Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_76S-76-2021.pdf
PDF · 192.5 KB
Case nature
Area
Subarea
76S/76/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Vladimíra Šalamúna a JUDr. Jany Novotnej, v právnej veci žalobcu: Technické plyny, s.r.o., so sídlom 1. mája 882/46, 020 01 Púchov, IČO: 36 739 511, zast.: JUDr. Vlastimil Petřek, PhD., advokát, so sídlom Námestie sv. Egídia 6/11, 058 01 Poprad, IČO: 42 399 050, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 101278932/2021 zo dňa 20. júla 2021, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. U žalobcu bola vykonaná Daňovým úradom Banská Bystrica (správca dane) daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2019. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 1000034872/2021 zo dňa 11.01.2021, ktorý bol doručený žalobcovi v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 536/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov dňa 02.02.2021. 2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 1000484603/2021 zo dňa 24.03.2021 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 27 760,- Eur na DPH podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2019. Správca dane konštatoval, že daň vyrubená riadnym daňovým priznaním doručeným dňa 18.08.2019 je 10 923,88 Eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní je 10 923,88 Eur a rozdiel dane je v sume 27 760,- Eur.
3. V zdaňovacom období júl 2019 si žalobca uplatnil odpočítanie dane na základe faktúr č. 19V0700002, 19V0700007 a 19V0700012 za dodanie tovaru (fľaše pre chladivo, sud pre chladivo) od dodávateľa SHARMEEN s.r.o., Levická 54, 949 01 Nitra, IČO: 51 641 291 (ďalej aj len „SHARMEEN s.r.o.“). Správca dane na základe dokazovania vykonaného v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní dospel k záveru, že nebolo preukázané, že došlo k dodaniu tovaru tak, ako to žalobca deklaruje predloženými dodávateľskými faktúrami od deklarovaného dodávateľa. Podľa správcu dane deklarovanému dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť tak, ako je to uvedené na preverovaných faktúrach predložených žalobcom, a teda žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na odpočítanie DPH z predmetných dodávateľských faktúr od dodávateľa SHARMEEN s.r.o. Správca dane poukázal na to, že žalobca predložil faktúry, dodacie listy a internú dokumentáciu o zaevidovaní tovaru, avšak iné dôkazy, na ktoré poukazoval vo svojich vyjadreniach, nepredložil. Podľa správcu dane žalobca nepodložil
svoje tvrdenia žiadnymi relevantnými dôkazmi. Iba formálne potvrdenie zdaniteľných obchodov - predloženie požadovaných dokladov, že sa deklarované plnenia uskutočnili, správca dane nepovažoval za hodnoverný a dostatočný dôkaz vecného preukázania a uskutočnenia obchodných transakcií, ktoré by preukázali reálnosť obchodov tak, ako je na nich uvedené. Podľa správcu dane žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal, že boli splnené podmienky stanovené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, preto mu nebolo priznané právo na odpočítanie dane.
4. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie považuje za nezákonné z dôvodu, že skutkový stav bol zistený nedostatočne a takto zistený skutkový stav nedáva oporu výroku napadnutého rozhodnutia, zo strany správcu dane nebolo dostatočne preukázané nesplnenie hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Preto žalobca žiadal, aby žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane zrušil.
5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101278932/2021 zo dňa 20.07.2021 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci, získané dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a na základe toho neuznal žalobcovi odpočítanie dane v celkovej sume 27 760,- Eur z dodávateľských faktúr od deklarovaného dodávateľa SHARMEEN s.r.o. za dodávanie fakturovaných plnení, pretože žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď vierohodne nepreukázal, a ani preverovaním správcu dane sa nepreukázalo, že dodanie fakturovaných plnení sa reálne uskutočnilo tak, ako bolo deklarované na dodávateľských faktúrach, čím sa nepreukázalo splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH.
6. Faktúry a skutočnosť, že doklady vystavil dodávateľ, ktorý je platiteľom DPH, nie sú dostatočným dôkazom na preukázanie, že dodanie tovaru sa uskutočnilo. Daňový subjekt je povinný preukázať hodnovernými a overiteľnými dôkazmi, a správca dane je oprávnený preveriť, kým a ako sa plnenie uskutočnilo. Žalobca predložil faktúry, ale v rámci preverovania správcu dane sa nepreukázalo reálne dodanie fakturovaného tovaru deklarovaným dodávateľom tak, ako to bolo deklarované na faktúrach, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane.
7. Dodávateľská faktúra ako dôkaz sama nestačí, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru alebo služby. Uskutočnenie dodania tovaru alebo služby, vznik daňovej povinnosti a následne právo odpočítať daň nie je možné deklarovať len po formálnej stránke (dodávateľskou faktúrou), ale aj po obsahovej (reálnym preukázaním dodania fakturovaného plnenia). V súlade s § 45 ods. 2 a § 24 ods. 1 Daňového poriadku je práve daňový subjekt ten, kto nesie dôkazné bremeno pri uplatnení práva na odpočítanie dane. Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii, mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Správca dane skúma uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky ale preveruje súlad skutočného stavu so stavom formálnym.
8. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď dostatočne hodnoverne nepreukázal, a vykonaným šetrením správcu dane sa nepotvrdilo, že reálne došlo k dodaniu fakturovaných plnení od deklarovaného dodávateľa pre žalobcu tak, ako to deklarovali predložené podklady (nesplnenie podmienky v § 49 ods. 1 zákona o DPH - nepreukázaný vznik daňovej povinnosti pri tomto fakturovanom plnení).
9. Podľa žalovaného správca dane viedol dokazovanie v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku, postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní podľa § 3 ods. 1, 2, 3 a 6 Daňového poriadku a neuprel žalobcovi práva vyplývajúce z § 45 ods. 1 Daňového poriadku. Správca dane opakovane vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, na vyjadrenie sa k predloženým dokladom a k oznámeným pochybnostiam a oboznámil ho s výsledkami zisťovania. Žalobca sa nevyjadril k protokolu z daňovej kontroly a nepredložil žiadne námietky, čím nevyužil svoje právo vyjadriť sa k zisteniam uvedeným v protokole napriek tomu, že bol správcom dane na vyjadrenie sa k zisteniam vyzvaný a bola mu určená dodatočná lehota. Správca dane všetky skutočnosti zistené daňovou kontrolou vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo najavo. Správca dane svoje rozhodnutie vydal a odôvodnil v súlade s § 63 Daňového poriadku. K odvolacej námietke, že nebol zistený dostatočne skutkový stav, že zistený
skutkový stav nemá oporu vo výroku napadnutého rozhodnutia a že nebolo dostatočne preukázané nesplnenie hmotnoprávnych podmienok v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, žalovaný uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol aké skutočnosti neboli dostatočne zistené a z akého dôvodu nesúhlasí so závermi správcu dane. Žalobca neuviedol žiadne dôkazy, ktoré by vyvracali závery správcu dane. Správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval všetky predložené doklady, hodnotil ich nielen po formálnej stránke, ale preveroval aj skutočný obsah a zisťoval skutkový stav. K preukázaniu dodania tovaru deklarovaným dodávateľom predloženie samotných faktúr nie je postačujúce, nakoľko tieto musia zodpovedať skutkovému stavu. Žalobca nepredložil, a ani preverovaním na strane dodávateľa správca dane nezískal, jednoznačné a nespochybniteľné dôkazy, ktoré by preukazovali reálne dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na predložených dodávateľských faktúrach. Zistené skutočnosti vytvárajú dostatočné právne východiská pre závery správcu dane a vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia.
10. Žalovaný ďalej poukázal na to, že z odpovede na dožiadanie bolo zistené, že spoločnosť SHARMEEN s.r.o. je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje, zásielky zaslané na sídlo spoločnosti sa vracajú neprevzaté v odbernej lehote, neskôr bol adresát neznámy. Konateľ spoločnosti je občan Maďarskej republiky a zaslané predvolanie sa vrátilo správcovi dane s poznámkou „nezastihnutý“. Správca dane mal pochybnosti, že tovar bol žalobcovi dodaný tak, ako bolo deklarované na predložených dodávateľských faktúrach. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly opakovane vyzýval žalobcu, aby preukázal skutočnosti ním deklarované na dodávateľských faktúrach. Žalobca podal len všeobecné vyjadrenie bez predloženia požadovaných dôkazov. Neskôr žalobca prestal preberať poštové zásielky, nekomunikoval so správcom dane, napriek tomu, že vedel o pochybnostiach správcu dane. Správca dane zistil, že žalobca nepreukázal vecné naplnenie dodaní deklarovaných na dodávateľských faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie tovaru od dodávateľa uvedeného na faktúrach. Žalobca uviedol, že deklarovaného dodávateľa si vybral z dôvodu, že predmetný tovar súrne potreboval a dodávateľ mu ho vedel dodať v požadovanom termíne a za výhodnú cenu. Následne však žalobca uviedol, že tovar má stále na sklade, teda ho ďalej nepredal. Žalobca neuviedol, odkiaľ presne bol tovar dodaný, nepreukázal kto konkrétne vykonal prepravu, ani na koho účet mala byť preprava uskutočnená. Žalobca tvrdil, že boli vystavené objednávky a prijaté cenové ponuky, ale žiadne nepredložil. Nepredložil ani e-mailovú či poštovú komunikáciu s dodávateľom, na ktorú sa odvolával počas daňovej kontroly. Tvrdil, že na dodaný tovar existovali atesty, avšak žiadne správcovi dane nepredložil.
11. Žalovaný poukázal ešte na to, že zo strany žalobcu dochádzalo k časovým prieťahom, ako aj k nesúčinnosti počas výkonu daňovej kontroly. Správca dane opakovane vyzýval žalobcu na predloženie dokladov, neskôr na predloženie dôkazov, ako aj opakovane predvolal konateľa žalobcu, aby sa dostavil, podal vysvetlenia, vyjadrenia, doložil dôkazy a odstránil tak pochybnosti správcu dane. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, prestal preberať poštové zásielky, konateľ žalobcu dôvodil svoju nesúčinnosť zlou pandemickou situáciou, neskôr samotným ochorením, karanténou. Nereagoval ani na dohodnutú e-mailovú komunikáciu od správcu dane. Nepreberanie pošty dôvodil dobrovoľnou karanténou, neskôr práceneschopnosťou. Taktiež mohol splnomocniť osobu na preberanie poštových zásielok, ako to v telefonickom rozhovore sám pripustil, mohol splnomocniť zástupcu na konanie voči daňovému úradu a vyjadrenia mohol tiež podať elektronicky. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly dvakrát splnomocnil zástupcu (potom ako zrušil splnomocnenie pre advokáta) za účelom nahliadnutia do spisu z daňovej kontroly, avšak nikdy nie za účelom poskytnutia súčinnosti so správcom dane vo veci odstránenia pochybnosti. Ani po nahliadnutí do spisu, po oboznámení sa s obsahom spisu, a teda aj so zásielkami, ktoré neprevzal v odbernej lehote, žalobca na výzvy správcu dane nereagoval, nepodal potrebné dôkazy a vyjadrenia.
12. Správca dane v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku a zistený skutkový stav posudzoval podľa ustanovení zákona o DPH. Žalobca ani v podanom odvolaní nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol správcom dane v daňovej kontrole zistený a vo vyrubovacom konaní vyhodnotený.
Správna žaloba žalobcu - žalobné body
13. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
14. Žalobca uviedol, že sa cíti byť rozhodnutím a postupom žalovaného, keď tento potvrdil rozhodnutie správcu dane, ukrátený na svojich právach. Postup žalovaného a napadnuté rozhodnutie považoval žalobca za nezákonný v celom rozsahu, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
15. Žalobca uviedol, že zotrváva na všetkých vyjadreniach obsiahnutých v odvolaní, ktoré je súčasťou administratívneho spisu.
16. Žalobca namietal, že bolo podané takzvané jednoduché odvolanie, v ktorom namietal nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý nedáva oporu výroku rozhodnutia a zo strany správcu dane nebolo dostatočne preukázané nesplnenie hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH s návrhom na jeho zrušenie podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku. Aj takéto jednoduché odvolanie je spôsobilé prerokovania, ak je zrejmé kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje a aké sú dôvody odvolania (v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/152/2019 zo dňa 30.09.2020). Žalobca poukázal na to, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 10 v druhom odseku uviedol: „odvolávajúci sa daňový subjekt v odvolaní neuviedol, aké skutočnosti neboli dostatočne zistené a z akého dôvodu nesúhlasí so závermi správcu dane.“ Namietal nezákonný postup žalovaného, ktorý po zistení, že žalobca ako odvolateľ v odvolaní neuviedol aké skutočnosti neboli dostatočne zistené a z akého dôvodu nesúhlasí so závermi správcu dane, a teda neboli uvedené odvolacie dôvody podľa § 72 ods. 4 písm. c) Daňového poriadku, bol povinný postupovať podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, alternatívne podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku. Žalobca poukázal na znenia § 72 ods. 1, 4 a 5, § 13 ods. 8, 9 a 10, § 74 ods. 1, 2 a 4 Daňového poriadku. Ďalej uviedol, že odvolacie konanie podľa Daňového poriadku je ovládané dispozičnou zásadou a začína ak ten, komu tento opravný prostriedok svedčí, odvolanie podá. Odvolateľ má v zmysle § 72 ods. 4 písm. c) a d) Daňového poriadku vymedziť, čo bude predmetom prieskumu v odvolacom konaní tým, že v odvolaní vymedzí skutkové a právne otázky, ktoré majú byť odvolacím orgánom riešené. Odvolací orgán je povinný sa zaoberať všetkými dôvodmi, ktoré odvolateľ v odvolaní uviedol a ku všetkým odvolacím dôvodom v odôvodnení rozhodnutia prijať závery. Odvolacími dôvodmi je vždy vymedzený minimálny rozsah prieskumu napadnutého rozhodnutia. Žalovaný nepostupoval v súlade s Daňovým poriadkom, pretože pri podaní všeobecného odvolania, ktoré podľa záveru žalovaného nespĺňalo zákonné požiadavky na odvolanie podľa § 72 ods. 4 Daňového poriadku, bol správca dane povinný postupovať podľa § 72 ods. 5 v spojení s § 13 ods. 8 a 10 Daňového poriadku a vyzvať žalobcu na doplnenie odvolania o náležitosti uvedené v § 72 ods. 4 písm. c) a d) Daňového poriadku, s určením lehoty podľa § 13 ods. 9 Daňového poriadku na doplnenie odvolania, a zároveň poučiť o následkoch spojených s neodstránením nedostatkov odvolania spočívajúcich v tom, že neodstránením vytýkaných nedostatkov sa odvolanie považuje za nepodané. Žalovaný posúdil odvolanie ako nespĺňajúce náležitosti podľa § 72 ods. 4 Daňového poriadku, teda ako všeobecné, a rozhodol o odvolaní, pričom zároveň konštatoval, že v odvolaní absentovali dôvody podľa § 72 ods. 3 písm. c) a d), preto nebolo možné vydať rozhodnutie, keďže nebol vymedzený rozsah prieskumu, čo malo za následok, že v odvolacom konaní neboli riešené námietky, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Týmto postupom žalovaného sa dospelo k situácii, že námietky, ktoré mali byť riešené v odvolacom konaní, sú predmetom súdneho prieskumu napriek tomu, že úlohou správneho súdu nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu ale len preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí. Ide teda o vadu v konaní, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie nebolo preskúmané v rozsahu konkrétnych odvolacích dôvodov tak, ako to vyžaduje § 74 ods. 2 prvá veta Daňového poriadku.
17. Podľa žalobcu pod pojem správa dane, zadefinovaný v § 2 písm. a) Daňového poriadku, možno subsumovať nepochybne s poukazom na ust. § 44 ods. 1 prvá veta Daňového poriadku aj daňovú kontrolu. Správu dane, a teda v rámci nej aj daňovú kontrolu, vykonáva vecne a miestne príslušný správca dane (§ 6 a § 7 ods. 1 Daňového poriadku). Vecne a miestne príslušným správcom dane žalobcu pri začatí daňovej kontroly bol Daňový úrad Bratislava a od 22.02.2020, kedy došlo k zmene sídla žalobcu na Púchov, ul. 1. mája 882/46, bol miestne príslušným správcom dane Daňový úrad Trenčín. Ust. § 44 ods. 3 Daňového poriadku, v zmysle ktorého správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorému je príslušný iný správca dane, nemožno aplikovať bez splnenia ďalších zákonných podmienok. Poukázal na § 3 ods. 1 Daňového poriadku a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR s tým,
že správca dane nemôže zasahovať do právnych pomerov daňových subjektov a osôb zúčastnených na správe daní, ak k tomu nemá zákonný podklad. Na výkon daňovej kontroly podľa žalobcu Daňový úrad Banská Bystrica nemal zákonný podklad. Bolo potrebné aplikovať ust. § 8 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého ak má vykonať daňovú kontrolu iný miestne príslušný správca dane, je potrebné o tejto skutočnosti vydať rozhodnutie podľa § 63 Daňového poriadku. V praxi to znamená, že miestne príslušný správca dane podľa § 8 ods. 1 Daňového poriadku podá podnet Finančnému riaditeľstvu SR so žiadosťou o delegovanie výkonu daňovej kontroly, ako imanentnej súčasti správy dane, na iného správcu dane a vo svojom podnete uvedie dôvody opodstatnenosti žiadosti. Následne Finančné riaditeľstvo SR posúdi relevantnosť dôvodov a vydá rozhodnutie, ktorým podnetu vyhovie alebo nevyhovie. Týmto postupom možno zabrániť situácii, kedy správca dane neprispôsobí miestnu príslušnosť skutočným podmienkam daňového subjektu, ale svojvoľne prispôsobí miestnu príslušnosť podmienkam svojim, pretože inak nebude mať daňový subjekt možnosť obrany proti takémuto svojvoľnému postupu správcu dane. V prejednávanej veci rozhodnutie o delegovaní miestnej príslušnosti na výkon daňovej kontroly u žalobcu, ktorý „patrí“ do pôsobnosti Daňového úradu Trenčín, neexistuje, t. j. Daňový úrad Banská Bystrica vykonal daňovú kontrolu bez zákonného podkladu ako nepríslušný správca dane. Keďže daňovú kontrolu vykonal nepríslušný správca dane, rozhodnutie vo veci vydal správca dane, ktorý vykonal daňovú kontrolu (§ 68 ods. 1), čím je rozhodnutie v rozpore s § 63 ods. 2 Daňového poriadku, pretože rozhodnutie musí byť vydané príslušným orgánom, a to vecne (§ 6) a miestne (§ 7). Keďže rozhodnutie vydal miestne nepríslušný správca dane, je nezákonné pre rozpor s § 3 ods. 1 v spojení s § 63 ods. 2 Daňového poriadku.
18. Žalobca ďalej namietal, že zákonným predpokladom pre vydanie rozhodnutia je, že sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu, avšak protokol musí byť riadne a zákonom predpokladaným spôsobom doručovaný a doručený (i keď fikciou). Poukázal na ust. § 30 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorého správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami a ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane. Toto ustanovenie podľa žalobcu rieši takzvané prioritné spôsoby doručovania. Takzvané sekundárne doručovanie rieši § 30 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku, podľa ktorého ak písomnosť nie je možné doručiť podľa ods. 1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb. V prípade porušenia priority jednotlivých spôsobov doručovania je nutné uplatniť princíp materiálneho výkladu a v súlade s týmto princípom je potrebné skúmať, či došlo/nedošlo k faktickému doručeniu (prevzatie zásielky). Ak by k prevzatiu písomnosti
- protokolu z daňovej kontroly došlo, nastali by materiálne účinky doručenia a žalobca by nemohol namietať neúčinnosť doručenia, ak by bolo preukázané, že sa s doručovanou písomnosťou oboznámil. Iná situácia nastáva, ak k prevzatiu písomnosti nedošlo, a to ani v úložnej lehote, a v štandardnom prípade by mala byť uplatnená fikcia doručenia podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku. Toto nebude možné, pretože správca dane porušením pravidla, podľa ktorého sa má prioritne doručovať iným spôsobom, stratil mandát uplatniť voči žalobcovi právnu fikciu doručenia. Protokol z daňovej kontroly nebol prioritným spôsobom doručovaný podľa § 30 ods. 1 Daňového poriadku, ale bol doručovaný sekundárnym spôsobom podľa § 30 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku, preto nebolo možné uplatniť fikciu doručovania, a teda účinky doručenia protokolu z daňovej kontroly nenastali. Neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia, pretože rozhodnutie možno vydať do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie, ak sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve. Súčasťou protokolu bola aj výzva na vyjadrenie k protokolu, avšak nedoručením protokolu nebola doručená ani výzva. Teda ak sa žalobca nevyjadril k nedoručenej výzve, nemožno túto skutočnosť hodnotiť ako jeho pasivitu s následkom vydania prvostupňového rozhodnutia vo vyrubovacom konaní bez tohto vyjadrenia. Žalobca poukázal na to, že konateľ žalobcu dôvodil svoju nesúčinnosť zlou pandemickou situáciu, samotným ochorením a karanténou, a neskôr práceneschopnosťou. Žalovaný mal daný základ pre doručovanie podľa § 30 ods. 1 Daňového poriadku, a to zamestnancom správcu dane, pretože takýto postup bol nielen možný, ale vzhľadom na doterajšiu komunikáciu so žalobcom aj účelný. Bolo legitímne zo strany žalobcu chrániť svoje zdravie a vyhýbať sa kontaktom s inými osobami na verejných priestranstvách, a zároveň správca dane rešpektujúc túto objektívnu situáciu bol povinný v zmysle zásady súčinnosti a proporcionality (§ 3 ods. 2 Daňového poriadku), ale najmä s poukazom na § 30 ods. 1 Daňového poriadku, doručovať protokol svojimi zamestnancami. Pri nerešpektovaní tohto prioritného spôsobu doručovania spôsobil, že v danej situácii nemožno pre doručenie protokolu uplatniť fikciu doručenia. Protokol s výzvou nebol riadne žalobcovi doručený a vyrubovacie konanie nebolo zahájené. Nebolo možné podať vyjadrenie k nedoručenej výzve a následne nebolo možné vydať rozhodnutie vo vyrubovacom konaní podľa § 68 ods. 2 písm. c) v spojení s § 63 Daňového poriadku.
19. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný prijal záver, podľa ktorého správca dane hľadá tiež dôkazy, ktoré by preukazovali nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr za nákup tovaru. Správca dane využil inštitút dožiadania, žiadal o predloženie dôkazov, avšak dôkazy, ktoré by preukazovali nárok na odpočítanie DPH u predmetných dodávateľských faktúr, nezískal. Tento záver žalovaný prevzal z protokolu z daňovej kontroly. Správcom dane bolo zaslané dožiadanie Daňovému úradu Nitra a tento zaslal odpoveď, ktorá bola vyhodnotená tak, že u dodávateľa SHARMEEN, s.r.o., sa uskutočnenie dodania tovaru nepreukázalo a u správcu dane vznikli pochybnosti, že tovar bol žalobcovi dodaný tak, ako to je deklarované vo faktúrach. Žalobca poukázal na znenie § 21 ods. 1 Daňového poriadku a namietal, že dožiadanie predstavuje čiastočný prenos miestnej príslušnosti na iného vecne príslušného správcu dane, pričom miestne príslušný správca dane môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov pri správe daní iného príslušného správcu dane a dožiadaný správca môže vykonať len úkon, o ktorého vykonanie ho miestne príslušný správca dane dožiadal. Ide najmä o miestne zisťovanie, výsluch svedka, pričom kritérium pre využitie tohto inštitútu je efektivita, hospodárnosť a rýchlosť správy daní. Žalovaný nežiadal v tejto veci o jednotlivý úkon, ale požadoval komplex úkonov pri preverovaní dodania tovaru spoločnosťou SHARMEEN, s.r.o., a dožiadaný orgán mohol dožiadanie odmietnuť. Z obsahu dožiadania vyplynulo, že Daňový úrad Nitra vykonával u deklarovaného dodávateľa daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január až august 2019 a poukázal v tejto súvislosti na obsah odpovede Daňového úradu Nitra. Miestne príslušný správca dane podľa žalobcu môže požiadať iný vecne príslušný správny orgán o vykonanie jednotlivých úkonov - výsluch svedka, miestne zisťovanie a pod., avšak výsledky týchto úkonov (zápisnice) zašle žiadajúcemu orgánu, ktorý nimi vykoná dokazovanie, oboznámi s týmito dôkazmi daňový subjekt a následne takto získané dôkazy využije správca dane vecne a miestne príslušný k rozhodovaniu na prvom stupni. Daňový úrad Nitra ako dožiadaný správca dane uviedol v odpovedi na dožiadanie skutočnosti, na základe ktorých vyslovil pochybnosti o tom, že tovar bol žalobcovi dodaný tak, ako deklaroval predloženými faktúrami, ale o tejto skutočnosti neexistuje dôkaz
- protokol z daňovej kontroly vykonanej u spoločnosti SHARMEEN, s.r.o., na ktorý odkazuje Daňový úrad Nitra. Odpoveď na dožiadanie podľa žalobcu nemožno považovať za dôkaz, ide iba o závery iného správcu dane, ktorý vyslovil na základe nedostatočnej súčinnosti daňového subjektu SHARMEEN, s.r.o., pochybnosti o tom, že tovar bol žalobcovi dodaný tak ako to bolo deklarované vo faktúrach. To, že deklarovaný dodávateľ neposkytuje dostatočnú súčinnosť s Daňovým úradom Nitra, automaticky neznamená, že táto spoločnosť zdaniteľné obchody neuskutočnila. Žalobca poukázal na zásadu rovnosti zbraní a na ust. § 24 ods. 4 Daňového poriadku s tým, že je jeho právom oboznámiť sa s protokolom z daňovej kontroly vykonávanej u daňového subjektu SHARMEEN, s.r.o., pokiaľ na tento protokol dožiadaný daňový úrad odkazuje. Tento musí byť založený v administratívnom spise a musí byť uvedený v zozname podkladov a dôkazov použitých pri daňovej kontrole. Na základe odpovede na dožiadanie, bez toho, aby bolo vykonané dokazovanie samotným protokolom z daňovej kontroly u dodávateľa SHARMEEN, s.r.o., nemožno prijať záver, že nebolo preukázané dodanie tovaru tak, ako to deklaroval žalobca predloženými dodávateľskými faktúrami, teda nebolo preukázané, že deklarovanému dodávateľovi vznikla daňová povinnosť a daňovému subjektu nemohol vzniknúť nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúra. Tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. K poznámke žalovaného k tvrdeniu žalobcu v podanom odvolaní, že zo strany správcu dane nebolo dostatočne preukázané nesplnenie hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, podľa ktorej je uvedené dôkazným bremenom kontrolovaného daňového subjektu, žalobca uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt sa snaží preukázať splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane, pochopiteľne nebude jeho snahou preukazovať ich nesplnenie. So splnením/nesplnením zákonných podmienok na odpočet DPH sa musí v rámci dokazovania vysporiadať správca dane.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
20. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol argumentáciu, ktorá je zároveň aj obsahom preskúmavaných rozhodnutí.
21. K námietkam týkajúcim sa postupu pri odstraňovaní nedostatkov odvolania žalovaný uviedol, že podľa § 42 ods. 2 Daňového poriadku odvolací orgán napadnuté rozhodnutie preskúma v rozsahu požadovanom v odvolaní a ak vyjdú pri prieskume najavo skutkové či právne okolnosti, účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne prihliadne. Odvolací orgán vždy v odvolacom konaní skúma právne a skutkové okolnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a jeho výroku aj bez toho, aby na ne poukazoval alebo ich namietal odvolávajúci sa daňový subjekt. V tomto prípade taktiež odvolací orgán na základe
predloženého administratívneho spisu v prvom rade skúmal, či postup správcu dane v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní bol v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Žalovaný nezistil nedostatky alebo nezákonnosť v postupe správcu dane. V prípade, že by v postupe správcu dane boli zistené nedostatky, ktoré by mali podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, žalovaný by rozhodnutie správcu dane nepotvrdil. Odvolací orgán skúmal správnosť vyhodnotenia zisteného skutkového stavu správcom dane v súlade s ustanoveniami hmotného predpisu - zákona o DPH a nezistil, že by správca dane vyvodil zo zisteného skutkového stavu nesprávne závery v súvislosti so splnením/nesplnením zákonných podmienok pre odpočet DPH. Podané odvolanie podľa žalovaného malo zákonné náležitosti a bolo spôsobilé na prieskum. V žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaný nikdy neuviedol, že odvolanie nemá náležitosti podľa § 72 ods. 3 písm. c) a d) Daňového poriadku ako to tvrdí žalobca. Žalobcom citovaná časť žalovaného rozhodnutia (odvolávajúci sa daňový subjekt v odvolaní neuviedol aké skutočnosti neboli dostatočne zistené a z akého dôvodu nesúhlasí so závermi správcu dane) bola súčasťou vysporiadania sa s námietkami uvedenými v odvolaní. Žalobca sám poukázal v správnej žalobe na to, že v tejto veci bolo podané takzvané jednoduché odvolanie, v ktorom odvolateľ namietal nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý nedáva oporu výroku rozhodnutia a že zo strany správcu dane nebolo dostatočne preukázané nesplnenie hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH s návrhom na jeho zrušenie postupom podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku. Žalobca uviedol, že aj takéto jednoduché odvolanie je spôsobilé prerokovania, ak je zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje a aké sú dôvody odvolania s poukazom aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne. Žalobca v podanej správnej žalobe tiež uvádza, že zotrváva na všetkých vyjadreniach obsiahnutých v odvolaní, ktoré je súčasťou administratívneho spisu a doplnil ďalšie dôvody nesúhlasu s rozhodnutím. Podľa žalovaného z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že sám potvrdzuje, že odvolanie obsahovalo náležitosti a bolo spôsobilé na preskúmavanie v odvolacom konaní.
22. K námietkam žalobcu, že Daňový úrad Banská Bystrica nemal zákonný podklad na výkon daňovej kontroly a že nebol oprávnený daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie vykonať, žalovaný poukázal na § 4 ods. 1, 44 ods. 3, § 68 ods. 1 Daňového poriadku. Daňový úrad Banská Bystrica bol oprávnený na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 102427143/2019 zo dňa 23.10.2019 daňovú kontrolu u žalobcu začať a vykonať a bol oprávnený aj vykonať vyrubovacie konanie po doručení protokolu a vydať rozhodnutie.
23. K námietkam týkajúcim sa doručenia protokolu z daňovej kontroly žalovaný uviedol, že v zmysle § 30 ods. 1 Daňového poriadku správca dane doručuje písomnosti elektronickými prostriedkami. Podľa § 32 ods. 2 Daňového poriadku elektronický dokument musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu (odkaz na zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - zákon o e- Govermente). Podľa § 165b Daňového poriadku - prechodné ustanovenia účinné od 30.12.2012 sa podľa § 32 postupuje najskôr od 01.01.2016 vo vzťahu k jednotlivým druhom daní podľa oznámenia Finančného riaditeľstva zverejneného na jeho webovom sídle. Finančná správa SR vychádzajúc z ustanovení zákona o e-Govermente a Daňového poriadku, doručuje dokumenty elektronicky prostredníctvom svojho špecializovaného portálu FS len pre oblasť spotrebných daní. Za ostatné druhy daní nedoručovala dokumenty v roku 2021 elektronicky ale v súlade s § 30 ods. 2 Daňového poriadku, to znamená prostredníctvom poštového podniku, iným orgánom, ak to ustanovuje osobitný predpis alebo prostredníctvom verejnej vyhlášky. V roku 2021, keď bol doručovaný protokol z daňovej kontroly na DPH, teda správca dane nebol povinný doručovať písomnosti žalobcovi elektronicky. Protokol bol zákonne doručený a zákonne začalo aj vyrubovacie konanie.
24. K námietke týkajúcej sa vykonania dožiadania u Daňového úradu Nitra žalovaný uviedol, že zistenia ohľadne tohto deklarovaného dodávateľa správca dane uviedol aj vyhodnotil vo svojom rozhodnutí.
25. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, zistený skutkový stav posudzoval podľa ustanovení zákona o DPH, preto žalovaný prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Žalobca v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní, ale ani v odvolaní a správnej žalobe, nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali zistený skutkový stav inak, ako bol správcom dane v daňovej kontrole zistený a vo vyrubovacom konaní vyhodnotený. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu zamietol a žalobcu zaviazal znášaním trov konania zo svojho.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
26. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“), preto rozhodnutie vo veci vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 27.07.2022. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.09.2022.
27. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
28. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
29. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
31. Podľa § 190 SSP; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
32. Podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH; (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.
33. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH; (1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
34. Podľa § 2 písm. a) Daňového poriadku; Na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,
35. Podľa § 4 ods. 1 Daňového poriadku; Správcom dane je daňový úrad, colný úrad a obec.
36.Podľa § 6 ods. 1 Daňového poriadku; Na správu daní je vecne príslušný správca dane podľa osobitných predpisov. Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú, ktorý správca dane je vecne príslušný, na správu daní je vecne príslušný daňový úrad.
37. Podľa § 7 ods. 1 Daňového poriadku; Miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickej osoby jej sídlom.
38. Podľa § 8 Daňového poriadku; (1) Na návrh daňového subjektu alebo na podnet správcu dane môže druhostupňový orgán delegovať miestnu príslušnosť na správu dane na iného správcu dane, ak považuje takýto návrh za opodstatnený; rovnako sa postupuje aj pri delegovaní príslušnosti medzi daňovým úradom a úradom pre vybrané hospodárske subjekty. (2) Rozhodnutie o delegovaní druhostupňový orgán doručí daňovému subjektu a príslušným dotknutým správcom dane. Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky.
39. Podľa § 30 ods. 1 a 2 Daňového poriadku; (1) Správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane. (2) Ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom a) poskytovateľa poštových služieb, b) iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis, c) verejnej vyhlášky.
40. Podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku; (3) Písomnosti, ktoré sú určené do vlastných rúk právnickej osobe, je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.
41. Podľa § 44 ods. 1 až 3 Daňového poriadku; (1) Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. (2) Daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. (3) Správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorému je príslušný iný správca dane; to neplatí, ak je správcom dane obec.
42. Podľa § 68 ods. 1 a 2 Daňového poriadku; (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené.
(2) Správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak a) sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole, c) sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam.
43. Podľa § 72 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Daňového poriadku; (1) Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. (2) Odvolanie sa podáva orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len "prvostupňový orgán"). (3) Odvolanie možno podať do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť. (4) Odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 13 aj a) označenie prvostupňového orgánu, b) číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, c) dôvody podania odvolania, d) dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy, e) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. (5) Ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 až 10, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní.
44. Podľa § 73 ods. 2 a 5 Daňového poriadku; (2) Ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa odseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo odo dňa doručenia doplneného odvolania na výzvu prvostupňového orgánu spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí daňový subjekt. (5) Prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa odseku 4.
45. Podľa § 74 ods. 2, 3 a 9 Daňového poriadku; (2) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. (3) Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. (9) Odvolací orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa odseku 8.
46. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho
spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. V prejednávanej veci správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu daňových orgánov v zmysle § 134 ods. 2 SSP nezistil.
47. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia a postup daňových orgánov za nezákonný v celom rozsahu z dôvodov, že zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
48. Žalobca poukazoval na to, že podal vo veci takzvané jednoduché odvolanie a že aj takéto jednoduché odvolanie je spôsobilé prerokovania a v tejto súvislosti odkázal na závery rozhodnutia iného správneho súdu. Ďalej poukazoval na to, že toto odvolanie podľa žalovaného neobsahovalo všetky náležitosti odvolania, ktoré sú vymedzené v § 72 ods. 4 Daňového poriadku, konkrétne v § 72 ods. 4 písm. c) a d) Daňového poriadku, pričom podľa žalobcu ho mal sám správca dane, alebo na základe inštrukcií žalovaného, vyzvať na odstránenie vád odvolania podľa § 72 ods. 5 v spojení s § 13 ods. 8 a 10 Daňového poriadku, konkrétne na doplnenie odvolania o náležitosti uvedené v § 72 ods. 4 pod písm. c) a d) Daňového poriadku, s určením lehoty podľa § 13 ods. 9 Daňového poriadku a s poučením o následkoch spojených s neodstránením nedostatkov odvolania.
49. Žalobca na jednej strane poukazoval na to, že aj jednoduché odvolanie je spôsobilé prerokovania, pričom v prejednávanej veci ním podané odvolanie, ktoré sám označil za „jednoduché“, práve odvolacím orgánom prejednané bolo. Preto sú žalobné námietky vznesené v tomto smere nedôvodné.
50. Na druhej strane žalobca poukazoval na to (akoby v rozpore s námietkami uvedenými v bode 49.), že podľa žalovaného odvolanie nemalo náležitosti podľa § 72 ods. 4 Daňového poriadku, a preto mal byť vyzvaný na doplnenie náležitosti odvolania. Z ustanovení Daňového poriadku týkajúcich sa odvolania vyplýva, že odvolanie okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 13 Daňového poriadku (kto podanie podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva aj dôvody podania) musí obsahovať aj náležitosti vymedzené v § 72 ods. 4 Daňového poriadku, konkrétne označenie prvostupňového orgánu, číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, dôvody podania odvolania, dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt je povinný predložiť aj listinné dôkazy a navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. V prípade, že odvolanie má všetky zákonom požadované náležitosti, bolo podané včas, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, môže o ňom rozhodnúť sám orgán verejnej správy prvého stupňa, ak mu v plnom rozsahu vyhovie (§ 73 ods. 1 Daňového poriadku). Ak prvostupňový orgán takto nerozhodne o odvolaní, je povinný ho postúpiť do 30 dní odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie odvolania, alebo odo dňa doručenia doplneného odvolania na výzvu prvostupňového orgánu spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou, na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, pričom o tomto postupe upovedomí dotknutý daňový subjekt/ účastníka konania (§ 73 ods. 2 Daňového poriadku).
51. V prejednávanej veci z predkladacej správy orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 100902278/2021 zo dňa 25.05.2021 vyplýva, že správca dane vyhodnotil, že odvolanie žalobcu má všetky požadované náležitosti a predložil ho spolu so svojim stanoviskom k odvolacím námietkam žalovanému. Žalovaný následne odvolanie žalobcu prejednal a rozhodol o ňom správnou žalobou napadnutým rozhodnutím. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného pritom nevyplýva, že by odvolanie žalobcu vyhodnotil tak, že neobsahuje náležitosti vymedzené v § 72 ods. 4 Daňového poriadku (konkrétne uvedené pod písm. c) a d)). Pokiaľ by tomu tak bolo, bol by zvolený iný procesný postup a v závislosti od neho aj výsledný individuálny administratívno-právny akt.
52. Pokiaľ žalobca poukazoval na prvú vetu v druhom odseku na strane 10 rozhodnutia žalovaného, táto nesvedčí o tom závere, ktorý vyvodil žalobca, a to, že podľa žalovaného odvolanie žalobcu nemalo všetky náležitosti požadované Daňovým poriadkom. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v odvolaní uviedol, že rozhodnutie považuje za nezákonné z dôvodu, že skutkový stav bol zistený nedostatočne
a takto zistený skutkový stav nedáva oporu výroku napadnutého rozhodnutia a že zo strany správcu dane nebolo dostatočne preukázané nesplnenie hmotnoprávnych podmienok žalobcom podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Žalovaný k tomu uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol aké skutočnosti neboli dostatočne zistené a z akého dôvodu nesúhlasí so záverom správcu dane a ďalej, že neuviedol žiadne dôkazy, ktoré by vyvracali závery správcu dane. Uviedol, že správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval všetky predložené doklady, hodnotil ich nielen po formálnej stránke ale preveroval ich skutočný obsah a zisťoval skutkový stav. Z uvedeného záveru (argumentácie) žalovaného nevyplýva, že by žalovaný považoval odvolanie žalobcu za odvolanie, v ktorom absentujú niektoré z náležitostí odvolania vymedzených v § 72 ods. 4 Daňového poriadku. Žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu vysporiadal v takom rozsahu, v akom ich žalobca predniesol (v rozsahu zodpovedajúcom formulácii odvolacích námietok, ktorú zvolil žalobca). Preto táto žalobná námietka žalobcu nesmeruje proti dôvodom rozhodnutia žalovaného.
53. Žalobca správne poukázal na to, že odvolacie konanie je ovládané dispozičnou zásadou. Je na účastníkovi konania, či právo na podanie odvolania ako riadneho opravného prostriedku využije a akým spôsobom ho realizuje - čo konkrétne a akým spôsobom bude namietať. Žalobca podal odvolanie a uviedol v ňom dôvod nesúhlasu s prvostupňovým rozhodnutím, teda uviedol odvolacie dôvody, konkrétne, že rozhodnutie považuje za nezákonné z dôvodu, že skutkový stav bol zistený nedostatočne a takto zistený skutkový stav nedáva oporu výroku napadnutého rozhodnutia, a že zo strany správcu dane nebolo dostatočne preukázané nesplnenie hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Žalobca uviedol dôvody, pre ktoré nepovažoval rozhodnutie správcu dane za správne a zákonné. Žalobca zvolil stručnú podobu - formuláciu dôvodov odvolania a žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia dal na tieto dôvody odpoveď. Zároveň z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že rozhodnutie správcu dane preskúmal v celom rozsahu, aj nad rozsah odvolacích námietok žalobcu, a voči týmto záverom žalovaného a súvisiacej argumentácii, obsiahnutým v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí, kedy bol vyhodnocovaný postup správcu dane a záver o nesplnení podmienok na odpočet DPH, žalobca nevzniesol žiadne konkrétne žalobné námietky.
54. Žalovaný uviedol, že žalobca okrem faktúr, dodacích listov a interného dokladu o evidencii nepredložil počas celej daňovej kontroly a počas vyrubovacieho konania žiadne iné dôkazy, čo potvrdzuje obsah pripojeného administratívneho spisu. Nepredloženie dôkazov k odvolaniu nie je dôvodom pre postup zameraný na odstraňovanie vád odvolania. Aj keby odvolanie žalobcu nemalo všetky náležitosti vymedzené v § 72 ods. 4 Daňového poriadku v tom zmysle, že by neboli k odvolaniu doložené dôkazy, nedoloženie dôkazov nie je dôvodom na postup, v rámci ktorého správca dane vyzýva daňový subjekt na odstránenie vád odvolania s dôsledkom uvedeným v § 13 ods. 9 Daňového poriadku, čo vyplýva aj zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/42/2015 zo dňa 02.02.2016. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí uviedol, že skutočnosť, že podané odvolanie neobsahuje dôkazy preukazujúce jeho dôvodnosť, by nemala byť dôvodom pre postup, ktorý bol zvolený v ním prejednávanej veci, t. j. na oznámenie podľa § 13 ods. 9 Daňového poriadku o tom, že sa podanie považuje za nepodané.
55. V rámci žalobnej námietky, v ktorej žalobca namietal nepríslušnosť správcu dane, argumentoval, že daňová kontrola je nepochybne správou dane v zmysle § 2 písm. a) Daňového poriadku, pričom na zásah do miestnej príslušnosti správcu dane na výkon správy daní bol potrebný úkon delegácie zadefinovaný v § 8 Daňového poriadku zo strany Finančného riaditeľstva SR. Podľa žalobcu nebola daňová kontrola vykonaná miestne príslušným správcom dane a taktiež aj vyrubovacie rozhodnutie nebolo vydané miestne príslušným správcom dane. Aj túto žalobnú námietku považuje správny súd za nedôvodnú. Je nepochybné, že Daňový poriadok v rámci prvej hlavy - základné ustanovenia, upravuje aj definíciu správcu dane, podmienky vecnej a miestnej príslušnosti, ako aj zásah do vymedzenej miestnej príslušnosti. V prejednávanej veci bol správcom dane nepochybne daňový úrad. Podľa § 7 ods. 1 Daňového poriadku sa miestna príslušnosť správcu dane riadi, ak Daňový poriadok alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickej osoby jej sídlom. Zásah do takto vymedzenej miestnej príslušnosti umožňuje § 8 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorého na návrh daňového subjektu alebo na podnet správcu dane môže druhostupňový orgán delegovať miestnu príslušnosť na správu dane na iného správcu dane, ak považuje takýto návrh za opodstatnený. Rovnako sa postupuje aj pri delegovaní príslušnosti medzi daňovým úradom a úradom pre vybrané hospodárske subjekty. Podľa § 8 ods. 2 Daňového poriadku sa o delegovaní vydáva rozhodnutie, ktoré sa doručuje daňovému subjektu a príslušným dotknutým správcom dane. Podľa správneho súdu uvedené ustanovenie o delegovaní miestnej príslušnosti - § 8 Daňového poriadku
sa nevzťahuje na daňovú kontrolu. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Podľa § 44 ods. 5 Daňového poriadku správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorému je príslušný iný správca dane, to neplatí, ak je správcom dane obec. Podľa správneho súdu uvedené ustanovenie § 44 ods. 3 Daňového poriadku predstavuje vo vzťahu k delegácii upravenej v § 8 Daňového poriadku osobitné ustanovenie, teda daňový poriadok priamo bez úkonu delegácie umožňuje, aby daňová kontrola bola vykonaná iným ako miestne príslušným správcom dane, a to bez toho, aby bol k tomu potrebný úkon delegácie miestnej príslušnosti druhostupňovým orgánom podľa § 8 ods. 1 Daňového poriadku. Uvedené ustanovenie § 44 ods. 3 Daňového poriadku predstavuje zákonné zmocnenie, aby daňovú kontrolu vykonal aj iný ako miestne príslušný správca dane, pričom k tomuto postupu nie je potrebný úkon delegácie. Daňová kontrola bola začatá, vykonaná a aj ukončená Daňovým úradom Banská Bystrica, ktorý bol aj príslušným správcom dane pre vyrubovacie konanie v zmysle § 68 ods. 1 druhá veta Daňového poriadku, v zmysle ktorého vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu.
56. Žalobca ďalej namietal vadu v doručovaní protokolu z daňovej kontroly a výzvy na vyjadrenie k protokolu. Z administratívneho spisu je zrejmé, že Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane pod č. 100034872/2021 zo dňa 11.01.2021 vydal protokol z daňovej kontroly, ktorý bol následne žalobcovi doručovaný spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Protokol, obsahom ktorého bola aj uvedená výzva, bol doručovaný prostredníctvom pošty na adresu sídla žalobcu. Zo zásielky, ktorá je súčasťou administratívneho spisu, vyplýva, že poštovým doručovateľom bol vykonaný neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 15.01.2021, opakované doručenie bolo realizované dňa 18.01.2021 a dňa 18.01.2021 bola aj zásielka uložená na pošte. Dôvod nedoručenia zásielky je vyznačený ako „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Zásielka sa správcovi dane vrátila dňa 05.02.2021.
57. Neobstojí argumentácia, že pokiaľ nebola žalobcovi doručovaná zásielka elektronickými prostriedkami, mala byť doručovaná prostredníctvom zamestnancov správcu dane. Je nepochybné, že Daňový poriadok v § 30 ods. 1 stanovuje správcovi dane povinnosť doručovať elektronickými prostriedkami. Podľa § 165b ods. 3 Daňového poriadku sa podľa §32 (upravujúceho doručovanie elektronickými prostriedkami) postupuje najskôr od 01.01.2016 vo vzťahu k jednotlivým druhom daní podľa oznámenia finančného riaditeľstva uverejneného na jeho webovom sídle. Z ust. § 165b ods. 3 Daňového poriadku vyplýva, že doručovanie elektronickými prostriedkami bolo možné najskôr od 01.01.2016, avšak vo vzťahu k jednotlivým druhom daní bolo dané finančnému riaditeľstvu zmocnenie upresniť neskorší termín, od ktorého bude tento spôsob doručovania možné uplatňovať, a to v oznámení zverejnenom na jeho webovom sídle. Na webovom sídle Finančnej správy SR je od 28.12.2021 dostupné oznámenie, z obsahu ktorého je zrejmé, že od 01.01.2022 bude finančná správa postupovať vo vzťahu ku všetkým druhom daní elektronicky. Pri správe DPH, na rozdiel od správy spotrebných daní, kde výkon správy daní elektronickým doručovaním fungoval už predtým, sa takýto postup do 31.12.2021 neuplatňoval. Preto je nepochybné, že žalobcovi nebolo možné doručiť prvostupňové rozhodnutie a ani rozhodnutie žalovaného, ako ani protokol z daňovej kontroly, vydané a doručované pred 01.01.2022, podľa § 30 ods. 1 Daňového poriadku elektronicky.
58. Žalobca namietal, že písomnosť mu bola nesprávne doručovaná prostredníctvom pošty a že mu ju mal doručovať podľa druhej vety § 30 ods. 1 Daňového poriadku zamestnanec správcu dane, pričom poukazoval na to, že svoju nesúčinnosť zdôvodňoval zlou pandemickou situáciou, ochorením COVID-19 a karanténou, neskôr práceneschopnosťou a že bolo legitímne chrániť svoje zdravie a vyhýbať sa kontaktom s inými osobami na verejných priestranstvách. Ani táto námietka nie je dôvodná. Z ust. § 30 ods. 1 Daňového poriadku nemožno vyvodiť povinnosť správcu dane doručovať žalobcovi písomnosti prostredníctvom svojich zamestnancov. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že umožňuje doručovať písomnosti priamo zamestnancami správcu dane v prípade, ak je to účelné a možné. Žalobca v prejednávanej veci nepreukázal, že by takáto situácia nastala, že by doručovanie protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bolo vo vzťahu k nemu účelné a možné prostredníctvom zamestnancov správcu dane. Skutočnosti, ktoré žalobca uviedol, ktoré súviseli s pandémiou ochorenia COVID-19, nemožno považovať za splnenie podmienky účelnosti a možnosti, pretože tak ako žalobca poukazoval na to, že sa vyhýbal kontaktu s inými osobami na verejných priestranstvách, také isté dôvody by sa mohli vzťahovať aj na zamestnancov správcu
dane, ktorí počas obdobia pandémie zapríčinenej ochorením COVID-19 taktiež boli povinní dodržiavať aktuálne obmedzenia a opatrenia stanovené v príslušných všeobecne záväzných právnych predpisoch. Navyše je potrebné poukázať na to, že žalobca a aj konateľ žalobcu mal sídlo resp. bydlisko v Púchove a daňovú kontrolu vykonával Daňový úrad Banská Bystrica. Vzhľadom na vzdialenosť týchto miest nebolo preukázané, že doručovanie prostredníctvom zamestnanca správcu dane by bolo v prejednávanej veci možné a účelné, a to bez ohľadu na to, že sa doručovanie dotklo obdobia postihnutého pandémiou spôsobenou ochorením COVID-19. Navyše ide o taký spôsob doručovania, ktorý je na zvážení správcu dane pri zohľadnení konkrétnych okolností danej veci a vo všeobecnosti nie je možné považovať takýto postup, že by zamestnanci správcu dane doručovali písomnosti účastníkom konania v rámci celého Slovenska, ani za efektívny a za hospodárny.
59. Žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí prijal záver, podľa ktorého správca dane hľadal dôkazy, ktoré by preukazovali nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr. S týmto tvrdením sa nemožno stotožniť, pretože z takéhoto záveru žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevychádzal. Je potrebné zdôrazniť, že dôkazná povinnosť na preukázanie splnenia podmienok na odpočítanie DPH zaťažuje daňový subjekt, teda je to prioritne daňový subjekt, ktorý má povinnosť preukázať, že podmienky pre odpočet DPH splnil. Správca dane len verifikuje tvrdenia daňového subjektu, teda preveruje, či tvrdenia prednesené daňovým subjektom sú pravdivé a hodnoverné. Povinnosťou správcu dane nie je zisťovať, ako sa deklarované obchodné transakcie, v súvislosti s ktorými sa uplatňuje odpočet na DPH, reálne stali. Nie je ani povinnosťou správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu tvrdenia daňového subjektu uplatňujúceho si odpočet DPH.
60. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie DPH a na preukázanie splnenia podmienok na odpočítanie DPH predložil faktúry, dodacie listy a interný doklad o evidencii. Správca dane za účelom preverenia žalobcom tvrdených skutočností, že tovar mu dodal deklarovaný dodávateľ, ktorý je platiteľom DPH, zaslal dožiadanie č. 100313369/2020 zo dňa 30.01.2020 Daňovému úradu Nitra ako miestne príslušnému správcovi dane deklarovaného dodávateľa SHARMEEN s.r.o. Týmto dožiadaním žiadal o preverenie nasledujúcich skutočností:
- či dňový subjekt SHARMEEN, s.r.o., Levická 54, 949 01 Nitra, IČO: 51 641 291, DIČ: 2120732493, IČ DPH: SK2120732493, obchodoval v zdaňovacom období júl 2019 s daňovým subjektom Technické plyny, s.r.o.
- či sa v účtovníctve daňového subjektu SHARMEEN, s.r.o., nachádzajú za preverované zdaňovacie obdobie odberateľské faktúry za dodanie tovaru, príp. aj iné faktúry vystavené na daňový subjekt Technické plyny, s.r.o., či bola priznaná a odvedená daň v príslušnom zdaňovacom období,
- ako a kedy bolo za daný tovar zaplatené - predložiť doklady o úhrade,
- či daňový subjekt SHARMEEN, s.r.o., skutočne dodal tovar pre žalobcu,
- medzi kým, kedy, kde a akou formou sa uskutočnili rokovania o dodaní tovaru,
- kedy, ako a akou formou sa uskutočnili objednávky tovaru za daňový subjekt Technické plyny, s.r.o. (uviesť meno, funkciu) a s kým konkrétne jednal za daňový subjekt SHARMEEN s.r.o, v prípade existencie objednávok ich predložiť,
- či boli na dodávky tovaru uzatvorené zmluvy medzi daňovým subjekt Technické plyny s.r.o. a spoločnosťou SHARMEEN s.r.o (žiadané predložiť),
- ak áno, kto predmetné zmluvy uzatváral za daňový subjekt Technické plyny, s.r.o. a kto za SHARMEEN s.r.o.,
- kto zabezpečoval prepravu tovaru, akým spôsobom, akými motorovými vozidlami, v prípade prepravy tovaru dopravnými prostriedkami daňového subjektu SHARMEEN s.r.o. zaslať fotokópiu knihy jázd, mená vodičov, záznamov o prevádzke motorových vozidiel použitých na prepravu a prepravných dokladov resp. ako v skutočnosti išla dodávka predmetného tovaru,
- na koho účet bola preprava zabezpečená (ako boli realizované úhrady za prepravu tovaru),
- či fakturovaný tovar bol uskladnený v skladoch spoločnosti SHARMEEN s.r.o, resp. ak nemá skladové priestory, kde bol tovar uskladnený (nájomná zmluva),
- kde presne a akým spôsobom bol tovar nakladaný u daňového subjektu SHARMEEN s.r.o., kde presne a akým spôsobom vykladaný u daňového subjektu Technické plyny, s.r.o. uviesť konkrétne mená osôb, ktoré sa zúčastnili nakládky a vykládky, kto tovar odovzdal za daňový subjekt SHARMEEN s.r.o. a kto ho prevzal za daňový subjekt Technické plyny s.r.o., resp. kde presne a komu konkrétne bol tovar odovzdaný,
- akým spôsobom bol tovar balený,
- od koho daňový subjekt SHARMEEN, s.r.o., tovar nakúpil; preukázať spôsob nadobudnutia tovaru,
- iné zistené relevantné skutočnosti.
61. Na uvedené dožiadanie bola zaslaná odpoveď Daňovým úradom Nitra, č. 100442758/2020 zo dňa 17.02.2020, v ktorom Daňový úrad Nitra oznámil, že u Daňového subjektu SHARMEEN s.r.o. prebieha daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie január 2019 až august 2019. Daňová kontrola bola začatá 18.12.2019. Oznámenie o daňovej kontrole sa vrátilo na daňový úrad s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Na začatie daňovej kontroly sa nikto nedostavil. Správca dane zaslal na sídlo spoločnosti výzvu na predloženie dokladov - zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát je neznámy“. Na sídle sa nachádza ubytovňa TROGAR. Konateľ spoločnosti Q. L. G. je z M.. Správca dane mu zaslal predvolanie, ktoré sa vrátilo na daňový úrad s poznámkou „nezastihnutý“. Daňový subjekt so správcom dane nekomunikuje, zásielky sa vracajú späť ako adresát neznámy.
62. Podľa správneho súdu dožiadanie spĺňa podmienku stanovenú v § 21 ods. 1 Daňového poriadku a to, že správca dane môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov iného vecne príslušného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Zvolený postup správcu dane zodpovedá požiadavke hospodárnosti a efektívnosti konania, keď správca dane požiadal o oznámenie podstatných skutočností Daňový úrad Nitra, ktorý je miestne príslušným správcom dane deklarovaného dodávateľa, a ktoré boli v dispozícii tohto správcu dane. Pokiaľ žalobca uviedol, že požadoval komplex úkonov, toto podľa správneho súdu ust. § 21 ods. 1 Daňového poriadku nevylučuje. Pokiaľ žalobca uviedol, že dožiadaný orgán mohol dožiadanie odmietnuť, ide len o polemiku. Daňový úrad Nitra nevyslovil pochybnosti o deklarovanom dodaní tovaru ako to tvrdí žalobca. Žalobca sa mýli ak uvádza, že Daňový úrad Nitra uviedol skutočnosti, na základe ktorých vyslovil pochybnosti o tom, že tovar bol kontrolovanému daňovému subjektu - žalobcovi dodaný tak, ako to deklaroval predloženými dodávateľskými faktúrami. Daňový úrad Nitra nevyhodnocoval deklarované dodanie tovaru a záver o splnení resp. nesplnení podmienok na odpočet DPH zo strany žalobcu. Daňový úrad Nitra len oznámil, že začal daňovú kontrolu a že kontrolovaný daňový subjekt
- deklarovaný dodávateľ SHARMEEN s.r.o. nie je súčinný a nepodarilo sa mu získať od neho žiadne doklady. Navyše sa Daňový úrad Nitra ani neodvolával na protokol z daňovej kontroly vykonávanej u spoločnosti SHARMEEN s.r.o., teda nie je zrejmé, na základe čoho žalobca v správnej žalobe uvádza, že neexistuje dôkaz - protokol z daňovej kontroly vykonanej u spoločnosti SHARMEEN s.r.o., na ktorý odkazuje Daňový úrad Nitra.
63. Odpoveď na dožiadanie podľa žalobcu nemožno považovať za dôkaz, ale ide iba o závery iného správcu dane - Daňového úradu Nitra, ktorý vyslovil na základe nedostatočnej súčinnosti daňového subjektu SHARMEEN s.r.o. a kde vyslovil pochybnosti o tom, že tovar nebol žalobcovi dodaný. K tomu je potrebné uviesť, že Daňový úrad Nitra ako dožiadaný daňový úrad oznámil ním zistené skutočnosti a nevyslovil žiaden záver resp. pochybnosti o tom, že tovar bol žalobcovi dodaný, a to na základe toho, že deklarovaný dodávateľ bol nekontaktný. Daňový úrad Nitra oznámil jemu známe skutočnosti a tieto boli vyhodnotené správcom dane vykonávajúcim daňovú kontrolu a následne aj vyrubovacie konanie. Nespolupráca a nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa v krátkom časovom období od vykonania deklarovaného obchodu je dôvodom pre to, aby takéto zistenia odôvodnili pochybnosti na strane správcu dane, či deklarovaný dodávateľ tovar dodal žalobcovi. Preto postupu správcu dane, kedy na základe vyhodnotenia žalobcom predložených dokladov a odpovede na dožiadanie Daňového úradu Nitra, oznámil žalobcovi svoje pochybnosti o deklarovanom dodaní tovaru a tým žiadal od žalobcu predloženie ďalších dôkazov, nemožno nič vyčítať. Je potrebné uviesť, že v priebehu celej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žalobca nepredložil správcovi dane ďalšie dôkazy, na ktoré poukazoval vo svojich vyjadreniach a nijako ani neobjasnil skutočnosti, na ktorých objasnenie vyzýval žalobcu správca dane. Napr. išlo o objasnenie skutočností týkajúcich sa časových súvislostí dodania tovaru, keď žalobca poukazoval na to, že deklarovaného dodávateľa si zvolil aj pre to, že bol v časovej tiesni a tento dodávateľ mu bol ochotný tovar dodať v krátkom časovom období, a následne potom uvádzal počas daňovej kontroly, že má tovar ešte stále na sklade. Ďalej taktiež poukazoval na to, že kvalitu tovaru si preveril na základe atestov, ktoré mu mal deklarovaný dodávateľ predložiť, avšak takéto atesty správcovi dane ani žalovanému v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil. Rovnako nereagoval na objasnenie prepravy. Žalobca uviedol, že prepravu niektorého z tovarov zabezpečil deklarovaný dodávateľ a prepravu niektorého z tovarov zabezpečil samotný žalobca. Na výzvu správcu dane neobjasnil kým a ktorý tovar bol prepravený na objednávku žalobcu a kým a ktorý tovar bol prepravený na objednávku deklarovaného dodávateľa.
64. Žalobné námietky, v ktorých žalobca vytýkal, že nemožno považovať za dôkaz odpoveď Daňového úradu Nitra , ktorý vyslovil pochybnosti o deklarovanom dodaní tovaru, nie sú opodstatnené. Daňový úrad Nitra odpovedal na dožiadanie správcu dane a táto odpoveď bola správcom dane vyhodnotená. Správca dane aj na základe tejto odpovede vymedzil svoje pochybnosti o deklarovanom dodaní tovaru a vyzval žalobcu na predloženie ďalších dôkazov na preukázanie splnenia podmienok pre odpočet DPH, pričom po presune dôkazného bremena na žalobcu žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, keďže nijaké dôkazy nepredložil.
65. Pokiaľ žalobca poukazoval na zásadu rovnosti zbraní a s poukazom na § 24 ods. 4 Daňového poriadku uviedol, že bolo jeho právom oboznámiť sa s protokolom z daňovej kontroly vykonávanej u daňového subjektu SHARMEEN s.r.o., pokiaľ na tento protokol dožiadaný daňový úrad odkazuje, je potrebné uviesť, že v odpovedi na dožiadanie Daňový úrad Nitra na protokol z daňovej kontroly vykonávanej u daňového subjektu SHARMEEN s.r.o. nepoukazoval a takýto dôkaz nebol v konaní vôbec zaobstaraný. Žalobca taktiež v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania ani nevzniesol návrh na vykonanie tohto dôkazu.
66. Rozhodnutia daňových orgánov sú založené na tom, že žalobca nesplnil podmienky pre odpočet DPH stanovené v § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 59 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pričom konkrétne závery a dôvody, pre ktoré daňové orgány dospeli k takémuto záveru, žalobca nenapáda konkrétnymi žalobnými námietkami. Rozhodnutia daňových orgánov pritom neboli založené na tom, že by konštatovali záver o nesplnení podmienok pre odpočítanie DPH len z dôvodu nekontaktnosti a nesúčinnosti deklarovaného dodávateľa.
67. Žalobca uviedol, že k poznámke žalovaného k tvrdeniu žalobcu v podanom odvolaní, že zo strany správcu dane nebolo dostatočne preukázané nesplnenie hmotnoprávnych podmienok podľa § 49 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, sa žiada uviesť, že kontrolovaný daňový subjekt sa snaží preukázať splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane a nebude jeho snahou preukazovať ich nesplnenie a že so splnení/nesplnením zákonných podmienok na odpočet DPH sa musí v rámci dokazovania vysporiadať správca dane v rozhodnutí. K tomu je potrebné uviesť, že ide o polemiku žalobcu a podstatné pre meritum veci je, že dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok na odpočet DPH zaťažuje daňový subjekt, ktorý si odpočet uplatňuje. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži len na verifikáciu tvrdení uvádzaných daňovým subjektom, pričom po tom, ako správca dane spochybní skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, dôkazné bremeno sa presúva opätovne na daňový subjekt. Správca dane nie je povinný viesť dokazovanie dovtedy, kým sa nepreukážu skutočnosti tvrdené daňovým subjektom. Odlišná situácia nastáva pri neuznaní odpočítania dane z dôvodu, že došlo k zneužitiu práva alebo že deklarované dodanie tovaru alebo služby bolo postihnuté podvodným konaním, o ktorom daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, kedy dôkazné bremeno zaťažuje správcu dane. V prejednávanej veci ale správca dane nedospel k záveru, že by žalobcovi nevzniklo právo na odpočet DPH z dôvodu jeho účasti na podvode alebo z dôvodu, že došlo k zneužitiu práva.
68. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd považuje správnu žalobu žalobcu za nedôvodnú, preto ju podľa § 190 ods. 1 SSP zamietol.
69. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
70. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.