Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8C-38-2022.pdf
PDF · 82.33 KB
Case nature
Subarea
8C/38/2022
Uznesenie
Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: J.. Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. ulica XXXX/XX, XXX XX C. - V., zastúpený JUDr. Albínom Lanczom, advokátom, so sídlom Mierová 1435/33, 924 01 Galanta, proti žalovanému: P.., so sídlom M. XXX, XXX XX M. U., IČO: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho eventuálne neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
II. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným súdu dňa 19.08.2022 domáhal, aby súd zriadil k nehnuteľnostiam - pozemku reg. “C“, par.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre k.ú N., obec N., okres N. a stavbe - rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/X, evidovanej na LV XXXX, k.ú N., obec N., okres N. na zabezpečenie pohľadávky vo výške 900.000 eur tvorenej nárokom na kúpnu cenu z titulu prevodu nehnuteľností.
2. Návrh zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že nadobudol Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.05.2021 od postupcu R. C., a.s., so sídlom Na H. XXXX,XX, N. V., W., H. republika, J.: XXXXXXXX voči žalovanému pohľadávku vo výške istiny XXX.XXX eur, a to v podobe kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti (evidovanej na LV XXXX pre k.ú N.) na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.02.2020. Splatnosť uvedenej pohľadávky nastane do 4 rokov od uzatvorenia zmluvy, teda najneskôr 03.02.2024. Postupca nadobudol uvedenú pohľadávku tiež postúpením, od predávajúceho (N. A., trvale bytom N.). Žalobca teda disponuje pohľadávkou vo výške XXX.XXX eur za predaj nehnuteľnosti, ktorá je evidovaná ako vlastníctvo dlžníka. Dlžník nadobudol nehnuteľnosť od pôvodného postupcu (ako predávajúceho) na základe kúpnej zmluvy, ktorej kontrahovanie sprostredkovane dojednával rodinný príslušník a bývalý spoločník dlžníka, H. K.. Z dôvodu dôvery v osobu sprostredkovateľa a preferencií dlžníka na úseku jeho platobných možností došlo k dojednaniu splatnosti kúpnej ceny až v horizonte 4 roky od prevodu vlastníckeho práva. V medzitýmnom období však došlo k zhoršeniu v vzťahov medzi personálnym a majetkovým zástupcom dlžníka (P. A.) a pôvodným garantom jeho solventnosti v podobe sprostredkovateľa H. K., a to v nadväznosti na podozrenie na protiprávne konanie dlžníka voči majetkovej sfére p. K.. Konkrétne na podklade komunikovaných podozrení p. K. došlo k sprenevere obnosu veľkého rozsahu, ktorý ponechal p. K. v správe P. A.. V súčasnosti je voči P. A. ako obvinenému vedené trestné stíhanie na základe vyššie prezentovaných skutočností. V snahe o sťaženie priebehu trestného konania sa P. A. presťahoval do cudziny (pravdepodobne do K., kde vlastní byt) a nedostavuje sa na predvolania orgánov činných v trestnom konaní a neposkytuje súčinnosť. Preto vznikla pochybnosť, kde sa p. A. nachádza, ako aj pochybnosť o riadnom prístupe k úhrade jeho
záväzku. Nakoľko je jediným majetkovým zástupcom dlžníka, vznikla opodstatnená obava z vyhýbania sa plneniu jeho povinností v rámci čoskoro splatnej kúpnej ceny. Vzhľadom na dôvodné podozrenie zo spáchania trestných činov majetkového charakteru, ktoré sú verifikované cestou trestného konania, z dôvodu zdržiavania sa dlžníka na neznámom mieste, ako aj z titulu jeho nekomunikácie vznikla obava, že exekúcia našej pohľadávky bude ohrozená. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je súladné aj s princípom proporcionality, záložné právo nebude nad nevyhnutnú mieru zasahovať do sféry dlžníka. Žalobca z dôvodu, že jeho ochranu možno dosiahnuť aj prostredníctvom neodkladného opatrenia formuloval aj eventuálny petit a žiadal, aby súd neodkladným opatrením zakázal žalovanému nakladať s vyššie uvedenou nehnuteľnosťou do času splnenia povinnosti žalovaného uhradiť kúpnu cenu v sume 900.000 eur podľa kúpnej zmluvy zo dňa 03.02.2022. K návrhu žalobca pripojil Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 11.05.2021, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 25.02.2020, Kúpnu zmluvu zo dňa 03.02.2020 a rozhodnutie o povolení vkladu č. V XXX/XXXX.
3. Súd preskúmal návrh a listiny predložené žalobcom a zistil tento stav: Kúpnou zmluvou zo dňa 03.02.2020, uzatvorenou medzi J.. N. A. ako predávajúcim a spoločnosťou P. (žalovaným), previedol kupujúci vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX . - pozemku parcely reg. ˝C˝ parc.č. XXXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a k rodinnému domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na vyššie uvedenom pozemku. Kúpna cena bola v zmluve dojednaná vo výške 900.000 eur, pričom ohľadom splatnosti ceny sa zmluvné strany dohodli tak, že kupujúci uhradí predávajúcemu kúpnu cenu najneskôr do štyroch rokov odo dňa uzatvorenia zmluvy. Splatnosť kúpnej ceny tak má nastať dňa 03.02.2024. Vklad vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam bol v prospech žalovaného povolený rozhodnutím zo dňa 02.03.2020, číslo vkladu V 989/2020. Nesplatnú pohľadávku predstavujúcu kúpnu cenu vo výške 900.000 eur voči kupujúcemu ako dlžníkovi (žalovanému) postúpil predávajúci na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.02.2020 na spoločnosť R. C., a.s., ktorá uvedenú pohľadávku opätovne postúpila na žalobcu. Žalobca je teda veriteľom pohľadávky vo výške 900.000 eur splatnej 03.02.2024 voči žalovanému ako dlžníkovi.
4. Podľa 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
6. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
7. Podľa 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
8. Podľa 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
13. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní.
15. Súd pri rozhodovaní skúmal všetky dôvody a okolnosti návrhu na zabezpečovacieho opatrenia, teda najmä osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí teda v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia alebo ktoré inak podstatnou mierou ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
16. Existencia nároku žalobcu je osvedčená na základe žalobcom predložených listín, ktoré preukazujú, že je veriteľom pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi vo výške 900.000 eur splatnej dňa 03.02.2024.
17. Podľa názoru súdu však žalobca podaným návrhom neosvedčil ďalší základný predpoklad na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, preto z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal žalobca súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. V prejednávanej veci sa tak nestalo. Žalobca obavu, že exekúcia bude ohrozená, odôvodnil dôvodným podozrením zo spáchania trestných činov majetkového charakteru jediným konateľom a spoločníkom dlžníka verifikovaných prebiehajúcim trestným konaním (malo údajne dôjsť k sprenevere prostriedkov veľkého rozsahu, ktorý bol ponechaný jedinému konateľovi a spoločníkovi dlžníka, na základe čoho je voči nemu ako obvinenému vedené trestné stíhanie), ako aj skutočnosťou, že dlžník, resp. jeho jediný konateľ a spoločník sa zdržiava na neznámom mieste a nekomunikuje s postupcom. O uvedenom však žalobca nepredložil žiaden dôkaz (síce navrhol dokazovanie výsluchom svedka H. K. a trestným spisom H.: K.-XXX/X-VYS-TT-XXXX, súd však zdôrazňuje, že v štádiu konania o zabezpečovacom opatrení dokazovanie v pravom slova zmysle nevykonáva, navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný doložiť listiny, resp. iné dôkazy osvedčujúce jeho tvrdenia; žalobca netvrdil, že nie je schopný zabezpečiť dôkazy, na ktoré sa odvoláva, a preto by si ich mal zabezpečiť súd). Súd však poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca svoje tvrdenia o zmarení exekúcie vzťahuje na konanie konateľa a spoločníka dlžníka v súvislosti s úkonmi, ktoré sa netýkajú strán sporu (údajná sprenevera voči tretej osobe), a nie na konanie dlžníka samotného. Nebol osvedčený a ani tvrdený predpoklad zo strany žalobcu, že by samotný dlžník vykonával úkony smerujúce k zmenšeniu jeho majetku. Súvislosť s opodstatnenosťou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musia preukazovať také úkony povinného dlžníka, ktoré smerujú k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie, čo ale v tomto konaní naplnené nie je. Súd tak nemá za osvedčené splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
18. Rovnako nie je možné vyhovieť eventuálnemu petitu na nariadenie neodkladného opatrenia (zákaz nakladať s nehnuteľnosťou), keďže súd nemá na základe vyššie uvedeného osvedčený základný predpoklad, a to že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo že je obava, že exekúcia bude ohrozená. Navyše, zásah do vlastníckeho práva dlžníka - žalovaného zákazom nakladať s
nehnuteľnosťou na zabezpečenie vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa, ktorej splatnosť nastane takmer o rok a pol, je podľa názoru súdu neprimeraný.
19. S poukazom na vyššie uvedené súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, rovnako ako neodkladného opatrenia, zamietol.
20. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto má právo na náhradu trov konania o zabezpečovacom opatrení žalovaný, ktorému však žiadne nevznikli, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra (§ 357 písm. d) CSP). O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)