Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/29/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľa: V.. W. R., A. F. XXX/XX, B.B. A., práv. zast.: JUDr. Milan Sivý, advokát, Nám. sv. Egídia 3006/116, Poprad, proti odporcovi: SR - Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 003328, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 15.376,72 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným dňa 1.2.2013 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude odporca zaviazaný povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 15.376,72 eur s príslušenstvom. Dôvodom podania návrhu je skutočnosť, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, pozemku parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1292 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Poprad, pričom sa jedná o pozemok zastavaný cestným telesom, cestou č. I/67 v správe odporcu. Nakoľko navrhovateľ nemá reálnu možnosť pozemok užívať, domáha sa vydania bezdôvodného obohatenia, ktorého výšku odvodzuje od znaleckého posudku Ing. Archela na žalovanú sumu.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasí a uvádza, že navrhovateľ už v čase podania žaloby nebol vlastníkom zastavanej parcely, pretože pred podaním žaloby v roku 2012 parcelu odpredal odporcovi. Odporca akceptoval kúpnu cenu, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom, ktorý predložil navrhovateľ. Odporca poukázal na to, že navrhovateľ nadobudol nehnuteľnosť v čase, kedy už bol zastavaný cestným telesom, a že mal vedomosť o tom, že pozemok nie je reálne využiteľný. Odporca poukázal na to, že v prípade cestného telesa ide o tzv. trvalý záber a ako trvalý záber to aj odporca riešil tým, že od navrhovateľa pozemok odkúpil. Odporca poukázal na skutočnosť, že nie je užívateľom, ale správcom komunikácií I. triedy. Podľa odporcu navrhovateľ koná v rozpore s dobrými mravmi.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

Podaným sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude odporca zaviazaný povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 15.376,72 eur s príslušenstvom vo forme úroku z omeškania. Poukazuje pritom na skutočnosť, že je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1292 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre obec a k.ú. Poprad, pričom sa jedná o pozemok zastavaný cestným telesom, cestou č. I/67 v správe odporcu. Nakoľko navrhovateľ nemá

reálnu možnosť pozemok užívať, domáha sa vydania bezdôvodného obohatenia, ktorého výšku odvodzuje od znaleckého posudku na žalovanú sumu.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasí a uvádza, že navrhovateľ už v čase podania žaloby nebol vlastníkom zastavanej parcely, pretože pred podaním žaloby v roku 2012 parcelu odpredal odporcovi. Odporca akceptoval kúpnu cenu, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom, ktorý predložil navrhovateľ. Odporca poukázal na to, že navrhovateľ nadobudol nehnuteľnosť v čase, kedy už bol zastavaný cestným telesom, a že mal vedomosť o tom, že pozemok nie je reálne využiteľný. Odporca poukázal na to, že v prípade cestného telesa ide o tzv. trvalý záber a ako trvalý záber to aj odporca riešil tým, že od navrhovateľa pozemok odkúpil. Odporca poukázal na skutočnosť, že nie je užívateľom, ale správcom komunikácií I. triedy. Podľa odporcu navrhovateľ koná v rozpore s dobrými mravmi.

Navrhovateľ v rámci účastníckeho výsluchu uviedol, že sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku v Poprade. Pozemok získal kúpnou zmluvou v roku 2008 a predal som ho koncom roku 2012. Ešte pred kúpou pozemku bol na mieste samom, rokoval som s pôvodnými vlastníkmi o spôsobe a usporiadaní pozemku, vyhotovil sa geometrický plán a kúpil časť pôvodnej parcely podľa geometrického plánu. Jeho zámerom bolo kúpiť parcelu, resp. parcely aj od iných vlastníkov a na týchto následne niečo postaviť, ďalšie parcely však nekúpil. Postupne prišiel na to, že väčšina pozemku je zastavaná cestou, vyzval odporcu na majetkoprávne vysporiadanie. Po vypracovaní znaleckého posudku na určenie hodnoty pozemku účastníci v roku 2012 uzavreli kúpnu zmluvu s tým, že požiadavka na nájomné nebola napriek dotazom navrhovateľa na odporcu doriešená. Pred kúpou pozemku mal navrhovateľ niekoľko variantov využitia pozemku, o stavbe cestného telesa vedel, pred kúpou pozemok videl a odkupoval geometrickým plánom vyčlenenú parcelu. Táto predstavuje pozemok zastavaný cestným telesom s vysvahovaním a zatrávnením. Tesne pred podpisom kúpnej zmluvy si už neoveroval lokalizáciu, vedel som, že je viacero alternatív. Tieto nijako nešpecifikoval. Vlastníci potrebovali pozemok predať, predpokladal výhodnú kúpu. O odkúpení pozemku od pôvodných vlastníkov rokoval asi rok pred uzavretím zmluvy. Vedel, že na základe geometrického plánu bude vytvorená parcela, ktorú má nadobudnúť. V podanom návrhu navrhovateľ uviedol, že je výlučným vlastníkom parcely parc. č. XXXX/XXX, avšak opomína skutočnosť, že dňa 7.12.2012 pozemok odpredal odporcovi. V čase podania návrhu (1.2.2013) teda navrhovateľ nebol vlastníkom predmetnej parcely.

V zmysle zriaďovacej listiny č. 316/M-2005 je odporca rozpočtovou organizáciou, zriadenou k 1.1.1996 Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, pričom základným účelom a predmetom činností odporcu je o.i. správa ciest I. triedy a súvisiacich pozemkov vo vlastníctve štátu, plnenie povinností ustanovených predpismi o správa majetku štátu, údržba a prevádzka ciest I. triedy ako majetku vo vlastníctve štátu, v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určený. V zmysle čl. V zriaďovacej listiny odporca spravuje cestný majetok t.j. cesty I. triedy vo vlastníctve štátu, vrátane súvisiacich pozemkov, na ktorých sú vybudované a ostatný majetok, potrebný pre plnenie predmetu činnosti organizácie alebo v súvislosti s ním. V zmysle čl. VI odporca disponuje v plnom rozsahu všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi z pracovno-právnych vzťahov a z iných právnych vzťahov ako aj pohľadávkami a záväzkami, ktoré jej vznikli, s výnimkou vzťahu k diaľničnej sieti.

Z listinných dôkazov súd mal preukázané, že na parcele označenej v návrhu bola realizovaná stavba a to štátna cesta I/67, ktorá bola rozhodnutím Ministerstva vnútra a životného prostredia Slovenskej socialistickej republiky zo dňa 7.11.1989, č. j. 2-2644/1989, zaradená do cestnej siete. Akým rozhodnutím bola stavba povolená sa súdu zistiť nepodarilo, je však zrejmé, že vydanie rozhodnutia o prípustnosti stavby cestného telesa dávalo stavebníkovi povinnosť majetkoprávneho vyporiadania vlastníckych vzťahov.

Z listinných dôkazov súd mal za preukázané, že navrhovateľ sa stal vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností, a to napriek tomu, že od roku 1989 je na predmetnej parcele využívaná existujúca líniová stavba a to štátna cesta I/67.

Podľa § 3d zákona č. 135/1961 Zb., diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty I. triedy vrátane ich prejazdových úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb., pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 11 ods. 1 listiny obsah vlastníctva tvorí súhrn subjektívnych vlastníckych oprávnení, medzi ktoré patrí aj právo vec užívať (ius utendi), s vecou nakladať (ius disponendi), teda oprávnenie vlastníka určovať ďalší právny osud veci. Citovaný čl. 20 ods. 1 ústavy teda nielenže ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne zaručuje, podobne ako čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, realizáciu vlastníckych oprávnení vyplývajúcich aj z § 123 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. V naznačenom smere súd poukazuje na to, že vlastnícke právo je chápané ako tzv. absolútne právo a pôsobí voči všetkým (erga omnes). Ako najzákladnejšie subjektívne právo je v podstate chránené priamo či nepriamo celým právnym poriadkom.

Slovné spojenie „právo na ochranu“, ktoré je použité aj v čl. 20 ods. 1 ústavy, implikuje v sebe aj potrebu minimálnych garancií procesnej povahy, ktoré sú ustanovené priamo v tomto čl. 20 ods. 1 ústavy a ktorých nedodržanie môže mať za následok jeho porušenie popri porušení práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 a nasl. ústavy (). Článok 20 ods. 1 ústavy zabezpečuje každému rovnaké zákonné predpoklady a možnosti nadobúdať veci do vlastníctva za podmienok, ktoré sú upravené v ústave alebo v ďalších zákonoch. Vlastnícke právo každej osoby má rovnaký zákonný obsah a požíva ochranu bez ohľadu na to, či ide o štát, právnickú osobu, obec alebo fyzickú osobu. Z formulácie obsiahnutej v čl. 20 ods. 1 ústavy nemožno však odvodzovať ústavné právo získať vec do svojho vlastníctva (vlastniť majetok) bez dodržania predpokladov, ktoré sú na tento účel upravené zákonmi. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -33, -44).

Z predmetu návrhu a vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia ako náhrady za užívanie pozemku zastavaného líniovou stavbou vo vlastníctve štátu a správe odporcu. Obrana odporcu spočíva o.i. v tom, že za bezdôvodné obohatenie nezodpovedá, nakoľko sa neobohacuje. Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 24. júna 2008).

Odporca mal zákonný prostriedok na to, aby vyporiadal práva k pozemku vo vlastníctve navrhovateľa, resp. jeho právnych predchodcov. Neinicioval však sám ani vyvlastňovacie konanie, ani žiadne návrhy na usporiadanie vzťahov s vlastníkmi pozemkov, s výnimkou návrhu kúpnej zmluvy, ktorá však neriešila vzájomný vzťah účastníkov za obdobie pred uzavretím zmluvy.

Ak existoval legálny postup, ktorým by bol zriadený právny titul na riadne užívanie pozemku, ale odporca uvedené neakceptuje, tak dôsledkom toho sa vlastník pozemku má možnosť sa na súde domáhať svojich zákonných práv žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia a takéto konanie nemôže byť označené za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

Aj podľa Stavebného zákona, by vlastníkovi pozemku bola za obmedzenie alebo pozbavenie vlastníckych práv priznaná náhrada podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Preto akékoľvek obmedzenie výšky bezdôvodného obohatenia, oproti výške, ktorú navrhovateľka žiada na základe znaleckého posudku vypracovaného podľa rovnakých zásad, ako sa určujú náhrady podľa § 111 Stavebného zákona je v rozpore s Občianskym zákonníkom, Ústavou SR aj Dohovorom o ochrane ľudských práv.

Námietku, že cesta I/67 slúži na bezplatné uspokojovanie verejnej potreby nemožno vziať do úvahy, nakoľko otázka nároku na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka pozemku bez právneho dôvodu (právneho titulu na riadne užívanie pozemku žalovaným), má nepochybne aj ústavnú relevanciu (čl. 20 ods. 4 ústavy).

Je nepochybné, že realizáciou stavby cestného telesa I/67 došlo k obmedzeniu vlastníckeho práva právneho predchodcu navrhovateľa. Je tiež nepochybné, že pri obmedzení vlastníctva nedochádza k zmene osôb vlastníka, dôjde len k zásahu do rozsahu oprávnení vyplývajúcich z obsahu ústavou zaručených práv vlastniť majetok (). Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného základného práva a slobody. Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody (). V tomto smere súd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky nadväzujúcu na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a konštatuje, že Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, napr. vo veci Agosi c. Taliansko (z 24. októbra 1986, Annuaire, č. 1087), že otázka proporcionality vyžaduje určiť, či existoval rozumný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným účelom, alebo inými slovami, či bola docielená spravodlivá rovnováha medzi požiadavkami všeobecného záujmu a záujmami jednotlivca.

Zásahy orgánov verejnej moci do vlastníckeho práva podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva vyžadujú, aby kontrola užívania majetku za každých okolností nenarušila rovnováhu medzi záujmami sťažovateľa a všeobecnými záujmami, čo je v súlade s čl. 1 dodatkového protokolu.

V súdnej praxi sa uplatnil názor o konkurencii dvoch rovnocenných vlastníckych práv v prípade, ak niekto staval na základe časovo neobmedzeného práva k cudziemu pozemku, ktoré v dôsledku zmeny

právnej úpravy zaniklo. V týchto prípadoch zostanú práva k stavbe a pozemku rozdielne, vzájomný vzťah vlastníkov je nutné riešiť podľa ustanovenia o bezdôvodnom obohatení (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. , nález Ústavného súdu SR sp. zn. -44). Odporca ako vlastník stavby je obohatený o čiastku, ktorú by navrhovateľ ako vlastník pozemku dosiahol za prenájom pozemku zastavaného stavbou.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Dobré mravy sú síce neurčitým právnym pojmom, ktorého obsah je dopĺňaný judikatúrou a často je problematické zistiť, ktoré konkrétne okolnosti možno alebo nemožno subsumovať pod tento pojem. Vo všeobecnosti sa zvykne o dobrých mravoch hovoriť ako o mimoprávnych hodnotách, spoločných určitej spoločnosti na určitom stupni jej vývoja - chápané ako nespochybniteľné minimum slušnosti všetkých spravodlivo uvažujúcich jedincov. Súhlasiť možno aj s chápaním dobrých mravov ako súboru určitých spoločnosťou vytvorených a uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú jednotlivcov ako k rešpektovaniu sa navzájom, tak aj k nepoškodzovaniu všeobecných záujmov spoločnosti (v zmysle jej civilizačného zachovania). Hoci Občiansky zákonník priamo pojem dobré mravy nedefinuje, vo všeobecnosti však možno s použitím § 3 cit. zákona hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorých sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie.

Zneužitie práva - abusus iuris je konanie zdanlivo dovolené, ale usilujúce o nedovolený výsledok napr. šikanózny výkon práva. V tomto smere má súd za to, že konanie navrhovateľa v 1/ rade je voči odporcovi šikanózne a v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy (bonos mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu. Z hľadiska posúdenia oprávnenosti a odôvodnenosti návrhu je nevyhnutné, aby sa tento posúdil aj z hľadiska zásad občianskoprávnych vzťahov - základného a zásadného interpretačného pravidla obsiahnutého v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, t. j. nesmie ísť o šikanózny výkon práva a musí byť v súlade s dobrými mravmi (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Navrhovateľ odkúpil parcelu zastavanú cestným telesom a priľahlým zatrávnením. Táto bola vyčlenená geometrickým plánom zrejme vypracovaným pre minimalizáciu výdavkov spojených s odkúpením pozemku, pričom navrhovateľ nepreukázal, že mal skutočný záujem pozemok využiť či kúpiť aj ďalšie pozemky na zástavbu. Sám navrhovateľ uviedol, že vedel, že pozemok je zastavaný cestným telesom a napriek tomu deklaroval snahy o využitie pozemku na stavebné účely. Je teda zrejmé, že zo strany navrhovateľa, je podaný návrh v rozpore s dobrými mravmi a šikanóznym výkonom práva a jediným výsledkom vyhovujúceho rozhodnutia by bolo bezdôvodné obohatenie navrhovateľa vo forme získania ďalších finančných prostriedkov od odporcu, i keď navrhovateľ odporcovi dotknutú parcelu odpredal a naopak by vyhovujúce rozhodnutie spôsobilo hospodársku ujmu odporcovi, ktorý v prejednávanej veci aktívne pristúpil na podmienky navrhovateľa a parcelu zastavanú cestným telesom na cenu požadovanú navrhovateľom odkúpil. Vyhovujúce rozhodnutie súdu by s prihliadnutím na konštatované skutočnosti nepochybne odporovalo zásadám spravodlivosti, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.