Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-44-2022.pdf
PDF · 118.82 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/44/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci starostlivosti o maloletú D. N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, dieťa matky B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., T. XXX/XX, t.č. bytom R. V., T. XXX/X a otca T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, okres A., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1P/133/2021-99 zo dňa 29.03.2022, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 9P/21/2020 zo dňa 15.04.2020 v časti o výživnom tak, že otca zaviazal prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 190,- Eur, počnúc od 25.10.2021. Zameškané výživné za obdobie od 25.10.2021 do 31.03.2022 vo výške 209,03 Eur povolil otcovi splácať po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc od doručenia rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Vychádzal zo zistenia v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, t.j. pred takmer 2 rokmi dosahoval otec čistý priemerný mesačný príjem 700 - 800,- Eur a už v tomto čase mal určenú vyživovaciu povinnosť k ďalšej dcére D. vo veku 16,5 roka vo výške 100,- Eur a táto sa nezmenila od februára 2014. Maloletej dcére D. prispieval podľa jeho vlastného vyjadrenia aj nad rámec stanoveného výživného, platil jej mimoškolské aktivity, mobilný telefón, brával ju lyžovať a na výlety. Matkin čistý mesačný príjem zo mzdy aj zo živnosti predstavoval vtedy sumu 990,- Eur mesačne. Platila hypotekárny úver v sume 380,- Eur mesačne a ostatné spotrebné úvery v sume 450,- Eur mesačne, ktoré prostriedky boli čerpané na kúpu a dobudovanie rodinného domu v D.. Už v čase predchádzajúceho rozhodovania bolo obdobie pandémie a z vyjadrenia matky vtedy už vyplynul predpoklad problémov pri financovaní úveru. Maloletá navštevovala druhý ročník základnej školy, matka ju vozila autom, stravné v škole sa platilo zálohovo v sumách 30,- Eur mesačne, v priemere mesačne sa doplácalo 5,- Eur. Školský klub detí stal 5,50 Eur mesačne a v škole mala dcéra bežné výdavky. V čase posledného rozhodovania mala zakúpené dioptrické okuliare za sumu približne 100,- Eur a matka jej kupovala ortopedické papuče každé 2, 3 mesiace. Za vyučovanie v ZUŠ sa platilo rovnako po 28,- Eur na polrok, výdavky na ZRPŠ 10,- Eur ročne, nákup pomôcok okolo 5,- Eur polročne. V minulosti maloletá navštevovala krúžok mažoretiek v rámci školy, kupovalo sa jej oblečenie a obuv, ročné výdavky predstavovali sumu okolo 20 - 30,- Eur. I v tom čase maloletá rekreačne lyžovala a plávala, s matkou i otcom chodievala na turistiku. V rámci školy
absolvovala korčuľovanie každý piatok ráno 2 hodiny, náklady mala matka i na korčule. Otec trávil s dcérou každý druhý víkend a tiež s ňou trávil čas v rámci školských prázdnin a počas sviatkov. Už počas predchádzajúceho rozhodovania matka nemohla vykonávať práce počas víkendu z dôvodu starostlivosti o dcéru.
3. Považuje za preukázanú čiastočnú dôvodnosť návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletú D. N. H.. Od poslednej úpravy výživného sa, s prihliadnutím na dobu, ktorá uplynula, primerane veku zvýšili výdavky súvisiace so starostlivosťou o maloletú, staršiu o takmer dva roky, na stravu, ošatenie, obuv i hygienu. Maloletá má stále záujmové aktivity rôzneho druhu, a tieto sa rozšírili ešte o intenzívne cvičenie. Kým v minulosti, podľa vyjadrenia rodičov, maloletá mala telovýchovné aktivity na základnej škole, v súčasnosti je ich nedostatok, a podľa vyjadrenia matky, kompenzuje sa jej to športovými aktivitami vo fitnescentre, s ktorými sú spojené mesačné výdavky približne 100,- Eur mesačne, a keďže u maloletej boli zistené hraničné hodnoty cholesterolu, i tento problém sa rieši zvýšenou fyzickou aktivitou. Dcéra stále nosí dioptrické okuliare, ktorých posledný nákup stál 250,- Eur, avšak považuje túto sumu za prekračujúcu bežnú sumu výdavkov na okuliare pre dieťa v tomto veku. Počínajúci zdravotný problém, súvisiaci z hraničnými hodnotami cholesterolu matka rieši i nákupom všeobecne odporúčaných omega (3) mastných kyselín, a aktuálne jej zakúpila prípravky na liečbu bolestivého hrdla.
4. V čase ostatného určenia výživného bola maloletá D. N. H. mladšia o dva roky, vo veku približne 8,5 roka. V súčasnosti je žiačkou štvrtého ročníka základnej školy, teda stále na prvom stupni primárneho vzdelávania. Pri komplexnom posúdení možno vyhodnotiť, že rozsah jej záujmových aktivít sa rozšíril, do určitej miery bola zmenená ich skladba. Od poslednej úpravy výživného došlo ku zmene majetkových pomerov matky, keď táto v súčasnosti nevlastní rodinný dom v D., ale vlastní finančnú hotovosť, ktorú získala predajom tejto nehnuteľnosti, a hodlá finančné prostriedky investovať do vybudovania nového bývania. Aktuálne je matka spoluvlastníčkou ďalšej nehnuteľnosti získanej po smrti jej otca. Do úvahy prichádza ponechanie tejto nehnuteľnosti, ktorá bola aktuálne ohodnotená na sumu 156.000,- eur, príp. môže pristúpiť na alternatívu, že jej bude vyplatená alikvotná suma hodnoty jej spoluvlastníckeho podielu vo výške približne 78.000,- Eur. Podľa vyjadrenia matky, riešenie tejto situácie nie je naliehavé. Matka ukončila živnostenskú činnosť najmä z dôvodu nepriaznivej epidemiologickej situácie, s ktorou boli spojené poklesy príjmov v oblasti služieb ubytovania, stravovania a pod.
5. Tým, že sa zredukoval počet stretnutí otca s dcérou počas víkendov, keď tieto klesli približne o polovicu, adekvátne tomu sa zvyšujú i výdavky matky na starostlivosť o dcéru a jej voľnočasové aktivity. Pokiaľ však matka argumentuje, že v dôsledku zníženej frekvencie stretnutí otca s maloletou, nemá možnosť pracovať počas víkendov a zvýšiť si tým príjem, konštatoval, že počiatky takéhoto stavu nastali už i v čase posledného rozhodovania o výživnom. Pokiaľ ide o zárobkové možnosti a schopnosti otca, zistil, že oproti poslednej úprave výživného sa zvýšil jeho príjem o približne 200,- Eur mesačne, znížila sa frekvencia stretnutí s dcérou, čomu, logicky, zodpovedá i adekvátny pokles výdavkov na zabezpečovanie potrieb maloletej, inak spojených s pobytom dieťaťa u otca, a teda je možné konštatovať, že sú splnené podmienky opodstatňujúce čiastočné zvýšenie výživného v prospech maloletej dcéry.
6. Za primeranú sumu zvýšeného výživného považuje v čiastke 190,- Eur mesačne, prihliadajúc nielen na zvýšený príjem otca, ale i na zárobkové možnosti a majetkové pomery matky. Hoci u matky sa znížil príjem v dôsledku ukončenia živnostenskej činnosti kvôli nepriaznivým podmienkam v oblasti poskytovania ubytovacích služieb, avšak súčasne u nej došlo ku rozšíreniu masy jej majetku nadobudnutím ďalšej nehnuteľnosti, pričom ďalšie nakladanie s ňou závisí od jej rozhodnutia. Hoci matka predala nehnuteľnosť v D., ktorá jej poskytovala v predchádzajúcom období jeden zo zdrojov zárobku pred vypuknutím pandemickej krízy, spojenej všeobecne so zníženými príjmami v tejto podnikateľskej oblasti, na druhej strane disponuje vysokou finančnou hotovosťou, ktorej miera a forma využitia, či zhodnotenia, závisia od slobodného rozhodnutia matky, prihliadajúc i na racionálne riešenie vlastného bývania pre ňu i pre dcéry vo vlastnom rodinnom dome. Samotná matka sa však vyjadrila v konaní, že nepovažuje za naliehavé riešenie otázky nehnuteľnosti, získanej dedičstvom, pričom ak nebude mať záujem o vyplatenie spoluvlastníckeho podielu, tak v prípade odkúpenia spoluvlastníckeho podielu od jej brata získa ďalšiu nehnuteľnosť, potenciálne využiteľnú na ďalšie podnikanie, príp. na bývanie. Pokiaľ ide o hospodárenie s finančnými prostriedkami (okrem kúpy okuliarov pre maloletú vo výške presahujúcej štandardnú cenu okuliarov pre maloleté dieťa) nezistil v hospodárení matky a otca neuvážené nakladanie s finančnými prostriedkami. Bolo preukázané, že okrem pravidelne plateného výživného v sumách po 150,- Eur mesačne, sa otec podieľa i na úhrade ďalších nákladov súvisiacich s uspokojovaním
potrieb maloletej, čo matka v konečnom dôsledku na pojednávaní potvrdila. Prispieva na nákupy potrebného oblečenia pre dcéru, školských pomôcok, prispel na letný tábor, ortopedickú obuv, poskytuje jej peniaze na drobné nákupy. Otec dcére financuje sporiaci i poistný produkt, spojený s tvorbou úspor do budúcnosti. V tejto súvislosti na druhej strane súd zdôrazňuje, že bežné výživné má prednosť pred ďalšími výdavkami, ktoré nie je nevyhnutné vynakladať, preto sa žiada, aby otec i matka racionálne spoločne komunikovali o tomto výdavku a zdroji finančných úspor do budúcnosti tak, aby neboli tvorené na úkor financovania terajších potrieb maloletej. Navyše, otec v konaní nepreukázal spoľahlivo garanciu, že nasporené finančné prostriedky budú po dosiahnutí plnoletosti dcéry skutočne k jej dispozícii.
7. Má za to, že suma zvýšeného výživného zohľadňuje aktuálne zárobkové možnosti a schopnosti otca, odôvodnené potreby maloletej, jej vek, zdravotný stav, záujmové aktivity, i súčasnú mieru a formu starostlivosti otca o maloletú. Určenie vyššieho výživného by bolo v rozpore so zásadou proporcionality príjmov, zárobkových možností a schopností otca, i odôvodených potrieb maloletej, preto vo zvyšnej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Skutočnosť, že otec sa dostal do režimu osobného bankrotu, nevyhodnocoval v prospech otca pri určovaní výživného. Počiatok zvýšenej vyživovacej povinnosti stanovil od podania návrhu, t.j. od 25.10.2021, pričom za obdobie od 25.10.2021 do konca mesiaca marec 2022 vznikol otcovi nedoplatok vo výške 209,03 Eur, ktoré mu povolil splácať mesačne po 50,- Eur spolu s bežným výživným.
8. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
9. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie matka, ktorá namietala, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Namieta nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku, ktorý podľa jej názoru nedal odpoveď na všetky pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce otázky. Hoci čiastočne vyhovel návrhu na zvýšenie výživného, avšak výživné nezvýšil ani na úroveň odporúčanú kolíznym opatrovníkom. V bode 9. rozsudku sa uvádza, že okrem iného sa oboznámil s pokladničnými dokladmi svedčiacimi o jednotlivých nákupoch otca, avšak ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku na tieto doklady súd pri tom prihliadal pri zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného vo zvyšnej časti, hoci tieto pokladničné doklady videla prvýkrát až na pojednávaní a o nákupoch nemala predchádzajúcu vedomosť a z ich obsahu vyplýva, že otec využil neznalosť súdu, ktorá sa premietla aj do zamietnutia jej návrhu za zvýšenie výživného. Z týchto predložených dokladov totiž vyplýva, že svedčia o nákupe vecí pre osobnú potrebu otca a nie pre potreby maloletej. Gro výdavkov z týchto pokladničných dokladov bolo použitých na nákup pánskych a dámskych vecí, nie detských. Z pokladničného dokladu z predajne Decathlon zistila, že otec si nakúpil poľovnícke oblečenie a ďalšie dámske oblečenie nie detské pre maloletú. Súd riadne nepreskúmal tvrdenia otca a táto okolnosť bola vyhodnotená v neprospech maloletej a jej potrieb. Potom je diskutabilná dôveryhodnosť aj ďalších otcových tvrdení, napríklad deklaroval výdavky za rok 2021 vo výške 40.000,- Eur. Suma výživného, ktorú zaplatil otec na maloletú predstavovala za rok 2021 čiastku 1.800,- Eur, čo nie je ani 5 % z uvedených výdavkov. Súd prvej inštancie v rozsudku konštatuje, že rozsah záujmových aktivít maloletej sa rozšíril a tiež, že sa zredukoval počet stretnutí otca s dcérou, čím sa adekvátne tomu zvyšujú výdavky matky na starostlivosť o dcéru. Paradoxne však tieto zistenia nenašli odozvu vo výroku o zvýšenie výživného. Na druhej strane jej súd vytýka neštandardné drahé okuliare pre maloletú, avšak uznáva neštandardne vysoké výdavky otca na poistné pre maloletú vo výške 66,- Eur mesačne. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a stanoviť vyživovaciu povinnosť otca na maloletú v sume 300,- Eur mesačne, počnúc od 25.10.2021, prípadne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. O trovách konania navrhuje rozhodnúť v zmysle § 52 v spojení s § 57 CMP.
10. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia na pojednávaní.
11. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky sa tvrdeniami matky sa nestotožňuje, nakoľko má za to, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním náležite a úplne zistil skutkový stav veci a vykonané dôkazy správne vyhodnotil, svoje rozhodnutie oprel o správne zákonné ustanovenia. Naďalej zotrváva na tom, že maloletej dcére D. okrem určeného výživného prispieva nad rámec svojich zákonných povinností uložených rozhodnutím súdu, a to pravidelne každý mesiac, ale aj nepravidelne podľa dohody s matkou dcéry, ale aj sám bez predošlej dohody a taktiež podľa potrieb dcéry. Predložil doklady o týchto nákupoch,
na ktorých boli uvedené položky, ktoré kupoval v daný čas nielen dcére, ale aj veci svojej osobnej spotreby. Na doklade, na ktorý poukazuje matka, je uvedená konečná zaplatená suma 153,57 Eur, pričom sú uvedené a vyznačené položky v celkovej hodnote 29,98 Eur, ktoré si kupoval on, a ostatné položky nenamietané matkou sú v sume 123,59 Eur. V zmysle označenia tovarov ide o oblečenie a športové potreby pre jeho deti. To isté platí aj pri argumentácií navrhovateľky pri ďalších dokladoch a zároveň chce poukázať na to, že veľkosť SX pri oblečení a taktiež veľkosť ponožiek 35 - 36 je bežne v obchodnej sieti značená ako dámsky sortiment, pričom je nezmyselné požadovať, aby tento tovar bol označený ako detský. Argumentácia matky o výdavku 40.000,- Eur ako živnostníka nemá súvis s jeho osobnými výdavkami, ktoré môže plniť len z finančných prostriedkov, ktoré nie sú žiaľ na zabezpečenie jeho práce a podnikania. V uvedených výdavkoch, ktoré spomenula matka sú napríklad výdavky na materiál, materiálno technologické zabezpečenie, režijné výdavky a podobne. Náklady, ktoré vynakladá na bežný život sú naozaj minimálne a nevyhnutné na život, pričom každý cent obráti niekoľkokrát v ruke a zvažuje ako ho použije a snaží sa výdavky dlhodobo držať na minimálnej výške. Žiada, aby na jeho výdavky súd prihliadol ako na nevyhnutnosť ich vynaloženia, nakoľko jeho majetkové a finančné pomery mu neumožňujú platiť výživné vo výške požadované matkou, kedy sa domáha zvýšenia o viac ako 150,- Eur mesačne. Vzhľadom aj na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť by v súčasnosti pre neho znamenalo, že by sa dostal ešte do väčšej nepriaznivej finančnej situácie. Taktiež má záujem ako aj doteraz prispievať na iné výdavky dcéry mimo bežného výživného a podieľať sa aj finančne na jej aktivitách. S ohľadom na jeho reálne zárobkové možnosti a nevyhnutné náklady na bežný život je schopný platiť výživné vo výške 190,- Eur mesačne. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.
12. Kolízny opatrovník k vyjadreniu otca opätovne zopakoval, že sa pridržiava svojho vyjadrenia na pojednávaní a navrhuje rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš potvrdiť.
13. Matka v replike na vyjadrenie otca opísala skutočnosti ohľadne ich spolužitia aj predtým ako sa im narodila spoločná dcéra a aj po jej narodení. Poukazovala na to, že výživné si dala prvýkrát určiť súdom až, keď maloletá mala 8 rokov a dovtedy ako aj teraz otec nikdy nič veľké maloletej nekúpil, výbavy kočíka, detskej izby. Pri prvom rozhodnutí žiadala 150,- Eur, nakoľko mala za to, že je to primeraná čiastka, lebo otec si ju v tom čase brával každý druhý víkend. Raz od otca chcela, nech podľa telefónu pozrie polohu mobilu mal. D. a poslal jej snímku obrazovky svojho telefónu, z ktorého bolo zrejmé, že je vzdialený len 260 km a napriek tomu sa tvári, že je v Nemecku, kde stále pracuje, pritom bol tu na Slovensku v obci H.. Mohla by pracovať aj cez víkendy, ale keďže si otec maloletú nebráva, prichádza o príplatky a tieto peniaze by si vedela zarobiť. Podotkla, že kvôli dcére D. sa vzdala kariéry, pracovala a žila v A. 4 roky vo firemnom byte, preto jej príde úplne normálne nárokovať si od otca 300,- Eur mesačne. Peniaze vie zarobiť, aj ich má a dokonca sa chvasce, že zarába až 5.000,- Eur v Nemecku. Bude bojovať za práva a jej dcéru aj v zmysle toho, že on aj celá jeho rodina si peniaze premrhali, užívali a stali sa obrovskými dlžníkmi voči veľa slušným pracujúcim ľuďom. D. nikdy po nich nič nezdedí a nikdy jej nič nedajú ako otec, tak aj starí rodičia. Doklad o tom, koľko je otec dlžníkom, dala na súde na pojednávaní. Klame vlastne ex manželku, aj ju a priložila komunikáciu s jeho ex manželkou. Celé na súde to bolo dosť nepríjemné a cítila sa veľmi nekomfortne aj vďaka sudkyni, lebo sa poukazovalo „čo mám, koľko mám“, atď. Otec v živote nikdy žiadnu poistku nedoplatil, nevie šetriť, nevie v ničom dlhšie zotrvať. Otec navrhol 180,- Eur, matka 300,- Eur, súd uznal 190,- Eur, pričom vyhovela otcovi, ktorý podá daňové priznanie, aké podá a následne dodá v poriadku, keď to funguje takto. Všetko, čo tvrdí, vie dokázať svedkami a nemá dôvod klamať.
14. Kolízny opatrovník k replike matky uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia na pojednávaní.
15. Otec v duplike uviedol, že so stanoviskom kolízneho opatrovníka sa v plnej miere stotožňuje a nemá iné čo k tomu dodať. K vyjadreniu matky v replike uviedol, že matka od podania návrhu na úpravu výšky výživného uvádza klamlivé a neúplné informácie. Tvrdenia o tom, že nijako inak ako okrem stanoveného výživného neprispieva a nepodieľa sa finančne, osobne alebo inak na starostlivosti o maloletú, neboli a nie sú pravdivé, o čom súdu doložil dôkazy výpisy z bežného účtu, doklady o nákupoch a iné. Matka neargumentovala žiadnymi dôkazmi a faktami o zvýšených nákladoch pre maloletú. Písomné vyjadrenie je skôr emocionálnym opisom jej života vo vzťahu s ním z pohľadu jej samotnej, k čomu sa nebude vyjadrovať, nakoľko to nemá súvis s predmetom konania. K predloženému opisu komunikácie s jeho bývalou manželkou predložil súdu čestné prehlásenie bývalej manželky k uvedenej skutočnosti, z ktorého čestného vyhlásenia vyplýva, že detská izba pre maloletú dcéru D. bola financovaná v sume
1.600,- Eur, pričom každý z rodičov na základe vzájomnej dohody sa podieľali polovicou sumy. Pokiaľ matka poukazovala o požiadavku na polohu mobilu dcéry a následne, že sa zdržiava na Slovensku a nie v Nemecku, uviedol, že okrem Nemecka pracuje aj na Slovensku v regióne Prešovského kraja, Oravy, Trnavského kraja, či Bratislavy. Z účtovnej evidencie je dokázateľné, že má pracovné aktivity a povinnosti aj v týchto regiónoch. S maloletou dcérou D. má mimoriadne dobrý vzťah, bráva si ju podľa možnosti vždy po dohode s matkou na víkendy, na prázdniny a ako v minulosti okrem stanoveného výživného sa podieľa na výchove a potrebách dcéry, či už finančne alebo inak. Po nepravdivých tvrdeniach matky si dôsledne odkladá všetky relevantné doklady a dokumenty a v poslednom čase zriadil dcére detský bankový účet, aby mohol jej aj naďalej dávať vreckové a mal o tom relevantný doklad a maloletá dcéra to prijala s nadšením a so záujmom, pričom sama iniciatívne s ním sa chcela rozprávať a informovať o finančnej gramotnosti, o ktorej sa dočítala v priložených brožúrach k detskému bankovému účtu. Stotožňuje sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie ohľadne úpravy výšky stanoveného výživného a navrhuje rozsudok potvrdiť.
16. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách § 65 a § 66 CMP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s nimi stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).
18. Vo všeobecnosti platí len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 230 CSP). Táto základná zásada je prelomená § 121 CMP, v zmysle ktorého rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Rovnako v zmysle § 78 ods. 1 veta práva zákona o rodine, podľa ktorého zmenu pomerov v zmysle tohto ustanovenia je možné definovať ako taký stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodnutí. Zásadne sa musí jednať o zmenu závažnejšieho charakteru, t.j. o tzv. podstatnú zmenu. Teda hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov, či už na strane povinného rodiča alebo oprávneného dieťaťa. Zmena pomerov však môže byť dôvodom na zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa podstatným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ nebola preukázaná zmena pomerov a rozhodlo by sa o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.
19. V preskúmavanej veci bolo zistené, že naposledy o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9P/21/2020 zo dňa 15.04.2020, a to v sume 150,- Eur, keď v tom čase otec dosahoval priemerný čistý príjem mesačne 700 - 800,- Eur a v súčasnej dobe jeho priemerný mesačný príjem činí 1.000,- Eur. U matky sa majetkové pomery v podstate nezmenili, pokiaľ ide o to, že dosahovala príjem z prenájmu nehnuteľnosti a v súčasnej dobe už tento príjem nedosahuje, nakoľko došlo k predaju predmetnej nehnuteľnosti, tak na druhej strane matka v súčasnej dobe má k dispozícii finančné prostriedky z predaja tejto nehnuteľnosti. Zároveň matka získala majetok v rámci dedenia po svojom otcovi, a preto súd prvej inštancie správne ustálil, že na jej strane nedošlo k zmene pomerov. Pokiaľ matka namietala, že na pojednávaní pred súdom sa necítila dobre, nakoľko bolo zisťované čo získala, je potrebné poukázať na to, že súd je povinný zisťovať majetkové pomery u oboch rodičov. Na druhej strane k zmene pomerov čiastočne došlo i na strane maloletej, keď táto je staršia o 2 roky od posledného rozhodnutia a pokiaľ sa jedná o jej mimoškolské aktivity, tieto sa určitým spôsobom zmenili, naďalej má mimoškolské aktivity, avšak v inom rozsahu a v súčasnej dobe
navštevuje fitnes centrum. Teda došlo k zmene pomerov na strane otca, že sa zvýšil jeho priemerný mesačný príjem cca o 200,- Eur, pričom však má ešte i ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére D. a rovnako je v konaní preukázané, že na výživu maloletej prispieva aj okrem stanoveného výživného rôznymi nákupmi a príspevkami, čo i keď matka v odvolaní namieta, na pojednávaní pred súdom po výsluchu otca pripustila, že občas dcéra niečo od otca prinesie a má o tom prehľad, rovnako nespochybnila tvrdenie otca, že dcére kupuje aj ďalšie veci, ktoré si dcéra necháva u otca v prípade potreby, keď ho navštevuje. Tiež je nutné priznať, že došlo k zmene pomerov v tom rozsahu, že predtým si otec brával maloletú každý druhý víkend a v súčasnej dobe si maloletú berie jedenkrát do mesiaca, teda matka musí vykonávať starostlivosť o maloletú vo väčšom rozsahu ako v minulosti a tým sa na jej strane zvýšili náklady. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil vzhľadom na vyššie uvedené čiastočné zmeny pomerov a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej mesačne o 40,- Eur, teda stanovil jeho vyživovaciu povinnosť v celkovej výške 190,- Eur mesačne, počnúc odo dňa podania návrhu matkou.
20. Pokiaľ matka požadovala stanoviť vyživovaciu povinnosť vo výške 300,- Eur, odvolací súd je rovnako toho názoru ako súd prvej inštancie, že uvedené nie je v možnostiach a schopnostiach povinného otca už aj s prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť a na to, že rovnako v čase, keď má dcéru na návšteve, prispieva jej aj nakupovaním rôznych vecí a poskytovaním vreckového. Otec, aby mal dôkaz o tom, že poskytuje maloletej dcére vreckové, v rámci odvolacieho konania zriadil maloletej detský bankový účet. Pokiaľ matka v odvolaní namietala, že otec predložil pokladničné doklady, v ktorých je nákup rôznych vecí, ktoré sú pánske a dámske a nie detské, odvolací súd sa stotožňuje, že na uvedených pokladničných dokladoch je zakupovanie rôznych vecí, aj detských, avšak otec netvrdil, že celé sumy z týchto pokladničných dokladov mali byť iba v prospech maloletej. Napokon i matka v záverečnej reči na pojednávaní pred súdom prvej inštancie potvrdila, že dcéra občas si prinesie nejaké veci od otca. Matka v odvolaní poukazovala na neprimerané výdavky otca v daňovom priznaní, čo však je nutné zobrať do úvahy, že sa jedná o výdavky z podnikania, v ktorom sú zahrnuté výdavky na materiál, režijné výdavky a pod., pričom sa nejedná o osobné výdavky. Matka poukazovala na to, že otec nikdy žiadnu poistku nedoplatil a nevie šetriť, odvolací súd poukazuje na bod 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého na tento výdavok otca súd neprihliadal, keď konštatoval, že otec nepreukázal spoľahlivo garanciu, že nasporené finančné prostriedky budú po dosiahnutí plnoletosti dcéry skutočne k jej dispozícii.
21. Pokiaľ matka v rámci odvolania preukazovala, že otec klame a predložila určitú telefonickú komunikáciu s bývalou manželkou otca, uvedené nie je možné zobrať ako dôkaz, nakoľko nie je autentifikované, že jedná sa o skutočnú komunikáciu a na vyvrátenie tejto komunikácie otec v rámci dupliky predložil čestné prehlásenie bývalej manželky o tom, že detskú izbu, ktorú zriaďovali pre maloletú dcéru D., spolufinancovali každý v jednej polovici.
22. Matka v replike poukazovala na opis života s otcom, na uvedené skutočnosti však odvolací súd neprihliadal, nakoľko nesúvisia s predmetom tohto konania.
23. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vecne posúdil čiastočnú zmenu pomerov na strane maloletej a na strane otca a stanovil primeranú výšku výživného, teda zvýšil ju o 40,- Eur mesačne, počnúc od 25.10.2021, t.j. od podania návrhu matky a vo zvyšnej časti návrh matky ako neprimerané zvýšenie výživného správne zamietol.
24. Preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu aj spolu so závislým výrokom o náhrade trov konania potvrdil.
25. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP aplikujúc § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia upravujúce konanie súdu v starostlivosti o maloleté deti ohľadne trov konania neustanovujú inak. Nejedná sa o prípad upravený v § 53 CMP (určenie rodičovstva a notárske úschovy), a v danom prípade neskúmal okolnosti, na základe ktorých by sa javilo spravodlivé priznať náhradu trov konania (§ 55 CMP), nakoľko si účastníci konania neuplatnili nárok na náhradu trov konania. Preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
26. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)