Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Co-82-2022.pdf
PDF · 87.04 KB
Case nature
Subarea
7Co/82/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Lenky Halmešovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci žalobcu: J.. Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. ulica XXXX/XX, C., zastúpený: JUDr. Albín Lancz, advokát so sídlom Mierová 1435/33, Galanta, proti žalovanému: AB Solid s.r.o., so sídlom Školská 756, Veľké Úľany, IČO: 51 098 024, zastúpený: Dentons Europe CS LLP, so sídlom One Fleet Place 1, EC4P 4GD Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, konajúcu na Slovensku prostredníctvom organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova 24, Bratislava, IČO: 36 861 391, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho eventuálne neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 8C/38/2022-19 zo dňa 16. septembra 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Výrokom II. zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. A výrokom III. žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 343 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 344, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1, § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu, na základe čoho dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prípadne neodkladného opatrenia je treba zamietnuť, pretože nebola osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená.
2. Súd prvej inštancie v rozhodnutí poukázal na obsah návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam - pozemok na parc. registra „C“, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre k. ú. N., obec N., okres N. a stavbe - rodinný dom so súp. č. XXXX, postavenej na parc. č. XXXX/X, evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. N., obec N., okres N. na zabezpečenie pohľadávky vo výške 900.000,- eur tvorenej nárokom na kúpnu cenu z titulu prevodu nehnuteľností.
3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že existencia nároku žalobcu je osvedčená na základe žalobcom predložených listín, avšak ďalší predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existujúcu obavu z budúceho marenia exekúcie žalobca nepreukázal. Poukázal na odôvodnenie žalobcu, podľa ktorého tento obavu, že exekúcia bude ohrozená, odôvodnil podozrením zo spáchania trestných činov majetkového charakteru jediným konateľom a spoločníkom dlžníka verifikovaných prebiehajúcim trestným konaním a skutočnosťou, že dlžník, resp. jeho jediný konateľ a spoločník sa zdržiava na neznámom mieste a nekomunikuje s postupcom. O uvedenom však žalobca nepredložil žiadny dôkaz. Ďalej súd prvej inštancie nepovažoval za osvedčený ani
žalobcom tvrdený predpoklad, že by samotný dlžník vykonával úkony smerujúce k zmenšeniu jeho majetku. Nepovažoval za naplnenú podmienku, že súvislosť s opodstatnenosťou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musia preukazovať také úkony dlžníka, ktoré smerujú k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Preto nemal za osvedčené naplnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z rovnakých dôvodov konštatoval, že nie je možné vyhovieť ani návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, teda zakázať žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou. Navyše dodal, že zásah do vlastníckeho práva žalovaného (dlžníka) zákazom nakladať s nehnuteľnosťou na zabezpečenie vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa, ktorej splatnosť má nastať takmer o rok a pol, je neprimeraný. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 CSP, tak, že žalobca bol v konaní neúspešný, preto má právo na náhradu trov konania žalovaný, ktorému však žiadne trovy nevznikli a preto mu náhradu trov konania nepriznal.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vo veci sám rozhodol v zmysle pôvodného návrhu. Ako odvolacie dôvody uviedol § 365 ods. 1 písm. a), d), e), f), g) a h) CSP. Dôvodil, že je v rozpore s charakterom a účelom neodkladných či zabezpečovacích opatrení, aby sa pre ich nariadenie vyžadovala existencia faktického závadového konania. Konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný inými nehnuteľnosťami než nehnuteľnosťami uvedenými v návrhu nedisponuje, tak ich prevodom a nekalým odmietnutím uhradiť kúpnu cenu by mohol byť neexekvovateľný a pohľadávka žalobcu by bola reálne nevymožiteľná. Ďalej dôvodil, že voči osobe P. A., ktorý je jediným personálnym a majetkovým zástupcom žalovaného, je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažné zločiny majetkového charakteru, v ktorom má postavenie obvineného, a táto skutočnosť podľa žalobcu vzbudzuje reálnu obavu, že žalovaný sa obdobného protispoločenského konania dopustí aj v rámci pohľadávky žalobcu. Zároveň považoval za nepochybné, že dôvodné podozrenie voči fyzickej osobe P. A., ktorá je jediným personálnym a majetkovým zástupcom žalovaného, je potrebné premietnuť aj na samotný subjekt žalovaného. Záverom konštatoval, že zriadenie záložného práva v prospech pohľadávky žalobcu preto nebude nad nevyhnutnú mieru zasahovať do sféry žalovaného a pritom bude mať za následok dostatočné zabezpečenie nároku žalobcu.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie potvrdil, pretože odvolanie žalobcu je nedôvodné. Dôvodil, že ani jedno z postúpení pohľadávky mu postupcovia neoznámili a za svojho veriteľa považoval J.. N. A. ako predávajúceho až pokiaľ mu nebola doručená výzva tunajšieho súdu. Poukázal na skutočnosť vyplývajúcu z Obchodného registra, že P. A. nie je jediným personálnym a majetkový zástupcom žalovaného, pretože štatutárnym orgánom - konateľom je aj V.. P. A., ktorej funkcia vznikla 29.10.2020. Ďalej dôvodil, že P. A. je v trestnom stíhaní, ktoré je proti nemu vedené, plne súčinný a prostredníctvom obhajcu sa zúčastňuje všetkých procesných úkonov. Poukázal na svedeckú výpoveď žalobcu v trestnom konaní, ktorá podľa názoru žalovaného nasvedčuje, že postúpenia pohľadávky najskôr z J.. N. A. na spoločnosť Lionico Trade, s.r.o. a potom z tejto spoločnosti na žalobcu, boli fingované, resp. antedatované. Zdôraznil, že majetkový substrát žalovaného nie je a ani nemôže byť prepojený s majetkom konateľov či spoločníkov. Zároveň dal do pozornosti, že trestné stíhanie je vedené voči fyzickej osobe - konateľovi žalovaného a nie proti právnickej osobe - žalovanému, a navyše za skutok, ktorý nijako nesúvisí s činnosťou žalovaného. Záverom dodal, že neexistuje reálna hrozba, ktorá by ohrozovala alebo mohla ohroziť či zmariť prípadnú budúcu exekúciu. 6. Dňa 18.10.2022 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie „Doplnenie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu“, v ktorom žalovaný poukázal na uznesenie Generálneho prokurátora SR sp. zn. IV/1 Pz 255/22/100-6 zo dňa 10.10.2022, ktorým generálny prokurátor podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku konštatoval porušenie zákona v neprospech obvineného P. A. a v nadväznosti na to v celom rozsahu zrušil uznesenie vyšetrovateľky KR PZ v Trnave, ktorým mu bolo vznesené obvinenie.
7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní veci
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdiť.
8. Podľa §329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je správne a dostatočne odôvodnené, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.
10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia uvádza, že základným účelom zabezpečovacieho opatrenia je predovšetkým zvýšiť finálnu vymožiteľnosť práv, resp. peňažných pohľadávok veriteľov, a reštriktívne obmedziť priestor na špekulatívne zbavenie sa exekučne a inak postihnuteľného majetku dlžníka. Sudcovské záložné právo, zriadené zabezpečovacím opatrením, má povahu riadneho záložného práva v zmysle § 151a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ktoré v prípade plurality záložných práv garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná (prisúdená). Vo všeobecnosti sa na zabezpečovacie opatrenie primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení. Pokiaľ nemožno sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, prichádza do úvahy nariadenie neodkladného opatrenia. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, alebo obava z ohrozenia exekúcie. Neodkladné opatrenie umožňuje pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu. Súd vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je teda postačujúce, že sú tu okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné osvedčenie. Pri rozhodovaní tak súd vychádza z preukázaných, alebo aspoň osvedčených základných skutočností, potrebných pre záver o ohrozenom záujme. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len povahu osvedčovania. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže byť dosiahnuté najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má len dočasný charakter, obmedzuje sa teda len na dosiahnutie neodkladných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Vychádzajúc teda z uvedeného platí, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Odvolací súd preskúmaním spisu zistil, že žalobca sa svojím návrhom domáhal nariadenia zabezpečovacieho alternatívne neodkladného opatrenia, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 03.02.2020 uzavrel ako predávajúci J.. N. A. so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti - pozemok registra „C“, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sú v súčasnosti evidované ako vlastníctvo žalovaného na LV č. XXXX ( pôvodne LV č. XXXX) pre k. ú. N. a stavba - dom so súp. č. XXXX, ktorá je postavená na parc. č. XXXX/X, a evidovaná v súčasnosti na LV č. XXXX, kat. úz. N. za dohodnutú kúpnu cenu 900.000,- eur s tým, že kúpna cena bude uhradená najneskôr do 4 rokov odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy. Uvedenú pohľadávku postúpil J.. N. A. na postupníka Lionico Trade, a.s., na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.02.2020. Následne spoločnosť Lionico Trade, a.s., zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 11.05.2021 postúpila predmetnú pohľadávku na žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní osvedčil existenciu právnych vzťahov medzi stranami sporu.
12. Aj podľa názoru odvolacieho súdu však žalobca neosvedčil potrebu a nevyhnutnosť zabezpečenia jeho finančnej v čase rozhodovania súdu ešte nesplatnej pohľadávky v sume 900.000,- eur. Rovnako tak neosvedčil ani potrebu a nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd podotýka, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že budúca exekúcia môže byť ohrozená alebo že je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery medzi stranami sporu . Svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi skutočnosťami, ktoré by preukazovali, že žalovaný svojim konaním
ohrozuje predmetnú exekúciu. Poukázal síce na vznesené obvinenie pre majetkové trestné činy voči osobe P. A., ktorá je spoločníkom a konateľom žalovaného, avšak neosvedčil, že takého konanie fyzickej osoby má nejaký súvis s obavou o zaplatenie kúpnej ceny, ktorú má povinnosť podľa kúpnej zmluvy zaplatiť žalovaný ako právnická osoba. K uvedenému odvolací súd dodáva, že trestné stíhanie P. A., ktoré prebiehalo v čase vydania napadnutého uznesenia, nie je v predmetnom konaní podstatné a to najmä z dôvodu, že v danom trestnom konaní nie je trestne stíhaná právnická osoba (žalovaný), ktorá je samostatný subjekt, ale fyzická osoba, ktorá je spoločníkom a konateľom žalovaného. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nemal za osvedčenú potrebu a nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia a žalobcom navrhovaný zákaz žalovanému nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami do zaplatenia kúpnej ceny a tiež sa stotožňuje so záverom , že by išlo o neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaného, najmä s poukazom na to, že splatnosť kúpnej ceny má nastať až v roku 2024. Subjektívny pocit žalobcu, ktorý voči konateľovi žalovaného P. A. stratil dôveru nemôže nahrádzať zákonom požadované objektívne osvedčenie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúci nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. 13. Záverom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v kúpnej zmluve zo dňa 03.02.2020 sa zmluvné strany v bode 5.1. dohodli, že kujúci uhradí predávajúcemu kúpnu cenu najneskôr do 4 rokov odo dňa uzatvorenia zmluvy bez toho, aby predávajúci tento záväzok žalovaného zabezpečil niektorým z občianskoprávnych prostriedkov slúžiacich na zabezpečenie záväzkov ( § 544 až 558 OZ). V konaní nebolo nijako osvedčené, že by sa od uzatvorenia kúpnej zmluvy nejako menili majetkové pomery žalovaného, prípadne že by sa žalovaný zbavoval svojho majetku a robil nejaké úkony vedúce k porušeniu svojej zmluvnej povinnosti zaplatiť kúpnu cenu za nehnuteľnosť. Rovnako nebolo osvedčené, že by žalovaný robil nejaké právne úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy. Pretože zatiaľ zo strany žalobcu v konaní neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by osvedčovali splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného oparenia alebo na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a v konaní neosvedčil potrebu a nevyhnutnosť ich nariadenia, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).