Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-21-2022.pdf
PDF · 153.79 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/21/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcov: 1. A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D., E. X a 2. F. C., nar. X.X.XXXX, bytom G. H., I. XXX, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, proti žalovaným: 1. Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom v Bratislave, Búdková 3555/36 a 2. J. F. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. J., E. XXXXX/XX, o návrhu na zrušenie vecného bremena takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaní majú voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa podanou žalobou proti žalovaným domáhali, aby súd zrušil vecné bremeno, zriadené v prospech oprávnenej (žalovaná v 2. rade), ktoré spočíva v povinnosti žalovaného v 1. rade a spravovateľa pozemku C KN s parc. č. 18831, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 133 m2, evidovaného Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor, okres Prievidza, obec K. D., katastrálne územie K. D., na LV č. XXXX, strpieť právo vstupu, prechodu a prejazdu v rozsahu dielu č. 1, o výmere 134 m2, podľa vyznačenia Geometrického plánu č. 232/2013, v prospech vlastníka C KN parcely č. 18839, podľa Zmluvy o zriadení vecného bremena V XXXX/XX-XX 100/15.
2. Žalobcovia žalobu zdôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a to žalobca v 1. rade (ďalej len „žalobca 1“) v podiele 3/5 k celku a žalobkyňa v 2. rade (ďalej len žalobkyňa 2) v podiele 2/5 k celku parcely registra ,,C“ parc. č. 18787/2 zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. K. D., parc. č. 18787/3 v k.ú. K. D. zapísanej na LV č. XXXX a parcely registra ,,C“ parc. č. 18830 zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. K. D.. Už viac ako 20 rokov sa súrodenci a súčasne žalobcovia snažia o nadobudnutie výlučného vlastníctva k pozemku parc. č. 18831 (ďalej aj len „predmetná nehnuteľnosť“ alebo „predmetný pozemok“), ktorá je v susedstve ich spolupodielnických pozemkov a na ktorej je zriadené vecné bremeno v práve vstupu, prechodu a prejazdu, v rozsahu dielu č. 1 o výmere 134 m2, podľa vyznačenia Geometrickým plánom č. 232/2013, v prospech vlastníka, J. F. C., C KN parcela č. 18839, podľa Zmluvy o zriadení vecného bremena V6813/14-vz 100/15 (ďalej len „Zmluva“), ktorú uzatvoril žalovaný v 1. rade (ďalej len „žalovaný 1“) s oprávnenou z vecného bremena, žalovanou v 2. rade (ďalej len „žalovaná 2“). Predmetná nehnuteľnosť, na ktorej je zriadené vecné bremeno bola vyschnuté potočné koryto, v starších podkladoch vedené ako neplodná pôda. V novom zápise je uvedená parcela ako ulica. Posledné využitie tejto parcely bola zvážnica, a to v zime roku 1942. Príbuzný, strýko súrodencov C., bol zamestnaný v štátnych lesoch, kde dostal súhlas, aby využil priestor manipulácie bývalej lesnej železnice, nachádzajúcej sa za rodinným domom a maštaľou žalobcov. Uvedený pozemok musel upraviť, aby mal z neho osoh a to vyrovnal potočné koryto zeminou v obsahu 160 m3 a na povrch nahrnul tenkú vrstvu ornice z pozemku žalobcov. Na predmetnej nehnuteľnosti
vybudovali žalobcovia most, pričom parcela č. 18831 bola stále obecným majetkom. Pri stavbe mosta samotná obec Gápel nebola súčinná a túto stavbu nijako nenamietala. Naopak, obci Gápel vyhovovalo, že rodina C. sa o predmetnú nehnuteľnosť dlhé roky starala, upravovala ju tak, že neúrodnú pôdu postupne zhodnocovala a časom predmetný pozemok premenila na úrodnú pôdu. Žiadna ulica cez predmetnú nehnuteľnosť nikdy neviedla a v žiadnom prípade tadiaľ neprechádzali motorové vozidlá tak ako bolo zapísané fiktívne pomenovanie ,,ulica“ v katastrálnom operáte k.ú. L. od roku 1926. Pôvodne mal žalobca 1 zámer odkúpiť predmetnú nehnuteľnosť od obce L., o čom svedčí aj jeho žiadosť a taktiež jej prerokovanie obecným zastupiteľstvom obce K. D.. Dňa 4.6.2012 sa obec vyjadrila, že súhlasí s odpredajom predmetnej nehnuteľnosti o výmere 313 m2 v k.ú. K. D.. Taktiež mali žalobcovia nárok na zákonné vydržanie predmetnej nehnuteľnosti. Majú za to, že výluční vlastníci prejavili poctivosť vstupu do držby, jej priebeh a zavŕšenie realizované v nadobudnutí vlastníckeho práva. Uvádzajú, že spustením mašinérie okolo žiadosti o odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti, o ktoré písomne požiadal žalobca 1, došlo k nezákonnému postupu obce K. D., keď starosta obce podal dňa 4.6.2012 vyjadrenie, že súhlasí s predajom predmetnej nehnuteľnosti, čo v roku 2013 už nebolo zo strany starostu zrealizované. Ten podal nesúhlasné stanovisko k odkúpeniu predmetnej nehnuteľnosti. Pretože predmetná nehnuteľnosť bola primárne v majetku obce, žalobcovia žiadali o jej odkúpenie, keďže na základe právneho nároku vydržania mali na túto nehnuteľnosť nárok. Predaj predmetnej nehnuteľnosti sa z nevysvetliteľných dôvodov neuskutočnil, ale zároveň sa správcom pozemku stal Slovenský pozemkový fond (ďalej aj len „SPF“), a to od roku 1986, kedy L. stratil intravilán. Konanie obce K. D. v súvislosti s odkúpením predmetnej nehnuteľnosti považujú za diskriminačné a neoprávnené, keďže žalobca 1 jej odkúpenie žiadal na základe dlhoročného užívania a starostlivosti jeho právnych predchodcov a zhodnocovania daného pozemku, pričom si uplatňoval zákonný nárok na základe vydržania. Dňa 7.2.2013 Zmluvou spravovateľ predmetného pozemku – SPF ako povinný uzatvoril zmluvu o zriadení vecného bremena s oprávnenou z vecného bremena, žalovanou 2, ktorá je vlastníčkou susediaceho pozemku parcela č. 18787/2, zapísaného na LV č. XXXX, pre k.ú. K. D. a parcely č. 18839 v k.ú. K. D. zapísanej na LV č. XXXX. Vecné bremeno na predmetnú nehnuteľnosť spočíva v práve vstupu, prechodu a prejazdu v rozsahu dielu č. 1 vo výmere 134 m2 podľa vyznačenia GP č. 232/2013 v prospech vlastníka C KN parcela č. 18839 podľa Zmluvy. Od uzatvorenia Zmluvy sa značne zmenili pomery, kvôli ktorým sa zmenili aj podmienky vecného bremena. Oprávnená nepretržite využíva prístup na svoj pozemok cez most na chôdzu. Žalobcovia majú veľké obavy, že v prípade prechodu motorovým vozidlom bude zasiahnuté do vlastníckych práv žalobcov z dôvodu rozpätia šírky motorového vozidla, ktoré bude prechádzať aj cez pozemok žalobcov a motorové vozidlo bude tiež svojou jazdou znehodnocovať ich pozemok. V dnešnej dobe je možné využívať prístup z verejnej komunikácie cez obecný pozemok parc. č. 18685, parc. č. 19058. Vzhľadom k možnosti využívania iného prístupu oprávnenej z vecného bremena, ako prístupu zasahujúceho a obmedzujúceho nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov, nastali podmienky pre zrušenie vecného bremena. Oprávnená využíva prístup k nehnuteľnosti cez most, pričom odjakživa je možné využívať prístup z verejnej komunikácie cez obecný pozemok. Vzhľadom k vyššie uvedenému je možnosť vstupovať na pozemok oprávnenej z vecného bremena aj z inej strany, z čoho vyplýva, že nastali podmienky pre zrušenie vecného bremena. Dňa 29.5.2020 žiadali žalobcovia SPF o zrušenie vecného bremena a jeho následný výmaz z LV č. XXXX, pretože vecné bremeno bolo zapísané neoprávnene, podľa vymyslených dôvodov a ktoré je aj reálne zbytočne zriadené, keďže právo prechodu cez predmetnú nehnuteľnosť nikto do tohto času nevyužíva, pretože reálne existuje iná prístupová cesta. Z nimi predložených listinných dôkazov vyplýva, že všetky okolité pozemky patria žalobcom ako podielovým spoluvlastníkom, pričom iných vlastníkov tam nikdy nebolo, čoho dôkazom je i L. katastrálna mapa. Nesúhlas s odkúpením predmetnej nehnuteľnosti starosta obce K. D. odôvodnil tým, že predmetná nehnuteľnosť slúži ako prístupová cesta k ďalším nehnuteľnostiam, ktorý fakt je klamlivý a nekorektný, pretože nehnuteľnosť na ľavom brehu potoka Podkošariskového, parcela č. 18830 sa nikdy nevyužívala ako prístup alebo prechod, keďže ide o potočný pozemok, čo bola v tom čase prekážka prechodu. Sprístupnenie predmetnej nehnuteľnosti vykonala rodina C. v 70-tych rokoch vybudovaním mosta, ktorý pozemky na ľavej strane potoka Jasenina v tomto mieste spojil s pravým brehom a teda ich aj napojil na obecnú cestu. Vďaka výstavbe mosta sa tak majiteľky susediacich pozemkov dostali na svoje nehnuteľnosti ,,suchou nohou“. Práva a povinnosti, vyplývajúce z vecných bremien nie sú nemenné, preto Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) umožňuje súdu vecné bremeno obmedziť alebo zrušiť za predpokladu, že zmenou pomerov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, či tento stav nastal zavinením niektorého z účastníkov tohto vzťahu. Súd pri rozhodovaní o obmedzení alebo zrušení vecného bremena zisťuje, či mala zmena pomerov vplyv na spôsob výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a ako sa prejavila v užívaní nehnuteľnosti, zaťaženej vecným bremenom. V tomto prípade poukazujú na
skutočnosť, že prístup k pozemku oprávneného z vecného bremena možno zabezpečiť inak, keďže jestvuje prístup aj z inej strany. Súčasne poukazujú na zváženie i pomeru prípadného zriadeného vecného bremena a zásahu do vlastníckych práv vlastníka priľahlého pozemku, ktorý by mal byť obmedzený čo najmenej. Majú tiež za to, že Zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom.
3. Žalovaný 1 vo svojom prvom vyjadrení k meritu veci uviedol, že predpokladom úspešnosti žaloby ako jednou zo základných podmienok rozhodovania súdov v právnej veci je správna vecná legitimácia ako na strane žalobcu (aktívna), tak na strane žalovaného (pasívna). Vecná legitimácia vyplýva z hmotnoprávnych predpisov a znamená stav, kedy žalobca je nositeľom práva zodpovedajúceho z právneho predpisu a žalovaný je nositeľom povinnosti. Namietajú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia nie sú ani povinnými, ani oprávnenými z vecného bremena, ktoré žiadajú svojou žalobou zrušiť. Podľa ustanovenia § 151n ods. 1 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe. Žalobcovia nie sú vlastníkmi vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti, v prospech ktorej bolo právo zodpovedajúce vecnému bremenu zriadené. Namietajú takisto svoju pasívu vecnú legitimáciu v spore, pretože žalovaný 1 nie je vlastníkom dotknutej, teda vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti, ale týmto vlastníkom je Slovenská republika. Slovenský pozemkový fond je právnickou osobou zriadenou zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, kde v ustanoveniach § 34 až 36 sa vymedzujú jeho základné kompetencie. Podľa § 34 ods. 3 citovaného zákona, pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctva štátu, ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy, okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Podľa § 34 ods. 14 citovaného zákona, pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
4. Žalovaná 2 vo svojom prvom, písomnom vyjadrení k meritu veci, uviedla, že dôvodom, prečo sa rozhodla navrhnúť zriadenie vecného bremena na predmetnej nehnuteľnosti bolo nevyspytateľné a nepredvídateľné správanie žalobcu, pričom sledovala naplnenie a zabezpečenie svojich vlastníckych práv (prechod a prejazd), v súvislosti s vlastníctvom priľahlých parciel k parcele, ku ktorej sa vecné bremeno viaže, všetko s vedomím, že zaťažená parcela bola a naďalej je vo vlastníctve SPF. Pri predkladaní návrhu na zriadenie vecného bremena vychádzala z pomerov a skutočností uvedených v katastrálnych mapách a listoch vlastníctva, vedených katastrálnym úradom. Tieto podklady považovala a dodnes považuje za plne relevantné a legitímne, pretože sú vedené úradmi k tomu zákonne zriadenými. Nie je si vedomá akýchkoľvek zmien v súvislosti s vlastníctvom priľahlých pozemkov, s prístupmi k pozemkom alebo akýchkoľvek iných zmien, na ktoré poukazuje žalobca. Aktuálny stav považuje za rovnaký ako bol v čase vydania rozhodnutia o zriadení vecného bremena a preto nevidí dôvod na zrušenie vecného bremena, resp. trvá na zachovaní aktuálneho stavu. Má dôvodné podozrenie, že niektoré stavebné objekty využívané žalobcom (hospodárske budovy) sú umiestnené nezákonne, a to tak, že svojím pôdorysom presahujú hranice pozemku žalobcu a zasahujú do parcely, ktorá je predmetom zriadeného vecného bremena, navyše uvedené stavby nie sú zapísané na liste vlastníctva a nie sú zakreslené v katastrálnej mape. Žiada, aby súd žalobu zamietol.
5. Žalovaný 1 sa na pojednávanie neustanovil, neúčasť na ňom ospravedlnil. Súhlasil s tým, aby v predmetnej veci súd pojednával a vo veci rozhodol aj v jeho neprítomnosti. S poukazom na ustanovenie § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), pojednával súd vo veci v jeho neprítomnosti.
6. Dokazovaním, vykonaným na pojednávaní, vypočutím žalobcov a žalovanej 2 a oboznámením obsahu spisu, žaloba č.l. 1, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. K. D. č.l. 7 a č.l. 38, čiastočný výpis z LV č. XXXX č.l. 9 a 37, geometrický plán č.l. 9, 11, čiastočný výpis z LV č. XXXX č.l. 12 a 65, čiastočný výpis z LV č. XXXX č.l. 12, mapový operát z katastra nehnuteľností č.l. 14-18, uznesenie Obecného zastupiteľstva vo K. D. č. 47/2002 č.l. 19, list obce K. D. adresovaný SPF zo dňa 8.3.2013 č.l. 19, list obce K. D. adresovaný
žalobcovi 1 zo dňa 13.9.2013 č.l. 20, list žalobcu 1 adresovaný starostovi obce K. D. zo dňa 8.7.2014 č.l. 20, list obce K. D. adresovaný žalobcovi 1/zo dňa 10.9.2014 č.l. 21, list Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, adresovaný obom žalobcom zo dňa 5.5.2015 č.l. 21, list SPF adresovaný právnemu zástupcovi žalobcov zo dňa 21.2.2022 č.l. 22, mapový operát k parcele č. 18831 č.l. 64 a text Zmluvy o zriadení vecného bremena č.l. 77, mal súd zistený tento skutkový stav veci:
7. Pozemok parcela č. 18831, o výmere 313 m2, zastavaná plocha a nádvorie, je v katastri nehnuteľností zapísaný na LV č. XXXX, pre k.ú. K. D.. V časti B vyššie uvedeného listu vlastníctva je ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti uvedený subjekt SR SPF, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, v podiele 1/1. V časti C vyššie uvedeného listu vlastníctva je na tomto pozemku vyznačené vecné bremeno, spočívajúce v práve vstupu, prechodu a prejazdu v rozsahu dielu č. 1 o výmere 134 m2 podľa vyznačenia Geometrickým plánom č. 232/2013 v prospech vlastníka C KN parcela č. 18839 (žalovaná 2), podľa Zmluvy o zriadení vecného bremena V XXXX/XX-XX 100/15.
8. Z vyššie uvedeného geometrického plánu (č.l. 9 a 10) je zrejmé, že žalovaná 2 je výlučnou vlastníčkou pozemku susediaceho s pozemkom parcela č. 18831. Ide o pozemok parcela č. 18839 o výmere 245 m2, záhradu, ktorý pozemok je zapísaný na LV č. XXXX, pre k.ú. K. D. (č.l. 9 a 37).
9. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, pozemkov parcela č. 18830, o výmere 362 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaných na LV č. XXXX, pre k.ú. K. D. a pozemku parc. č. 18787/3 o výmere 259 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č. XXXX, pre k.ú. K. D., ktoré pozemky takisto bezprostredne susedia s pozemkom parcela č. 18831.
10. Vyššie uvedené skutočnosti (body 7 až 9 odôvodnenia tohto rozhodnutia) sú zrejmé aj z ďalších podkladov z katastra nehnuteľností, uvedených v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, predložených do spisu žalobcami.
11. V konaní žalobcovia preukázali, že v minulosti mali záujem o odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti od obce K. D., ktorá uznesením č. 47/2002, na zasadnutí obecného zastupiteľstva vo K. D., dňa 30.4.2002 zamietlo žiadosť žalobcu 1 o kúpu predmetnej nehnuteľnosti, s tým, že táto nie je vo vlastníctve obce (č.l. 19).
12. Listom, zo dňa 8.3.2013, obec K. D. žalovanému 1 oznámila, že dáva nesúhlasné záväzné stanovisko k odkúpeniu časti C KN parcela č. 18831 v k.ú. K. D., pretože predmetná parcela slúži ako prístupové cesta k ďalším nehnuteľnostiam (č.l. 19).
13. Listom, zo dňa 13.9.2013, obec K. D. oznámila žalobcovi 1, prostredníctvom starostu obce, že nevydal žiaden zákaz odpredaja parcely, len na požiadanie SPF napísal stanovisko k odpredaju predmetnej nehnuteľnosti. Do stanoviska napísal, že nesúhlasia s odpredajom predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu, že daná parcela slúži ako prístupová cesta na ďalšie parcely. Na tomto stanovisku trvá a nemieni ho meniť (č.l. 20).
14. Listom, zo dňa 8.7.2014, žalobca 1 vtedajšiemu starostovi obce K. D. okrem iného oznámil, že do uvedenej parcely nikto nič nevložil okrem nich. Pozemku sa obec zriekla dobrovoľne a ochotne v prospech štátu a teraz oni chcú žať, kde neorali a ani nesiali. Oni museli po celý čas udržovať a obnovovať oplotenie, odstrániť teleso odvratného koľajiska, vyrovnávať terén po potočnom koryte a postaviť most cez potok Jasenina. Už 17 rokov trvá táto neprávosť. Podľa vyjadrenia starosta obce nič nechce, len aby sa pozemok nepredal žalobcom, ale ničím to nezdôvodňuje. Faktom je, že pred žalobcami viac ako 40 rokov susedia ani úrady nemali námietky proti ich činnosti (č.l. 20).
15. Listom, zo dňa 10.9.2014, obec K. D. žalobcovi 1 oznámila, že parcela č. 18831 slúži ako prístupová cesta k parcele č. 18841, 18840 a 18839 a nie je to tak, ako uvádza v liste on, že tam nie je potrebné, aby na nejestvujúce pozemky mali prístup nejaké nejestvujúce osoby. Dané parcely jestvujú a taktiež osoby, ktoré sú majiteľmi daných parciel jestvujú, o čom svedčia založené listy vlastníctva. On, starosta obce, zákon neporušil, kto porušil zákon, je žalobca 1, pretože postavil hospodárske budovy bez stavebného povolenia a to ešte aj na pozemku, ktorý nie je v jeho vlastníctve (č.l. 21).
16. Listom, zo dňa 5.5.2015, Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor, žalobcom oznámil, že vecné bremeno, spočívajúce v práve vstupu, prechodu a prejazdu cez pozemok C KN parcela č. 18831, v rozsahu podľa zamerania geometrickým plánom, bolo do katastra nehnuteľností zapísané na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena, uzatvorenej medzi SPF a žalovanou 2, vedenej na ich úrade pod č. V 6813/2014. Po citovaní ustanovení § 151o OZ a § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, uviedol, že posúdili návrh na vklad, zmluvu, spolu s predloženými prílohami a dňa 11.3.2015 vydali rozhodnutie, ktorým vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností povolili. Podľa § 31 ods. 5 katastrálneho zákona, rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. Na základe vyššie uvedeného im oznamujú, že ich žiadosti nie je možno vyhovieť (č.l. 21).
17. Listom, zo dňa 21.2.2022, žalovaný 1 právneho zástupcu žalobcov okrem iného upovedomil o tom, že na základe vyjadrenia právneho odboru SPF, zo dňa 2.2.2022 a príslušnej spisovej dokumentácie, bolo okrem iného zistené, že dňa 13.7.2020 bola na SPF doručená ich žiadosť o zrušenie vecného bremena, zriadenom na časti parcely registra ,,C“ č. 18831, v k.ú. K. D. z dôvodu vydržania pozemku parcela registra C KN č. 18831 zo strany súrodencov Kučerovcov a z dôvodu neoprávneného a nezákonného zápisu vecného bremena. Listom právneho odboru SPF, zo dňa 28.7.2020, im bolo okrem iného oznámené, že v rámci výkonu svojich oprávnení pri správe majetku Slovenskej republiky a nezistených vlastníkov, je SPF príslušnou právnickou osobou pre vydanie vyjadrenia k osvedčeniu vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu formou notárskej zápisnice, v zmysle § 63 ods. 1 písm. a/ bod 1, resp. bod 3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov. Listom, zo dňa 28.7.2020, im bolo tiež oznámené, že SPF súhlasné vyjadrenie k vydržaniu dotknutej nehnuteľnosti podľa § 63 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 323/1992 Zb. ku dňu šetrenia podania nevydal z dôvodov tam uvedených. Tiež im bolo oznámené, že žiadosť o zrušenie vecného bremena na dotknuté nehnuteľnosti považuje fond za bezpredmetné, pretože v zmysle § 19 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov je SPF oprávnený na pozemkoch vo vlastníctve štátu zriadiť Zmluvou vecné bremeno. Vecné bremeno na dotknutej nehnuteľnosti bolo zriadené na základe Zmluvy, ktorá bola uzavretá postupom v zmysle príslušných právnych a interných predpisov fondu. Listom zo dňa 25.1.2021 im bolo oznámené, že nakoľko žiadatelia nepredložili právne relevantnú listinu, od ktorej by mohli odvodzovať svoje vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti, je už nadbytočné skúmať akékoľvek ďalšie predpoklady vydržania a to práve pre absenciu základného predpokladu pre vydržanie vlastníckeho práva (č.l. 22).
18. Z textu Zmluvy, ktorý v priebehu konania strany sporu nenamietali, mal súd zistené, že v zmluve je uvedená ako povinný z vecného bremena Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom v Bratislave a žalovaná 2 ako oprávnený z vecného bremena. Predmetom zmluvy je časť pozemku K NC parcela č. 18831, zastavaná plocha o výmere 313 m2, zapísaná na LV č. XXXX, vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu ako povinného z vecného bremena v celosti, v k.ú. K. D.. Podľa vyznačenia geometrickým plánom č. 232/2013, zo dňa 30.7.2013, vyhotovený spoločnosťou Geoslužba Prievidza s.r.o. a overený Správou katastra Prievidza, dňa 8.8.2013, pod číslom 711/2013, je predmetom zriadenia vecného práva diel č. 1 vo výmere 131 m2. Účastníci Zmluvy si ďalej v Zmluve upravili svoje práva a povinnosti, pričom vecné bremeno bolo zriadené za odplatu. Vecné bremeno sa na predmetnom pozemku zriadilo časovo neobmedzene a za jednorazovú odplatu a spočíva v práve vstupu, prechodu a prejazdu oprávneného z vecného bremena cez pozemok povinného z vecného bremena, za účelom prístupu k nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, t.j. nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. K. D., parcela č. 18839, druh pozemku záhrada o výmere 245 m2, tak ako je zakreslené v Geometrickom pláne na zriadenie vecného bremena, č. 232/2013-PD, zo dňa 30.7.2013, overeného dňa 8.8.2013, pod číslom jednania 711/2013.
19. Elektronickým podaním, doručeným súdu dňa 13.7.2022, právny zástupca žalobcov na svojich dovtedajších tvrdeniach k meritu veci zotrval. Okrem iného uviedol, že podľa predložených listinných dôkazov, ktoré boli súčasťou podanej žaloby, preukázali, že žalobcovia sú majiteľmi susedných pozemkov parcely č. 18831 a teda už zo spomenutých dôvodov ako upratovanie a starostlivosť o pozemok parcela č. 18831, oplotenie predmetného pozemku, upratovanie pozemku a vybudovanie mosta, ktorý slúži i v súčasnosti ako prechod cez potok, si žalobcovia tento pozemok osvojili
ako ,,Služobnosti“ (servitutes) – vecné práva, ktoré oprávňujú užívať cudziu vec. Ide teda o vecné práva k cudzej veci, na základe ktorých mohla tretia osoba cudziu vec užívať a jej vlastník bol povinný toto užívacie právo strpieť, zdržať sa určitého konania alebo od určitého konania upustiť. Taktiež mali žalobcovia nárok na zákonné vydržanie predmetného pozemku, spĺňajúc zákonnú podmienku vydržania, ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona. Majú za to, že výluční vlastníci prejavili poctivosť vstupu do držby, jej priebeh a zavŕšenie realizované v nadobudnutí vlastníckeho práva. Avšak v rámci dobrých mravov požiadal žalobca 1 obec K. D. na základe dlhoročnej starostlivosti o zanedbaný pozemok, o ktorý sa mala starať ešte vtedajšia obec Gápel a terajšia obec K. D., keďže to bol obecný majetok, o odkúpenie predmetného pozemku. Obec K. D. prvotne odsúhlasila odkúpenie pozemku, po krátkom čase však zaslala žalobcovi 1 zamietavé stanovisko k odkúpeniu predmetného pozemku a následne prešla parcela 18831 do správy SPF, a to v roku 1986. Žalobca 1 sa snažil osloviť aj SPF, pričom mal za to, že na túto parcelu má právny nárok z vydržania. V roku 2013 došlo k uzatvoreniu Zmluvy, k čomu nebol žiaden dôvod. K zriadeniu vecného bremena pritom došlo bez súhlasu suseda predmetnej parcely, teda žalobcov 1 a 2 a teda vecné bremeno bolo zriadené bezdôvodne. Vo vyššie uvedenom vyjadrení takisto citovali ustanovenie § 127 ods. 1 až 3 OZ, ktorým ustanovením zákona podľa právneho zástupcu žalobcov žalobcovia preukazujú na to, že sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, to znamená, že na úkor žalobcov a ich susedného pozemku môže dôjsť k porušeniu vlastníckych práv a ku škode na ich pozemku, primárne prejazdom motorovým vozidlom. Ďalšiu svoju aktívnu legitimáciu žalobcovia opierajú o vlastnú stavbu – most, ktorý je vybudovaný na pozemku parcela č. 18831, slúži na prechod cez predmetnú nehnuteľnosť, pričom pri zriadení vecného bremena žalovaným na túto skutočnosť nikto neprihliadal a v konečnom dôsledku nebol daný žalobcami súhlas prechodu po tomto moste. K namietanej pasívnej vecnej legitimácii žalovaného 1 uviedol, že pasívna vecná legitimácia je na strane SR Slovenský pozemkový fond, ktorý bol v podanej žalobe uvedený ako žalovaný 1, avšak chybou písania došlo k nesprávnemu označeniu žalovaného, pričom absentovalo označenie SR, pričom je všeobecne známe, že Slovenský pozemkový fond je štátna inštitúcia, ktorá spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve Slovenskej republiky, pričom nakladá s pozemkami neznámych vlastníkov. Namietajú Zmluvu, ktorá bola uzatvorená 7.2.2013 povinným SR Slovenský pozemkový fond v prospech žalovanej 2, ktorá Zmluva doposiaľ nebola žalobcom predložená. Majú za to, že neboli splnené zákonnom stanovené podmienky na uzatvorenie takejto Zmluvy a to, že takúto Zmluvu môže z pozície povinného z vecného bremena uzatvoriť len vlastník nehnuteľnosti, ku ktorej sa vecné bremeno viaže. Ak sa zriaďuje právo prechodu a prejazdu cez priľahlý pozemok, je treba toto právo špecifikovať vo forme vecného bremena ,,in ren“. V tomto prípade vecné bremeno má byť spojené s vlastníctvom danej nehnuteľnosti, ktorá prechádza na nadobúdateľa nehnuteľnosti. Taktiež uvádzajú, že v minulých časoch žalobcovi právni predchodcovia ako aj samotný žalobca v tomto čase prechádza cez predmetnú parcelu po moste, ktorý vybudoval samotný žalobca, pričom tento most na prechod využíva aj žalovaná 2 bez akéhokoľvek právneho titulu. Pred zriadením vecného bremena dlhé roky existoval status pre kohokoľvek prechádzajúceho cez predmetnú nehnuteľnosť bez akéhokoľvek zaťaženia a bez akýchkoľvek výhrad. Nebol teda dôvod a nutnosť zriadenia vecného bremena na predmetnej parcele. Zriadením vecného bremena bez súhlasu vlastníka susediaceho pozemku (žalobcu) došlo bezdôvodne k porušovaniu vlastníckych práv samotného žalobcu. Od uzatvorenia Zmluvy sa značne zmenili pomery, kvôli ktorým sa zmenili aj podmienky vecného bremena. Oprávnená nepretržite využíva prístup na svoj pozemok cez most, ktorý je vlastníkom žalobcu. Žalobcovia majú značné obavy, že v prípade prechodu motorovým vozidlom bude zasiahnuté do vlastníckych práv žalobcov z dôvodu rozpätia šírky motorového vozidla, ktoré svojou jazdou bude znehodnocovať pozemok žalobcov. Vzhľadom k možnosti využívania iného prístupu oprávnenej z vecného bremena ako prístupu zasahujúceho a obmedzujúceho nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov nastali podmienky pre zrušenie vecného bremena. Oprávnená využíva prístup k svojej nehnuteľnosti cez most, pričom odjakživa je možné využívať prístup z verejnej komunikácie cez obecný pozemok. Keďže je možnosť vstupovať na pozemok oprávnenej z vecného bremena aj z inej strany, je zrejmé, že nastali podmienky pre zrušenie vecného bremena. Pozemok parcela č. 18831 nebol a nie je ani v súčasnosti potrebný na prístup k pozemku parcela č. 18839 vo vlastníctve žalovanej 2.
20. Z elektronického podania žalovaného 1, zo dňa 28.7.2022, mal súd okrem iného zistené, že žalovaný 1 na svojich dovtedajších vyjadreniach k žalobe zotrval, s tým, že so žalobcami predloženej žaloby nie je zrejmé, čoho sa vlastne domáhajú, keďže jednak žiadajú zrušiť vecné bremeno, z ktorého nie sú oprávnení ani povinní (naviac dôvodiac § 127 OZ), pričom v závere svojho ostatného stanoviska uvádzajú, že je potrebné a nutné zriadiť prístup k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve parcela č. 18830,
18787 a stavbe 18969 (predpokladajú, že žalobcovia majú na mysli parcelu registra ,,C“ parcelné číslo 18830, parcela registra ,,C“ č. 18787/3 a stavbu súpisné číslo XX, postavenú na parcele registra ,,C“ parcela č. 18969, všetko pre k.ú. K. D.), a to napriek skutočnosti, že cez parcelu registra ,,C“ 18787/3 v ich vlastníctve majú prístup k parcele registra ,,C“ parcelné číslo 18685 vo vlastníctve Slovenskej republiky, teda priamy a neobmedzený prístup.
21. V písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 3.8.2022, žalovaná 2 zotrvala na svojich dovtedajších vyjadreniach k meritu veci. Uviedla tiež, že tvrdenia žalobcov o tom, že v minulosti ako i v súčasnosti akceptovali prechod a prejazd cez predmetnú parcelu (18831) nezodpovedá realite, keďže v minulosti bol prechod znemožnený oplotením predmetnej parcely a v súčasnosti poukazovaním na to, že využíva prechod cez parcelu (most) bez akéhokoľvek právneho titulu. Most, postavený žalobcami na parcele 18685 (potok, aktuálne vo vlastníctve SR) bez súhlasu príslušných orgánov, považujú žalobcovia za svoje vlastníctvo bez právneho dôvodu, pričom nebol a ani je označený ako súkromný pozemok. Neopodstatnené a zavádzajúce sú tiež tvrdenia žalobcov o tom, že zriadenie vecného bremena malo slúžiť jej zámeru získať predmetnú parcelu do jej vlastníctva, keďže jej záujem o predmetnú parcelu bol zameraný len ohľadne hľadania možnosti prechodu a prejazdu na s ňou susediace parcely, ktorých sa stala vlastníčkou, v súvislosti s ktorou zabezpečila aj geometrické zameranie. Je pravda, že jej svokor prejavil záujem získať predmetnú parcelu, k čomu mal dať podnet požiadavkou na jej geodetické zameranie. Nemal však v tom čase žiadne vedomosti o pomeroch uvádzaných zo strany žalobcov. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že činnosťou ich rodiny došlo k premene potočného koryta na úrodnú pôdu (parcela č. 18831), toto nezodpovedá dnešnej realite. Nemožno hovoriť o úrodnej pôde, keďže sú na nej stavebné objekty (hospodárske budovy) postavené a užívané žalobcami. V súvislosti otázkou prístupu k pozemkom v jej vlastníctve uviedla, že nevidí dôvod riadiť sa odporúčaniami žalobcov a práve prechodom cez pozemok parcela č. 18831, vedenou ako cestná komunikácia, využíva možnosť prístupu cez verejné priestranstvo na parcely v jej vlastníctve. Obavy žalobcov ohľadne zasahovania do ich vlastníckych práv prejazdom motorovým vozidlom sú neopodstatnené, keďže ani raz sa nestalo, že by cez predmetnú parcelu jazdila motorovým vozidlom, naopak práve žalobcovia využívajú predmetnú parcelu na prejazd svojím vozidlom. Parcela č. 18831 bola a i v súčasnosti je potrebná a vecné bremeno na nej zriadené je relevantné na prístup k pozemkom, ktoré sú v jej vlastníctve (parcela č. 18839 a 18840). Nevidí žiaden dôvod na zrušenie vecného bremena navrhovaného žalobcami a trvá na zachovaní aktuálneho stavu.
22. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní zotrval na svojich predchádzajúcich podaniach k meritu veci, s tým, že zriadenie vecného bremena, právo prechodu peši a vjazdu motorových vozidiel cez predmetnú nehnuteľnosť nebolo potrebné zriaďovať z dôvodu, že prechod pre žalovaného bol umožnený a nebol v minulosti nijakým spôsobom obmedzovaný. Žalovaná 2 je síce vlastníkom nehnuteľnosti, nie je však vlastníkom stavby, keďže na nehnuteľnosti nestojí žiadna stavba. Žalobu považujú za dôvodnú, i keď žalobca nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti (parcela č. 18831), na ktorej je zriadené vecné bremeno, ale je vlastníkom susediaceho pozemku a priamym vjazdom motorového vozidla cez predmetnú nehnuteľnosť sú obmedzené vlastnícke práva žalobcov, tým, že vjazd motorového vozidla nie je možný z hľadiska šírky motorového vozidla a pri zatočení alebo ubratí motorového vozidla by bolo zasiahnuté oplotenie žalobcov.
23. Žalovaná 2 na pojednávaní okrem iného uviedla, že jej nie je zrejmé, čo od nej žalobcovia vlastne žiadajú, pretože žalobca nie je vlastníkom predmetnej parcely (18831) a ani jej parcely. Žiadosť o zriadenie vecného bremena na SPF podala len z jedného dôvodu a to, aby jej bol umožnený vstup a prechod cez predmetný pozemok na jej pozemok, pretože v minulosti prišlo k rôznym konfliktným situáciám zo strany žalobcu, pričom v zriadení vecného bremena videla jediný spôsob, ako si zabezpečiť vstup na svoj pozemok. Konfliktné situácie, ktoré žalobca vyvolával, smerovali k tomu, aby jej a jej rodine určoval, kadiaľ má chodiť na svoj pozemok a to bol jediný dôvod, pre ktorý žiadosť podala, teda, aby mohla mať vstup na svoj pozemok z pozemku vo vlastníctve SPF. Pri podaní žiadosti o zriadenie vecného bremena vychádzala z listov vlastníctva a katastrálnych máp, ktoré písomnosti boli v tom čase dostupné. Nie je pravda, že by niekedy žiadala o prejazd cez predmetnú nehnuteľnosť autom. Autom tam chodiť nepotrebujú a ani to nikomu nikdy nespomínali. Na jej pozemku neplánujú v súčasnosti žiadnu výstavbu. Opäť ako aj v minulosti jej žalobcovia určujú, kadiaľ má ona a tiež jej rodina chodiť na jej pozemok. Odporučujú jej iné komunikácie alebo iné prístupové cesty, pričom predmetný pozemok je prístupný komukoľvek z obecnej cesty, takže nerozumie tomu, prečo má chodiť inakadiaľ. Myslí si, že celý problém spočíva v tom, že žalobcovia si postavili hospodárske stavby, ktoré presahujú hranice
pozemku v ich vlastníctve, konkrétne na pozemku vo vlastníctve SPF. Tieto stavby nemajú zakreslené ani v katastrálnych mapách. Dôrazne sa ohradzuje proti tvrdeniu, že sú korupčná rodina. Pokiaľ ide o most postavený na pozemku parcela č. 18831, len okrajovo má vedomosť o tom, kto ho vybudoval. Most podľa nej nie je zakreslený v katastrálnej mape. Nevie, či je vo vlastníctve konkrétnej osoby, nie je nikde pri ňom označenie „vstup zakázaný“; cez tento most zvykne prechádzať.
24. Žalobca 1 na pojednávaní okrem iného uviedol, že podaná žaloba je dôvodná. Poukazoval na to, že predmetnú nehnuteľnosť už dávno v minulosti užívali ich právni predchodcovia, že predmetnú nehnuteľnosť dlhé roky zveľaďovali, postavili na nej aj most. Žalovaná prišla s požiadavkou, že sa chce na svoj pozemok parcela č. 18839 dostať autom. Požiadavku žalovanej zriadiť vecné bremeno považuje za nezmyselnú, pretože táto má možnosť na svoj pozemok sa dostať aj cez iné pozemky patriace obci. Je pravda, že sa v minulosti domáhali odkúpenia pozemku parcela č. 18831, vlastníkom ktorej je Slovenský pozemkový fond od roku 1986, kedy vlastníctvo tohto pozemku stratila obec. O Zmluve sa dozvedeli až niekedy v roku 2014. Od zriadenia vecného bremena Zmluvou až doposiaľ sa pomery nijako nezmenili. Žalovaná 2 prechádza cez most, tam má pozemky, ktoré sú jej prístupné a cez ktoré môže prechádzať, ide o pozemky 18840 a 18841. Tieto pozemky mohla na prechod používať v podstate od počiatku.
25. Žalobkyňa 2 na pojednávaní okrem iného uviedla, že v celom rozsahu sa stotožňuje s tým, čo k meritu veci uviedol ich právny zástupca a takisto s tým, čo na pojednávaní uviedol jej brat, žalobca 1. Má vedomosť o tom, že bola uzavretá Zmluva v prospech žalovanej 2, ako i o tom, kedy bola táto uzavretá, s tým, že v súčasnosti nie je žiadna zmena oproti stavu, aký bol v čase, keď bola Zmluva uzavretá. Potvrdila, že žalobca 1 chcel predmetnú nehnuteľnosť kúpiť. Tento však pre korupciu nebol mu predaný. Jej brat sa pokúšal predmetnú nehnuteľnosť aj vydržať, pričom na obecnom úrade vo K. D. bol už pripravený aj materiál na podpis. Predmetný pozemok sa mal kúpiť z dôvodu, že nevedeli, že ho môžu vydržať, nikto im to nepovedal. Nikto nikdy nebránil žalovanej 2, aby prechádzala cez most, ktorý postavili. Žalovaná 2 a jej rodina chcú chodiť nielen cez ich most, ale aj cez ich dvor a takisto cez pozemok, ktorý ,,vyrobili“, ide o pozemok parcela č. 18831. Most postavili na pozemku parcela č. 18831, je v ich vlastníctve, pretože tento vybudovali len oni, pričom nie je morálne robiť si nároky na ich prácu, pokiaľ ide o pozemok a most.
26. Podľa § 151n ods. 1, 2 a 3 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
27. Podľa § 151o ods. 1 a 2 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľností, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
28. Podľa § 151p ods. 1 až 4 OZ, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby, alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká. Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie. Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.
29. Vecné bremená sa vyznačujú tým, že spočívajú v obmedzení vlastníka nehnuteľností buď za účelom prospešnejšieho využívania nehnuteľností alebo konkrétneho vlastníka alebo v prospech určitej konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby. Vecné bremeno predstavuje vždy záťaž pre konkrétnu
nehnuteľnosť alebo jeho vlastníka. Takýmto spôsobom je v prospech niekoho iného obmedzený vlastník určitej nehnuteľnosti nielen vzhľadom na svoju osobu, ale takto je vo svojich právach obmedzený každý budúci vlastník tejto nehnuteľnosti.
30. Vecné bremená predstavujú obmedzenie vlastníckych práv vlastníka nehnuteľnosti, a to tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. To však neznamená, že by bol vlastník zbavený všetkých subjektívnych práv, uvedených v § 123 OZ. Vecné bremeno vlastníka iba obmedzuje v užívaní a požívaní veci, ale nezbavuje ho možnosti disponovať (nakladať) s predmetom vlastníctva (previesť nehnuteľnosť na niekoho iného), zaťažiť nehnuteľnosť iným vecným právom, ani možnosti zmeniť účel užívania nehnuteľnosti.
31. Vecné bremená sa ďalej líšia od susedských práv; zatiaľ čo susedské práva obsahujú všeobecné obmedzenie vlastníckeho práva, vecné bremená predstavujú obmedzenia konkrétne. Napríklad podľa § 127 ods. 3 OZ, môže za podmienok uvedených v tomto ustanovení vstúpiť na susedný pozemok každý sused, avšak právo cesty cez cudzí pozemok podľa § 151o ods. 3 OZ patrí ako vecné právo iba konkrétnej osobe, ktorej svedčí toto právo.
32. Subjektom povinností tvoriacich obsah vecného bremena je vždy vlastník zaťaženej nehnuteľnosti, ktorého vlastnícke práva sú obmedzené vecným bremenom (môže to byť fyzická alebo právnická osoba a štát). Voči vlastníkovi zaťaženej nehnuteľnosti pôsobí vecné bremeno vždy in rem.
33. Z pojmu vecného bremena vyplýva, že subjektom vecného bremena na strane povinného je vždy vlastník zaťaženej (služobnej) nehnuteľnosti. Ide tu o subjekt, ktorý je určený na základe jeho vlastníckeho práva k určitej nehnuteľnosti. Subjektom vecného bremena na strane oprávneného však môže byť aj určitá osoba, teda konkrétne určená osoba bez viazanosti jej oprávnenia na vlastnícky vzťah k určitej nehnuteľnosti (R 37/1985, s. 155 ods. 5).
34. Zriaďovateľ vecného bremena musí mať vecno-právne oprávnenie na zaťaženie svojej nehnuteľnosti. Takéto právo má predovšetkým vlastník nehnuteľnosti. Ten si môže vyhradiť vznik vecného bremena i pri prevode ešte nezaťaženej nehnuteľnosti; v takom prípade nejde o ponechanie si vecného práva k nehnuteľnosti, ale o zriadenie nového vecného bremena.
35. Povinným subjektom zmluvy o zriadení vecného bremena je vlastník nehnuteľnosti a oprávneným subjektom zmluvy o zriadení vecného bremena je vlastník nehnuteľnosti, prípadne osoba konkrétne určená bez vzťahu k určitej nehnuteľnosti (R 45/1986, s. 194 ods. 2 a s. 196 ods. 2).
36. V prípade, že ide o nehnuteľnosť vo vlastníctve štátu, môže zmluvu uzavrieť i správca tohto majetku, a to len v nevyhnutnom rozsahu za odplatu na účely výstavby alebo prevádzkovania inžinierskych stavieb alebo z dôvodu zabezpečenia nevyhnutného prístupu vlastníka k jeho nehnuteľnosti. Na platnosť Zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa (§ 13a ods. 3 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu).
37. Súd môže podľa § 151p ods. 3 OZ rozhodnúť o obmedzení alebo zrušení vecného bremena, avšak vždy za primeranú náhradu (R 110/167). Súd tak rozhodne spravidla na základe žaloby povinnej osoby.
38. Ak vecné bremeno a právo mu zodpovedajúce je spojené s vlastníctvom určitých nehnuteľností a ak zaviazané pozemky i pozemky, s ktorými je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, patria niekoľkým osobám spoločne, prislúcha oprávnenie na podanie žaloby o obmedzení alebo zrušení vecného bremena nerozdielne všetkým spoluvlastníkom zaviazaného pozemku. Žalovaní potom majú byť nerozdielne všetci spoluvlastníci, s ktorými je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu (R 37/1953).
39. K zániku vecného bremena dochádza dňom právoplatnosti rozhodnutia príslušného správneho orgánu alebo súdu. Právoplatné rozhodnutie príslušného štátneho orgánu má z hľadiska existencie vecného bremena konštitutívne účinky. Ustanovenie § 151p ods. 1 druhá veta OZ určuje, že k zániku práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
40. Súd nie je návrhom žalobcu viazaný. Žalobe na zrušenie vecného bremena môže celkom vyhovieť, alebo ju môže zamietnuť, ak výsledky dokazovania nesvedčia v prospech jeho zrušenia (ešte predtým však súd preskúma, či by nepostačovalo vecné bremeno len obmedziť). Vecné bremeno môže súd iba obmedziť, hoci sa navrhovalo jeho zrušenie (súd nie je oprávnený rozhodnúť o rozšírení vecného bremena, aj keby výsledky dokazovania tomu nasvedčovali). Napokon súd môže zmeniť obsah vecného bremena tak, že namiesto vecného plnenia sa bude poskytovať iba peňažné plnenie.
41. Súd obmedzí alebo zruší vecné bremeno za primeranú náhradu, ak v dôsledku zmeny pomerov nastane hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Ustanovenie § 151p ods. 3 OZ o primeranej náhrade za zrušenie vecného bremena sa týka len zrušenia vecného bremena rozhodnutím súdu. Ak zmluva o zriadení vecného bremena neobsahuje žiaden údaj o odplatnosti tohto práva, potom platí, že vecné bremeno bolo dojednané bezodplatne (napríklad Rc 19/2002). Aj opačne potom musí platiť, že ani pre prípad zrušenia vecného bremena zmluvou nemožno obmedzovať zmluvnú voľnosť účastníkov dojednať zrušenie bezodplatne, teda bez náhrady.
42. Predpokladom vydania súdneho rozhodnutia podľa § 151p ods. 3 prvej vety OZ je splnenie týchto podmienok: a/ zmena pomerov, b/ hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného a c/ príčinná súvislosť medzi písmenami a/ a písmenom b/.
43. Za určitých okolností môže zmena pomerov nastať v dôsledku zmeny v správaní sa subjektov tohto právneho vzťahu. Za zmenu pomerov sa však nepovažuje samá skutočnosť, že prevodom došlo k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na ktorú sa viaže vecné bremeno, keď sa nový vlastník ocitol v horšej situácii, než v dobe prevodu.
44. OZ v prípade zmeny pomerov podľa § 151 ods. 3 prvej vety OZ nevyžaduje ,,trvalú“ zmenu pomerov, ako je to v prípade zániku vecného bremena zo zákona (§ 151p ods. 2 OZ). Ak by išlo len o dočasnú zmenu, nevylučuje zákonná úprava dočasné obmedzenie vecného bremena.
45. Zmenu pomerov chápe zákon ako objektívnu skutočnosť. Preto nie je dôležité, či zmena pomerov nastala v dôsledku zavinenia niektorej strany. V každom prípade musí ísť o zmenu vyvolávajúcu hrubý nepomer v ich právach a povinnostiach.
46. Právne významným je len hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku zmeny pomerov. Zákon priamo neuvádza, kedy ide o hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného a ponecháva riešenie tejto otázky na uváženie súdu rozhodujúceho o konkrétnom prípade. V každom prípade musí hrubý nepomer nastať po zmene pomerov a nie pred ním.
47. Právne významný je len taký hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku zmeny pomerov. Aj v prípade, že keď došlo k zmene pomerov a je daný aj hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, nie sú podmienky pre zrušenie vecného bremena dané, pokiaľ tento hrubý nepomer existoval už pred zmenou pomerov (Rc NS ČR z 25.1.2001, sp.zn. 22Cdo 1665/1999).
48. Pre úvahu, či zmenou pomerov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného (§ 151p ods. 3 OZ), je rozhodujúce porovnanie stavu v dobe rozhodovania súdu k dobe, kedy bolo vecné bremeno zriadené. Stav v dobe prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom na nového vlastníka nie je významný. Zmena môže spočívať aj v osobných pomeroch účastníka právneho vzťahu, pokiaľ sa výrazným spôsobom dotýka ďalšieho obsahu, či trvania vecného bremena (Ro NS ČR z 25.6.1998, sp.zn. 3Cdon 269/1996).
49. Pri rozhodovaní o obmedzení alebo zrušení vecného bremena v dôsledku zmeny pomerov je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti veci; predovšetkým je potrebné zistiť, či došlo k zmene pomerov a v kladnom prípade posúdiť, nakoľko mala táto zmena vplyv na spôsob výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ako sa prejavila na užívaní nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom a vziať do úvahy ujmu, ktorá oprávnenému vznikne v dôsledku obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena za náhradu a porovnať ju s prípadnou ujmou, ktorá vznikla vlastníkom zaťaženého pozemku v dôsledku zmeny pomerov.
50. Rozhodnutie súdu vydané na základe § 151p ods. 3 OZ má za následok zrušenie alebo zmenu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (jeho obmedzenie). V naposledy uvedenom prípade môže súd rozhodnúť o tom, že rozsah vecného bremena sa obmedzuje.
51. Je potrebné predovšetkým uviesť, že žalobcovia v konaní nijako nepreukázali, že sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, hoci to spočiatku tvrdili. Hoci tvrdili, že predmetný pozemok nadobudli do svojho vlastníctva vydržaním, v konaní to preukázané nebolo, naopak, na liste vlastníctve je ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti uvedená Slovenská republika v zastúpení Slovenského pozemkového fondu, skutočnosť ktorá bola žalobcom aj v minulosti známa, pričom žalobcovia túto skutočnosť aj rešpektovali, inak je predsa nelogické, aby žiadali obec K. D. (predchádzajúci vlastník predmetnej nehnuteľnosti) o kúpu predmetného pozemku. Napokon, aj z výpovedí žalobcov na pojednávaní vyplynulo, že sú si vedomí tej skutočnosti, že nie sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti (žalobca 1 to dokonca výslovne uviedol).
52. V predmetnej veci súd prednostne skúmal, či žalobca je, resp. nie je v spore aktívne vecne legitimovaným subjektom. S poukazom na ustanovenie § 151n OZ dospel súd k záveru, že žalobcovia nemôžu byť aktívne vecne legitimovaným subjektom, pretože nie sú vlastníkmi a ani spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parcela č. 18831, vo vzťahu ku ktorému pozemku zriadil žalovaný 1 v prospech žalovanej 2 právo zodpovedajúce vecnému bremenu ako vlastníka pozemku parcela č. 18839. Z tohto dôvodu bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
53. Súd dáva za pravdu žalovanému 1 takisto v tom, že Slovenský pozemkový fond nie je v predmetnej veci pasívne vecne legitimovaným subjektom. Pasívne vecne legitimovaným subjektom v predmetnej veci môže byť okrem žalovanej 2 len Slovenská republika v zastúpení Slovenského pozemkového fondu. Podľa § 34 ods. 14 citovaného zákona, pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, prostredníctvom ich právneho zástupcu, že žalobcovia omylom v žalobe uviedli ako žalovaného 1 Slovenský pozemkový fond, keďže Slovenská republika a Slovenský pozemkový fond sú dva rôzne subjekty, pričom aj vo svojom druhom podaní (zo dňa 15.6.2022 – č.l. 33) právny zástupca žalobcov identifikoval žalovaného 1 ako Slovenský pozemkový fond. Z dôvodu, že Slovenská republika a Slovenský pozemkový fond sú dva rozdielne subjekty, nie je ani možné opraviť subjekt Slovenský pozemkový fond na subjekt Slovenská republika v zastúpení Slovenského pozemkového fondu, ale v danom prípade by bol možný len postup podľa § 79, resp. § 80 CSP. Keďže však tak žalobcovia, resp. ich právny zástupca, neurobili, súd v predmetnej veci ďalej konal so Slovenským pozemkovým fondom. Keďže žalovaný 1 v predmetnej veci nebol povinný z vecného bremena, aj z tohto dôvodu bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
54. Napokon, v konaní nebolo nijako preukázané, a vyplynulo to z výpovedí strán sporu, ani to, že by sa okolnosti po zriadení práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu od jeho zriadenia do súčasnosti natoľko zmenili (že by zmenou pomerov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného), že by bolo dôvodné právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech žalovanej 2 zrušiť, prípadne obmedziť (žalobcovia podanie žaloby zdôvodňovali v podstate len tým, že žalovaná má „odjakživa“ možnosť vstupu na svoj pozemok cez iný pozemok vo vlastníctve obce a že prejazdom žalovanej 2 na svoj pozemok cez predmetnú nehnuteľnosť jej môže vzniknúť škoda).
55. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
56. Treba tiež uviesť, že žalobcovia v rozpore s petitom žalobného návrhu tvrdili, že predmetné vecné bremeno je v rozpore so zákonom a preto ani nevzniklo, keďže Zmluva je absolútne neplatný právny úkon. K tomu súd uvádza, že keby tomu tak naozaj bolo, aj podanie žalobného návrhu žalobcami v tejto právnej veci by bolo bezpredmetné (nič by neriešilo). Neoprávnené (nezákonné) zriadenie vecného bremena však nikdy v minulosti žalobcovia (ani nikto iný) na súde nenamietali.
57. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v konaní v celom rozsahu úspešní a preto im súd voči žalobcom priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).