Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/470/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Malatom, so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, proti odporcovi: V. C., bytom P. M. XXX/XX, D. W., o zaplatenie 6.355,93 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. februára 2015, č. k. -100, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým uplatnil proti odporcovi nárok na zaplatenie 6.355,93 eur so 6,5% ročným úrokom z omeškania od 06.12.2008 do zaplatenia. Rozsudok vychádza zo skutkových zistení, že dňa 22.9.2006 uzatvoril navrhovateľ s odporcom Zmluvu o splátkovom úvere č. UZF/06/93187 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka na financovanie ojazdeného motorového vozidla zn. CHRYSLER Neon. Podľa zmluvy kúpna cena predmetu financovania bola vo výške 295.000,- Sk (9.792,21 eur), poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške 3.500,- Sk (116,18 eur), časť kúpnej ceny uhradenej dlžníkom - odporcom vopred vo výške 118.000,- Sk (3.916,88 eur), počet splátok 36 po 8.297,40 Sk (275,42 eur) so splatnosťou 1. splátky 22.10.2006. Súčasťou zmluvy bol predpis splátok a Všeobecné zmluvné podmienky zo dňa 22.9.2006, podpísané odporcom. Navrhovateľ uviedol, že odporca uhradil iba prvé 2 splátky a ďalšie už neuhrádzal. Odporca túto skutočnosť nepoprel. Navrhovateľ na základe tohto určil predčasnú splatnosť spotrebného úveru ku dňu 9.4.2007. Účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu dňa 22.9.2006, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a spravuje sa ustanoveniami § 269 ods.2, § 479 a nasl. Obchodného zákonníka. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. a zák. č. 634/1992 Zb. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti spotrebiteľa, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie ako príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje obmedzenie pre použitie ustanovení Obchodného zákonníka, a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka. Uvedené znamená, že možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho

zákonníka. Pokiaľ ide o dĺžku premlčacej doby, táto je upravená v § 397 Obchodného zákonníka v trvaní 4 rokov a v § 101 Občianskeho zákonníka v trvaní 3 rokov. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku je teda pre spotrebiteľa výhodnejšia. Tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. Z uvedeného dôvodu súd aplikoval na daný vzťah priaznivejšiu právnu úpravu pre spotrebiteľa ohľadne dĺžky premlčacej lehoty upravenej v § 101 Občianskeho zákonníka v trvaní 3 rokov. Podľa žalobného návrhu odporca prestal splácať mesačné splátky podľa predpisu splátok, v dôsledku čoho navrhovateľ určil predčasnú splatnosť spotrebného úveru ku dňu 9.4.2007. Žalobný návrh navrhovateľ podal na súd dňa 30.8.2010, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty v časti o zaplatenie zostatku spotrebného úveru vo výške 159.380,30 Sk (t.j. 5.290,46 eur). V danej veci ide spotrebiteľskú zmluvu, preto súd prihliadol na premlčanie z úradnej povinnosti podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. a žalobný návrh v tejto časti zamietol z dôvodu premlčania. Navrhovateľ sa ďalej domáhal doplatku havarijného poistenia vo výške 1.318,- Sk (43,75 eur) za obdobie od 22.9.2006 do ukončenia poistnej zmluvy dňa 9.4.2007. Podľa vyjadrenia odporcu vozidlo mu bolo odňaté dňa 14.3.2007. Faktúrou zo dňa 28.11.2007 bola navrhovateľovi fakturovaná cena za uskladnenie vozidla za 61 dní vo výške 1.830,- Sk. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 4.4.2008 bolo predmetné vozidlo predané Jánovi Jakubcovi. Poistná zmluva zo dňa 22.9.2006 bola uzavretá na predmetné vozidlo na dobu neurčitú, počas trvania leasingového vzťahu. Ukončením poistnej zmluvy dňa 9.4.2007 bola celá žalovaná suma splatná a od tohto dňa uplynula 3-ročná premlčacia lehota dňa 9.4.2010. Navrhovateľ podal žalobu na súd dňa 30.8. 2010, teda po uplynutí premlčacej lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka, čím došlo k strate vymáhateľnosti tohto práva a súd zamietol žalobu v tejto časti. Podľa finančného vyúčtovania sa navrhovateľ domáhal náhrady škody podľa čl. VII. ods. 2 VZP vo výške 11.615,- Sk (385,54 eur). Podľa tohto článku písm. b) sa navrhovateľ v súvislosti s určením predčasnej splatnosti úveru môže domáhať okrem iného aj náhrady všetkých škôd, ktoré mu vzniknú v súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebného úveru. Škoda pozostávala z nákladov na uskladnenie vozidla, vypracovania znaleckého posudku ,predaja vozidla, nákladov na spotrebované pohonné hmoty pri preprave. Navrhovateľ predložil faktúru od spoločnosti OZA s.r.o. zo dňa 20.3.2007 (splatnou do 14 dní) na sumu 8.544,20Sk (283,62 eur) za práce spojené s LZ a odťah, faktúru od Global Sales Solutions s.r.o zo dňa 19.5.2008 (splatnou dňa 19.6.2008) na sumu 6.664,- Sk (221,20 eur) za znalecký posudok a províziu za predaj vozidla, faktúru od Ing. Petra Augustína zo dňa 28.11.2007 (splatnú dňa 6.12.2007) na sumu 1.830,- Sk (60,74 eur) za uskladnenie predmetného vozidla za 61 dní, 3 ks pokladničné bločky na pohonné hmoty zo dňa 15.5.2007, 15.5.2007 a 14.5.2007. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ sa dozvedel o výške škody podľa jednotlivých faktúr a bločkov ku dňu splatnosti faktúr a ku dňu vystavenia bločkov, teda v období od apríla 2007 do 19.6.2008. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka 2-ročná subjektívna premlčacia lehota uplynula najneskôr dňa 19.6.2010, pretože určením predčasnej splatnosti ku dňu 9.4.2007 navrhovateľ vedel, kto je zodpovedný za vzniknutú škodu. Navrhovateľ podal žalobu na súd dňa 30.8.2010, teda po uplynutí 2- ročnej subjektívnej premlčacej lehoty. V dôsledku straty vymáhateľnosti tohto práva pre premlčanie súd zamietol žalobu aj v tejto časti. Navrhovateľ sa domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty podľa čl. XII ods. 6 VZP vo výške 22.322,20 Sk (740,96 eur). Podľa tohto článku veriteľ (navrhovateľ) je oprávnený dlžníkovi vyúčtovať zmluvnú pokutu do výšky 6-násobku mesačnej splátky vrátane poistného; táto zmluvná pokuta je sankciou za hrubé porušenie dohodnutých zmluvných podmienok, v dôsledku ktorého dôjde k predčasnej splatnosti úveru podľa čl. VII. Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi zmluvnú pokutu faktúrou zo dňa 10.11.2008. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka plynie premlčacia lehota odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz a nie odo dňa, kedy ju navrhovateľ vyúčtoval odporcovi. Navrhovateľ mohol vykonať svoje právo - uplatniť si zmluvnú pokutu ako dôsledok určenia predčasnej splatnosti úveru od nasledujúceho dňa po určení predčasnej splatnosti to je dňa 10.4.2007. Všeobecná 3-ročná premlčacia lehota začala plynúť v tento deň a skončila dňa 10.4.2010. Navrhovateľ podal žalobu na súd dňa 30.8.2010, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Vzhľadom na stratu vymáhateľnosti tohto práva navrhovateľa, súd žalobu v tejto časti zamietol. Navrhovateľ sa domáhal do odporcu zaplatenia úroku zo zostatku úveru podľa čl. VII. ods. 2 VZP vo výške 9.766,- Sk (324,17 eur) vo výške 5,72% ročne za obdobie od 11.6.2007 do 4.4.2008- do dátumu predaja predmetu financovania. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa súd zaoberal aj konečnou splatnosťou úrokov (ako odmeny po úver). Konečnú splatnosť riadnych úrokov zák. č. 258/2001 Z. z. neupravoval. Úprava bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Kým v čase uzatvorenia zmluvy konečnú splatnosť riadnych úrokov stanovuje do dňa splatenia úveru, Občiansky zákonník takúto splatnosť neumožňuje, ale iba do doby splatnosti pôžičky. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku je teda v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia. Tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. Vychádzajúc však z právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, platnej v čase uzavretia zmluvy, na základe

§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahuje aj na zmluvy majúce charakter absolútnych obchodov aj do 15.01.2009, bolo potrebné na spotrebiteľskú zmluvu aplikovať § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže táto úprava bola pre spotrebiteľa výhodnejšia. Z uvedeného dôvodu súd aplikoval na daný vzťah priaznivejšiu právnu úpravu pre spotrebiteľa a nezaviazal odporcov k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi riadne úroky odo dňa splatnosti celého úveru dňa 9.4.2007 do 4.4.2008. Okrem toho riadne úroky splatné 3 roky pred podaním žaloby dňa 30.8.2010, t.j. do dňa 30.8.2007 sú premlčané podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov súd zamietol žalobu aj v tejto časti. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi, pretože odporca žiadnu náhradu nežiadal a trovy konania ako súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia mu ani nevznikli.

Proti tomuto rozsudku navrhovateľ podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci. Okresný súd nesprávne právne posúdil otázku premlčania nároku, keď premlčanie posudzoval podľa Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu. S odporcom uzavreli dňa 22.09.2006 Zmluvu o spotrebnom úvere, kde v čl. IV. odsek 3 sa výslovne dohodli podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že ich právny vzťah z tejto zmluvy sa spravuje Obchodným zákonníkom. Uvedená zmluvná podmienka bola medzi zmluvnými stranami dojednaná v rámci dvojstrannej zmluvy, napísanej zrozumiteľným čitateľným písmom jednej veľkosti, s ktorou sa mal odporca možnosť kedykoľvek oboznámiť a bez akýchkoľvek obmedzení vyjadriť, resp. navrhnúť zmenu obsahu zmluvy alebo jej doplnenia. Odporca bol so zmluvou o spotrebnom úvere riadne oboznámený a s jej znením súhlasil, čo na znak súhlasu slobodne podpísal. Ide o právny úkon odporcu, vykonaný vážne, slobodne, určito a zrozumiteľne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, považuje takto dohodnutú zmluvnú podmienku za individuálne dojednanú aj v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade tu neexistuje priestor na spochybňovanie individuálneho dojednania, ako je to v prípade zmlúv, kde je takéto dojednanie obsiahnuté v rámci Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré tvoria prílohu „hlavnej“ zmluvy. Podľa jeho názoru, dojednanie v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, nie je pri posudzovaní dĺžky premlčacej doby v neprospech spotrebiteľa. To, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k výslovnej dohode na použití Obchodného zákonníka pri ich záväzkovom vzťahu v žiadnom prípade nespôsobuje akúkoľvek nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami v neprospech na strane odporcu - spotrebiteľa. V rámci uplatňovania dĺžky premlčacej lehoty je všeobecná štvorročná lehota záväzná pre obe zmluvné strany, teda pri aplikácii premlčacej lehoty podľa ust. Obchodného zákonníka sú si zmluvné strany vo svojich právach a povinnostiach úplne rovné. Naopak v prípade uplatňovania práva a nárokov odporcu - spotrebiteľa zo Zmluvy o spotrebnom úvere voči navrhovateľovi (náhrada škody, akýchkoľvek majetkových práv podliehajúce premlčaniu) má odporca v rámci štvorročnej premlčacej lehoty poskytnutú väčšiu právnu ochranu ako v prípade ust. Občianskeho zákonníka, kde by v prípade potreby mohlo byť už jeho právny nárok premlčaný. Vzhľadom na právnu úpravu v ust. § 497 v spojení s § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka pri posudzovaní záväzkoprávneho vzťahu na základe zmluvy o spotrebnom úvere, sa majú aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Rozhodovacia prax už vysporiadala otázku aplikácie právneho režimu Obchodného zákonníka, vrátane otázok spojených s premlčaním, na zmluvy o úvere, keď NS SR konštatoval, že konajúci súd má postupovať pri posúdení premlčania nároku žalobcu podľa toho zmluvného typu, ktorý si účastníci zvolili, pričom je pochopiteľné, že pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky, tu platí vždy aplikácia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukazuje na závery vyslovené Krajským súdom v Bratislave, ktorý už taktiež odpovedal na otázku, ktorej zodpovedanie bolo podstatné aj pre napádané rozhodnutie, keď konštatoval, že dohoda zmluvných strán o použití Obchodného zákonníka na ich záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Z hľadiska posudzovania premlčania práv účastníkov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebnom úvere nespôsobuje dojednanie účastníkov o použití Obchodného zákonníka značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach a nedochádza touto zmluvnou podmienkou ani k odchýleniu sa od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené závery je neprijateľné, aby sa od týchto východísk konajúci súd odchýlil, keď vzhľadom na základný obsah princípu materiálnej rovnosti a princípu právneho štátu, ktorého obsahom je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (, a , ), je legitímny očakávaním navrhovateľa, že obdobne bude jeho nárok posúdený aj v predmetnom konaní. Možno teda konštatovať, že miera samostatnosti posúdenia analogickej právnej otázky v

každom jednotlivom konaní je limitovaná práve zásadou materiálnej rovnosti a princípu právneho štátu. Vzhľadom na všetko uvedené, konajúci súd vec nesprávne právne posúdil, keď navrhovateľom uplatnený nárok mal byť posudzovaný vzhľadom na plynutie 4-ročnej premlčacej lehoty, ktorá by uplynula až dňa 09.04.2011, pričom navrhovateľ svoj nárok na súde uplatnil už dňa 30.08.2010, a teda včas pre zachovanie svojho práva a nie sú tak splnené podmienky pre zamietnutie návrhu navrhovateľa z dôvodu premlčania a je nevyhnutné, aby sa konajúci súd ďalej riadne zaoberal vecou samou.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že okresný súd rozhodol vo veci správne, a preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. O odvolaní navrhovateľa rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Krajský súd prejednaním veci zistil, že skutkové a právne závery okresného súdu sú správne. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá kritériám v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., je úplné, správne a presvedčivé, preto v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., sa krajský súd plne identifikoval s dôvodmi negatívneho rozhodnutia o uplatnenom nároku navrhovateľa.

K odvolacej námietke navrhovateľa, ktorá spočíva podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. v nesprávnom právnom posúdení veci považuje krajský súd za potrebné uviesť nasledovné:

Nesprávne právne posúdenie veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď prvostupňový súd aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, a tiež vtedy, keď prvostupňový súd na zistený skutkový stav síce aplikuje správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretuje.

V prejednávanej veci navrhovateľ namieta, že okresný súd aplikoval na inštitút premlčania občianske právo, hoci vzhľadom na zmluvné dojednania s odporcom, sa mali aplikovať ustanovenia o premlčaní podľa Obchodného zákonníka.

Uvedený názor navrhovateľa, vzhľadom na platnú právnu úpravu, neobstojí.

Novelou č. 102/2014 Z. z. bol doplnený Občiansky zákonník vo svojom ustanovení § 52 ods. 2, ku ktorému sa doplnila veta, v zmysle ktorej sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Citovaná právna úprava ex presis verbis určuje, akú normu je potrebné aplikovať na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ. Ustanovenie má, vzhľadom na jej znenie procesný charakter („sa vždy prednostne použijú“) a znamená pre súd pokyn, že má použiť primárne Občiansky zákonník. Pre procesný predpis platí zásadne okamžitá aplikovateľnosť (pokiaľ nie je intertemporálna úprava), preto aj v danej veci, bez ďalšieho správne je potrebné aplikovať Občiansky zákonníka, to znamená, že aj inštitút premlčania podľa § 100 a nasl., ako správne postupoval aj okresný súd, keď uplatnený nárok navrhovateľa považoval za premlčaný v zmysle všeobecnej trojročnej premlčacej doby.

Z uvedených dôvodov nesprávne právne posúdenie veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. nie je v prejednávanej veci spôsobilým odvolacím dôvodom.

Úspešný odporca v odvolacom konaní neuplatnil právo na náhradu trov konania, preto podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. mu náhrada trov nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .