Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_5C-1-2019.pdf
PDF · 112.44 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobkyne: S. Q., nar. XX.XX.XXXX bytom G. Y. B. XXXX/XX, J., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s. r. o., IČO: 47 234 318 so sídlom Záhradnícka 51, Bratislava proti žalovanej: C. V., nar. XX.XX.XXXX bytom T. XXX/XX, D., zast.: Mgr. Ernest Vokál, advokát so sídlom Hlavná 61, Prešov, o priznanie statusu dediča, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 25.01.2019 domáhala, aby súd určil, že je dedičom zo zákona v II. dedičskej skupine podľa § 474 Obč. zák. po poručiteľovi P. V., nar. XX.XX.XXXX naposledy bytom J. XXX/X, B., zomr. XX.XX.XXXX (žiadala priznať „status“ dediča zo zákona v II. dedičskej skupine). 2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že dedičmi po G.. V. sú matka poručiteľa C. V., rod. D. a ona ako s ním spolužijúca osoba, jeho partnerka. Na pojednávaní dňa 06.12.2018 v dedičskom konaní vyhlásil právny zástupca žalovanej, advokát, že žalobkyňa nie je spolužijúcou osobou poručiteľa. Táto skutočnosť je teda sporná a žalobkyňa preto podala na súd žalobu, aby vo veci rozhodol súd. 3. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že z poručiteľom Ľ. V. bývala od júla 2013 až do jeho úmrtia v spoločnej domácnosti. V rámci tohto spolužitia sa pravidelne starala o spoločnú domácnosť s poručiteľom, podieľala sa na spoločných nákladoch na domácnosť a bývanie a to najmä úhradou energií, služieb, obstaraním potravín, oblečenia, kozmetiky. Žalobkyňa predložila súdu viaceré „bločky“ o nákupe tovarov rôzneho druhu. Uviedla, že počas spoločného života s poručiteľom v byte nemala trvalý pobyt, jej partner však plánoval jej trvalý pobyt „potvrdiť“. Žalobkyňa predložila potvrdenie správcu bytového domu o pravidelnom upratovaní spoločných priestorov. Svoje tvrdenia dokazovala svedectvami susedov v písomnej forme, uvádzala, že s nebohým Ľ. V. boli v období rokov 2013 až 2018 na rôznych spoločných dovolenkách. Žalobkyňa tiež súdu predložila potvrdenia o úhradách za telekomunikačné služby, dodávku plynu a elektriny, pričom na príslušných faktúrach je uvedené miesto jej pobytu na J. XXX/X, B.. Žalobkyňa tiež uviedla, že jej syn C. Q. a sestra X. D. sa stretávali na spoločných oslavách, výletoch a spoločných aktivitách za celé roky jej spolužitia s poručiteľom. 4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. K žalobe sa písomne vyjadrila a odmietla tvrdenia žalobkyne, že spĺňa zákonné podmienky pre priznanie statusu dediča v II. dedičskej skupine. Žalovaná nespochybňovala, že v minulosti mala žalobkyňa vzťah s jej synom, avšak v rozhodnom období pred jeho smrťou ich vzťah nenapĺňal zákonné podmienky spoločnej starostlivosti o spoločnú domácnosť, nakoľko jej syn bol so žalobkyňou dohodnutý, že ona opustí jeho byt z dôvodu dlhotrvajúcich problémov, ako aj z dôvodu, že s ňou nechcel udržiavať žiaden ďalší vzťah. Uviedla tiež, že jej syn toleroval žalobkyňu vo
svojom byte pred smrťou len preto, že ho žalobkyňa požiadala o potrebný čas na ukončenie nájomného vzťahu s nájomníkom vo svojom byte v J. - K., ul. G. Y. B. XX. Následne sa mala žalobkyňa odsťahovať do svojho bytu. Žalovaná poukázala na vyjadrenie samotného poručiteľa, ktorý svojej sestre C. O. na otázku či je ešte v jeho byte uviedol, že „ešte je, nemôže podľa zmluvy vyhodiť nájomníka, je tam trojmesačná lehota“.
5. Žalovaná sa vyjadrila aj k dôkazom predloženým žalobkyňou, keď uviedla že nájomná zmluva, ktorú žalobkyňa predložila nepreukazuje naplnenie zákonných podmienok na dedenie, žalobkyňou predložené čestné prehlásenia susedov a rodinných príbuzných neuvádzajú konkrétny čas odkedy mala žalobkyňa bývať v byte poručiteľa a hlavne žiadnym spôsobom sa v nich nevyjadrujú uvádzané osoby k spôsobu spolužitia žalobkyne s poručiteľom. Za dlhodobé bývanie v byte je pritom možné považovať obdobie od smrti poručiteľa po podpísanie čestných prehlásení čo predstavuje obdobie takmer jedného roka, avšak uvedené čestné prehlásenia žiadnym spôsobom nepreukazujú naplnenie dikcie zákona o dedení v II. dedičskej skupine. K úhradám za elektrinu za spoločné priestory sa žalovaná vyjadrila tak, že sú datované až po smrti poručiteľa, preto nijako nedokazujú tvrdenia žalobkyne, dôkaz o upratovaní spoločných priestorov je datovaný dňa 02.12.2018, teda deväť mesiacov po smrti poručiteľa. Úhrady na chod domácnosti sú vedené výlučne na poručiteľa a úhrady daní a odpadov uhradila žalobkyňa dňa 16.03.2018, teda po smrti poručiteľa a preto takéto dôkazy nepreukazujú tvrdenia žalobkyne. K predloženým kúpnym zmluvám sa žalovaná vyjadrila tak, že ich vystavili blízky priatelia žalobkyne a tam uvádzané hnuteľné veci sa za života poručiteľa v jeho byte nenachádzali. 6. Právny zástupca žalovanej poukázal na to aké skutkové znaky musí spĺňať dedenie spoločnej domácnosti. Navrhol vypočutie svedkov. 7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, s výsluchom svedkov C. O., W.. X. T., I. Y., W.. I. E. a I. N.. 8. Súd sa oboznámil so žalobou, s písomným vyjadrením právneho zástupcu žalovanej k žalobe zo dňa 05.11.2019 a 28.12.2020, s nájomnou zmluvou o nájme bytu vo vlastníctve žalobkyne zo dňa 03.08.2016, so zápisnicou o pojednávaní v dedičskej veci po poručiteľovi Ľ. V. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. OS Malacky 12D/230/2018-40, s písomnými „osvedčeniami“ o svedectve susedov bytového domu na J. XXX/X, B. podpísanými K. T., D. T., I. N., X. D. a C. Q., písomným potvrdením o úhrade elektriny za spoločné priestory v bytovom dome na J. XXX/X v B. uhradené dňa 06.10.2018, 10.11.2018, 02.12.2018, 10.01.2019, písomným potvrdením správcu bytového spoločenstva zo dňa 02.12.2018 o tom, že žalobkyňa pravidelne každých 6 týždňov upratovala spoločné priestory v bytovom dome, príjmovým pokladničným dokladom vystaveným obcou B. o úhrade daní a odpadov za rok 2018, ktoré uhradila žalobkyňa dňa 16.03.2018, faktúrou spoločnosti zabezpečujúcej dodávku vody a odkanalizovanie vystavenou poručiteľovi Ľ. V. zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutím obce B. o vyrúbení miestnych poplatkov za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za obdobie roku 2018, rozhodnutie o dani z nehnuteľnosti za rok 2018, poštovými poukážkami o úhrade plynu za obdobie od 10.04.2018 do 30.12.2018, inkasnými lístkami o úhrade koncesionárskych poplatkov za mesiace marec až december 2018, faktúrou za vodné a stočné za obdobie 01.10.2017 - 30.09.2018 vystavenú na meno žalobkyne, kúpnymi zmluvami o predaji rôznych hnuteľných vecí uzavretými medzi žalobkyňou a kupujúcimi, resp. medzi predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou v rámci „susedskej burzy“, faktúrou dodávateľa internetu z 02.06.2017 vystavenou na meno poručiteľa, faktúrami o úhradách rôzneho stavebného materiálu, nábytku, bytového vybavenia, elektroniky, faktúrami o nákupe pohonných hmôt za rôzne obdobie, pokladničnými dokladmi o nákupe bežného potravinového a spotrebného tovaru, faktúry za úhrady internetu a televízie za obdobia 08.10.2018 až 07.01.2019, s sms komunikáciu medzi poručiteľom a jeho sestrou, s sms komunikáciou medzi žalobkyňou a sestrou poručiteľa, s fotografiami z rôznych akcii, na ktorých sa zúčastňoval poručiteľ a ďalším obsahom spisu. 9. Žalobkyňa ako strana sporu vo svojej výpovedi uviedla, že sa poznala s Ľ. V. približne 15 rokov. V minulosti pracovali na rovnakom pracovisku. Od roku 2013 začali spolu chodiť a roku 2014 jej Ľ. V. navrhol spoločné bývanie v B. a ona sa tam k nemu prisťahovala. Vedenie domácnosti mali rozdelená tak, že jej partner platil výdavky spojené s užívaním bytu, teda elektrinu, plyn, TV. Ona zasa financovala chod domácnosti v tom smere, že kupovala potraviny, drogériu, pohonné hmoty. Spoločne financovali tiež niektoré potrebné veci pre chod domácnosti ako bola kúpa spotrebičov (napr. kávovar), postele. Žalobkyňa označila vzťah medzi ňou a Ľ. V. za veľmi pekný, pripustila aj určité problémy, ktoré pripisovala tomu, že Ľ. V. bol ovplyvňovaný svojou sestrou. Uviedla, že spávali oddelene, on v obývacej izbe a ona v spálni. Spolu však intímne žili. 10. Právny zástupca žalovanej uviedol, že dôvodom prečo hlavne žalovaná namieta uplatňované právo žalobkyňou je to, že medzi ňou a Ľ. V. boli také vzťahy, že nešlo iba o občasné problémy, oni si
dlhodobo nerozumeli. Zlé vzťahy mal aj Ľ. V. so synom žalobkyne. Žalovaná sa odmietala od roku 2016 so žalobkyňou stretávať. Sám poručiteľ označoval svoj vzťah so žalobkyňou za nefunkčný, určite nie partnerský. On vlastne iba trpel prítomnosť žalobkyne u seba do obdobia kedy sa mala odsťahovať. Právny zástupca žalovanej poukázal v tomto smere na komunikáciu medzi poručiteľom a jeho sestrou a tiež medzi samotnou žalobkyňou a sestrou poručiteľa. Žalovaná uviedla, že nepostačuje preukázať iba to, že žalobkyňa s Ľ. V. spolu iba žili, ale muselo to byť spolužitie skutočné a trvalé. Medzi žalobkyňou a Ľ. V. to však tak nebolo a práve preto je pre žalovanú a pre celú jej rodinu neprijateľné, aby žalobkyňa mala právo dediť po poručiteľovi. Rodina žalovanej si ani neželala prítomnosť žalobkyne na pohrebe. 11. Svedkyňa C. O., sestra poručiteľa a dcéra žalovanej uviedla vo svojej výpovedi, že žalobkyňa sa s jej bratom zoznámila v roku 2014 na oslave. V tom čase žila so synom, ktorý jej bol zverený do osobnej starostlivosti. Bývalý manžel žalobkyne ju v tom období požiadal, aby sa odsťahovala z bytu a v tom čase je poručiteľ navrhol, aby išla bývať k nemu. V januári 2016 sa však žalobkyňa od jej brata odsťahovala do svojho bytu v Bratislave, ale po nejakom čase sa zase prisťahovala naspäť. Po vianociach 2016 žalobkyňa od jej brata odišla, ďalej ako svedok uviedla, že bola v tom období svedkom hádky medzi žalobkyňou a jej bratom, uvádzala tiež v období Veľkej noci 2017 žalobkyňa s jej bratom nebola, keďže Veľkú noc trávili s bratom a jej rodinou spolu. Svedkyňa vypovedala, že podľa jej názoru žalobkyňa jej brata využívala, ona nikde nepracovala čo jej aj brat vyčítal. Svedkyňa bola tiež toho názoru, že žalobkyňa jej brata psychicky týrala, ona osobne bola svedkom toho keď mu nadávala. O svojom bratovi sa vyjadrila, že vedel zarobiť peniaze, behom 10 rokov uhradil hypotéku za byt a ešte aj tak mal dostatok peňazí, keď však začal žiť so žalobkyňou tak mal stále nejaké finančné problémy. Počas Vianoc 2017 jej brat oznámil, že jeho vzťah so žalobkyňou je už narušený a v problémoch a on už nevedel ako ďalej. Oznámil jej, že ešte počká pokiaľ sa žalobkyňa bude môcť vrátiť do svojho bytu, v ktorom mala v tom čase nájomníka a že s ňou končí. Už v roku 2017 označovala svedkyňa vzťahy medzi žalobkyňou a svojím bratom za zlé, už vtedy každý z nich žil svoj život. Náklady na bývanie aj na stravu zabezpečoval jej brat so svojich prostriedkov. Svedkyňa tiež uviedla, že zo začiatku vzťahu medzi žalobkyňou a jej bratom bolo lepšie obdobie, neskôr ho však už len využívala. Jej brat žalobkyňu už iba toleroval, vznikali medzi nimi hádky a konflikty, dokonca žalobkyňa sa jej bratovi vyhrážala. 12. Svedkyňa Ing. X. T. uviedla, že poznala aj poručiteľa a pozná aj žalobkyňu, ktorú pozná lepšie a dlhšie, sú priateľky. Preto aj vie, že žalobkyňa mala vzťah s Ľ. V.. Boli u nej viackrát na návšteve. Vie tiež, že spoločne chodievali na výlety, chystali sa na spoločnú dovolenku, bývali spolu, tvorili spolu pár. Svedkyňa sa nevedela podrobnejšie vyjadriť k tomu ako žalobkyňa a jej partner hospodárili, ale s vyjadrení žalobkyne vedela, že spolu hospodária. Nemala naopak žiadnu vedomosť o tom, že by sa chcel Ľ. V. so žalobkyňou rozísť. Spoločne prerábali chatu, ktorú žalobkyňa kúpila. 13. Svedok I. Y. uviedol vo svojej výpovedi, že Ľ. V. bol jeho sused a priateľ. Bol medzi nimi veľmi blízky vzťah. Bývali v jednom bytovom dome. Organizovali spolu oslavy, grilovačky, stretávali sa na káve, v kontakte boli vlastne denne a to aj potom keď sa on presťahoval do C.. Svedok uviedol, že má vedomosť o tom, že Ľ. V. platil všetky výdavky spojené s bytom a to sám. Tiež si pral a varil. Tiež platil náklady aj na dovolenky. Svedok tiež uviedol, že bol svedkom situácie keď Ľ. V. po konflikte, resp. hádke so žalobkyňou ani nespal vo svojom byte, prespal buď vonku, alebo na priehrade a to preto, aby sa vyhol ďalším konfliktom. Uvádzal, že medzi žalobkyňou a jej partnerom bol zložitý vzťah. Svedok sa s poručiteľom navštevoval často. Bežne sa spolu rozprávali. Svedok tiež uviedol, že má vedomosť o tom, že Ľ. V. niekedy prespával v aute alebo na priehrade, čo vedia aj všetci ďalší susedia z bytového domu, v ktorom bývali. Svedok tiež vypovedal, že má vedomosť o tom, že Ľ. V. chcel ukončiť vzťah so žalobkyňou čom mu povedal na návšteve. Medzi Ľ. V. a žalobkyňou vznikali hádky aj kvôli alkoholu zo strany žalobkyne. Bola to ona kto žiarlil. Poručiteľ bol podľa svedka dobrosrdečný, prajný a milý človek a jeho povaha ovplyvňovala aj jeho správanie sa k žalobkyni. Keď sa mala žalobkyňa odsťahovať tak mu jej bolo ľúto, že nebude mať kam ísť. Svedok tiež uviedol, že Ľ. V. určite vzťah so žalobkyňou nepovažoval za trvalý, chcel v budúcnosti žiť podľa svojich predstáv, tak ako predtým, chcel žiť sám. Čo sa týka dovolenky, ktorú mali žalobkyňa a jej partner v pláne na jar 2018 tak sa vyjadril, že ju musí financovať sám. Svedok tiež vypovedal, že vie o tom, že žalobkyňa sa mala vyjadriť tak, že keď mu dá k dispozícii autá tak už mu nebude platiť iné. Svedok bol toho názoru, že v období keď poručiteľ zomrel už jeho vzťah so žalobkyňou nefungoval. 14. Svedok W.. I. E. uviedol, že pozná žalobkyňu asi 20 rokov z prostredia motoristických novinárov. Od roku 2015 sa poznal aj s poručiteľom, ktorého mu prestavila žalobkyňa. V ďalšom období sa stretávali často, vlastne pravidelne, niekedy aj 2-3 krát v priebehu týždňa. Boli spolu bližší priatelia. Svedok vypovedal, že podľa jeho názoru sa žalobkyňa a Ľ. V. správali tak, že ich bral ako „správnu“ dvojicu, čo si našli k sebe cestu. Vypovedal, že asi tri dni pred smrťou sa stretol s poručiteľom na spoločnej akcii a vnímal vzťah medzi žalobkyňou a jej partnerom ako úplne normálny. Uvádzal tiež, že Ľ. V. sa v minulosti
vyjadroval tak, že bol rád, že žalobkyňu vo svojom živote stretol, svedok nemal žiadnu vedomosť o problémoch vo vzťahu medzi žalobkyňou a jej partnerom. Ľ. V. sa v jeho prítomnosti na žiadne problémy vo vzťahu so žalobkyňou nesťažoval a ani také problémy nenaznačoval. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu ako fungovala domácnosť žalobkyne a jej partnera, lebo on nepovažuje sa správne zisťovať tak súkromné veci. Žalobkyňa sa však vyjadrovala tak, že ona doma perie, žehlí, varí. 15. Svedok I. N. uviedol vo svojej výpovedi, že bol s Ľ. V. sused, bývali v tom istom dome. Byt v tomto dome si kúpil poručiteľ sám. Žalobkyňa naňho neprispela. Svedok odhadoval, že Ľ. V. v byte býval 10 -12 rokov. Až po nejakom čase od kúpy sa k Ľ. V. nasťahovala žalobkyňa, avšak nevedel sa vyjadriť k tomu ako dlho spolu žili. Svedok k Ľ. V. nechodil do bytu. Keď sa bavili tak to bolo vonku. Svedok vypovedal, že vie, že medzi žalobkyňou a jej partnerom boli konfliktné vzťahy čo vedeli aj iní, stávalo sa aj to, že žalobkyňa svojho partnera z bytu vyhodila a on prespával vonku v aute. Podľa svedka vzťah medzi žalobkyňou a zomrelým Ľ. V. bol konfliktný a problematický od začiatku. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu či zomrelý Ľ. V. a žalobkyňa spolu hospodárili alebo nie, ale myslel si, že všetko platil Ľ. V. („P.“). Vypovedal tiež, že žalobkyňa má tiež v súčasnosti na seba napísanú dodávku elektrickej energie aj keď jej byt nepatrí čo nepovažoval za správne. 16. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
17. Podľa § 115 Obč. zák. domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.
18. Podľa § 474 ods. 1 Obč. zák. ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
19. Určovacia žaloba má predovšetkým preventívny charakter, jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu, alebo práva. Je na mieste tam, kde jej pomocou možno odstrániť stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu a primeranú nápravu nie je možné dosiahnuť inak, ale aj tam, kde určovacia žaloba účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a kde jej pomocou možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia sporov v budúcnosti. Toto poslanie určovacej žaloby korešponduje so zákonnou požiadavkou existencie naliehavého právneho záujmu na ňom navrhovanom určení. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti tejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Nejde pritom o samotnú určovaciu žalobu , ale o to, čoho (akého určenia) sa ňou žalobca domáha a za akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu a určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie vzťahov, ktoré sú touto neistotou ohrozené. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná v prípade právnych vzťahov k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov pre zosúladenie evidovaného a právneho stavu (rozsudok NSSR č. k. 5Cdo 24/2009). 20. V prejednávanej veci je súd toho názoru, že je daný naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Neexistuje iný zákonný spôsob ako by žalobkyňa mohla uplatniť svoje dedičské právo o ktorom tvrdí, že jej patrí, iba podaním určovacej žaloby. 21. Podstatné pre rozhodnutie vo veci je to, či v prípade žalobkyne sa jedná o poručiteľa, takzvanú spolužijúcu osobu. Je to osoba, ktorá žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej rok pred jeho smrťou a ktorá sa z tohto dôvodu mala starať o spoločnú domácnosť alebo bola výživou odkázaná na poručiteľa. O druhý prípad v prejednávanej veci určite nejde. Žalobkyňa musí preukázať, ak tvrdí, že jej vznikol nárok na dedenie ako spolužijúcej osobe, že žila v spoločnej domácnosti s poručiteľom najmenej
jeden rok pred jeho smrťou a že sa starala o spoločnú domácnosť. Kto tvorí spoločnú domácnosť, je upravené vo vyššie citovanom § 115 Obč. zák.. Spoločnú domácnosť tvoria osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Musí ísť o skutočné a faktické spolužitie. 22. Spoločnou domácnosťou poručiteľa a ďalších osôb treba rozumieť skutočné spolužitie v spotrebnom spoločenstve všetkých týchto osôb, ktoré prispievajú na úhradu spoločných potrieb podľa svojich možností a schopností, a každá z nich si ďalej obstaráva v rámci tohto spoločenstva to, čo potrebuje, pričom pomáha aj ostatným. Podľa potrieb sa členovia spoločnej domácnosti podieľajú na všetkých výhodách tohto spoločenstva, či už ide o spoločné bývanie, stravovanie, ošatenie, zábavy, výlety a podobne. Bývanie niekoľkých osôb v spoločnom byte ešte nie je spoločnou domácnosťou, ak keď všetci spolubývajúci znášajú rovnakým dielom náklady na nájomné, plyn, elektrinu a iné platby spojené s užívaním bytu, ak inak každý z nich žije na svoj účet a k ostatným nemá bližší vzťah vyplývajúci z uvedenej spotrebnej spolupatričnosti v spoločnej domácnosti (R 34/1960). 23. Pojem spoločná domácnosť v zmysle § 474 ods. 1 Obč. zák. treba vykladať tak, že spravidla predpokladá spoločné bývanie. Výnimka je možná, len ak išlo o dočasný a prechodný pobyt mimo spoločnej domácnosti z dôvodu liečenia v nemocnici, z dôvodu návštevy príbuzných, vojenskej služby atď. Pritom ďalej pod pojem spoločná domácnosť treba rozumieť skutočné a trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých ľudí, kde jednotlivý členovia spoločne prispievajú na úhradu a obstarávanie spoločných potrieb, ako to má na mysli § 115 Obč. zák.. Doba jedného roka sa počíta spätne odo dňa smrti poručiteľa a treba, aby v čase smrti poručiteľa uvedené spolužitie trvalo (R 12/1968). 24. Súd vychádzajúc z podanej žaloby mal určiť či žalobkyňa je osobou, ktorá žila s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou a ktorá sa z tohto dôvodu starala o spoločnú domácnosť. 25. Súd vykonal dokazovanie v navrhovanom rozsahu. Predovšetkým vypočul navrhnutých svedkov a vyššie uviedol podstatu ich výpovedí. 26. Súd poukazuje najmä na výpoveď svedkyne C. O., ktorá bola sestrou poručiteľa. Z jej výsluchu vyplynulo, že mala so svojím bratom blízky vzťah. Bola informovaná o jeho živote. Poznala aj podrobnosti o vzťahu medzi žalobkyňou a svojím bratom. Z sms komunikácie, ktorá je obsahom spisu vyplynulo, že minimálne posledný rok pred smrťou Ľ. V. bol jeho vzťah so žalobkyňou problematický. Súd považuje za preukázané, že žalobkyňa žila v byte u poručiteľa krátko v období pred jeho smrťou iba z toho dôvodu, lebo ona sa nemohla odsťahovať do svojho vlastného bytu, keďže tento nebol voľný, bol prenajatý a plynula výpovedná lehota nájomcovi. Z ďalšej komunikácie medzi svedkyňou O. a jej bratom vyplýva, že aj samotný poručiteľ hodnotil svoj vzťah so žalobkyňou ako konfliktný. Už v priebehu roka 2017 síce bývali žalobkyňa a jej partner Ľ. V. v jednom byte, ale spoločne nehospodárili. Svedkyňa uviedla, že náklady na bývanie a aj na stravu zabezpečoval poručiteľ so svojich prostriedkov. Súd považuje výpoveď svedkyne O. za pravdivú a hodnovernú. Rovnako svedok Hodorovič, ktorý bol blízkym priateľom s Ľ. V. potvrdil, že medzi ním a žalobkyňou dochádzalo ku konfliktom a to až takým keď sa stávalo, že Ľ. V. ani neprespal vo svojom vlastnom byte, keď tam bola žalobkyňa ale prespal radšej vonku, aby sa vyhol ďalším konfliktom. Svedok Y. uviedol, že má vedomosť o tom, že Ľ. V. chcel ukončiť vzťah so žalobkyňou, čo mu povedal. Svedok Y. tiež uviedol, že náklady na svoju domácnosť Ľ. V. hradil sám a príspevkom žalobkyne bolo to, že mu dávala k dispozícii autá, ktoré mala v rámci svojho zamestnania a toto považovala za svoj príspevok do domácnosti. 27. Tiež svedok I. N. vypovedal, že medzi žalobkyňou a jej partnerom boli konfliktné vzťahy. Svedok N. sa nevedel vyjadriť k tomu či Ľ. V. a žalobkyňa spolu hospodárili. 28. Súd vypočul aj svedkov navrhnutých žalobkyňou, pričom svedkyňa W.. X. T., jej priateľka vypovedala, že nevie sa vyjadriť k tomu ako žalobkyňa a jej partner hospodárili, ale z vyjadrení žalobkyne má vedomosť, že spolu hospodárili. Svedok W.. I. E. vnímal vzťah žalobkyne a poručiteľa ako partnerský avšak nevedel o problémoch, ktoré mali byť vo vzťahu medzi nimi. 29. Z písomných dokladov, ktoré boli predložené súdu vyplýva, že úhrady za užívanie bytu hradil poručiteľ. Ak vykonala nejakú úhradu aj žalobkyňa tak to bolo už v období po smrti poručiteľa. Súd konštatuje, že v spise sa nachádza množstvo pokladničných blokov o nákupe rôzneho tovaru (prevažne sa jedná o nákup pohonných hmôt). Z týchto dokladov však nie je možné zistiť kto a na aký účel takýto tovar kupoval. 30. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu žalobkyne je potrebné zamietnuť keďže sa jej nepodarilo preukázať, že najmenej po dobu jedného roka pred smrťou poručiteľa žila s ním v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť. Práve naopak vypočutí svedkovia potvrdzovali, že žalobkyňa a jej partner spoločnú domácnosť neviedli, keďže svedkovia sa vyjadrovali v tom zmysle, že náklady na domácnosť uhrádzal poručiteľ. Prípadne sa nevedeli vyjadriť k tomu, či žalobkyňa a jej partner vôbec nejakú spoločnú domácnosť viedli. Súd tiež má za preukázané,
že posledný rok pred smrťou poručiteľa jeho vzťah so žalobkyňou bol zlý, konfliktný, poručiteľ ho mal v pláne ukončiť. Žalobkyni vlastne už iba umožňoval bývať vo svojom byte, keďže ona sa zatiaľ nemohla odsťahovať do vlastného bytu. Takýto stav súd nemôže považovať za taký, že žalobkyňa a Ľ. V. tvorili spoločnú domácnosť, že trvale spolu žili a spoločne uhrádzali náklady na svoje potreby. Že sa jednalo o skutočné a faktické spolužitie žalobkyňa podľa názoru súdu nepreukázala. Súd preto jej žalobu zamietol. 31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.S.P. podľa pomeru úspechu vo veci. 32. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku o náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 33. Žalovaná bola v spore plne úspešná a preto súd rozhodol, že žalobkyňa je povinná uhradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).