Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/99/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: dizajnový nábytok KFA, spol. s r. o., so sídlom Karpatská 28, 811 05 Bratislava, IČO: 47 930 632, právne zastúpený: Advokátska kancelária Andrej Mojžiš, s.r.o., so sídlom Gen. Svobodu 16, 902 01 Pezinok, IČO: 35 948 043, proti žalovanému: KFA_štál sklenô, s. r. o., so sídlom Karpatská 7001/22, 811 05 Bratislava, IČO: 47 698 187, právne zastúpený: Marko & Overton-Fox, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 47 246 936, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod č.k. , o späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia p r i p ú š ť a, uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. - 97 zo dňa 10.04.2024 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. - 97 zo dňa 10.04.2024 (ďalej aj ako „uznesenie“ alebo aj ako „uznesenie súdu prvej inštancie“) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na , , v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), a , a , , , , , a .

3. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému

- povinnosť zapojiť elektrickú energiu do nebytových priestorov nachádzajúcich sa na druhom nadzemnom podlaží polyfunkčného objektu - Karpatská 28, súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX a zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX, pre okres Bratislava I, obec Bratislava - Staré Mesto, katastrálne územie B. V. a užívaných žalobcom na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 31.05.2018,

- povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránil alebo obmedzoval žalobcu v nerušenom užívaní nebytových priestorov nachádzajúcich sa na druhom nadzemnom podlaží polyfunkčného objektu - Karpatská 28, súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX a zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX, pre okres Bratislava I, obec Bratislava - Staré Mesto, katastrálne územie B. a užívaných žalobcom na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 31.05.2018 (ďalej aj ako „priestory“ alebo aj ako „nebytové priestory“).

S návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nebola podaná žaloba vo veci samej.

Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia skutkovo a právne odôvodnil tým, že zo strany žalovaného dochádza k obmedzeniu jeho užívacích práv k nebytovým priestorom, ktoré ako nájomca užíva na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 31.05.2018 (ďalej len ako „nájomná zmluva“) so spoločnosťou Študio K.F.A. architektúra a design, spol. s r.o., so sídlom so sídlom Karpatská 28, 811 05 Bratislava, IČO: 31 431 224. Priestory sa nachádzajú na druhom nadzemnom podlaží polyfunkčného objektu - Karpatská 28, súpisné číslo XXXX, postavenom na pozemku parc. č. XXXX a zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX, pre okres Bratislava I, obec Bratislava - Staré Mesto, katastrálne územie B. V. (ďalej len ako „budova“). Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.01.2020 uzavretej so spoločnosťou Študio K.F.A. architektúra a design, spol. s r.o. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim (ďalej len ako „kúpna zmluva“) sa prenajímateľom z nájomnej zmluvy stal žalovaný. Spoločníčka spoločnosti Študio K.F.A. architektúra a design, spol. s.r.o. podala na Mestskom súde Bratislava IV žalobu o určenie vlastníckeho práva k budove, preto žalobca v postavení nájomcu mal odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom a prenajímateľom, a teda v súlade s v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“) sa rozhodol ukladať mesačné nájomné vo výške 1 714,80 eura dohodnuté v nájomnej zmluve do notárskej úschovy, čo žalovanému oznámil. Žalovaný dňa 16.01.2024 doručil žalobcovi výzvu zo dňa 12.01.2024 na odovzdanie priestorov. Žalovaný sa vo výzve odvolával na výpoveď nájomnej zmluvy, ktorú však žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Žalovaný žalobcovi nikdy výpoveď nájomnej zmluvy nedoručil. Žalobca uviedol, že dňa 02.02.2024 prvýkrát zaznamenal výpadok elektrickej energie v priestoroch s tým, že si svojpomocne zabezpečil obnovu dodávky elektrickej energie zapnutím hlavného ističa určeného pre priestory v rozvodnej skrini, ktorá sa nachádza na prízemí budovy a listom zo dňa 05.02.2024 vyzval žalovaného na zdržanie sa konania. Dňa 06.02.2024 došlo k ďalšiemu prerušeniu prívodu elektrickej energie do priestorov. Žalobca uviedol, že konateľ žalovaného bez ohlásenia a akéhokoľvek vysvetlenia vstúpil do priestorov v sprievode ďalších troch osôb a po opustení priestorov bola prerušená dodávka elektrickej energie. Mal za to, že žalovaný v hlavnej rozvodnej skrini na prízemí budovy vypol hlavný istič. Žalobca okamžite požiadal žalovaného o obnovenie dodávok elektrického prúdu a o uvedenie dôvodov jeho odpojenia. Následne v ten istý deň bola dodávka elektrickej energie do priestorov opätovne obnovená. V nasledujúcich troch týždňoch žalovaný prikročil k ďalšiemu zásadnému porušovaniu povinností prenajímateľa. Žalovaný dňa 19.01.2024 vyzval žalobcu v súvislosti s údajným zánikom nájomného vzťahu na sprístupnenie priestorov za účelom obhliadky, iný termín obhliadky neakceptoval a v jednostranne stanovenom termíne dňa 26.02.2024 sa dostavil do priestorov napriek tomu, že žalobca s týmto termínom nesúhlasil. Keďže žalovanému nebolo umožnené vstúpiť do priestorov, konateľ žalovaného spolu s ďalšou osobou bočnými dverami prístupnými zo spoločného schodiska preliezli terasu, ktorá je stavebnou súčasťou priestorov, čím žalovaný porušil svoju povinnosť zabezpečiť nerušené užívanie priestoru žalobcom. Dňa 03.03.2024 žalovaný opätovne bezdôvodne prerušil dodávku elektrickej energie do priestorov. Ani napriek výzve zo dňa 04.03.2024 a urgencii zo dňa 07.03.2024 nebola dodávka elektrickej energie do priestorov v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obnovená. Nakoľko žalobca potrebuje dodávku elektrickej energie na výkon svojej podnikateľskej činnosti, dňa 03.03.2024 svojpomocne zabezpečil predlžovacím káblom cez terasu prívod elektrickej energie z vedľajšieho domu, ktorý je vo vlastníctve spoločníčky a konateľky žalobcu. Žalovaný však dňa 07.03.2024 počas pracovnej doby opätovne bez súhlasu žalobcu vstúpil na terasu a predlžovací kábel prestrihol, napriek tomu, že bol pripojený do elektrickej siete. Žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom nátlaku pokračuje a dňa 11.03.2024 doručil žalobcovi výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu údajného neoprávneného užívania priestorov. Žalobca mal za to, že žalovaný v rozpore s nájomnou zmluvou, ako aj v rozpore s právnymi predpismi, prerušením dodávky elektrickej energie do priestorov a vstupom do priestorov bez dohody so žalobcom zasahuje do jeho pokojného užívania priestorov. Zdôraznil, že riadne a včas uhrádza dohodnuté nájomné, ako ja prevádzkové náklady do solučnej úschovy. Mal za to, že neexistuje žiaden zákonný dôvod na odpojenie priestorov od elektrickej energie. Uviedol, že žalovaný tak robí výlučne z osobných dôvodov, ktoré majú pôvod v dlhodobých sporoch, ktoré má konateľ žalovaného s konateľkou žalobcu ohľadom užívania spoločných nehnuteľností. Podľa žalobcu konanie žalovaného, ktoré zasahuje do nerušeného užívania priestorov vyžaduje potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom na postup žalovaného sa žalobca domnieval, že jeho cieľom je dosiahnuť stav, kedy bude žalobca nútený opustiť priestory, keďže zotrvanie bez prívodu elektrickej energie znemožňuje plnohodnotný výkon podnikateľskej činnosti.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neosvedčil dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Nesúhlasil s názorom žalobcu v otázke jeho pochybností, kto je jeho veriteľom, teda prenajímateľom priestorov s tým, že z výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B. V. vyplýva, že vlastníkom polyfunkčného objektu, v ktorom sa nachádzajú nebytové priestory, ktoré na základe nájomnej zmluvy žalobca užíva, sú vo vlastníctve žalovaného a s poukazom na o katastri nehnuteľností sú údaje katastra hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Na uvedenom závere nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že vo vzťahu k polyfunkčnému objektu je podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie nemal osvedčenú ani existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, v danej veci platnosť nájomnej zmluvy, z ktorej žalobca odvodzoval svoje práva. Poukázal na to, že fotografie predložené žalobcom ako príloha k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčujú skutočnosť, že žalovaný odpojil žalobcovi elektrickú energiu do prenajatých priestorov. Inštitút neodkladného opatrenia sa vyznačuje svojou výnimočnosťou, čo v kontexte predmetnej veci znamená, že ochranu práva nájomcu nie je možné dosiahnuť iným spôsobom. Súd prvej inštancie mal za to, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani z predložených listinných dôkazov nevyplýva žiadna snaha žalobcu o dohodu vo vzťahu k zaplateniu dlžného nájomného, ktorá by upravila vzťahy medzi stranami sporu, čím by došlo k vyriešeniu samotnej podstaty návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu úpravy pomerov v zmysle , preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol a o trovách konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

4. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 10.04.2024.

5. Dňa 19.04.2024 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcu, obsahom ktorého bolo späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu. Ako dôvod späťvzatia žalobca uviedol, že konateľ žalovaného dňa 18.04.2024 fyzicky napadol osobu, ktorá pre konateľku žalobcu vykonávala maliarske práce na budove Karpatská 22, ktoré je v spoluvlastníctve konateľky žalobcu a konateľa žalovaného. Táto príhoda v spojení s nedávnou krátkou hospitalizáciou konateľky žalobcu v nemocnici priviedla žalobcu k záveru, že pokračovanie v tomto konaní, napriek tomu, že mal za to, že boli splnené zákonné dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, by mohlo viesť k podobným atakom voči jej osobe. Žalobca mal za to, že je možné konanie zastaviť bez vyzvania žalovaného na vyjadrenie sa k späťvzatiu návrhu.

6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) postupom bez nariadenia pojednávania pristúpil k prejednaniu žalobcom včas podaného späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa a .

7. Podľa , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

8. Podľa , súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

9. Výzvou zo dňa 16.05.2024 odvolací súd vyzval žalovaného, aby oznámil, či v zmysle súhlasí so späťvzatím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že súd musí žalovanému vytvoriť procesnú možnosť vyjadriť sa k späťvzatiu žalobcu vždy, teda aj vtedy, ak so zreteľom na dovtedajší priebeh a výsledky konania možno predpokladať, že žalovaný neprejaví nesúhlas so späťvzatím návrhu. Pretože späťvzatie návrhu môže byť v rozpore so záujmom žalovaného, aby konanie bolo ukončené meritórnym rozhodnutím súdu, žalovaný má procesné právo vyjadriť nesúhlas s týmto procesným úkonom žalobcu, a to aj v prípade, ak späťvzatiu návrhu dôjde až po rozhodnutí súdu prvého stupňa (k tomu viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

10. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 12.06.2024 žalovaný uviedol, že so späťvzatím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zastavením konania nesúhlasí. Uviedol, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, postoj žalobcu ako aj konateľky a jedinej spoločníčky žalobcu, považuje za potrebné, aby bolo o merite právoplatne rozhodnuté, nakoľko v opačnom prípade existuje riziko, že žalobca podá

rôzne podobné návrhy aj v budúcnosti. Žalovaný mal za to, že má aj etické, morálne a ekonomické dôvody na to, aby o podanom návrhu bolo meritórne rozhodnuté, nakoľko bez rozhodnutia súdu o merite návrhu existuje dôvodná obava, že žalobca a konateľka žalobcu budú o žalovanom a konateľovi žalovaného šíriť informácie, že ich bezdôvodne obmedzuje. Za významné žalovaný považoval aj dôvody uvádzané žalobcom ako dôvody späťvzatia návrhu, ktoré považoval za vykonštruované a nezodpovedajúce skutočnosti. Za skutočný dôvod späťvzatia návrhu zo strany žalobcu považoval obavu žalobcu z rozhodnutia súdu v jeho neprospech, osobitne vzhľadom na závery súdu prvej inštancie uvedené v odseku 17. odôvodnenia uznesenia, čo by žalobcovi znemožnilo škodiť žalovanému a konateľovi žalovaného a rozširovať o nich nepravdivé a zavádzajúce informácie a bezdôvodne sa štylizovať do polohy obete. Mal za to, že meritórne rozhodnutie súdu o návrhu je pre neho významné nielen z pohľadu iných súdnych konaní, osobitne konania o vypratanie priestorov, žaloby na zaplatenie nájomného za užívanie priestorov, žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie priestorov bez právneho dôvodu po ukončení nájomného vzťahu, žalôb o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi konateľkou žalobcu a konateľom žalovaného, ale aj vo vzťahu k iným nájomcom v budove, obchodným partnerom žalovaného a obchodným partnerom a známym konateľa žalovaného.

Žalovaný uviedol, že vzťahy medzi konateľom žalovaného a konateľkou žalobcu sú napäté. Budova, v ktorej sa nachádzajú priestory je znehodnotená nevýhodnou nájomnou zmluvou s pôvodným trvaním do roku 2039, na nájom priestorov v najlukratívnejšej časti budovy. Mal za to, že v zmysle nájomnej zmluvy bolo nájomné podhodnotené a strata vyplývajúca z nevýhodnej zmluvy predstavuje počas doby nájmu sumu približne 130 000 eur. Uviedol, že žalobca neplatil riadne a včas svoje záväzky z nájomných zmlúv voči žalovanému a dlh žalobcu voči žalovanému presahuje sumu 230 000 eur. Nájomná zmluva bola z jeho strany ukončená výpoveďou, výpovedná doba uplynula dňa 31.01.2024 a aktuálne prebieha na Mestskom súde Bratislava III konanie o vypratanie priestorov pod sp. zn. . Mal za to, že rozhodnutie súdu o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak môže predísť rozhodovaniu o podobnom návrhu aj v konaní o vypratanie priestorov. Žalovaný ďalej uviedol, že má o meritórne rozhodnutie o danom návrhu záujem aj preto, aby žalobca a konateľka žalobcu nemohli rozširovať o ňom nepravdivé a skreslené informácie tak, ako to robili v minulosti, v konaní o vypratanie priestorov, v konaní o určenie vlastníctva k budove, aj v iných konaniach medzi konateľkou žalobcu a konateľom žalovaného, a to vo vzťahu k nájomcom priestorov v budove aj v iných stavbách, ako aj vo vzťahu k obchodným partnerom žalovaného a konateľa žalovaného. Poukázal na to, že konateľka žalobcu rozširuje o konateľovi žalovaného verejne nepravdivé tvrdenia (že „ho zavrú“, že „čoskoro skončí v base“), pričom tieto zásahy nabrali takú intenzitu, že súd nariadil neodkladné opatrenie ukladajúce konateľke žalobcu zdržať sa týchto tvrdení. Uviedol, že aktuálne konateľka žalobcu rozširuje o konateľovi žalovaného nepravdivé informácie o tom, že fyzicky napadol jej obchodného partnera, resp., že bol uznaný za vinného za tento skutok v priestupkovom konaní a bola mu uložená sankcia, pričom tieto tvrdenia žalobca uviedol aj ako dôvod späťvzatia návrhu v tomto konaní. Podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný chápe ako ďalšiu snahu o jeho šikanovanie a jeho jediného spoločníka a výraz osobných antipatií. Súčasťou konfliktov medzi spoločníkmi spoločnosti Štúdio K.F.A. architektúra a design spol. s.r.o. bol aj list adresovaný žalovanému a spoločnosti bajkula, s.r.o. týkajúci sa tvrdeného rušenia súkromia žalobcu a konateľky žalobcu. Žalovaný ďalej popieral, že by vlastníctvo žalovaného k budove, v ktorej sa nachádzajú sporné priestory ako predmet nájmu v zmysle nájomnej zmluvy, bolo sporné a konanie žalobcu považoval za účelové. Uviedol, že viaceré konania žalobcu sťažujú užívanie budovy, ako aj iných stavieb v podielovom spoluvlastníctve jedinej spoločníčky a konateľky žalobcu a jediného spoločníka a konateľa žalovaného. Poukázal tiež na to, že konateľka žalobcu podala na konateľa žalovaného viaceré trestné oznámenia, podnety a neustále vyvoláva konflikty. Žalovaný mal za to, že žalobca sa ho ako aj konateľa žalovaného pokúša vyštvať z budovy i z Bratislavy, nerešpektujúc dokonca nariadené neodkladné opatrenie.

Žalobcom uvádzané dôvody na späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný považoval za vykonštruované a nezodpovedajúce skutočnosti. Poprel, že by konateľ žalovaného napadol zmluvného partnera konateľky žalobcu a že by za takéto konania bol uznaný za vinného v trestnom konaní alebo priestupkovom konaní a že by mu bola uložená sankcia. Právny zástupca konateľa žalovaného už vyzval konateľku žalobcu, aby sa týchto výrokov zdržala. Uviedol, že hospitalizácie konateľky žalobcu nijako nesúvisia s konaním konateľa žalovaného ani s týmto súdnym konaním.

Zdôraznil, že meritórne rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci je pre žalovaného významné jednak z pohľadu iných súdnych konaní, ďalej vo vzťahu k iným nájomcom v budove, obchodným partnerom žalovaného a obchodným partnerom a známym konateľa žalovaného, s prihliadnutím na opakované rozširovanie nepravdivých a zavádzajúcich informácií o žalovanom a konateľovi žalovaného a snahe konateľky žalobcu štylizovať sa do polohy obete. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby súd späťvzatie návrhu nepripustil.

11. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zapojiť elektrickú energiu do nebytových priestorov užívaných žalobcom na základe nájomnej zmluvy a povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránil alebo obmedzoval žalobcu v nerušenom užívaní nebytových priestorov ním užívaných na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov. Žaloba vo veci samej nebola podaná. Uplatňovaným nárokom v predmetnom konaní tak bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzajúci z tvrdení žalobcu o existencii nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom na prenájom priestorov, o existencii spornosti vlastníckeho práva k budove a o existencii konania žalovaného spočívajúceho v opakovanom odpojení žalobcu od elektrickej energie v prenajatých priestoroch, ktoré súd prvej inštancie považoval za neosvedčené (bod 17. odôvodnenia uznesenia), preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V kontexte povahy uplatňovaného nároku a skutkových okolností predmetného sporu tak odvolací súd pristúpil k posúdeniu, či v danom prípade boli žalovaným preukázané také vážne dôvody, pre ktoré toto konanie zastaviť nemožno.

12. Pokiaľ žalovaný namietal, že meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je pre neho významné z pohľadu iných súdnych konaní (o vypratanie priestorov, na zaplatenie nájomného za užívanie priestorov žalobcom nachádzajúcich sa v budove, na zaplatenie nájomného za užívanie nebytových priestorov nenachádzajúcich sa v budove žalobcom, na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie priestorov bez právneho dôvodu po ukončení nájomného vzťahu, žalôb o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi konateľkou žalobcu a konateľom žalovaného), odvolací súd zdôrazňuje, že vo vzťahu k žalovaným označeným konaniam, nie je uznesenie súdu prvej inštancie rozhodnutím v zmysle , a teda nie je pre iný súd pri rozhodovaní v žalovaným označených sporoch nijako záväzné a nemá na ne nijaký vplyv, a to aj s poukazom na skutočnosť, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neprebieha riadne dokazovanie a o návrhu súd rozhodoval s poukazom na to, či žalobca osvedčil alebo neosvedčil existenciu predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Závery súdu prvej inštancie uvedené v odseku 17. odôvodnenia uznesenia, tak nemajú žiadny vplyv a nie sú pre súdy v iných konaniach záväzné, týkajú sa len posúdenia otázok relevantných pre rozhodovanie o predmetnom konkrétnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd má za to, že z pohľadu existencie iných konaní medzi stranami sporu, a už vôbec nie z pohľadu existencie sporov, ktoré prebiehajú a týkajú sa subjektov odlišných od strán sporu, tak nie je nijakým spôsobom rozhodujúce meritórne rozhodnutie súdu v predmetnom spore o nariadenie neodkladného opatrenia, a teda existenciu týchto sporov a konaní odvolací súd neposúdil ako vážny dôvod podľa .

13. Žalovaný tiež namietal, že existencia právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže predísť rozhodovaniu o podobnom návrhu aj v konaní o vypratanie nebytových priestorov užívaných žalobcom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že existencia uznesenia o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci len v tom prípade, ak by bol prípadný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný v konaní o vypratanie nebytových priestorov založený na tých istých skutkových okolnostiach významných pre rozhodnutie ( ). Zároveň nebolo žalovaným preukázané, že by v konaní o vypratanie nebytových priestorov bol takýto návrh podaný. Odvolací súd zdôrazňuje, že nepripustenie späťvzatia návrhu a pokračovanie sporu je možné iba pri existencii vážnych dôvodov preukázaných žalovaným, pričom prípadný hypotetický budúci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v inom konaní, ktorého obsah nie je žalovanému ani súdu známy, podľa názoru odvolacieho súdu nepredstavuje takýto vážny dôvod.

14. Žalovaný ďalej namietal, že meritórne rozhodnutie v predmetnom spore je pre neho významné aj vo vzťahu k iným nájomcom v budove, jeho obchodným partnerom, obchodným partnerom a známym konateľa žalovaného, a to s prihliadnutím na morálne, etické a ekonomické dôvody spočívajúce v tom, že bez rozhodnutia súdu existuje dôvodná obava, že žalobca a konateľka žalobcu budú o

žalovanom a o konateľovi žalovaného šíriť informácie, že ich bezdôvodne obmedzuje, že konateľka žalobcu o konateľovi žalovaného opakovane rozširovala rôzne nepravdivé informácie a tvrdenia, vrátane tých o útoku konateľa žalovaného na obchodného partnera konateľky žalobcu, ktorý bol aj dôvodom späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri posudzovaní otázky, či tieto žalovaným uvádzané morálne a etické dôvody možno považovať za tak vážne, aby odôvodňovali nepripustenie späťvzatia návrhu súdom, odvolací súd pristúpil k posúdeniu toho, akým spôsobom by bolo pri zastavení predmetného konania zasiahnuté do práva žalovaného ako strany sporu (a teda nie do práv iných subjektov), resp. ako by bolo znevýhodnené postavenie žalovaného, a to s poukazom na v tomto konaní posudzované otázky a povahu uplatneného nároku. Ako už bolo odvolacím súdom konštatované v predmetnom spore súd prvej inštancie uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby žalovaný zapojil elektrickú energiu do nebytových priestorov a aby sa zdržal konania, ktorým by bránil žalobcovi v nerušenom užívaní nebytových priestorov. Odvolací súd tak mal za to, že prípadná hrozba toho, že by žalobca o žalovanom šíril informácie o tom, že ho žalovaný obmedzuje, nemožno považovať za taký morálne a eticky vážny dôvod, pre ktorý by konanie nebolo možné zastaviť. Aj s poukazom na žalovaným tvrdené a preukázané spory so žalobcom, v kontexte predmetného konania, mal odvolací súd za to, že zastavením predmetného konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebude postavenie žalovaného nijako znevýhodnené, oproti situácii, kedy by uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť a ani jeho postavenie by sa nestalo neistým. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že nebolo v konaní preukázané, aký by existencia meritórneho rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, mala prípadný vplyv na tvrdenia konateľky žalobcu o fyzických útokoch konateľa žalovaného na ňu alebo na iné osoby, alebo na iné tvrdenia konateľky žalobcu, nakoľko predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli iné skutočnosti, ktoré sa na takéto tvrdenia konateľky žalobcu nijako nevzťahujú, otázky posudzované v uznesení súdu prvej inštancie sa týkali osvedčovania potreby neodkladnej úpravy pomerov vzhľadom na spornú existenciu (trvanie) nájomnej zmluvy a tvrdené prerušenie dodávok elektrickej energie. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že predmetný spor - konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sa týka výlučne žalobcu a žalovaného ako strán sporu, a teda nie J.. arch. K. B. a Ing. arch. N. M., ktorí sú síce konateľmi a spoločníkmi strán sporu, ale zároveň osobami odlišnými od žalobcu a žalovaného ako právnických osôb, a teda aj konanie týchto fyzických osôb, pokiaľ konajú a rozširujú určité tvrdenia vo svojom mene, je potrebné odlíšiť od konania právnických osôb, ktoré sú stranami predmetného sporu.

15. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že rozhodovanie súdu o pripustení, resp. nepripustení späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na žalovaným vyslovený nesúhlas so späťvzatím, nijakým spôsobom nenahrádza a nemôže byť posudzované v tom rozsahu, ako keby mal odvolací súd rozhodovať o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré v konaní podané nebolo. Žalovaným namietané okolnosti tak odvolací súd posudzoval výlučne v rozsahu preukázania existencie vážnych dôvodov na nepripustenie späťvzatia.

16. Späťvzatie žaloby, v danom prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby (návrhu) je však limitovaná nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno preukázania existencie takýchto vážnych dôvodov v konaní zaťažuje žalovaného.

17. Po uplatnení práva žalobcu ako pána sporu vziať žalobu (návrh) späť je súd povinný skúmať súhlas, resp. vážne dôvody nesúhlasu žalovaného so späťvzatím návrhu. Dikcia „z vážnych dôvodov nesúhlasí“ indikuje, že nemusí ísť nevyhnutne o dôvody, resp. záujmy právne, ale môže ísť aj o závažné etické, morálne a ekonomické, ako aj iné motívy, ktorých dôvodnosť posudzuje súd. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd berie pri posudzovaní vážnosti dôvodov na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho aj faktického stavu vzťahov medzi stranami sporu a dopad na postavenie strán sporu, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov (k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.09.2010).

18. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že dôvody uvádzané žalovaným v podaní, ktorým vyslovil nesúhlas so späťvzatím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a so zastavením konania, nemožno posúdiť ako vážne dôvody podľa prvá veta .

19. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu späť v čase, keď už rozhodol súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť a odvolací súd nemal preukázanú existenciu vážnych dôvodov, ktoré by odôvodňovali nepripustenie späťvzatia návrhu, odvolací súd s poukazom na , späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripustil, uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.

20. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodoval podľa v spojení s , keď dospel k záveru, že žalobca zavinil zastavenie konania, a teda žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby (návrhu) bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že žalobca ako dôvod späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že konateľ žalovaného mal napadnúť obchodného partnera konateľky žalobcu a tiež krátku hospitalizáciu konateľky žalobcu. Z uvedeného považoval odvolací súd za zrejmé, že dôvodom späťvzatia nebolo, že by žalovaný voči žalobcovi plnil povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod na aplikáciu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, nakoľko nezistil existenciu žiadnych dôvodov hodných osobitného zreteľa a/alebo výnimočných okolností. Okolnosti tvrdené žalobcom v späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli bez ďalšieho nepreukázané a zároveň sa ani nevzťahovali na prípadné konanie žalovaného ako právnickej osoby a strany predmetného sporu.

21. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v a má za následok odmietnutie dovolania ( a ).