Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Co-118-2022.pdf
PDF · 112.55 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/118/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcov X/R.. V. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., M. X a 2/ F. N., nar. X.X.XXXX, bytom Y. L., K. XXX, obaja zastúpení U. & B. M. so sídlom Z. Z., M. XX, R. XX XXX XXX proti žalovaným 1/ M. B. J., so sídlom Z., Z. XXXX/XX, R. XX XXX XXX a 2/ W.. F. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Z.-I. W., M. XXXXX/XA o zrušenie vecného bremena, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 12C/21/2022-87 zo dňa 19. septembra 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcom 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov odvolacieho konania sú žalobcovia 1/ a 2/ povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému 1/ v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie a žalovanej 2/ v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov /výrok I./ a rozhodol, že žalovaní majú voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % /výrok II./. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd zrušil vecné bremeno zriadené v prospech oprávnenej (žalovaná 2/), ktoré spočíva v povinnosti žalovaného 1/ a spravovateľa pozemku C KN s parc. č. XXXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 133 m2, evidovaného Okresným úradom B., katastrálny odbor, okres B., obec O. Z., katastrálne územie O. Z., na LV č. XXXX, strpieť právo vstupu, prechodu a prejazdu v rozsahu dielu č. 1, o výmere 134 m2, podľa vyznačenia Geometrického plánu č. XXX/XXXX, v prospech vlastníka C KN parcely č. XXXXX podľa Zmluvy o zriadení vecného bremena V XXXX/XX-vz XXX/XX. Žalobcovia žalobu zdôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (žalobca 1/ v podiele 3/5 k celku a žalobkyňa 2/ v podiele 2/5 k celku) C KN parciel č. XXXXX/X a č. XXXXX/X zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. O. Z. a C KN parcely č. XXXXX zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. O. Z., pričom sa už viac ako 20 rokov snažia o nadobudnutie výlučného vlastníctva k pozemku parc. č. XXXXX (ďalej aj len „predmetná nehnuteľnosť“ alebo „predmetný pozemok“), ktorá je v susedstve ich pozemkov a na ktorej je zriadené uvedené vecné bremeno. Tento pozemok v minulosti ich právny predchodca upravil, vyrovnal potočné koryto zeminou a na povrch nahrnul tenkú vrstvu ornice, a žalobcovia potom vybudovali na predmetnom pozemku most, pričom pozemok bol stále obecným majetkom. Žiadna ulica cez predmetnú nehnuteľnosť nikdy neviedla a neprechádzali tadiaľ motorové vozidlá. Obec súhlasila s odpredajom predmetného pozemku na žiadosť žalobcu 1/, pričom žalobcovia mali aj nárok na zákonné vydržanie predmetnej nehnuteľnosti. Následne ale došlo k nezákonnému postupu obce. Predaj pozemku sa neuskutočnil a zároveň sa správcom pozemku stal M. (ďalej aj len M.). Tento dňa 7.2.2013 uzatvoril zmluvu o zriadení vecného bremena s oprávnenou z vecného bremena, žalovanou 2/, ktorá je vlastníčkou susediaceho
pozemku parcely č. XXXXX v k.ú. O. Z. zapísanej na LV č. XXXX. Od uzatvorenia zmluvy sa značne zmenili pomery, kvôli ktorým sa zmenili aj podmienky vecného bremena. Oprávnená nepretržite využíva prístup na svoj pozemok cez most na chôdzu. Žalobcovia majú veľké obavy, že v prípade prechodu motorovým vozidlom bude zasiahnuté do vlastníckych práv žalobcov z dôvodu rozpätia šírky motorového vozidla, ktoré bude prechádzať aj cez pozemok žalobcov a motorové vozidlo bude tiež svojou jazdou znehodnocovať ich pozemok. Vzhľadom k možnosti využívania iného prístupu oprávnenej z vecného bremena /z verejnej komunikácie cez obecné pozemky/ nastali podmienky pre zrušenie vecného bremena. Žalovaný 1/ so žalobou nesúhlasil a poukázal na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov i svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore. Žalobcovia nie sú ani povinnými, ani oprávnenými z vecného bremena, ktoré žiadajú svojou žalobou zrušiť. Žalovaný 1/ nie je vlastníkom dotknutej, teda vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti, ale týmto vlastníkom je Slovenská republika. Žalovaná 2/ rovnako so žalobou nesúhlasila. Uviedla, že si nie je vedomá akýchkoľvek zmien v súvislosti s vlastníctvom priľahlých pozemkov, s prístupmi k pozemkom alebo akýchkoľvek iných zmien. Aktuálny stav považuje za rovnaký ako bol v čase vydania rozhodnutia o zriadení vecného bremena, a preto nevidí dôvod na zrušenie vecného bremena
2. Súd vykonal v spore dokazovanie, z ktorého zistil, že pozemok parcela č. XXXXX o výmere 313 m2, zastavaná plocha a nádvorie, je v katastri nehnuteľností zapísaný na LV č. XXXX, pre k.ú. O. Z.. V časti B vyššie uvedeného listu vlastníctva je ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti uvedený subjekt SR M., Z. XX, XXX XX Z., R.: XX XXX XXX, v podiele 1/1. V časti C je na tomto pozemku vyznačené vecné bremeno spočívajúce v práve vstupu, prechodu a prejazdu v rozsahu dielu č. X o výmere 134 m2 podľa vyznačenia Geometrickým plánom č. XXX/XXXX v prospech vlastníka C KN parcela č. XXXXX (žalovaná 2/) podľa Zmluvy o zriadení vecného bremena V XXXX/XX-vz XXX/ XX. Z uvedeného geometrického plánu je zrejmé, že žalovaná 2/ je výlučnou vlastníčkou susediaceho pozemku parcely č. XXXXX o výmere 245 m2, záhradu, ktorý pozemok je zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. O. Z.. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, pozemkov parcela č. XXXXX o výmere 362 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. O. Z. a parcela č. XXXXX/X o výmere 259 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. O. Z., ktoré pozemky takisto bezprostredne susedia s pozemkom parcela č. XXXXX. V konaní žalobcovia preukázali, že v minulosti mali záujem o odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti od obce O. Z., ktorá uznesením č. XX/XXXX, na zasadnutí obecného zastupiteľstva vo O. Z., dňa 30.4.2002 zamietlo žiadosť žalobcu 1/ o kúpu predmetnej nehnuteľnosti, s tým, že táto nie je vo vlastníctve obce. Listom zo dňa 8.3.2013 obec O. Z. žalovanému 1/ oznámila, že dáva nesúhlasné záväzné stanovisko k odkúpeniu časti C KN parcely č. XXXXX v k.ú. O. Z., pretože predmetná parcela slúži ako prístupové cesta k ďalším nehnuteľnostiam. Listom zo dňa 5.5.2015 Okresný úrad B., katastrálny odbor, žalobcom oznámil, že vecné bremeno spočívajúce v práve vstupu, prechodu a prejazdu cez pozemok C KN parcela č. XXXXX v rozsahu podľa zamerania geometrickým plánom bolo do katastra nehnuteľností zapísané na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena, uzatvorenej medzi M. a žalovanou 2/, vedenej na ich úrade pod č. V XXXX/XXXX. Posúdili návrh na vklad, zmluvu, spolu s predloženými prílohami a dňa 11.3.2015 vydali rozhodnutie, ktorým vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností povolili. Listom zo dňa 21.2.2022 žalovaný 1/ právneho zástupcu žalobcov okrem iného upovedomil o tom, že na základe vyjadrenia právneho odboru M. zo dňa 2.2.2022 a príslušnej spisovej dokumentácie, bolo okrem iného zistené, že dňa 13.7.2020 bola na M. doručená ich žiadosť o zrušenie vecného bremena zriadenom na časti parcely registra C č. XXXXX v k.ú. O. Z. z dôvodu vydržania pozemku parcela registra C KN č. XXXXX zo strany súrodencov N. a z dôvodu neoprávneného a nezákonného zápisu vecného bremena. Listom právneho odboru M. zo dňa 28.7.2020 im bolo okrem iného oznámené, že M. súhlasné vyjadrenie k vydržaniu dotknutej nehnuteľnosti ku dňu šetrenia podania nevydal z dôvodov tam uvedených. Tiež im bolo oznámené, že žiadosť o zrušenie vecného bremena na dotknuté nehnuteľnosti považuje M. za bezpredmetnú, pretože v zmysle zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov je M. oprávnený na pozemkoch vo vlastníctve štátu zriadiť zmluvou vecné bremeno. Vecné bremeno na dotknutej nehnuteľnosti bolo zriadené na základe zmluvy, ktorá bola uzavretá postupom v zmysle príslušných právnych a interných predpisov fondu. Listom zo dňa 25.1.2021 im bolo oznámené, že nakoľko žiadatelia nepredložili právne relevantnú listinu, od ktorej by mohli odvodzovať svoje vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti, je už nadbytočné skúmať akékoľvek ďalšie predpoklady vydržania, a to práve pre absenciu základného predpokladu pre vydržanie vlastníckeho práva. Z textu samotnej zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorý v priebehu konania strany sporu nenamietali, mal súd zistené, že v zmluve je uvedená ako povinný z vecného bremena Slovenská republika, zastúpená M. B.. Predmetom zmluvy je časť pozemku KN
C parcela č. XXXXX zastavaná plocha o výmere 313 m2 zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. O. Z. vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe M. B. J. ako povinného z vecného bremena v celosti. Podľa vyznačenia geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa 30.7.2013, vyhotoveného spoločnosťou Q. B. M.. a overeného Správou katastra B. dňa 8.8.2013 pod číslom XXX/XXXX, je predmetom zriadenia vecného práva diel č. X vo výmere 131 m2. Účastníci zmluvy si ďalej v zmluve upravili svoje práva a povinnosti, pričom vecné bremeno bolo zriadené za odplatu. Vecné bremeno sa na predmetnom pozemku zriadilo časovo neobmedzene a za jednorazovú odplatu a spočíva v práve vstupu, prechodu a prejazdu oprávneného z vecného bremena cez pozemok povinného z vecného bremena, za účelom prístupu k nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, t.j. nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. O. Z. ako parcela č. XXXXX, záhrada o výmere 245 m2, tak ako je zakreslené v Geometrickom pláne na zriadenie vecného bremena, č. XXX/XXXX-PD zo dňa 30.7.2013.
3. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 151n ods. 1, 2 a 3, § 151o ods. 1 a 2, § 151p ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že vecné bremená sa vyznačujú tým, že spočívajú v obmedzení vlastníka nehnuteľností buď za účelom prospešnejšieho využívania nehnuteľností, alebo konkrétneho vlastníka alebo v prospech určitej konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby. Vecné bremeno predstavuje vždy záťaž pre konkrétnu nehnuteľnosť alebo jeho vlastníka. Takýmto spôsobom je v prospech niekoho iného obmedzený vlastník určitej nehnuteľnosti nielen vzhľadom na svoju osobu, ale takto je vo svojich právach obmedzený každý budúci vlastník tejto nehnuteľnosti. Vecné bremená predstavujú obmedzenie vlastníckych práv vlastníka nehnuteľnosti, a to tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Subjektom povinností tvoriacich obsah vecného bremena je vždy vlastník zaťaženej nehnuteľnosti, ktorého vlastnícke práva sú obmedzené vecným bremenom (môže to byť fyzická alebo právnická osoba a štát). Voči vlastníkovi zaťaženej nehnuteľnosti pôsobí vecné bremeno vždy in rem. Subjektom vecného bremena na strane oprávneného však môže byť aj určitá osoba, teda konkrétne určená osoba bez viazanosti jej oprávnenia na vlastnícky vzťah k určitej nehnuteľnosti. Povinným subjektom zmluvy o zriadení vecného bremena je teda vlastník nehnuteľnosti a oprávneným subjektom zmluvy o zriadení vecného bremena je vlastník nehnuteľnosti, prípadne osoba konkrétne určená bez vzťahu k určitej nehnuteľnosti. V prípade, že ide o nehnuteľnosť vo vlastníctve štátu, môže zmluvu uzavrieť i správca tohto majetku, a to len v nevyhnutnom rozsahu za odplatu na účely výstavby alebo prevádzkovania inžinierskych stavieb alebo z dôvodu zabezpečenia nevyhnutného prístupu vlastníka k jeho nehnuteľnosti. Na platnosť zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje súhlas zriaďovateľa (§ 13a ods. 3 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu). Súd môže podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka rozhodnúť o obmedzení alebo zrušení vecného bremena, avšak vždy za primeranú náhradu a rozhodne tak spravidla na základe žaloby povinnej osoby. Ak vecné bremeno a právo mu zodpovedajúce je spojené s vlastníctvom určitých nehnuteľností a ak zaviazané pozemky i pozemky, s ktorými je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, patria niekoľkým osobám spoločne, prislúcha oprávnenie na podanie žaloby o obmedzení alebo zrušení vecného bremena nerozdielne všetkým spoluvlastníkom zaviazaného pozemku. Žalovaní potom majú byť nerozdielne všetci spoluvlastníci, s ktorými je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu. V danej veci súd prednostne skúmal, či žalobcovia sú, resp. nie sú v spore aktívne vecne legitimovaným subjektom. Žalobcovia v konaní nijako nepreukázali, že sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, hoci to spočiatku tvrdili. Tvrdili, že predmetný pozemok nadobudli do svojho vlastníctva vydržaním, v konaní to ale preukázané nebolo. Naopak, na liste vlastníctve je ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti uvedená Slovenská republika v zastúpení M. B. J., skutočnosť ktorá bola žalobcom aj v minulosti známa, pričom žalobcovia túto skutočnosť aj rešpektovali, inak je predsa nelogické, aby žiadali obec O. Z. (predchádzajúci vlastník predmetnej nehnuteľnosti) o kúpu predmetného pozemku. Napokon, aj z výpovedí žalobcov na pojednávaní vyplynulo, že sú si vedomí tej skutočnosti, že nie sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. S poukazom na ustanovenie § 151n Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že žalobcovia nemôžu byť aktívne vecne legitimovaným subjektom, pretože nie sú vlastníkmi a ani spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parcela č. XXXXX, vo vzťahu ku ktorému pozemku zriadil žalovaný 1/ v prospech žalovanej 2/ právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Z tohto dôvodu bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Ďalej dal súd za pravdu žalovanému 1/ v tom, že M. nie je v predmetnej veci pasívne vecne legitimovaným subjektom. Pasívne vecne legitimovaným subjektom v predmetnej veci môže byť okrem žalovanej 2/ len Slovenská republika v zastúpení M. Podľa súdu nebolo pravdivé tvrdenie žalobcov, že títo omylom v žalobe uviedli ako žalovaného 1/ M. Aj vo svojom druhom podaní (zo dňa 15.6.2022) právny zástupca žalobcov identifikoval žalovaného 1 ako M.. Z dôvodu, že Slovenská republika a M. sú dva rozdielne subjekty, nie je ani možné opraviť subjekt M. na subjekt Slovenská republika v zastúpení M., ale v danom prípade by bol možný len postup podľa § 79, resp. § 80 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Keďže však tak žalobcovia, resp. ich právny zástupca, neurobili, súd v predmetnej veci ďalej konal so M.. Keďže žalovaný 1/ v predmetnej veci nebol povinný z vecného bremena, aj z tohto dôvodu bolo potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v konaní v celom rozsahu úspešní, a preto im súd voči žalobcom priznal plnú náhradu trov konania. 5. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Poukázali na to, že na LV č. XXXX pre k.ú. O. Z. je v časti B ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti uvedený subjekt SR M., Z. XX, XXX XX Z., R XXX XXX, pričom na tejto nehnuteľnosti bolo zriadené vecné bremeno, ktorého zrušenia sa žalobcovia v spore domáhajú. Žalobcovia predovšetkým namietajú samotnú zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 07.02.2013, ktorú označili ako neplatnú už v samotnej žalobe. Až na výzvu súdu dňa 13.09.2022 žalovaný 1/ predložil predmetnú zmluvu o zriadení vecného bremena, avšak bez datovania uzavretia a vlastnoručných podpisov oboch účastníkov konania zmluvy, a teda akéhokoľvek relevantného osvedčenia. Konajúci súd potom neskúmal tieto náležitosti, tzn. že súd sa nezaoberal základným inštitútom významným pre zriadenie vecného bremena, a to samotnou zmluvou o zriadení vecného bremena. V celom konaní sa nezaoberal ani obsahom žalobcami namietanej zmluvy o zriadení vecného bremena a predovšetkým neskúmal jej pravosť a platnosť. Žalobcovia majú aj za to, že k uzatvoreniu zmluvy došlo nekalým spôsobom, pretože nebol žiaden vážny a významný dôvod k zaťažovaniu predmetnej nehnuteľnosti parc. č. XXXXX. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov v spore, na to, aby sa niekto stal účastníkom konania netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí ak podá žalobu v takom prípade sa stáva žalobcom alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. A teda týmto relevantne preukazujú žalobcovia svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Na strane žalobcov je existencia tvrdeného práva. Sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok tzn., že na úkor žalobcov a ich susedného pozemku môže dôjsť k porušeniu vlastníckych práv a ku škode na ich pozemku, primárne prejazdom motorovým vozidlom. Ďalej svoju aktívnu legitimáciu žalobcovia opierajú o vlastnú stavbu- most, ktorý je vybudovaný na parcele č. XXXXX, slúži na prechod cez parcelu č. XXXXX, pričom pri zriadení vecného bremena žalovanými na túto skutočnosť nikto neprihliadal, a v konečnom dôsledku nebol udelený žalobcami súhlas prechodu po tomto moste. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácii žalovaného 1/, pasívna vecná legitimácia je na strane SR M., ktorý bol v podanej žalobe uvedený ako žalovaný 1/, avšak chybou písania došlo k nesprávnemu označeniu žalovaného, absentovalo označenie SR, pričom je všeobecne známe, že M. je štátna inštitúcia, ktorá spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve Slovenskej republiky a nakladá s pozemkami neznámych vlastníkov. Nie je v súlade rozhodovacou činnosťou súdov rozhodnúť o nedôvodnosti žaloby len na základe chyby v písaní. Avšak na druhej strane, súd vo svojom písomnom vyhotovení rozsudku uvádza taktiež ako žalovaného 1/ M. R.:XX XXX XXX, so sídlom v Z., Z. XXXX/XX, pričom absentuje SR. Nakoniec žalobcovia poukázali na to, že napriek tomu, že v žalobe i ďalších podaniach odôvodňovali zrušenie vecného bremena zmenou pomerov, tak súd prvej inštancie sa týmito skutočnosťami vôbec nezaoberal. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby dokazovanie doplnil sám a ich žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
6. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu žalobcov vyjadril tak, že žalobcovia vo svojom odvolaní len opakujú argumentáciu, ktorú už predniesli pred súdom prvej inštancie. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje žalovaný 1/ za vecne správny, riadne odôvodnený a preto ho navrhuje potvrdiť.
7. Žalovaná 2/ sa k odvolaniu žalobcov vyjadrila tak, že nevidí žiaden dôvod na zrušenie vecného bremena a navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Žalobcami namietaná zmluva o zriadení vecného bremena bola uzavretá legálne, legitímne a v súlade s dobrými mravmi. Jej obsah je relevantný a zohľadňuje reálny stav na mieste. Nie je si vedomá akýchkoľvek zmien v súvislosti s vlastníctvom priľahlých pozemkov, s prístupmi k pozemkom, alebo akýchkoľvek iných zmien, na ktoré poukazuje žalobca; aktuálny stav považuje za rovnaký, ako v čase vydania rozhodnutia o zriadení vecného bremena a preto nevidí dôvod na zrušenie vecného bremena a trvá na zachovaní aktuálneho stavu. Ďalej žalovaná 2/ označila rôzne stavby stojace na pozemkoch žalobcov za nelegálne zasahujúce do pozemku parc.č. XXXXX, ktorý je zaťažený vecným bremenom a žiadala, aby
žalobcovia boli zaviazaní predložiť dokumentáciu o povolení ich výstavby. Tiež žiadala, aby žalobcovia predložili listiny preukazujúce ci vlastnícke právo k mostu umiestnenom na pozemku parc. č. XXXXX ako aj dokumentáciu preukazujúcu povolenie jeho výstavby.
8. K vyjadreniu žalovanej 2/ sa vyjadrili žalobcovia. Zopakovali, že sama žalovaná 2/ žiadnym spôsobom nepredložila na súdnom pojednávaní samotnú zmluvu o zriadení vecného bremena. Jej požiadavky ohľadne predloženia dokumentácie sú z hľadiska predmetu konania irelevantné.
9. K tomuto vyjadreniu žalobcov žalovaná 2/ písomne uviedla, že má zmluvu o zriadení vecného bremena a túto mal k dispozícii aj súd prvej inštancie. Trvá na tom, aby žalobcovia predložili dokumentáciu k ich stavbám, ktoré podľa nej zasahujú do pozemku parc.č. XXXXX ako aj k mostu postavenému na tomto pozemku.
10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcov 1/ a 2/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
11. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcov dodáva nasledovné:
12. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú zrušenia vecného bremena zaťažujúceho pozemok parc. č. XXXXX zapísaná na LV č. XXXX pre k.ú. O. Z., ktoré spočíva v práve vstupu, prechodu a prejazdu v rozsahu dielu č. 1 o výmere 134 m2 podľa vyznačenia Geometrickým plánom č. XXX/XXXX v prospech vlastníka C KN parcely č. XXXXX zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. O. Z. podľa zmluvy o zriadení vecného bremena V XXXX/XX-vz XXX/XX. Žalobu odôvodnili tým, že vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného z vecného bremena, čo je dôvodom na obmedzenie alebo zrušenie vecného bremena podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka a ďalej tvrdili, že zmluva o zriadení vecného bremena je neplatný právny úkon.
13. Súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol na základe záverov, že žalobcovia, ktorý nie sú vlastníkmi ani pozemku zaťaženého vecným bremenom ani pozemku, ktorého vlastník je z vecného bremena oprávnený, nemajú v spore aktívnu vecnú legitimáciu a v spore tiež chýba pasívna vecná legitimácia u žalovaného 1/, ktorý je len správcom pozemku zaťaženého vecným bremenom, ktorý samotný pozemok je ale vo vlastníctve Slovenskej republiky. 14. S uvedenými závermi súdu prvej inštancie odvolací súd po preskúmaní veci v plnej miere súhlasí. Žalobcovia nie sú povinnými z vecného bremena, ktoré žiadajú zrušiť podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka pre hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Aj keď to zákon výslovne nestanovuje, osobou, ktorá má právo dožadovať sa zrušenia vecného bremena podľa uvedenej zákonnej úpravy je len povinný z vecného bremena, teda vlastník vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti. To vyplýva práve zo samotnej zákonnej konštrukcie tohto nároku, kedy dôvodom na zrušenie vecného bremena je hrubý nepomer medzi vecným bremeno, teda záťažou, ktorá spočíva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného a výhodou oprávneného z vecného bremena. Len vlastník vecným bremenom zaťaženej nehnuteľnosti môže pociťovať hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného z vecného bremena, a preto len on sa môže zrušenia vecného bremena domáhať. V danej veci žalobcovia nie sú vlastníkmi pozemku zaťaženého vecným bremenom, ktoré žiadajú zrušiť, právo žiadať zrušenie vecného bremena im podľa hmotného práva nesvedčí a preto nie sú v tomto spore aktívne vecne legitimovaný.
15. Žalobcovia svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore nesprávne vyvodzujú zo svojho tvrdenia, že sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, keď na ich
úkor a úkor ich susedného pozemku môže dôjsť k porušeniu vlastníckych práv a ku škode na pozemku, primárne prejazdom motorového vozidla. Ďalej aktívnu vecnú legitimáciu opierajú o vlastníctvo stavby- mostu, ktorý je vybudovaný na pozemku parc.č. XXXXXa slúži na prechod cez túto parcelu. Ohľadne prvého z uvedených tvrdení odvolací súd uvádza, že účastníctvo žalobcov na hmotnoprávnom vzťahu nie je reálne ale je čisto teoretické /“môže dôjsť k porušeniu vlastníckych práv a ku škode...“/. Okrem toho, aj keby pri výkone práva, ktoré zodpovedá vecnému bremenu došlo k zásahu do vlastníckych práv žalobcov alebo ku škode na ich majetku, mali by žalobcovia v takomto hmotnoprávnom vzťahu právo na ochranu svojho vlastníckeho práva /napríklad v podobe uloženia povinnosti rušiteľovi nevstupovať na ich pozemok a podobne/, či na náhradu škody. Uvedené by ich však nijako neoprávňovalo žiadať o zrušenie vecného bremena pre hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. Takéto oprávnenie má len osoba povinná z vecného bremena v hmotnoprávnom vzťahu z vecného bremena.
16. Napriek tomu, že už samotný uvedený záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v spore postačuje bez ďalšieho na potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správneho, vyjadrí sa odvolací súd aj k odvolaním žalobcom spochybnenému záveru súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v spore na strane žalovaného 1/, resp. o samotnej osobe žalovaného 1/.
17. Súd prvej inštancie v spore konal so M. ako žalovaným 1/ a v odôvodnení napadnutého rozsudku vyslovil záver, že tento nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, pretože nie je vlastníkom pozemku zaťaženého vecným bremenom, ktoré žalobcovia žiadajú zrušiť, tým je M. L.. Žalobcovia vo svojom odvolaní spochybňujú záver súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie s tým, že sú si vedomí vlastníckeho práva Slovenskej republiky k pozemku zaťaženého vecným bremenom a svoju žalobu preto aj smerovali proti Slovenskej republike, zastúpenej M. a len chybou v písaní žalovaného 1/ v žalobe označili len ako M. nie SR, M. Odvolací súd s uvedenými tvrdeniami žalobcov nemôže súhlasiť. Ako správne poukázal v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie, označenie žalovaného 1/ v podanej žalobe ako M., nie je žiadnou chybou v písaní, keď žalobcovia aj vo svojom druhom podaní zo dňa 14.6.2022 /doručenom súdu 15.6.2022/ ako žalovaného 1/ označili M.. K tomu odvolací súd dodáva, že žalobcovia toto podanie učinili na výzvu súdu prvej inštancie, aby sa vyjadrili, koho v spore označujú za žalovaného. Na túto výzvu žalobcovia, zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom, advokátom, jasne a zrozumiteľne v písomnom podaní uviedli, že žalovaný 1/ je M.. Podľa odvolacieho súdu nemôže byť preto žiadnej pochybnosti o tom, aký subjekt žalobcovia v podanej žalobe označili ako žalovaného 1/.
18. V zmysle vyššie uvedených správnych záverov súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov i pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ v spore, je úplne bezpredmetné skúmať tvrdenia žalobcov o hrubom nepomere medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, ktoré by mohlo viesť podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka k obmedzeniu alebo k zrušeniu vecného bremena. Rovnako je bezpredmetné skúmať platnosť samotnej zmluvy o zriadení vecného bremena, keď jednak účastníkmi konania nie sú všetci účastníci tejto zmluvy /chýba Slovenská republika/ a potom samotný žalobný návrh žalobcov nesmeroval k vyriešeniu otázky platnosti zmluvy o zriadení vecného bremena /vyjadrené žalobným petitom o neplatnosti tejto zmluvy, prípadne o neexistencii práva žalovanej 2/, ktoré by zodpovedalo uvedenému vecnému bremenu a podobne/ ale k zrušeniu vecného bremena podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka.
19. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli žalovaní 1/ a 2/ úspešní a preto im patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov odvolacieho konania sú žalobcovia 1/ a 2/ povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému 1/ v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie a žalovanej 2/ v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie . Odvolací súd nezistil v tomto prípade žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postupom podľa § 257 CSP v odvolacím konaní úspešným žalovaným náhradu trov odvolacieho konania celkom alebo sčasti nepriznať.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa /§ 419 CSP/ v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy /§ 427 ods. 1 CSP/.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom /§ 429 ods. 1 CSP/.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ /§ 428 CSP/.