Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-195-2021.pdf
PDF · 110.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/195/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, XXX XX C. D. o zaplatenie 1.105,18 eur a zmluvnej pokuty vo výške 67,65 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej n á h r a d u trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou upomínaciemu súdu Banská Bystrica dňa 11.05.2021 a postúpenou Okresnému súdu Kežmarok dňa 13.09.2021 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.172,83 eur a úroku z omeškania výške 5 % ročne zo sumy 234,90 eur od 07.06.2018 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 288,52 eur od 10.07.2018 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 237,67 eur od 07.08.2018 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 181,24 eur od 07.09.2018 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 162,85 eur od 09.10.2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.12.2020 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 na žalobcu. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaná uvedená pod referenčným číslom 1182425902. V žalobe tvrdil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, na základe ktorej bol žalovanej aktivovaný program služieb. Právny predchodca žalobcu a žalovaná sa zároveň dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Služby boli žalovanej poskytované podľa uzavretej zmluvy a vyúčtované jednotlivými faktúrami špecifikovanými v žalobe. Žalovaná si zmluvne dohodnuté záväzky neplnila, vystavené faktúry neuhradila, aj napriek výzve na ich úhradu upomienkami a ich neuhradením ku dňu podania žaloby sa dostala do omeškania. Žalobca si preto okrem sumy neuhradených faktúr uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr. V závere uviedol, že v prípade, ak si uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná nasledovne: zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP – (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Zároveň uviedol, že v zmluve dohodnutá a vypočítaná zmluvná pokuta nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k), resp. písm. s) Občianskeho zákonníka.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil prílohy: 1./ Zmluva o poskytovaní verejných služieb / Dohoda o zmene v osobe účastníka zmluvy o poskytovaní verejných služieb /Žiadosť o prenos čísla v mobilnej sieti, 2./ Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, 3./ Žiadosť o zmenu Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, 4./ Žiadosť o ukončenie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, 5./ Odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, 6./ Všeobecné podmienky, 7./ Osobitné podmienky, 8./ Cenník, 9./ Faktúry, 10./ Výzva na zaplatenie - predžalobná výzva, 11./ Oznámenie o postúpení pohľadávky, 12./ Základná úroková sadzba ECB, 13./ Plnomocenstvo, 14./ Osvedčenie o registrácii DPH.
4. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca z uvedených príloh k žalobe pripojil Dohodu o zmene služby zo dňa 04.12.2017, faktúry, Odstúpenie od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 07.05.2019, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2020, výzvu na zaplatenie- predžalobná výzva zo dňa 12.03.2021 a podací hárok.
5. Upomínací súd o žalobe rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 12Up/577/2021 zo dňa 27.05.2021, ktorý sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, nakoľko sa zásielka vrátila z adresy A. X, XXX XX C. D. ako neprevzatá v odbernej lehote. Súdu sa inú adresu pobytu žalovanej nepodarilo zistiť. Spis bol preto v súlade s § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov postúpený na prejednanie príslušnému Okresnému súdu Kežmarok a zároveň bol vydaný platobný rozkaz zo zákona zrušený.
6. Žalovanej bola žaloba s prílohami spolu s uznesením na vyjadrenie sa k žalobe doručovaná oznámením o podanej žalobe podľa § 116 Civilného sporového poriadku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.
7. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 14.09.2022, na ktoré sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti na základe ich podaní a prednesov. Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila napriek vykázanému doručeniu predvolania fikciou doručenia, ktoré sa vrátilo ako nevyzdvihnuté v odbernej lehote dňa 07.09.2022 a ktoré sa podľa § 116 ods. 3, § 106 ods. 1 písm. a) a § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku považuje týmto dňom za doručené. Nakoľko nebol podaný návrh na odročenie pojednávania ani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti strán sporu.
8. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovanou namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, pričom žalovaná žiadne dôkazy nenavrhla, zistil nasledovný skutkový stav:
9. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a. s. uzavrel so žalovanou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, čo vyplýva z ostatných žalobcom predložených dôkazov, nakoľko samotná Zmluva súdu ako dôkaz zo strany žalobcu predložená nebola. Podľa tvrdenia žalobcu bola žalovaná oprávnená využívať služby poskytované právnym predchodcom žalobcu a zároveň povinná uhrádzať cenu za poskytnuté služby na základe vystavených faktúr za využívanie týchto služieb. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou aj Dohodu o zmene služby dňa 04.12.2017, na základe ktorej bol pre žalovanú aktivovaný program služby Happy XL a deaktivovaný program služby Happy M. V dohode bolo zároveň uvedené zúčtovacie obdobie mesačne od 22. dňa v mesiaci do 21 dňa v mesiaci. Z tvrdenia žalobcu v podanej žalobe ďalej vyplýva, že v prípade porušenia záväzku viazanosti podľa zmlúv a dodatkov bola žalovaná povinná uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu zmluvnú pokutu. Žalovaná nezaplatila spoločnosti Slovak Telekom, a. s. riadne a včas cenu za poskytované služby a zmluvnú pokutu celkovo v sume 1.172,83 eur, v dôsledku čoho spoločnosť Slovak Telekom, a. s. Odstúpením od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 07.05.2019 odstúpila od zmluvy uvedenej v tomto liste s účinnosťou od 13.05.2019. Žalovaná žalovanú sumu vo výške 1.172,83 eur žalobcovi doposiaľ neuhradila.
10. Z predložených vyhotovených faktúr mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu vyfakturoval za poskytnuté služby žalovanej celkovo sumu 1.105,18 eur. Odstúpením od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 07.05.2019 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že odstupuje od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb s účinnosťou od 13.05.2019 v súlade s ustanoveniami § 44 ods. 11 písm. b) a § 44 ods. 15 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti. Zároveň v oznámení uviedol zoznam neuhradených faktúr v celkovej sume 1.172,83 eur a odporúčal, aby žalovaná dlžnú sumu uhradila čo najskôr, aby sa tak vyhla dodatočným nákladom. V odstúpení upozornil žalovanú, že ak napriek písomnej výzve spoločnosti Slovak Telekom bude nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, môže spoločnosť Slovak Telekom v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu peňažnému záväzku žalovanej písomnou zmluvou inej osobe aj bez jej súhlasu.
11. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2020 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že pohľadávky voči jej osobe pochádzajúce z neuhradených faktúr postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2020 na spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. a tieto prešli k 03.12.2020 do vlastníctva žalobcu. Celková výška pohľadávok ku dňu postúpenia bola 1.172,83 eur.
12. Výzvou na zaplatenie – predžalobná výzva zo dňa 12.03.2021 vyzval žalobca žalovanú, aby uhradila na bankový účet žalobcu sumu 1.306,41 eur v lehote 5 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Podľa predloženého poštového podacieho hárku na čl. 10 spisu bola výzva podaná na odoslanie žalovanej na adresu A. X, C. D. dňa 18.03.2021.
13. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník), záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
14. Podľa § 5 ods. 1 až 4 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 351/2011 Z. z) podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá splnila oznamovaciu povinnosť podľa § 15. Poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním. Užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa verejnú službu alebo požaduje jej poskytovanie a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, koncovým užívateľom je aj poslucháč a divák. Účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.
15. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona zákon č. 351/2011 Z. z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
16. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
17. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení účinnom ku dňu 30.11.2020 ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
18. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
19. Podľa § 44 ods. 11 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
20. Podľa § 44 ods. 15 odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
21. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
23. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
24. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
25. Podľa § 132 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
26. Žalobca vyvodil svoje nároky zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorú jeho právny predchodca ako dodávateľ služby uzavrel so žalovanou ako fyzickou osobou- nepodnikateľom. Zmluva o poskytovaní verejných služieb nie je ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku ani v Obchodnom zákonníku, ale je v súčasnosti upravená v zákone č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a svojím charakterom je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou.
27. Je potrebné uviesť, že žalobca sa žalovaného nároku domáha z titulu, že tvrdí, že je právnym nástupcom spoločnosti Slovak Telekom, a. s., pretože mu mala byť postúpená dňa 30.11.2020, resp. 03.12.2020 pohľadávka voči žalovanej na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s.
28. Podmienky postúpenia pohľadávky, ktorú má podnik (t. j. poskytovateľ služieb elektronickej komunikácie, čiže aj spoločnosť Slovak Telekom, a. s.) voči účastníkovi (t. j. spotrebiteľovi, užívateľovi služieb elektronickej komunikácie), na tretiu osobu, upravuje ustanovenie § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., teda priamo zákon o elektronických komunikáciách nad rámec všeobecnej úpravy v Občianskom zákonníku. Z neho vyplýva, že spôsobilým predmetom postúpenia je iba pohľadávka, ktorá je už splatnou, avšak len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy podniku adresovanej účastníkovi a až po tom, čo bol účastník aj napriek výzve nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní. Uvedené podmienky sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky podniku a musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Vzhľadom na výslovnú, jasnú, jednoduchú a zrozumiteľnú zákonnú úpravu zákonných podmienok postupiteľnosti pohľadávky telekomunikačného podniku v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. je povinnosťou každého žalobcu domáhajúceho sa žalobou nárokov postúpených telekomunikačným podnikom preukázať splnenie podmienok postupiteľnosti pohľadávky už pri podaní žaloby, t. j. označiť a pripojiť dôkazy na preukázanie splnenia týchto zákonných podmienok. Nie je povinnosťou, ale ani právom súdu, ktorý z podstaty svojho postavenia musí byť nezávislý a nestranný vyzývať žalobcu (v tomto prípade zastúpeného advokátom) na predloženie takýchto dôkazov, keďže by tým zasiahol do procesnej rovnováhy a išlo by o neprípustné preferenčné zaobchádzanie, zvýhodňovanie jednej (v prípade spotrebiteľského sporu dokonca silnejšej) strany v spore. Nepredloženie týchto dôkazov a nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu totiž nie je procesným nedostatkom žaloby, ale neunesením dôkazného bremena potrebného pre úspech žalobcu v spore.
29. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zákonná úprava postúpenia pohľadávky telekomunikačného podniku, ktorým právny predchodca žalobcu v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. nepochybne je, je v § 43 ods. 13 cit. zákona osobitnou úpravou vo vzťahu k všeobecnej úprave o postupovaní pohľadávok v §§ 524 až 530 Občianskeho zákonníka. Ide o podobnú situáciu a právnu úpravu, ako v prípade postúpenia bankových pohľadávok, kde § 92 ods. 8 Zákona o bankách veľmi podobne normuje zákonné podmienky postupiteľnosti bankovej pohľadávky. Ustanovenie § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách predstavuje k ustanoveniu § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky osobitné zákonné ustanovenie (lex specialis), ktorého cieľom je sprísnenie postúpenia pohľadávky podniku a vytvorenie priestoru na strane spotrebiteľa zabrániť postúpeniu pohľadávky. Porušenie týchto zákonných pravidiel spôsobuje neplatnosť právneho úkonu pre rozpor so zákonom.
30. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. Súd je toho názoru, že postúpenie pohľadávky podniku, ktoré je v rozpore so zákonnými pravidlami podľa § 43 ods.13 zákona o elektronických komunikáciách je právnym úkonom odporujúcim zákonu a tým absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
31. Je preto potrebné zdôrazniť, že vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý vyjadruje postavenie účastníka v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak je žalobcom) má aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd však žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca je nositeľom uplatneného práva. Ak sa to v konaní nepreukáže, následkom je zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou súdneho konania a súd ju skúma z úradnej povinnosti (ex offo).
32. Pre platnosť postúpenia pohľadávky zo strany podniku na tretiu osobu je potrebné splniť podmienky ustanovené v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z.. Žalobca, ktorému bola pohľadávka postúpená podnikom, je tak povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky podnik účastníka písomne vyzval na splnenie jeho záväzku a účastník napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie tejto skutočnosti má za následok nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie postupníka (žalobcu).
33. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že by spoločnosť Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská č. 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 (podnik) zaslala žalovanej písomnú výzvu na úhradu pohľadávky, ktorá výzva musí predchádzať samotnému postúpeniu a tým nepreukázal ani podmienku, a to nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie žalovanej so splnením svojho peňažného záväzku, zodpovedajúceho pohľadávke. Súd má zato, že v zmysle citovaného ustanovenia je preukázanie doručenia výzvy žalovanej nevyhnutné na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca žiadnu takú výzvu súdu nepredložil. Jediná výzva, ktorú súdu predložil je až jeho vlastná predžalobná výzva zo dňa 12.03.2021, teda až z času po postúpení pohľadávky.
34. Za výzvu podľa § 43 ods.13 zákona o elektronických komunikáciách v žiadnom prípade nemožno považovať samotné faktúry (odhliadnuc od toho, že ani ich doručenie účastníkovi nebolo preukázané), vystavením ktorých si podnik plnil inú zákonnú povinnosť, a to podľa § 43 ods.12 zákona o elektronických komunikáciách, keďže podľa tohto zákonného ustanovenia účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry. Faktúra nemôže byť výzvou podľa § 43 ods.13 zákona o elektronických komunikáciách logicky už preto, že ak zákon v jednom ustanovení (§ 43 ods.12) osobitne uložil povinnosť podniku predložiť účastníkovi vždy faktúru, aby vôbec mal nárok na zaplatenie ceny služieb a následne hneď v nasledujúcom ustanovení (§ 43 ods.13 ) povinnosť samostatnej písomnej výzvy pred postúpením, tak je zjavné, že musí to byť iná, osobitná, samostatná výzva, nie faktúra, ktorá sa má účastníkovi prekladať vždy, lebo inak by úprava v § 43 ods.13 nemala žiaden zmysel a bola by zbytočná. Rovnako tak za výzvu nemožno považovať ani Odstúpenie od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 07.05.2019, ktorým podnik realizoval svoje oprávnenie na odstúpenie od Zmluvy podľa § 44 zákona o elektronických komunikáciách a obsahom ktorého bolo aj „odporúčanie“ na úhradu dlžnej sumy a upozornenie na možnosť postúpenia pohľadávky podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. Z obsahu spisu však nevyplýva že by toto odstúpenie bolo doručované žalovanej. Navyše judikatúra už v súvislosti s výzvami podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách uviedla, aké náležitosti by taká výzva mala obsahovať, pričom tieto závery sú analogicky aplikovateľné aj na obdobne normovanú výzvu podľa § 43 ods.13 zákona o elektronických komunikáciách, keď uviedla (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17CoCsp/47/2020, bod 10. odôvodnenia), že taká výzva má obsahovať poučenie o možnosti postúpenia pohľadávky, čo faktúra ani Odstúpenie nespĺňajú. Pre úplnosť súd uvádza, že zo strany žalobcu nebola súdu ako dôkaz predložená ani Zmluva o poskytovaní verejných služieb uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou.
35. Zhrnúc všetky vyššie uvedené skutočnosti je možné uzavrieť, že ustanovenie § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách je špeciálnou úpravou oproti všeobecnej úprave postúpenia pohľadávok podľa Občianskeho zákonníka. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 Občianskeho zákonníka alebo podľa špeciálnych predpisov (v tomto prípade aj zákona o elektronických komunikáciách) nie je dovolená, je absolútna neplatnosť právneho úkonu, v tomto prípade zmluvy o postúpení pohľadávky pre jej rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka (k tomu napr. uznesenie Krajského súdu Trenčín zo dňa 29.04.2020, sp. zn. 4CoCsp/8/2020). Keďže žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy (výzvu, zmluvu o postúpení pohľadávok a pod.) a neuviedol ani tvrdenia preukazujúce jeho aktívnu vecnú legitimáciu, súd jeho žalobu zamietol aj s poukazom na ustanovenie § 132 ods. 3 Civilného sporového poriadku, keďže žalobca je zastúpený advokátom. Postúpenie preto nie je platné a žalobca nie je oprávnený uplatňovať predmetnú pohľadávku pred súdom. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu na súdne uplatnenie pohľadávky.
36. Takéto rozhodnutie súdu nie je pre žalobcu prekvapujúce, pretože rozhodovacia činnosť súdov je žalobcovi známa aj z ďalších rozhodnutí, na ktoré súd poukazuje, a to rozsudky Okresného súdu Prievidza sp. zn. 7Csp/85/2018 zo dňa 07.05.2020, sp. zn. 14Csp/5/2020 zo dňa 26.05.2020, sp. zn. 18 Csp/40/2020, Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 5Csp/70/2019 zo dňa 01.06.2020, sp. zn. 7Csp/25/2020 zo dňa 07.10.2020, Okresného súdu Nitra sp. zn. 7Csp/20/2020 zo dňa 30.07.2020 a pod.
37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď vzhľadom na zamietnutie žaloby bola v spore v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorá si však náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej žiadne preukázateľné trovy nevyplývajú, preto súd v súlade s procesnou ekonómiou podľa čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu, ale rozhodol tak, že náhradu trov konania žalovanej nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.