Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-117-2011.pdf
PDF · 90.46 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/117/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci navrhovateľa ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Bratislava, Panónska cesta 11,IČO 35 704 713, zast. JUDr. Milanom Malatom, advokát, so sídlom Bratislava, Prievozská 4/B proti odporcovi V. C., bytom D. W., P. M. XXX/XX o zaplatenie 6.355,93 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh s a z a m i e t a .
Odporcovi s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa žalobou, doručenou súdu dňa 30.8.2010, domáhal od odporcu zaplatenia istiny 6.355,93 eur s 6,50% ročným úrokom z omeškania od 6.12.2008 do zaplatenia. Uviedol, že s odporcom uzatvoril dňa 22.9.2006 Zmluvu o spotrebnom úvere č. UZF/06/93187, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 177.000,- Sk (t.j. 5.875,32 eur) s dohodnutými mesačnými splátkami vo výške 8.297,40 Sk (275,42 eur). Splatnosť prvej splátky bola dňa 10.11.2006. Odporca uhradil len prvé dve splátky a nasledovné už neuhradil. Z tohto dôvodu navrhovateľ určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 9.4.2007 listom zo dňa 3.4.2007. Zároveň odporcu vyzval na uhradenie zostatku úveru vo výške 159.380,30 Sk ( t.j. 5.290,46 eur). Následne vo Finančnom vyúčtovaní zmluvy zo dňa 10.11.2008 vyúčtoval odporcovi všetky nároky, ktoré vznikli na základe predčasnej splatnosti úveru, pričom bol preúčtovaný aj výťažok z predaja predmetu financovania vo výške 37.815,10 Sk (1.254,90 eur). Celkový nedoplatok odporcu predstavoval sumu 191.478,60 Sk (t.j. 6.355,93 eur) a odporca bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy do 5.12.2008. Navrhovateľ žiadal aj náhradu trov konania.
Na návrh navrhovateľa súd vydal platobný rozkaz dňa 9.11.2010, pod č.k. 54Ro/2159/2010-27, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu 6.355,93 eur s prísl. Tento platobný rozkaz sa nepodarilo odporcovi doručiť do vlastných rúk, preto bol súdom zrušený a bolo nariadené pojednávanie.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ umožnil podvodný predaj predmetu leasingu - vozidla v hodnote 295.000,- Sk (9.792,21 eur) za 37.000,- Sk (1.228,17 eur). Predmetné vozidlo malo byť predané za obvyklú cenu v mieste a čase predaja. Podľa leasingovej zmluvy si navrhovateľ mohol nechať vozidlo na uspokojenie svojich pohľadávok, predať vozidlo, pričom kúpna cenu mala byť stanovená v hodnote všeobecnej ceny v čase kúpy, čo bolo 295.000,- Sk. Vozidlo mu zabavili dňa 14.3.2007. Podľa navrhovateľa zaplatil na splátkach 45.021,20 Sk, podľa zmluvy preddavok 118.000,-Sk, teda celkovo sumu 163.021,20 Sk, čo bolo viac ako polovica z hodnoty vozidla.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením žalobného návrhu, písomného vyjadrenia odporcu, písomného doplnenia, zmluvy o úvere so všeobecnými zmluvnými podmienkami,
rozpisu splátok, finančného vyúčtovania ,faktúr, kúpnej zmluvy, znaleckého posudku a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 22.9.2006 uzatvoril navrhovateľ s odporcom Zmluvu o splátkovom úvere č. X./XX/XXXXX podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka na financovanie ojazdeného motorového vozidla zn. Y. D.. Podľa zmluvy kúpna cena predmetu financovania bola vo výške 295.000,- Sk (9.792,21 eur), poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške 3.500,- Sk (116,18 eur), časť kúpnej ceny uhradenej dlžníkom - odporcom vopred vo výške 118.000,- Sk (3.916,88 eur), počet splátok 36 po 8.297,40 Sk (275,42 eur) so splatnosťou 1. splátky 22.10.2006. Súčasťou zmluvy bol predpis splátok a Všeobecné zmluvné podmienky zo dňa 22.9.2006, podpísané odporcom.
Navrhovateľ uviedol, že odporca uhradil iba prvé 2 splátky a ďalšie už neuhrádzal. Odporca túto skutočnosť nepoprel. Navrhovateľ na základe tohto určil predčasnú splatnosť spotrebného úveru ku dňu 9.4.2007.
Podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzavretia zmluvy dňa 22.9.2006, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Súd zistil, že v prejednávanej veci, že účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí úverovú zmluvu dňa 22.9.2006, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a spravuje sa ustanoveniami § 269 ods.2, § 479 a nasl. Obchodného zákonníka. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. a zák. č. 634/1992 Zb. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti spotrebiteľa, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie ako príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje obmedzenie pre použitie ustanovení Obchodného zákonníka, a to aj napriek charakteru úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka. Uvedené znamená, že Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o dĺžku premlčacej doby, táto je upravená v § 397 Obchodného zákonníka v trvaní 4 rokov a v § 101 Občianskeho zákonníka v trvaní 3 rokov. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku je teda pre spotrebiteľa výhodnejšia. Tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. Z uvedeného dôvodu súd aplikoval na daný vzťah priaznivejšiu právnu úpravu pre spotrebiteľa ohľadne dĺžky premlčacej lehoty upravenej v § 101 Občianskeho zákonníka v trvaní 3 rokov.
Podľa žalobného návrhu odporca prestal splácať mesačné splátky podľa predpisu splátok, v dôsledku čoho navrhovateľ určil predčasnú splatnosť spotrebného úveru ku dňu 9.4.2007. Žalobný návrh navrhovateľ podal na súd dňa 30.8.2010, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty v časti o zaplatenie zostatku spotrebného úveru vo výške 159.380,30 Sk (t.j. 5.290,46 eur). V danej veci ide spotrebiteľskú zmluvu, preto súd prihliadol na premlčanie z úradnej povinnosti podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. a žalobný návrh v tejto časti zamietol z dôvodu premlčania.
Navrhovateľ sa ďalej domáhal doplatku havarijného poistenia vo výške 1.318,- Sk (43,75 eur) za obdobie od 22.9.2006 do ukončenia poistnej zmluvy dňa 9.4.2007. Podľa vyjadrenia odporcu vozidlo mu bolo odňaté dňa 14.3.2007. Faktúrou zo dňa 28.11.2007 bola navrhovateľovi fakturovaná cena za uskladnenie vozidla za 61 dní vo výške 1.830,- Sk. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 4.4.2008 bolo predmetné vozidlo predané Jánovi Jakubcovi. Poistná zmluva zo dňa 22.9.2006 bola uzavretá na predmetné vozidlo na dobu neurčitú, počas trvania leasingového vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že ukončením poistnej zmluvy dňa 9.4.2007 bola celá žalovaná suma splatná a od tohto dňa uplynula 3-ročná premlčacia lehota dňa 9.4.2010. Navrhovateľ podal žalobu na súd dňa 30.8. 2010, teda po uplynutí premlčacej lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka, čím došlo k strate vymáhateľnosti tohto práva a súd zamietol žalobu v tejto časti.
Podľa finančného vyúčtovania sa navrhovateľ domáhal náhrady škody podľa čl. VII. ods. 2 VZP vo výške 11.615,- Sk (385,54 eur). Podľa tohto článku písm. b) sa navrhovateľ v súvislosti s určením predčasnej splatnosti úveru môže domáhať okrem iného aj náhrady všetkých škôd, ktoré mu vzniknú v súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebného úveru. Škoda pozostávala z nákladov na uskladnenie vozidla, vypracovania znaleckého posudku ,predaja vozidla, nákladov na spotrebované pohonné hmoty pri preprave. Navrhovateľ predložil faktúru od spoločnosti OZA s.r.o. zo dňa 20.3.2007 (splatnou do 14 dní) na sumu 8.544,20Sk (283,62 eur) za práce spojené s LZ a odťah, faktúru od Global Sales Solutions s.r.o zo dňa 19.5.2008 (splatnou dňa 19.6.2008) na sumu 6.664,- Sk (221,20 eur) za znalecký posudok a províziu za predaj vozidla, faktúru od L.. A. V. zo dňa 28.11.2007 (splatnú dňa 6.12.2007) na sumu 1.830,- Sk (60,74 eur) za uskladnenie predmetného vozidla za 61 dní, 3 ks pokladničné bločky na pohonné hmoty zo dňa 15.5.2007, 15.5.2007 a 14.5.2007. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ sa dozvedel o výške škody podľa jednotlivých faktúr a bločkov ku dňu splatnosti faktúr a ku dňu vystavenia bločkov, teda v období od apríla 2007 do 19.6.2008. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka 2- ročná subjektívna premlčacia lehota uplynula najneskôr dňa 19.6.2010, pretože určením predčasnej splatnosti ku dňu 9.4.2007 navrhovateľ vedel, kto je zodpovedný za vzniknutú škodu. Navrhovateľ podal žalobu na súd dňa 30.8.2010, teda po uplynutí 2- ročnej subjektívnej premlčacej lehoty. V dôsledku straty vymáhateľnosti tohto práva pre premlčanie súd zamietol žalobu aj v tejto časti.
Navrhovateľ sa domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty podľa čl. XII ods. 6 VZP vo výške 22.322,20 Sk (740,96 eur). Podľa tohto článku veriteľ (navrhovateľ) je oprávnený dlžníkovi vyúčtovať zmluvnú pokutu do výšky 6-násobku mesačnej splátky vrátane poistného; táto zmluvná pokuta je sankciou za hrubé porušenie dohodnutých zmluvných podmienok, v dôsledku ktorého dôjde k predčasnej splatnosti úveru podľa čl. VII. Navrhovateľ vyúčtoval odporcovi zmluvnú pokutu faktúrou zo dňa 10.11.2008. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka plynie premlčacia lehota odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz a nie odo dňa, kedy ju navrhovateľ vyúčtoval odporcovi. Navrhovateľ mohol vykonať svoje právo - uplatniť si zmluvnú pokutu ako dôsledok určenia predčasnej splatnosti úveru od nasledujúceho dňa po určení predčasnej splatnosti to je dňa 10.4.2007. Všeobecná 3-ročná premlčacia lehota začala plynúť v tento deň a skončila dňa 10.4.2010. Navrhovateľ podal žalobu na súd dňa 30.8.2010, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Vzhľadom na stratu vymáhateľnosti tohto práva navrhovateľa, súd žalobu v tejto časti zamietol.
Navrhovateľ sa domáhal do odporcu zaplatenia úroku zo zostatku úveru podľa čl. VII. ods. 2 VZP vo výške 9.766,- Sk (324,17 eur) vo výške 5,72% ročne za obdobie od 11.6.2007 do 4.4.2008- do dátumu predaja predmetu financovania.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzavretia zmluvy, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného ku dňu uzavretia zmluvy, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej
prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, účinného ku dňu uzavretia zmluvy, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa súd zaoberal aj konečnou splatnosťou úrokov (ako odmeny po úver). Konečnú splatnosť riadnych úrokov zák. č. 258/2001 Z. z. neupravoval. Úprava bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Kým Obchodný zákonník v čase uzatvorenia zmluvy konečnú splatnosť riadnych úrokov stanovuje do dňa splatenia úveru, Občiansky zákonník takúto splatnosť neumožňuje, ale iba do doby splatnosti pôžičky. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku je teda v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia. Tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. Vychádzajúc však z právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, platnej v čase uzavretia zmluvy, na základe § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahuje aj na zmluvy majúce charakter absolútnych obchodov aj do 15.01.2009, bolo potrebné na spotrebiteľskú zmluvu aplikovať § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže táto úprava bola pre spotrebiteľa výhodnejšia. Z uvedeného dôvodu súd aplikoval na daný vzťah priaznivejšiu právnu úpravu pre spotrebiteľa a nezaviazal odporcov k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi riadne úroky odo dňa splatnosti celého úveru dňa 9.4.2007 do 4.4.2008. Okrem toho riadne úroky splatné 3 roky pred podaním žaloby dňa 30.8.2010, t.j. do dňa 30.8.2007 sú premlčané podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov súd zamietol žalobu aj v tejto časti.
Z dôvodu hospodárnosti konania sa súd nezoberal ďalej žalovanými nárokmi z hľadiska splnenia zákonných náležitostí zodpovednosti za škodu, ustanovení o zmluvnej pokute atď.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania proti neúspešnému navrhovateľovi, pretože odporca žiadnu náhradu nežiadal a trovy konania ako súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia mu ani nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).