y. P. fyzicky odovzdal toho istého

dňa v Trnave na parkovisku pred VÚB a.s., Dolné Bašty č. 2, ktorej vrátenie zaistila zmenkou vystavenou na jej meno splatnou dňa 26.10.2007, pričom už v čase prevzatia finančnej hotovosti vedela, že požičané peniaze nebude schopná v dohodnutej lehote splatnosti vrátiť a poškodenému uviedla, že nemá iných veriteľov, iné dlhy, hoci už v tom čase dlhovala spoločnosti TRIER s.r.o. Trnava sumu 3 400 000,-Sk, ďalej sa preukázala výpisom z obchodného registra spoločnosti EKONSTAVMAT, a.s., Pekárska 163/17, Trnava so zapísaným základným imaním vo výške 50 000 000,- Sk a rôznymi listami vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré nikdy nevlastnila, poskytnuté peňažné prostriedky použila nezisteným spôsobom a požičané peniaze doposiaľ nevrátila, čím spôsobila poškodenému Ing. Y. P., škodu vo výške 76 346,01 € (2 300 000,-Sk),

4) dňa 18.10.2007 v presne nezistenom čase v Trnave, na ul. Priemyselná č. 2 v predajni kancelárskych potrieb ako konateľka spoločnosti EKONSTAVMAT, a.s., Pekárska 163/17, Trnava zakúpila kancelárske potreby v celkovej hodnote 8 525,-Sk, ktoré jej boli doručené v sídle spoločnosti Energoclima, spol. s r.o., Priemyselná 4, Piešťany, pričom kúpnu cenu sa zaviazala uhradiť na základe faktúry č. FK07/04437, splatnej dňa 1.11.2007, avšak už v čase prebratia tovaru nemala v úmysle za dodaný tovar zaplatiť, čím poškodenej H. U. spôsobila škodu v celkovej výške 282,98 € (8 525,-Sk).

5) v dňoch 24.11.2006, 22.12.2006 a 25.01.2007 v presne nezistenom čase v Trnave na ul. Hlboká 8/1, na Daňovom úrade v Trnave podala ako zodpovedný zástupca podnikateľského subjektu J. X. - EKONSTAVMAT, Trnava, Pekárska 17, IČO: 40343588, za zdaňovacie obdobia mesiacov október 2006, november 2006 a december 2006 daňové priznania k dani z pridanej hodnoty, v ktorých si neoprávnene uplatnila nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, a to za mesiac október 2006 v celkovej výške 3 677 000,-Sk, za mesiac november 2006 v celkovej výške 359 500,-Sk a za mesiac december 2006 v celkovej výške 1 289 560,-Sk, ktorý bol podnikateľskému subjektu Daňovým úradom v Trnave v celkovej výške 5 290 059,- Sk vyplatený, čím spôsobila Daňovému úradu Trnava škodu v celkovej výške 176 792,80 € (5 326 060,-Sk).

Za to jej okresný súd uložil

Podľa s použitím , , , písmeno b/ úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (rokov).

Podľa súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa k súd uložil obžalovanej aj ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.

Podľa zaviazal obžalovanú uhradiť škodu poškodenej spoločnosti TRIER, s.r.o. Trnava, Mikovíniho 10, vo výške 112.859,32 Eura a poškodenému Y. P., nar. X.X.XXXX, bytom L., Z. S. XXXX/XX/A, škodu vo výške 76.346,01 Eura.

Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu I. stupňa tento mal trestnú činnosť obžalovanej v jednotlivých bodoch rozsudku za preukázanú na základe výpovedí svedkov: U., Ing. P., Ing. L., Ing. P., V., T., J., U., Z., L., U., ako i na základe oboznámených listinných dôkazov. V neposlednom rade poukázal aj na závery znalca vyjadrujúceho sa k uplatnenému nadmernému odpočtu dane z pridanej hodnoty (vo vzťahu k bodu 5/ rozsudku), pričom po vyhodnotení dôkazov, a to jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach, dospel tento (okresný súd) k záveru, že obžalovaná sa posudzovanej trestnej činnosti, nachádzajúcej svoj odraz v bodoch 1/ až 5/ rozsudku súdu I. stupňa, dopustila ako trestne zodpovedná páchateľka.

Obhajobu obžalovanej produkovanú k bodom 1/ a 4/ a súčasne k bodu 2/ a 3/ vyhodnotil tento (prvostupňový súd) ako nevierohodnú motivovaný snahu obžalovanej v plnom rozsahu sa zbaviť trestnej zodpovednosti. Tejto (trestnoprávnej zodpovednosti) ako sa ďalej dôvodí v napadnutom rozsudku sa obžalovaná nemohla zbaviť ani s poukazom na skutočnosť, že dlhovanú sumu vzťahujúcu sa k bodom 1/ a 4/ rozsudku v neskoršom štádiu uhradila, resp. že v ostatných prípadoch sa malo jednať o vzťahy v rámci obchodnoprávnych vzťahov s osobami tam vystupujúcimi v pozícii veriteľov. Nijakým spôsobom sa pritom nepreukázalo tvrdenie obžalovanej, že na úhradu záväzkov v podobe uhrádzania

poskytnutých pôžičiek mala v inkriminovanom čase dostatok finančných prostriedkov. V tomto smere vykonané dôkazy jej samotné tvrdenia nijako nepodporili. Naopak preukazovali inú skutočnosť v podobe viacerých exekučných konaní, ktoré sa v uvedenom čase voči nej realizovali. Vo vzťahu k výpovedi poškodenej Ing. N. L., súd I. stupňa dôvodí, že nemal pochybnosti o objektívnosti jej výpovede, keďže ňou tvrdené skutočnosti sú potvrdzované aj ďalšími svedkami priamo prítomnými pri uzatváraní zmluvy s ňou samotnou o pôžičke vo výške 3.400.000,--Sk. V neposlednom rade výška uvedenej pôžičky bola priamo uvedená v zmluve spísanou medzi obžalovanou a poškodenou Ing. L. realizovanou na Notárskom úrade a v neposlednom rade podpísanou oboma zmluvnými stranami.

Závery znaleckej organizácie AUDIT-CONSULT, s.r.o., jednoznačne nasvedčujú na konštatovanie, že obžalovaná v rámci ňou údajne realizovanej podnikateľskej činnosti v zdaniteľných obdobiach v priebehu mesiacov október až december 2006 neuskutočnila žiadne zdaniteľné obchody, ktoré by odôvodňovali ňou uplatnenú výšku nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 5.326.060,--Sk (176.792,80 Eur).

Okrem samotného znaleckého posudku uvedenú skutočnosť možno zistiť aj z výpovede pracovníčok daňového úradu, ktoré po nariadení daňovej kontroly preverovali, či v inkriminovanom období došlo aj k reálne uskutočniteľnému zdaniteľnému plneniu, pričom zistili, a to aj za prispenia príslušníkov policajného zboru, že podľa dokladov odovzdaných týmto (príslušníkom policajného zboru) obžalovaná neverifikovala aké konkrétne zdaniteľné plnenia mala zrealizovať v príslušných obdobiach, za ktoré si uplatňovala vratku nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty.

Samotné konanie obžalovanej ustálené v bodoch 1/ a 4/ rozsudku, súd I. stupňa posúdil ako pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa , písmeno a/ , nakoľko v bezprostrednej časovej nadväznosti a s jednotným zámerom obohatiť sa na úkor iného, vylákala od viacerých poškodených peňažné prostriedky, resp. tovar a týmto svojim konaním spôsobila škodu, ktorá prevyšuje škodu veľkého rozsahu.

Súčasne v bode 5/ posúdila konanie obžalovanej ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa , , nakoľko si neoprávnene na Daňovom úrade v Trnave v podaných daňových priznaniach uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH a súčasne takto konala v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a spáchala takým činom škodu veľkého rozsahu, ktorá skutočnosť je zrejmá len z výrokovej časti rozsudku súdu I. stupňa.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu ukladaného obžalovanej, prvostupňový súd vychádzal zo zákonných kritérií uvedených v , , písmeno a/ , , , , ako i a písmeno b/ .

Zohľadňujúc okolnosti a kritériá nachádzajúce sa vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach v konečnom dôsledku súd I. stupňa dospel k záveru, že účel trestu v danom prípade, vzhľadom na jednak konkrétne okolnosti prípadu a súčasne samotnú osobu obžalovanej je možné naplniť aj trestom uloženým pod spodnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, a to v trvaní 8 rokov. Pre výkon uloženého trestu tento (prvostupňový súd) zaradil obžalovanú do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa , uložil obžalovanej aj ochranný dohľad v trvaní 1 (jedného) roka ako obligatórne opatrenie vzťahujúce sa k ukladaniu trestu pre spáchanie obzvlášť závažného zločinu.

V neposlednom rade rozhodol v rámci adhézneho konania o náhrade škody poškodeným stranám, keďže si tieto (poškodené strany) škodu riadne a včas uplatnili. Bližšie uvedený výrok (o náhrade škody) nie je v rozsudku súdu I. stupňa okomentovaný, čím možno konštatovať jeho čiastočnú nepreskúmateľnosť.

Proti rozsudku súdu I. stupňa podala odvolanie obžalovaná J. X., ktoré odvolanie odôvodnila aj prostredníctvom obhajkyne, a to v zákonnej lehote.

Namieta v tomto (odvolaní) nepreskúmateľnosť rozsudku súdu I. stupňa, a teda jeho rozporuplnosť s ustanovením . V konkrétnosti poukazuje na výpovede svedkov JUDr. L. C. a JUDr. Y. C., ktoré výpovede majú vyznievať v rozpore s výpoveďou poškodenej Ing. L.. Naopak majú podporovať výpoveď obžalovanej. Súd sa tiež nevysporiadal s návrhmi obžalovanej na doplnenie dokazovania vykonaným ďalších dôkazov ňou navrhnutých. V konkrétnosti poukázala predovšetkým na konanie prebiehajúce na Okresnom súde Trnava pod č.k. , v ktorom konaní je Ing. L. obžalovanou zo spáchania trestného činu ohovárania. Samotné skutky nachádzajúce sa pod bodmi 1/ a 4/ rozsudku pritom nenapĺňajú znaky tam ustálenej trestnej činnosti, keďže sa jednalo o obchodné vzťahy, kde poškodený pri uzatváraní týchto (obchodných vzťahov) museli podstúpiť riziko spadajúce pod uzatvárané obchodné vzťahy. Pokiaľ z jej strany nedošlo k uzatvoreniu zmlúv vo finálnej fáze, stalo sa tak len preto, že bola vzatá do väzby a táto samotná skutočnosť aj zabránila, aby riadnym spôsobom mohla zrealizovať pre ňu vzniknuté finančné záväzky. V konečnom dôsledku navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa písmeno a/, , zrušil a vec v zmysle vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol, prípadne, aby o odvolaní obžalovanej rozhodol sám podľa podľa tak, že obžalovanú spod obžaloby podľa písmeno a/, b/ oslobodí.

Na podklade v zákonnej lehote podanom a súčasne odôvodnenom opravnom prostriedku (odvolaní), odvolací súd postupoval podľa tak, že preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podala obžalovaná odvolanie, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je potrebné zamietnuť ako nedôvodné.

Podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd konajúc o obžalobe podanej proti tejto (J. X.) vo veci vykonal vyčerpávajúce dokazovanie, pričom jednotlivé skutky popísané v bode 1/ až 5/ rozsudku boli ustálené na základe dôkazov realizovaných predovšetkým na hlavnom pojednávaní, a to v podobe výpovede jednak obžalovanej a súčasne poškodených a svedkov a v neposlednom rade na základe oboznámených listinných dôkazov. Súd I. stupňa tieto (vykonané dôkazy) produkované k jednotlivým bodom rozsudku obsiahlo okomentoval v odôvodnení tohto (rozsudku samotného), pričom je zrejmé, že vychádzal pri hodnotení skutkového stavu len z dôkazov, ktoré boli realizované počas prípravného, resp. počas hlavného pojednávania zákonným spôsobom.

Súdom I. stupňa realizované dokazovanie podľa názoru odvolacieho súdu logicky vyústilo do konštatovania, že došlo v jednotlivých prípadoch nachádzajúcich sa v bode 1/ až 5/ rozsudku k spáchaniu trestnej činnosti samotnou obžalovanou J. X. ako trestne zodpovednou páchateľkou.

Skutkové závery ustálené a súčasne okomentované prvostupňovým súdom v odôvodnení tohto (rozsudku) je len veľmi ťažko možné vyhodnotiť inak, ako tieto vyhodnotil I. stupňový súd.

Je pritom zrejmé, že v rámci vykonaných dôkazov sa tento (prvostupňový súd) vysporadúval aj so samotnou obhajobou obžalovanej brániacej sa, že jednak nebolo jej úmyslom sa na úkor iného obohatiť sa, resp. že ňou realizované obchodné transakcie, na základe ktorých si uplatnila vo vzťahu k daňovému úradu vratku nadmerného odpočtu DPH aj riadne prebehli.

Takto produkovaná obhajoba obžalovanej počas realizovaného dokazovania tak, ako konštatuje I. stupňový súd sa nijakým spôsobom nepreukázala, a to počas prípravného konania, resp. v neskorších štádiách dokazovania realizovaného pred prvostupňovým súdom.

Z listinných dôkazov zaistených počas prípravného konania a súčasne oboznámených v rámci vykonaného dokazovania, a to v priamej súčinnosti so samotnou obžalovanou J. X., ako i s poukazom na realizované dožiadania smerujúce k zisťovaniu majetkových, resp. finančných pomerov obžalovanej v čase spáchania inkriminovanej trestnej činnosti, sa nepreukázalo, že by táto (obžalovaná) v čase uzatvárania obchodných transakcií s poškodenými disponovala takými finančnými prostriedkami, z ktorých bola schopná realizované pôžičky (úvery) splatiť v lehotách v dohodnutých s jednotlivými poškodenými. Naopak je zrejmé, že v dobe uzatváraných obchodných transakcií a vo vzťahu k tejto (obžalovanej J. X.) viedli viaceré exekučné konania, a to práve z dôvodu neuhrádzania dovtedy splatných záväzkov.

Na základe takto zisťovaných skutočností nebolo možné konanie obžalovanej vyhodnotiť inak ako konanie smerujúce k obohateniu vlastnej osoby, a to na úkor cudzieho majetku. Súčasne vzhľadom na rozsah uzatváraných záväzkových vzťahov s jednotlivými poškodenými je zrejmé, že úmyslom tejto (obžalovanej) bolo získať finančné prostriedky v maximálnej možnej miere, pričom reálne aj od jednotlivých veriteľov získala prostriedky, a to vo veľkom rozsahu.

Rovnako tak je s poukazom na vyhodnotený skutkový stav produkovaný k bodu 5/ zrejmé, že táto (obžalovaná) si neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech a súčasne takto spáchala trestný čin vo veľkom rozsahu.

Správne preto okresný súd konanie obžalovanej v bode 1/ a 4/ rozsudku vyhodnotil ako obzvlášť závažný zločin podvodu podľa , písmeno a/ a v bode 5/ ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa , .

Napriek skutočnosti, že súd I. stupňa sa bližšie nezaoberal v odôvodnení tohto (prvostupňového rozsudku) subjektívnou stránkou konania obžalovanej, z pohľadu odvolacieho súdu vzhľadom na rozsah a obsah vykonávaných dôkazov súdom I. stupňa konštatuje, že táto (trestná činnosť obžalovanej) bola páchaná vo forme priameho úmyslu, keďže je zrejmé, že obžalovaná svojim konaním chcela porušiť záujem chránený týmto () a v konečnom dôsledku ho aj porušila.

Ohľadne ustálenia skutkového stavu veci preto odvolací súd si tento (prvostupňovým súdom zistený) skutkový stav v plnom rozsahu osvojuje ako správne zistený. Rovnako tak aj právne posúdenie konania tejto (obžalovanej) J. X. majúcej svoj priamy odraz vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Preskúmavajúc samotný výrok o treste, odvolací súd zistil, že obžalovanej bol ukladaný trest odňatia slobody pod zákonnú trestnú sadzbu, a to v trvaní 8 rokov. K takémuto (zákonnému postupu) zo strany súdu I. stupňa malo dôjsť predovšetkým s ohľadom na samotnú osobu obžalovanej J. X., keďže v minulosti súdne trestaná nebola a súčasne sa má jednať o matku starajúcu sa o maloletú dcéru, kedy by uloženie trestu v rámci základnej trestnej sadzby, resp. v rámci zvýšenej trestnej sadzby za použitia asperačnej zásady, znamenalo pre túto (obžalovanú) neprimeranú prísnosť.

Pre výkon uloženého trestu, ako ďalej dôvodí I. stupňový súd, tento (obžalovanú) zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch nebola vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť a súčasne súd I. stupňa má za to, že účel trestu sa plní aj v tejto (najmiernejšej) skupine.

Súdom I. stupňa uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov preto nemožno považovať za trest neprimeraný z hľadiska jeho prísnosti. Súčasne predmetný výrok (o treste) nebolo možné reparovať z dôvodu absencie odvolania prokurátora vo vzťahu k tomuto (výroku o treste). Napriek vyššie konštatovanej skutočnosti, že výrok o náhrade škody nie je súdom I. stupňa bližšie odôvodnený, čo možno tomuto (I. stupňovému súdu vytknúť), odvolací súd preskúmavajúc aj tento (adhézny výrok) zistil, že má priamu oporu vo vykonaných dôkazoch, keďže poškodení, jednak TRIER, s.r.o. Trnava ako i Ing. Y. P., si uplatnenú škodu včas uplatnili, a to v rozsahu, ktorý má priamy odraz v skutkovom stave ustálenom súdom I. stupňa.

O samotnom odvolaní obžalovanej J. X. pritom odvolací súd rozhodoval na verejnom zasadnutí, a to v prítomnosti náhradného obhajcu, ktorý bol o termíne verejného zasadnutia riadne upovedomený a súčasne prehlásil, že s trestnou vecou je podrobne oboznámený. Samotná obžalovaná (J. X.) sa verejného zasadnutia konaného o odvolaní voči I. stupňovému rozsudku nezúčastnila, avšak z jej písomného vyjadrenia, doručeného odvolaciemu súdu, bolo zrejmé, že dáva súhlas na konanie tohto (v jej neprítomnosti).

Nezistiac preto dôvody na reparáciu ktoréhokoľvek výroku rozsudku súdu I. stupňa, viedli odvolací súd k potrebe vyhlásenia uznesenia uvedeného v jeho výrokovej časti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.