Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/40/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Adriány Považanovej a prísediacich JUDr. Jána Mojžiša a Petra Dávida v trestnej veci obžalovaného M. C. a spol., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.04.2016, takto

rozhodol:

obžalovaný 1/ M. C., nar. XX.XX.XXXX S. R., trvale bytom R. Z., Ú. XXX/X,

obžalovaný 2/ T. N., nar. XX.XX.XXXX S. R., trvale bytom R. Z., Ú. XXX/X,

s ú v i n n í ,

že

1/

obžalovaný 1/ M. C.

v presne nezistený deň v mesiaci september 2012 v obci R. Z., P. R. pred budovou obecného úradu bezdôvodne fyzicky napadol O. Č., D.. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že tohto sotil, pričom žiadal od neho nejaké veci a keď mu O. Č. ponúkol cigarety, ďalej žiadal aj peniaze s tým, že ak mu tieto nedá tak dostane, čo vzbudilo u O. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., P. XXX/XX obavu, že ho skutočne zbije vzhľadom na jeho predchádzajúce správanie a preto mu dal 5 € bankovku,

2/

obžalovaní 1/ M. C. a 2/ T. N.

v presne nezistený deň v mesiaci október 2012, v obci R. Z., P. R. pred budovou obchodného domu Balla zastavili O. Č., D.. XX.XX.XXXX, H. N., W., P. XXX/XX, kde obvinený M. C. pýtal od neho peniaze pod hrozbou ďalšieho násilia, kde tomuto sa vyhrážal, aby dal peniaze, lebo vie, čo ho čaká, na čo O. Č., D.. XX.XX.XXXX, H. N. W., P. XXX/XX zo strachu, že ho zbijú vybral z vrecka 3 €, ktoré následne zobral T. N. a spolu s M. C. odišli preč, pričom však M. C. ho upozornil, aby to nikomu nepovedal, pretože dostane bitku,

3/

obžalovaní 1/ M. C. a 2/ T. N.

v presne nezistený deň v mesiaci október až november 2012 v obci R. Z., P. R. pred bryndziarňou po tom, čo sa tam náhodne po tretíkrát stretli s O. Č., D.. XX.XX.XXXX, ktorý vystúpil z autobusu, pristúpili k nemu a M. C. mu povedal, aby dal všetky peniaze, ktoré má, inak dostane, lebo že on si musí vypiť a ak mu peniaze nedá, vie čo ho čaká, čo potvrdzoval aj tam prítomný T. N., ktorý mu povedal, aby rýchlo dal peniaze, na čo O. Č., D.. XX.XX.XXXX, H. N. W., P. XXX/XX zo strachu, že ho zbijú im dal 1,50 €, ktoré si zobral T. N. a následne odišli preč,

4/

obžalovaní 1/ M. C. a 2/ T. N.

v presne nezistený deň v mesiaci máj 2013 v obci R. Z., P. R. pred budovou obecného úradu po vzájomnej dohode fyzicky napadli O. Č., D.. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že najprv ho žiadali, aby im dal zapáliť, pričom sa tam nachádzal aj bratranec O. Č. M. Č., kde keď O. Č. dal dve cigarety M. C. a odložil si krabičku cigariet späť do vrecka nohavíc, zrazu sa otočil T. N., podišiel k O. Č., strčil do neho, povedal mu „ty nebudeš pičovať, lebo ty nemôžeš pičovať“ a vybral O. Č.V. z vrecka nohavíc krabičku cigariet, ktorú si zobral a následne spolu s M. C. odišli preč, čím O. Č., D.. XX.XX.XXXX, H. N. W., P. XX neboli spôsobené žiadne zranenia,

t e d a

obžalovaný 1/ M. C.

v bode 1/ až 3/

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal, čin spáchal na chránenej osobe - dieťati, v bode 2/ a 3/ spoločným konaním,

v bode 4/

spoločným konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,

obžalovaný 2/ T. N.

v bode 2/ a 3/

spoločným konaním iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal, čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,

v bode 4/

spoločným konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný 1/. M. C.

v bode 1/ až 3/

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, v bode 2/ a 3/ formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona,

v bode 4/

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona,

obžalovaný 2/ T. N.

v bode 2/ a 3/

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona,

v bode 4/

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný 1/ M. C.

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 7 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný 2/ T. N.

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 7 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona na s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 7 /sedem/ rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd z r u š u j e výrok o treste uložený obžalovanému T. N. rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. -109 zo dňa 06.09.2013, právoplatným dňa 06.09.2013, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby vo výmere 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov za súčasného uloženia povinnosti podľa § 51 ods. 4 Tr. zákona, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 01.04.2014 pod č. k. -16 na Okresnom súde Zvolen obžalobu na obžalovaného 1/ M. C. (ďalej len obžalovaný 1/) v bode 1/ až 3/ pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, v bode 2/ a 3/ formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a v bode 4/ pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a na obžalovaného 2/ Fabiána Berkyho (ďalej len obžalovaný 2/) v bode 2/ a 3/ pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a v bode 4/ pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný 1/ a obžalovaný 2/ na hlavnom pojednávaní v súlade s § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku vyhlásili, že sú nevinní. Obžalovaný 1/ na hlavnom pojednávaní ku skutku 1/ uviedol, že sa s poškodeným v septembri 2012 vôbec nestretol, ani sa s ním nerozprával, poznajú sa len z videnia. Nevie, či s ním niekedy komunikoval. Ku skutku 2/ uviedol, že v októbri 2012 sa nestretol ani s obžalovaným 2/ T. N. a ani s poškodeným O. Č., nie si je vedomý, že by sa niečo takéto stalo. Ku skutku 3/ a 4/ uviedol, že sa s poškodeným O. Č. nestretol a nebol spolu s obžalovaným 2/ T. N.. S obžalovaným 2/ sa stretáva len v osade. Skutočnosti uvedené v obžalobe tvrdí na neho poškodený O. Č. preto, lebo títo dvaja Č. pred týmto obdobím, asi v roku 2011, nevie však presne kedy, bili nejakého chalana, kedy ich dal od seba, pričom tiež dostal, ale aj on ich vyplieskal. Následne na druhý deň prišla celá rodina Č. do R. Z. pred jeho dom, kde sa mu začali vyhrážať, že ho zabijú, rozpárajú. On to vtedy neriešil, myslel si, že keď vytriezvejú nechajú to tak. Na ďalší deň Č. síce neprišli, ale odkazovali mu, že prídu k nim, a preto on telefonicky volal hliadku PZ, kedy však nebolo nič spísané. Policajti prišli ku nim domov až po jeho druhom alebo treťom telefonáte, pričom ho volali na policajnú stanicu za účelom spísania predmetnej veci, ale on odmietol,

lebo to nechcel rozoberať pokiaľ sa niečo nestane. Ďalej uviedol, že v roku 2012 a 2013 mal príjem z brigád, vždy brigádoval, lebo má 3 deti a je živiteľom rodiny. V roku 2012 robil asi na družstve po výkone trestu, brigádoval aj v hore, bolo to bez dohody. V období 2012 a 2013 sa s poškodeným O. Č. nestretol ani náhodne.

Obžalovaný 2/ na hlavnom pojednávaní uviedol, že Č. pozná, nemal s nimi nikdy problémy, ale veľa ľudí má s Č. problém. On by sa bál od nich niečo zobrať, vydierať, Č. sú veľká rodina. Stretávali sa náhodne na ulici, pozdravili sa. On sa nenachádzal na mieste, ako je uvedené v skutku 2/ obžaloby, v októbri 2012 sa nestretol s poškodeným O. Č.. Aj s obžalovaným 1/ sa stretávali len v dedine, pozdravili sa ako kamaráti spolu nikde nechodili. Prečo to na nich tvrdia, nevie povedať. Bolo to v súvislosti s inou vecou, kde boli s obžalovaným 1/ uznaní nevinnými, pričom do uvedeného incidentu sa s O. Č. nestretol. Ani skutky 3/ a 4/ nie sú pravdivé. On od poškodeného O. Č. nič nepýtal. Ak sa rozprávali, tak len v dobrom. Tvrdenie poškodeného O. Č. na ich osoby je smiešne a neopodstatnené. Ďalej uviedol, že sa mu zdá, že obžalovaný 1/ mal nejaký konflikt s rodinou Č., tento išiel niečo povedať otcovi M. Č.. Obžalovaný 1/ nemá problém zobrať nejakú cigaretu, hoci by to ani nepotreboval, tento mal peniaze, pracoval. Jemu hovoria, že je debil, keďže je dobrák a dal by posledné aj bezdomovcovi. Keď išli na súd ešte vo veci Okresného súdu Zvolen , vtedy sa pýtali poškodeného M. Č., že prečo si to vymyslel a tento im povedal, že vie, že si to nich vymyslel, ale že on má tiež podmienku. Hoci to poškodení na nich tvrdili, títo sa s nimi normálne rozprávali a chodili ku nim. On nebol svedkom vyhrážania poškodeného Č. obžalovanému 1/, vie len, že po dedine sa vravelo že bude zle, Č. chodili na autách po dedine a v ich osade.

Svedok - poškodený O. Č. ml. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaných 1/ a 2/ pozná zo R. Z., kde má starú mamu a navštevoval tam aj priateľku. Na podrobnosti jednotlivých skutkov si vzhľadom na odstup času nepamätá, nezaoberal sa s tým. Na incident pred obecným úradom si spomína len s obžalovaným 2/. Obžalovaný 1/ prišiel ku nemu a pýtal si cigarety, bolo to tónom, že vzbudzoval v ňom strach. Pri ich stretnutiach obžalovaný 1/ pýtal väčšinou aj nejaké peniaze. Určite mu niečo dal, ale čo, na to si už nepamätá. Možno tam bol okrem toho tónu aj fyzický útok, ale on si to už nepamätá, lebo sa mu to splieta. Obžalovaní 1/ a 2/ pýtali od neho finančnú hotovosť a cigarety, tieto pýtali s vyhrážkou, že ak im to nedá, dostane. Bál sa ich, vzbudzovali v ňom strach, je po fyzickej stránke labilný, bál sa, že dostane, že bude ohrozené jeho zdravie. Ku skutku 3/ vie, že aj pred bryndziarňou po tom, čo vystúpil z autobusu, nevie či tam boli obaja, alebo len obžalovaný 1/, vtedy bola od neho požadovaná finančná hotovosť, títo v ňom vzbudzovali strach. Väčšinou pýtali od neho peniaze a cigarety s tým, že mu tiež povedali, že ak im ich nedá dostane. Dal im vtedy nejakú finančnú hotovosť. Vie s istotou, že pri skutku, ktorý sa mal stať pri obecnom úrade vo R. Z., kde boli prítomní obaja obžalovaní, bol s ním aj jeho bratranec M. Č.. Obžalovaný 1/ si pýtal od neho cigarety, tieto im dal dobrovoľne, potom sa ku nemu vrátil asi obžalovaný 2/ T. N., tento ho sotil a zobral mu z vrecka nohavíc krabičku cigariet. Niečo mu pri tom vulgárne povedal, v tom zmysle aj aby to nikomu nepovedal, po tomto obidvaja odišli preč. On najskôr bratrancovi M. Č. povedal, aby to nikomu nehovoril, lebo sa bál, že ak to vyjde von, bude bitý. Až následne keď už bol v úzkych, bál sa, že pri ich stretnutí s obžalovanými budú títo znova od neho požadovať buď peniaze alebo cigarety alebo dostane, preto to povedal otcovi. Otec išiel následne podať trestné oznámenie, nakoľko on bol maloletý. Potvrdil, že pred týmito skutkami došlo medzi ním, jeho bratrancom M. Č. a obžalovaným 1/ k bitke. V tejto veci nebolo trestné konanie. On nebol nikdy obvinený voči osobám obžalovaných 1/ a 2/. Aj pred týmito skutkami sa on v dedine stretol s obžalovanými 1/ a 2/, aj sa rozprávali. V prípravnom konaní on vypovedal pravdu, opisoval skutočnosti tak, ako sa stali. Obžalovaný 1/ má prezývku „.. Vie, že raz dal obžalovaným sumu 1,50 €, druhý krát sumu asi 2,50 € a v akých nominálnych hodnotách im dal zvyšnú sumu si už však nespomína, pričom dal obžalovaným celkovú sumu 9,50 €. Raz im dal celú finančnú hotovosť, ktorú mal pri sebe, ale v ostaných prípadoch im nedal všetko, čo mal pri sebe, lebo si nechával rezervu, aby mal pre nich, keď ho ešte stretnú.

Svedok M. Č. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol pred obecným úradom s poškodeným O. Č.. Obžalovaní 1/ a 2/ k nim pristúpili s tým že „tu sú frajeri, tu sú sopliaci“. Títo si pýtali od O. Č. cigarety, on im dve cigarety dal, pričom obžalovaní následne odstúpili ďalej, niečo si vraveli, potom N., ale nevie to s istotou, či to bol on alebo obžalovaný 1/, sa otočil, strčil do O. Č. a zobral mu z vrecka nohavíc krabičku cigariet, pričom mu niečo povedal v tom zmysle „nemôže pičovať, nesmie pičovať“ a po tomto obžalovaní odišli. Poškodený to chcel povedať rodičom, ale on sa nechcel zapliesť do týchto vecí, preto ho prehováral, aby to nehovoril. Potom sa dozvedel, že poškodený to povedal otcovi a jeho otcovi, nevie však, čo im povedal. Od poškodeného O. Č. vie, že obžalovaní mu aj predtým zobrali nejaké peniaze,

bolo to asi preto, že boli napití a potrebovali peniaze. Poškodený sa ich bojí, tento sa nikdy nebíjaval. Aj po tomto skutku sa stretol s obžalovanými, ale títo im už dali pokoj. Ďalej uviedol, že on sa pred týmto pojednávaním a ani pojednávaním, v ktorom bol svedkom, s obžalovanými nerozprával. Potvrdil, že obžalovaných poznal aj pred skutkom, pričom mali asi pred 4 rokmi konflikt s obžalovaným 1/, kedy sa svedok s poškodeným O. Č. pobili s F. Č. a vtedy prišiel obžalovaný 1/ s tým, čo sa bijú, na čo mu on povedal, že čo sa do toho stará, pričom na to mu dal obžalovaný 1/ úder do tváre. Toto nebolo vyšetrované. Potvrdil, že poškodený O. Č. ml. mával pri sebe peniaze, ktoré mu dávali rodičia a za tieto si kupoval aj cigarety.

Svedok O. Č. st. na hlavnom pojednávaní uviedol, že teraz už presne nevie, kedy mu syn povedal o skutkoch kladených za vinu obžalovaným. Vie, že pred skutkami uvedenými v obžalobe, mal jeho syn s obžalovaným 1/ prvý konflikt, kedy sa jeho syn, M. Č. a obžalovaný 1/ pobili, čo sa malo stať v januári 2011, kedy mal jeho syn len 15 rokov, následne upresnil, že vzhľadom na odstup času nevie už presne uviesť dátum, kedy sa tento prvý konflikt medzi nimi stal. Posledný konflikt mali tiež v súvislosti so skutkom, ktorý nie je predmetom tohto konania, bolo to s bicyklom, kde bol tiež jeho syn účastný. On videl na synovi keď tento išiel do R. Z., že mal obavu. Najskôr si myslel, že syn mal problémy s dievčaťom, za ktorým tam chodil. Syna dlhšiu dobu pozoroval, tento mu nechcel povedať čo sa deje. Od syna sa až neskôr dozvedel aké má problémy s obžalovanými 1/ a 2/, že títo ho otravujú keď ho stretnú, pýtajú od neho peniaze. On sa ešte osobne rozprával s obžalovaným 1/, aby sa toto ich konanie skočilo, tento mu dal sám prísľub, že sa to už nezopakuje. Potom sa však stal ten skutok s bicyklom a keď videl, že obžalovaní vo svojom konaní neprestávajú, rozhodol sa podať na nich trestné oznámenie. Pamätá si, že syn mu hovoril, že prvé konanie bolo len obžalovaného 1/, ktorý pýtal od neho peniaze, tiež spomínal aj cigarety s tým, že mu mal povedať, že ak mu ich nedá, tak dostane. Ďalšie skutky mal obžalovaný 1/ vykonať už spolu obžalovaným 2/, a to na viacerých miestach vo R. Z., malo to byť pred obecným úradom, predajňou Balla a pred Bryndziarňou. Syn obžalovaným dal vždy nejaké peniaze, v akej výške to už teraz uviesť nevie. Syn im dal peniaze z obavy, že dostane, keďže mu týmto hrozili, teda nebolo to dobrovoľne. Syn mal obavu z dôvodu toho prvého konfliktu s obžalovaným 1/, kedy ako uviedol sa s obžalovaným 1/ prvýkrát pobili. Ako sa presne stali udalosti on uviesť nevie, nakoľko tam nebol, tieto sa dozvedel len od syna a to čo sa od neho vtedy dozvedel, on uviedol aj v trestnom oznámení a aj vo svojej výpovedi v prípravnom konaní. Synovi bezvýhradne verí, tento nemá dôvod si vymýšľať. Svedok potvrdil, že ešte po tom prvom konflikte jeho syna s obžalovaným 1/, ktorý predchádzal skutkom uvedeným v obžalobe, on išiel s kamarátmi na aute domov k obžalovanému 1/ za účelom, aby mu tento vysvetlil, prečo sa konflikt stal a prečo zbil maloleté deti. Z vozidla vystúpil len on, pričom mu bolo povedané, že obžalovaný 1/ nie je doma. Je pravdou, že tam vtedy prejavil svoje emócie, ale určite sa nevyhrážal, len sa tam vyjadroval, že prečo sa obžalovaný s ním nestrene a nevysvetlí mu príčiny prvého konfliktu.

Svedok D. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vie, že v roku 2015 chodili Č. keď si vypili aj trikrát denne do R. Z., do osady, pred dom obžalovaného 1/, tohto vyvolávali, chceli sa s ním biť. Tento sa s nimi však nestretol. Robili to preto, že im asi šiblo, tento obžalovaný 1/ im nepasoval, chodili takto asi po dobu 2 mesiacov. Obžalovaní by neboli schopní od niekoho pýtať peniaze, títo vždy mali peniaze, denne. Obžalovaný 1/ pracoval a obžalovaný 2/, toho podporovala matka. Podľa neho je klamstvo, čo na nich tvrdia.

Svedok F. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že Č. chodili na aute do osady vo R. Z., keď boli opití, vyhrážali sa, že obžalovaného 1/ zbijú a aj ich. Títo tam prišli asi dva alebo trikrát, presne v akom období to bolo uviesť nevie. Nevie prečo chodili, nevie, aký mali pred tým incident. Počul, že dvaja chlapci Č. sa bili a obžalovaný 1/ ich rozdelil. Č. si to vydieranie vymýšľajú, chlapci majú peniaze, obžalovaný 1/ robí. Č. chcú, aby sa mali obžalovaní zle, aby ich chlapci nešli do basy za krivé obvinenie a aby obžalovaní dostali vysoké tresty. Práve obžalovaní dali Č. ml. zapáliť.

Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 22.05.2013 (č.l. 1-4) vyplýva, že v predmetnej trestnej veci bolo podané O. Č., D.. XX.XX.XXXX, ako zákonným zástupcom v tom čase maloletého poškodeného O. Č., D.. XX.XX.XXXX na Okresnom riaditeľstve PZ, odbore kriminálnej polície vo Zvolene trestné oznámenie z dôvodu, že tento sa pred pár dňami dozvedel od syna, že v obci R. Z. ho vydieral M. C. V. T. N. a to tak, že od neho pýtali peniaze, inak ho zbijú, tiež od neho vyžadovali cigarety, pričom mu tiež povedali, aby to nikomu nehovoril, inak tiež dostane bitku. Syn sa mu zdôveril, že sa to začalo v septembri 2012, po potýčke s C., kedy tento syna zbil, tak keď sa Z. C. náhodne stretol, tento mu povedal, aby mu niečo dal, resp. aby mu dal cigarety alebo peniaze, pričom do neho tiež sotil. Nakoľko sa ho syn bál, vie, že

mu vydal 5 €. Od syna vie, že C. mu povedal, že keď to niekomu povie dostane za to bitku. Toto sa malo opakovať viackrát, kedy mu syn po takomto vydieraní dal raz 3 € a raz 1,50 € a viackrát mu dal aj cigarety, no koľko mu ich dal a koľkokrát to bolo, on nevie povedať. Keď C. pýtal od syna peniaze bol pri tom prítomný aj T. N., ktorý spoločne s C. vydierali syna a aj ho sotil. Takto naposledy od neho obaja pýtali cigarety či peniaze niekedy v mesiaci máj 2013. Syn mu povedal, že sa s tým vždy zdôveril svojmu bratrancovi M. Č., ktorý mal byť raz prítomný pri tom, ako im dal syn cigarety. Syn mu povedal, že nemal žiadne zranenia, len do neho sotili, pričom asi aj spadol na zem, ale žiadne zranenie, ktoré by si vyžadovalo ošetrenie mu nespôsobili a ani on si na synovi žiadne zranenia v tom čase nevšimol. Tým, že im syn dal peniaze, aspoň o tých, čo mu hovoril tak im vznikla škoda vo výške 9,50 €, koľko im dal cigariet nevedel uviesť.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie aj v zmysle § 269 Tr. poriadku čítaním listinných dôkazov, a to najmä zápisníc o konfrontáciách medzi svedkami O. Č. a M. C. (čl. 80-83), M. Č. V. M. C.Č. (čl. 84-86), O. Č. V. T. N. (čl. 87-91), rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 08.08.2012 (čl. 94-96), uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 11.10.2012 (čl. 97-101), rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 21.02.2013 (čl. 102-104), rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k -109 zo dňa 06.09.2013 (čl. 105-106), uznesenia Okresného súdu Zvolen č.k. -219 zo dňa 14.01.2015 (čl. 147-151), odpovedí na lustráciu v ZVJS na obžalovaného 1/ a 2/ (čl. 191, 196), trestného rozkazu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 27.02.2015 (čl. 194-195), podstatných obsahov spisov Okresného súdu Zvolen sp. zn. a sp. zn. , správ o povesti na obžalovaného 1/ a 2/ (čl. 108, 114), výpisov z ústrednej evidencie priestupkov na obžalovaného 1/ a 2/ (čl. 109-110, 115-117, 174-175), odpisov z registra trestov na obžalovaného 1/ a 2/ (čl.167-170-171-173).

Na základe takto vykonaného dokazovania a po zhodnotení jednotlivých dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku a to jednotlivo, tak i v ich súhrne, mal súd potom vinu obžalovaných 1/ a 2/ za skutky uvedené v rozsudku za nepochybne preukázanú. Obžalovaný 1/ na hlavnom pojednávaní i v prípravnom konaní spáchanie skutkov 1/ až 4/ rozsudku poprel. Bránil sa tým, že on sa s poškodeným O. Č. ml. v roku 2012 a ani 2013 nestretol ani náhodne a v období uvedenom v obžalobe pri skutku 2/ až 4/ nebol spolu s obžalovaným 2/, pričom s týmto sa stretáva len v osade. Dôvodom, prečo ho poškodený O. Č. ml. obviňuje, je skutočnosť, že mal s týmto poškodeným a M. Č. konflikt, pobili sa, kedy sa mu po tomto konflikte prišla celá rodina Č. domov vyhrážať, že ho zabijú. Ďalej na svoju obranu uviedol, že on mal v roku 2012 a 2013 príjem z brigád, vždy brigádoval, lebo má 3 deti a je živiteľom rodiny. Obžalovaný 2/ v prípravnom konaní nevypovedal a na hlavnom pojednávaní aj tento obžalovaný poprel spáchanie skutkov 2/ až 4/ rozsudku, pričom na svoju obranu uviedol, že s Č. on nemal problémy, bál by sa od nich niečo zobrať, vydierať. V októbri 2012 sa s poškodeným O. Č. nestretol, s týmto sa nestretol do incidentu v súvislosti s inou vecou. S obžalovaným 1/ sa stretávali len v dedine, pozdravili sa ako kamaráti, spolu nikde nechodili. Od poškodeného O. Č. nič nepýtal. Ak sa rozprávali, tak len v dobrom. Po vyhodnotení všetkých dôkazov aj napriek skutočnosti, že obžalovaný 1/ spáchanie skutkov 1/ až 4/ a obžalovaný 2/ spáchanie skutkov 2/ až 4/ popreli, súd však takto postavenú obranu obžalovaných 1/ a 2/ považoval za účelovú so snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, ako aj vysokému trestu, ktorý im hrozil.

Obrana obžalovaných 1/ a 2/ bola vyvrátená výpoveďou poškodeného O. Č. ml., ktorý zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania, kedy vypovedal tak, ako sa stali skutky, hoci si na hlavnom pojednávaní vzhľadom na odstup času na podrobnosti jednotlivých skutkov presne už nepamätal. Potvrdil, že obžalovaný 1/ prišiel ku nemu, pýtal si cigarety, bolo to tónom, že vzbudzoval v ňom strach, pričom pri ich stretnutiach obžalovaný 1/ pýtal od neho väčšinou aj nejaké peniaze, ktoré mu on aj dal. Tiež potvrdil, že tam bol možno zo strany obžalovaného okrem toho tónu aj fyzický útok, ale on si to už nepamätá, lebo sa mu to splieta. Podľa poškodeného, obžalovaní 1/ a 2/ pýtali od neho finančnú hotovosť a cigarety s vyhrážkou, že ak im to nedá, dostane. Z dôvodu uvedených vyhrážok sa on obžalovaných bál, bál sa fyzického napadnutia, nakoľko on je po fyzickej stránke labilný. Aj pri skutku 3/ bola od neho pred bryndziarňou požadovaná finančná hotovosť, hoci už nevie, či tam boli obaja alebo len obžalovaný 1/, aj vtedy v ňom vzbudzovali strach. Dal im vtedy nejakú finančnú hotovosť. Pri skutku 4/, ku ktorému došlo tiež pri obecnom úrade vo R. Z. boli prítomní obaja obžalovaní, pričom obžalovaný 1/ si pýtal od neho cigarety, tieto im na to dal dobrovoľne, ale potom sa ku nemu vrátil asi obžalovaný 2/ T. N., tento ho sotil a zobral mu z vrecka nohavíc krabičku cigariet, pričom mu povedal niečo vulgárne v tom zmysle, aby to

nikomu nepovedal, po čom obidvaja obžalovaní odišli. Pri tomto skutku bol prítomný aj jeho bratranec M. Č.. Výpoveďou poškodeného mal súd za preukázané, že tento vzhľadom na jeho fyzickú stavbu tela, útlu postavu z dôvodu obavy z fyzického napadnutia obžalovanými, o konaní obžalovaných, nechcel najskôr hovoriť svojim zákonným zástupcom, keď v čase skutkov bol maloletý, pričom až následne z dôvodu obavy, že obžalovaní budú vo svojom konaní pokračovať a ďalej od neho požadovať buď peniaze alebo cigarety alebo ho fyzicky napadnú, o tomto konaní obžalovaných povedal svojmu otcovi O. Č., st., ktorý išiel následne podať trestné oznámenie. Výpoveď poškodeného O. Č. ml. pri skutku 4/ podporuje priamo aj výpoveď svedka M. Č., ktorý potvrdil a opísal skutočnosti týkajúce sa konania obžalovaných 1/ a 2/ v súvislosti so skutkom 4/ rozsudku, pri ktorom bol osobne prítomný a podľa ktorého obžalovaní 1/ a 2/ prišli k nim, pýtali si od poškodeného O. Č. cigarety, na čo im tento dal dve cigarety. Obžalovaní následne odstúpili ďalej, niečo si vraveli, potom asi obžalovaný 2/ sa otočil, strčil do poškodeného O. Č. a zobral mu z vrecka nohavíc krabičku cigariet, pričom mu povedal niečo v tom zmysle, že tento „nemôže pičovať, nesmie pičovať“ a po tomto obžalovaní následne odišli. Zároveň tento svedok potvrdil, že od poškodeného O. Č.Č. vie, že obžalovaní mu aj predtým zobrali nejaké peniaze, bolo to asi preto, že boli napití a potrebovali peniaze. Poškodený sa bojí obžalovaných. Potvrdil, že poškodený O. Č. ml. mával pri sebe peniaze, ktoré mu dávali rodičia a za tieto si kupoval aj cigarety. Ďalej vina obžalovaných 1/ a 2/ bola preukázaná i keď nepriamo výpoveďou svedka O. Č. st., podľa ktorého, videl na synovi, keď tento išiel do R. Z., že mal obavu. Dlhšiu dobu syna pozoroval, tento mu nechcel povedať, čo sa deje. Až neskôr sa od neho dozvedel aké má problémy s obžalovanými 1/ a 2/, že títo ho otravujú keď ho stretnú, pýtajú od neho peniaze. Syn mu hovoril, že prvé konanie bolo len obžalovaného 1/, ktorý pýtal od neho peniaze, tiež spomínal aj cigarety s tým, že mu mal povedať, že ak mu ich nedá, tak dostane. Ďalšie skutky mal obžalovaný 1/ vykonať už spolu obžalovaným 2/, a to na viacerých miestach vo R. Z., malo to byť pred obecným úradom, predajňou Balla a pred Bryndziarňou. Syn nedal obžalovaným peniaze dobrovoľne, ale z obavy, že dostane, keďže mu týmto hrozili. Čo sa od syna vtedy dozvedel, uviedol aj v trestnom oznámení a aj vo svojej výpovedi v prípravnom konaní. Svedok zároveň potvrdil, že ešte po tom prvom konflikte jeho syna s obžalovaným 1/, ktorý predchádzal skutkom uvedeným v obžalobe, on išiel s kamarátmi na aute domov k obžalovanému 1/ za účelom, aby mu tento vysvetlil, prečo sa konflikt stal a prečo zbil maloleté deti, pričom vtedy prejavil svoje emócie, ale určite sa nevyhrážal, len sa tam vyjadroval, že prečo sa obžalovaný s ním nestrene a nevysvetlí mu príčiny prvého konfliktu. V neposlednom rade bola vina obžalovaných preukázaná i listinným dôkazom, najmä zápisnicou o trestnom oznámení (na č.l. 145, 146 spisu) podanom O. Č. st. - zákonným zástupcom v tom čase maloletého poškodeného O. Č. ml., v ktorej tento oznámil skutočnosti, o ktorých sa mal dozvedieť od syna.

Čo sa týka výpovedí svedkov D. G. V. F. N. súd zistil, že títo neboli prítomní pri inkriminovaných skutkoch, títo sa vyjadrovali len ku konaniu Č. po prvom konflikte obžalovaného 1/ s poškodeným O. Č. ml. a M. Č., ktorý nesúvisí so skutkami rozsudku, keď k tejto skutočnosti sa vyjadroval aj samotný svedok O. Č. st., ktorý túto skutočnosť potvrdil. Svedkovia sa pritom nevedeli vyjadriť ani kedy malo dôjsť k tejto udalosti, dokonca sú rozpory aj so samotnou výpoveďou obžalovaného 1/, podľa ktorého títo boli v osade len raz a nie opakovane, ako to uvádzali títo svedkovia. Podľa týchto svedkov, obžalovaní by neboli schopní od niekoho pýtať peniaze, títo mali vždy peniaze, pričom súd mal z pripojeného rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 08.08.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 11.10.2012, ako aj odpisom z registra trestov preukázané, že práve obžalovaný 1/ bol aj s týmito svedkami odsúdený práve pre majetkovú trestnú činnosť. V tejto súvislosti aj s poukazom na obranu obžalovaného 1/, že mal v roku 2012 a 2013 príjem z brigád, mal súd z odpisu z registra trestov obžalovaného, ako aj z pripojeného rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 21.02.2013, právoplatného dňa 21.02.2013, za preukázané, že tento bol opakovane odsúdený pre majetkovú trestnú činnosť, ktorú spáchal aj v roku 2012. Tiež k tvrdeniam obžalovaného 1/, že sa s poškodeným O. Č. ml. v roku 2012 a ani 2013 nestretol ani náhodne, súd zistil, že obžalovaný bol Obvodným úradom Zvolen pod sp. č. A/2013/05210 v rozkazom konaní uznaný vinným z priestupku zo dňa 28.09.2012, a to proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola mu uložená sankcia - pokarhanie, pričom priestupku sa dopustil fyzickým napadnutím M. Č. V. O. Č.Č. a tiež bol Okresným úradom Zvolen pod sp. č. OU-ZV-OVVS-2015/007112 v rozkazom konaní uznaný vinným z priestupku zo dňa 17.05.2013, a to tiež proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola mu uložená sankcia - pokuta bo výške

25,- €, ktorého priestupku sa dopustil aj za prítomnosti poškodeného O. Č.. Súd zároveň poukazuje aj na samotnú výpoveď obžalovaného 2/, z ktorej vyplýva, že obžalovaný 1/ nemal problém zobrať inému cigarety, a to aj napriek tomu, že tento mal podľa neho peniaze, pracoval.

Na základe všetkých opísaných skutočností, mal súd za nepochybne preukázané, že obžalovaní 1/ sa dopustil konania uvedeného v skutkovej vete pod bodmi 1/ až 4/ rozsudku a obžalovaný 2/ konania uvedeného v skutkovej vete pod bodmi 2/ až 4/ rozsudku. Skutkový stav súd ustálil v súlade s produkovanými dôkazmi už v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní.

Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov právne kvalifikoval konanie: obžalovaného 1/ M. C.

- v bode 1/ až 3/ rozsudku ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, v bode 2/ a 3/ formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, nakoľko je nesporné, že obžalovaný 1/ ako trestnoprávne zodpovedná osoba narušil záujem spoločnosti na ochrane slobodného rozhodovania človeka, keď v bode 1/ rozsudku sám a v bodoch 2/ a 3/ rozsudku spoločným konaním s obžalovaným 2/ poškodeného O. Č., D.. XX.XX.XXXX úmyselne hrozbou násilia nútili, aby niečo konal (žiadali od neho peniaze pod hrozbou, ak im tieto nedá, tak dostane), pričom poškodený O. Č. bol v čase spáchania skutkov chránenou osobu - dieťaťom,

- v bode 4/ rozsudku ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, nakoľko je nesporné, že obžalovaný 1/ ako trestnoprávne zodpovedná osoba spoločným konaním s obžalovaným 2/ narušil záujem spoločnosti na ochrane osobnej slobody a majetku, a to tým, že proti poškodenému O. Č., D.. XX.XX.XXXX už použili násilie v úmysle zmocniť sa veci, ktorú mal poškodený O. Č. pri sebe (po spoločnej dohode obžalovaný 2/ prišiel k poškodenému, strčil do neho a vybral mu z vrecka nohavíc krabičku cigariet), pričom poškodený O. Č. bol v čase spáchania aj tohto skutku chránenou osobu - dieťaťom,

konanie obžalovaného 2/ T. N.

- v bode 2/ a 3/ rozsudku ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, nakoľko je nesporné, že obžalovaný 2/ ako trestnoprávne zodpovedná osoba narušil záujem spoločnosti na ochrane slobodného rozhodovania človeka, keď spoločným konaním s obžalovaným 1/ poškodeného O. Č., D.. XX.XX.XXXX úmyselne hrozbou násilia nútili, aby niečo konal (žiadali od neho peniaze pod hrozbou, ak mu tieto nedá, tak dostane), pričom poškodený O. Č. bol v čase spáchania skutkov chránenou osobu - dieťaťom,

- v bode 4/ rozsudku ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, nakoľko je nesporné, že obžalovaný 2/ ako trestnoprávne zodpovedná osoba spoločným konaním s obžalovaným 1/ narušili záujem spoločnosti na ochrane osobnej slobody a majetku a to tým, že proti poškodenému O. Č., D.. XX.XX.XXXX už použili násilie v úmysle zmocniť sa veci, ktorú mal poškodený O. Č. pri sebe (po spoločnej dohode obžalovaný 2/ prišiel k poškodenému, strčil do neho a vybral mu z vrecka nohavíc krabičku cigariet), pričom poškodený O. Č. bol v čase spáchania aj tohto skutku chránenou osobu - dieťaťom. Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného (§ 122 ods. 7 Tr. zákona) a chránenou osobou - dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 139 ods. 1 písm. a/ s poukazom na § 127 ods. 1 Tr. zákona). Zavinenie obžalovaného 1/ ku skutkom 1/ až 4/ a obžalovaného 2/ ku skutkom 2/ až 4/ je dané priamym úmyslom (dolus directus) podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaní chceli spôsobom uvedeným v Tr. zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Tr. zákonom.

Pri hodnotení osoby obžalovaných súd zistil, že:

- obžalovaný 1/ M. C. bol doposiaľ 11 krát súdne trestaný, a to opakovane najmä pre majetkovú trestnú činnosť, keď v troch prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Naposledy z odsúdení, na ktoré súd prihliada, bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 08.08.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 11.10.2012 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 8 (osem) mesiacov, výkon ktorého

mu bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby s probačným dohľadom vo výmere 4 (štyri) roky, za súčasného uloženia povinnosti podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c/, písm. g/, písm. j/ Tr. zákona. Od roku 2010 bol obžalovaný 1/ 8 krát postihnutý za priestupok. Podľa správy z miesta bydliska nebol v obci prejednávaný v priestupkovom konaní. V čase podania správy bol nezamestnaný. Od 25.01.2016 je vo výkone trestu odňatia slobody, kde vykonáva trest odňatia slobody uložený mu Okresným súdom Zvolen sp. zn. , ktorý trest by mal vykonávať do 25.01.2018,

- obžalovaný 2/ T. N. bol doposiaľ 10 krát súdne trestaný, z toho v dvoch prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 27.02.2015 sp. zn. , právoplatným dňa 28.05.2015 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Tr. zákona, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok nepodmienečne, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný 2/ bol od roku 2010 5 krát postihnutý za priestupok. Podľa správy z miesta bydliska bolo v roku 2013 jeho správanie prejednávané v priestupkovom konaní z dôvodu neplnenia školskej dochádzky detí, na prejednanie sa nedostavil. Majú vedomosť, že požíval alkoholické nápoje. V čase podania správy bol nezamestnaný, poberateľ dávky v hmotnej núdzi. Od 16.02.2016 je vo výkone trestu odňatia slobody, kde vykonáva trest odňatia slobody uložený mu Okresným súdom Rimavská Sobota sp. zn. , ktorý trest by mal vykonávať do 16.02.2017.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zákona (účinného od 01.01.2006), pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľov, ako aj možnosti ich nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. U obžalovaného 1/ M. C. nebola súdom zistená žiadna v jeho prospech svedčiaca poľahčujúca okolnosť. V neprospech obžalovaného 1/ súd zistil dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, keď spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený. Hoci u obžalovaného 1/ prevažoval pomer priťažujúcich okolností, súd s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zákona u obžalovaného 1/ nepoužil ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zákona a dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu nezvýšil, nakoľko obžalovaný 1/ spáchal dva úmyselné trestné činy, ktoré sú zločinmi, a to viacerými skutkami, preto mu súd ukladal zvýšený úhrnný trest podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona, teda za použitia asperačnej zásady, kedy sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o ? - inu (teda pri ustanovení § 188 ods. 2 Tr. zákona, základná trestná sadzba 7 rokov až 12 rokov, po zvýšení za použitia asperačnej zásady horná hranica trestnej sadzby až na 16 rokov) a z uvedeného dôvodu mal súd za to, že by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Súd preto uložil obžalovanému 1/ podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 7 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, a to vo výmere 7 (sedem) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Ani u obžalovaného 2/ T. N. nebola súdom zistená žiadna v jeho prospech svedčiaca poľahčujúca okolnosť. V jeho neprospech súd zistil dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, keď spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený. Ďalej súd zistil s poukazom na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného vo veci Okresného súdu Zvolen rozsudkom č. k. -109 zo dňa 06.09.2013, právoplatným dňa 06.09.2013, že obžalovaný 2/ sa žalovaných skutkov 2/ až 4/ sa dopustil skôr, než bol v danej trestnej veci súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok. U obžalovaného teda prichádzalo podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona do úvahy uloženie súhrnného trestu podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona (trestná sadzba trestného činu najprísnejšie trestného, ktorá je 7 rokov až 12 rokov), za použitia § 41 ods. 2 Tr. zákona (tzv. asperačnej zásady), nakoľko obžalovaný spáchal dva úmyselné trestné činy, ktoré sú zločinmi viacerými skutkami, kedy sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o ? - inu (z 12 rokov až na 16 rokov). Aj napriek tomu, že u obžalovaného 2/ prevažoval pomer priťažujúcich okolností, súd s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zákona aj u obžalovaného 2/ nepoužil ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zákona a dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby mu o jednu

tretinu nezvýšil, nakoľko mu ukladal súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona a súčasne zvýšený úhrnný trest podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona, pričom vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Vzhľadom na uvedené súd obžalovanému 2/ po zohľadnení všetkých kritérií majúcich význam pre uloženie druhu a výmery trestu uložil podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 7 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby, a to vo výmere 7 (sedem) rokov. Na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného 2/ podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko po posúdení závažnosti trestných činov a osoby obžalovaného, aj keď tento bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný trestný prečin, má súd za to, že v tomto ústave bude náprava obžalovaného 2/ lepšie zaručená. Zároveň, keďže súd podľa zásad uvedených v ustanovení § 42 ods. 2 Tr. zákona ukladal obžalovanému súhrnný trest, zrušil výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. -109 zo dňa 06.09.2013, právoplatným dňa 06.09.2013, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 /dvanásť/ mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby vo výmere 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov za súčasného uloženia povinnosti podľa § 51 ods. 4 Tr. zákona, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súd má za to, že takto uložený trest postihuje osoby páchateľov a zároveň zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na ich prevýchovu, aby v budúcnosti viedli riadny život a že zároveň aj vyjadruje morálne odsúdenie páchateľov spoločnosťou. Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa zákona účinného v čase jeho spáchania, v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní si v adhéznom konaní poškodený O. Č. ml. nárok na náhradu škody neuplatňoval, preto súd o náhrade škody nerozhodoval.

S poukazom na takto zistený skutkový stav, riadiac sa pritom hore citovanými právnymi úvahami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku.) Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.