Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-50-2022.pdf
PDF · 100.21 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/50/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne Pro - Stage, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Ľ. Zúbka 15, IČO: 47 193 263, zastúpenej LEGAL & CORP s. r. o., so sídlom v Bratislave, Gajova 11, IČO: 47 237 325, proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 80,60 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 80,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 80,60 eura od 05.05.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamieta.
III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 80,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 80,60 eura od 05.05.2022 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že 06.10.2021 došlo v Bratislave, Zelená ulica 8 ku škodovej udalosti, pri ktorej bola poškodená reklamná výstrč vo vlastníctve žalobkyne (ďalej aj „poškodená vec), pričom škodu spôsobilo vozidlo I.- N., D.: G (ďalej aj „škodca“) poistené (povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) u žalovanej. Škodca a žalobkyňa spísali správu o nehode. Za účelom obnovenia majetku do stavu pred škodovou udalosťou musela žalobkyňa zaobstarať opravu poškodenej veci. Opravu vykonala K + L, spol. s r.o., ktorá za opravu vystavila faktúru č. 20210688 z 30.11.2021 znejúcu na sumu 645 eur. Žalobkyňa škodovú udalosť nahlásila žalovanej, ktorá jej 03.01.2022 zaslala oznámenie o likvidácii poistnej udalosti. Žalovaná vyčíslila náhradu škody na sumu 564,38 eura, pričom odpočítala žalovanú sumu ako amortizáciu. S týmto záverom žalobkyňa nesúhlasila, pretože opravou poškodenej veci nedošlo k prínosu pre žalobkyňu, keďže uvedenie do pôvodného stavu nezvýšilo úžitkové vlastnosti poškodenej veci. Odstránenie poškodenia a uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu bolo prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, a preto nie je možné prenášať povinnosť k úhrade ani časti nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na žalobkyňu ako poškodený subjekt. Oprava poškodenej veci nemala za následok zlepšenie funkčnosti prípadne vzrast na jej hodnote. Skutočná škoda na poškodenej veci bola 645 eur, pričom neuhradením náhrady škody za opravu v plnej výške vznikla škoda žalobkyni, ktorá žalovanú sumu uhradila z vlastných finančných prostriedkov. Obrátila sa preto na súd. Tvrdenia preukazovala správou o nehode zo 06.10.2021, hlásením škodovej udalosti, faktúrou č. 20210688 z 30.11.2021, oznámením žalovanej z 03.01.2022.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal 19.05.2022 platobný rozkaz sp. zn. 19Up/601/2022, ktorým návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.
3. Proti predmetnému platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením. Potvrdila, že škodovú udalosť eviduje pod č. 2180123397. Po prešetrení škodovej udalosti pristúpila žalovaná k výplate poistného plnenia v sume 564,38 eura, o čom žalobkyňu informovala listom z 03.01.2022. Pri výplate poistného plnenia bola zohľadnená amortizácia, pretože pri škodách na veci opotrebovanej alebo použitej je potrebné odpočítať sumu zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti stavu pred poškodením. Nesúhlasila s uplatneným príslušenstvom pohľadávky, pretože vzťah medzi stranami sporu nie je obchodnoprávnym vzťahom. K odporu priložila amortizačnú tabuľku a hlásenie škodovej udalosti.
4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení z 13.06.2022 uviedla, že oprava poškodenej veci nemala za následok zlepšenie jej technických a ani úžitkových vlastností. Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a zabezpečiť žalobkyni plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Žalobkyňa nežiada viac ako čiastku opravy rozdielu medzi fakturovanou sumou za opravu poškodenej veci a úhradou zo strany žalovanej. Opravou poškodenej veci nie je jej hodnota vyššia, ale naopak je vždy nižšia. Oprava smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti.
5. Vyjadrenie žalobkyne bolo žalovanej doručené 16.06.2022.
6. Súd nariadil pojednávanie na deň 16.09.2022, na ktorom sa zúčastnila žalobkyňa, ktorá zotrvala na písomných podaniach. Súdu predložila fotografie poškodenej veci. Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila, neprítomnosť ospravedlnila a súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti. Rovnako zotrvala na písomnom podaní.
7. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či sa má v danom prípade od vzniknutej škody odpočítať amortizácia. Na tomto mieste považuje súd za potrebné uviesť, že predmetom sporu nie je spôsob akým žalovaná dospela k sume amortizácie, ale dôvodnosť jej odpočtu. Odkaz na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku preto nemá pre daný spor relevanciu. Strany neurobili spornými skutkové okolnosti vedúce ku vzniku skutočnej škody na strane poškodeného - žalobkyne, t.j. vlastníka veci poškodenej v dôsledku škodovej udalosti zavinenej motorovým vozidlom poisteným u žalovanej na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
8. Súd následne uvádza relevantné právne normy. Podľa § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
9. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
10. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
11. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0%.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.
15. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
16. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
18. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Súd k inštitútu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvádza, že poisťovateľ má povinnosť nahradiť za poisteného škodu, ktorá vznikla poškodenému v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ak bol tento nárok uplatnený a preukázaný. Z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa uhrádza škoda, ktorá vznikla poškodením veci, pričom ide nielen o škodu na iných motorových vozidlách, ale aj o škodu spôsobenú na iných veciach. Uhrádza sa skutočná škoda. Pod skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného a predstavujúcu majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť na uvedenie do pôvodného stavu. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Do úvahy prichádzajú dva spôsoby určenia výšky peňažnej náhrady za škodu spôsobenú na veci. Buď porovnanie ceny obvyklej, ktorú mala vec pred poškodením, s obvyklou cenou veci po poškodení, alebo náhrada nákladov potrebných k tomu, aby si poškodený uviedol vec do stavu pred poškodením. Ak poškodený nechá poškodenú vec opraviť, môže výšku škody vyčísliť cenou opravy pozostávajúcou spravidla z ceny uskutočnených prác a ceny vymenených (náhradných) dielov. Zhodnotenie veci opravou nastáva len vtedy, ak skutočne príde ku zvýšeniu obvyklej ceny veci a nie k jej technickému zhodnoteniu alebo zvýšeniu technickej hodnoty. Poškodený má teda v prvom rade právo na náhradu škody zodpovedajúcu rozdielu medzi obvyklou cenou veci pred poškodením a obvyklou cenou veci v stave po poškodení. Ak sa rozhodne pre opravu, zakladá mu to právo výberu požadovať náhradu škody vyčíslenú druhým spôsobom, totiž hodnotou opravy.
22. V konaní bolo nesporne preukázané, že 06.10.2021 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola poškodená reklamná výstrč vo vlastníctve žalobkyne. Škodovú udalosť zavinil vodič motorového vozidla I. D.: G - povinne zmluvne poistené u žalovanej. Škodca a žalobkyňa spísali správu o nehode zo 06.10.2021, v ktorej je vodič vozidla L.- N. označený ako vinník nehody. Žalovaná poškodenie reklamnej výstrče a vznik škody nenamietala a rovnako nenamietala ani zodpovednosť vodiča vozidla K. N. za
vznik škody. Poškodená vec bola opravená K + L, spol. s r.o., ktorá za opravu vystavila faktúru č. 20210688 z 30.11.2021. Náklady na opravu predstavovali v zmysle spomenutej faktúry sumu 645 eur. Suma uplatnená žalobkyňou 645 eur predstavuje skutočnú výšku škody na navrátenie poškodenej veci do pôvodného stavu. Keďže žalovaná vychádzala pri určení výšky náhrady škody a zodpovedajúcej výšky poistného plnenia z čiastky vynaloženej žalobkyňou na opravu poškodenej veci v takom prípade už potom nie je možné použiť prvý spôsob určenia výšky peňažnej náhrady, teda určiť náhradu ako rozdiel obvyklej ceny pred a po poškodení. Aj napriek tejto skutočnosti žalovaná vychádzajúc z oznámenia z 03.01.2022 znížila poskytnutú náhradu škody o amortizáciu v sume 80,62 eura (žalobkyňa požadovala len 80,60 eura).
23. K odpočtu amortizácie súd uvádza, že poškodená vec sa škodovou udalosťou aj napriek následne vykonanej oprave spočívajúcej v použití nových náhradných dielov znehodnocuje, pretože každou škodovou udalosťou, pri ktorej dôjde k jej poškodeniu, sa jej technická hodnota znižuje. Žalobkyňa bola nútená v dôsledku poškodenia obnoviť stav reklamnej výstrče, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou, a preto jej musí byť kompenzovaná ujma, ktorá jej vznikla z titulu poškodenia reklamnej výstrče. V opačnom prípade by bola porušená zásada nikoho nepoškodzovať. Účelom § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je taký postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/48/2012 v obdobnej veci, v ktorom tento vyslovil, že „škoda, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody, vykonanej opravy poškodeného vozidla, predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla, bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové. V konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravou nehodou a následne vykonaná oprava v použití nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje.“
24. Náhrada škody má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, teda má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Keďže poškodenie reklamnej výstrče pri škodovej udalosti viedlo nepochybne na strane žalobkyne ku vzniku skutočnej škody, pretože jej majetkový stav sa znížil o majetkové hodnoty, ktoré musela vynaložiť na to, aby poškodenú vec uviedla do stavu pred poškodením, má právo na náhradu všetkých nákladov nutných k obnoveniu reklamnej výstrče. Žalovaná pritom nerozporovala rozsah poškodenia a ani rozsah potrebných opráv na uvedenie poškodenej veci opätovne do prevádzky. Žalobkyňa navyše nežiada viac, ako čiastku opravy rozdielu medzi fakturovanou sumou za opravu poškodenej veci a plnením zo strany žalovanej. Je preto potrebné vychádzať zo záveru, že žalobkyni tzv. „zhodnotenie“ poškodenej veci bolo vnútené protiprávnym konaním škodcu, ktorého zodpovednosť je poistená u žalovanej. V dôsledku škodovej udalosti sa potom žalobkyňa dostala do situácie, že hoci postupovala v súlade s právom (neporušila žiadne právne predpisy), bol nútená vynaložiť zo svojho značné peňažné čiastky na to, aby poškodená vec mohla byť používané rovnako ako pred škodovou udalosťou. Ak oprava poškodenej veci smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, pričom v konaní nebol tvrdený opak, nie je podľa súdu spravodlivé, aby žalobkyňa doplácala na sprevádzkovanie poškodenej reklamnej vystrče. Žalobkyni musí byť kompenzovaná ujma, ktorá jej vznikla z titulu škodovej udalosti, za súčasného stavu, keď žalovaná nepreukázala a ani netvrdila, že by žalobkyňa na opravu použila také nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti reklamnej vystrče, resp. že by nové diely s opravou nesúviseli. Je potrebné zdôrazniť, že výmenou poškodených častí za nové sa nezvýšili ich úžitkové vlastnosti a uvedeným postupom nedochádza ani k zjavnému prínosu pre žalobkyňu. Nie je tak možné prenášať povinnosť k úhrade ani časti nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného (žalobkyňu) a tým ho znevýhodňovať. V nadväznosti na uvedené súd žalobe žalobkyne vyhovel (z hľadiska istiny) a žalovanú zaviazal na úhradu sumy 80,60 eura žalobkyni.
25. Čo sa týka úrokov z omeškania nemožno sa stotožniť s takým výkladom zákona o PZP, že oznámením o poistnom plnení, v rámci ktorého poisťovňa (žalovaná) nepriznala plnenie splnila podmienky v zmysle § 11 ods. 6 zákona o PZP, a teda nenesie nijakú zodpovednosť za nesprávne zistenie rozsahu plnenia a jeho poskytnutie. Takýto výklad odporuje účelu zakomponovania priameho nároku poškodeného voči poisťovateľovi do vnútroštátnej právnej úpravy. Pripustením tohto výkladu by poisťovne mohli neplniť v podstate bez akéhokoľvek rizika, pretože ak ich dotknuté subjekty (spravidla po opakovanej vzájomnej komunikácii) aj zažalujú, v zmysle nimi prezentovaného výkladu by sa v omeškaní mohli/mali ocitnúť až právoplatnosťou súdneho rozhodnutia. Ide však o maximálne účelovú
argumentáciu. Otázka splatnosti plnenia je totiž upravená v § 11 ods. 7 zákona o PZP, pričom druhá časť tohto ustanovenia sa uplatní len vtedy, ak je v súdnom rozhodnutí zaviazaný na zaplatenie náhrady škody poistený škodca a nie poisťovňa. Opačný výklad by znamenal obsolentnosť § 11 ods. 7 PZP, pretože právo poškodeného uplatňujúceho priamy nárok voči poisťovni je predsa dané inštitútom vykonateľnosti rozhodnutia, a to uplynutím lehoty na plnenie, ktorá je viazaná na právoplatnosť rozhodnutia a nie na doručenie právoplatného rozhodnutia. Pokiaľ teda poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo žalobcu popri plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zákon o PZP v § 11 ods. 8 upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 zákona o PZP , t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu (žalovanú) povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného v prípade uplatnenia si skráteného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu zákona o PZP. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného neúplného plnenia dostane do omeškania. Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/100/2019 z 21.05.2020, sp. zn. 2Cob/200/2019 z 29.09.2020, sp. zn. 4Cob/88/2021 z 29.09.2022. Poisťovne ako právnické osoby súkromnoprávnej povahy majú totiž všetky kapacity na to, aby dokázali preukázaný nárok riadne a včas prešetriť a poskytnúť odborné stanovisko. Je rovnako dôležité zdôrazniť, že poškodení budú mať voči poisťovateľom v drvivej väčšine prípadov postavenie de facto slabšej strany. Je preto nevyhnutné trvať na oprávnenosti nároku poškodeného na úroky z omeškania v prípade nesprávneho posúdenia plnenia zo strany poisťovne, pretože v opačnom prípade by v súvislosti s plnením poškodenému podľa zákona o PZP bol nastolený taký stav, že poisťovateľ, v značnej personálnej aj finančnej presile, by sa svojej povinnosti mohol vyhnúť prostredníctvom vágnej odpovede poškodenému bez hrozby sankcionovateľnosti tohto konania. Nemožno potom hovoriť o preventívnej, represívnej ani satisfakčnej funkcii úrokov z omeškania, pokiaľ pre úplné vylúčenie ich hradenia poisťovateľovi postačuje uviesť dôvody odmietnutia plnenia, a to bez ohľadu na ich kvalitu či opodstatnenosť nároku poškodeného. Akceptáciou stavu tvrdeného poisťovňami by poisťovatelia nemuseli pristupovať k prešetrovaniu poistných udalostí zodpovedne a kvalifikovane a mohli by sa pokúsiť vyhnúť svojej povinnosti poskytnúť plnenie aj v riadne preukázaných prípadoch. Takýto status narúšajúci rovnosť medzi subjektmi súkromnoprávnych vzťahov nemôže byť v právom štáte za žiadnych okolností akceptovaný. Napokon súd dodáva, že rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorými svoju argumentačnú líniu podporovali poisťovne boli zrušené rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 214/2020 (zrušené rozhodnutie 1Cdo/212/2017) a sp. zn. III. ÚS 309/2020 (zrušené rozhodnutie 3Cdo/145/2017).
26. Žalovaná ukončila šetrenie škodovej udalosti 03.01.2022 - tento deň oznámila listom adresovaným žalobkyni, že plniť v celom uplatnenom rozsahu nebude. V súlade s predchádzajúcim bodom tohto rozsudku bola povinná poskytnúť plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania škodovej udalosti a keďže tak neurobila, je od 19.01.2022 v omeškaní s plnením sumy 80,60 eura. Súd preto zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % (vo výške zodpovedajúcej nariadeniu podľa bodu 13. tohto rozsudku) zo sumy 80,60 eura od 05.05.2022 (od dátumu požadovaného žalobkyňou, t. j. od neskoršieho dátumu ako by mala žalobkyňa nárok) do zaplatenia. Žalovaná je preto v súlade s vyššie uvedeným povinná zaplatiť žalobkyni sumu 80,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 80,60 eura od 05.05.2022 do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamietol - úrok z omeškania prevyšujúci 5 % ročne a paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pretože medzi stranami sporu nie je žiadny obchodnoprávny vzťah (tu nejde o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, pri vzniku ktorého je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka podnikateľskej činnosti strán sporu), a teda žalobkyňa nemá na úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur podľa predpisov obchodného práva právny nárok.
27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. Žalobkyňa bola v celom rozsahu (z hľadiska žalovanej istiny) úspešná, pretože súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. Súd preto priznal žalobkyni proti žalovanej nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.