Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31C/95/2008

Potvrdené rozhodnutím 10Co/89/2012
„Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Ing. U. U., bytom A. X, A. - F., právne zastúpeného advokátom Mgr. Jánom Páchnikom, so sídlom A., U. I. XXA, proti odporcovi HANSOL Žilina, s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 849, IČO: 36 517 992, o zaplatenie zmluvnej pokuty 33.193,92 eur s príslušenstvom, v štádiu konania o prerušení konania, na základe odvolania navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 31C/95/2008-233 zo dňa 17.4.2012, takto rozhodol: Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: K.. U. U., bytom A. 9, A. - F., občan SR, právne zastúpený Y.. Ján Páchnik, advokát so sídlom Mariánske námestie 29/6, Žilina, proti odporcovi: ALEXANDRA & BV, s.r.o., so sídlom Zámocká 22, Bratislava, IČO : 44 167 326, o zaplatenie 33.193,92 eur s príslušenstvom , takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.319,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 3.319,39 eur od 3.8.2007 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 12.3.2007 domáhal voči odporcovi zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 33.193,92 eur na tom skutkovom základe, že dňa 15.8.2006 s odporcom uzavrel zmluvu o sprostredkovaní, predmetom ktorej bolo pripraviť pre odporcu príležitosť na uzavretie zmluvy o nájme nebytového priestoru určené na ubytovanie, resp. nebytového priestoru, ktoré je možné na ubytovacie priestory prispôsobiť. Podľa článku III. bod 4) zmluvy sa odporca zaviazal, že nebude vo veci predmetu tejto zmluvy konať samostatne ani prostredníctvom inej osoby s prenajímateľmi ubytovacích priestorov - tretími osobami, o ktorých získal písomnú informáciu od sprostredkovateľa, a to až do doby uzavretia nájomnej zmluvy. Záujemca je oprávnený rokovať s tretími osobami výhradne za prítomnosti sprostredkovateľa alebo prostredníctvom sprostredkovateľa. Zo strany odporcu (ako právnemu nástupcovi pôvodného odporcu HFK GROUP, s.r.o.) došlo k porušeniu článku III. bod 4) zmluvy a podľa článku III. bod 5) zmluvy odporcovi vznikla povinnosť na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.000.000 Sk (33.193,92 eur). Navrhovateľ listom zo dňa 12.1.2007 vyzval odporcu na splnenie záväzku zo zmluvy a odporca časť odplaty dňa 24.1.2007 uhradil a na ktorú navrhovateľovi vznikol nárok v súvislosti so splnením jeho záväzku podľa zmluvy o zabezpečení priestorov v objekte spoločnosti ASTA, a. s..

Okresný súd rozsudkom -190 zo dňa 2.2.2011 (v poradí prvým) návrh navrhovateľa zamietol. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozhodnutím -211 zo dňa 25.10.2011 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že v prejednávanej veci navrhovateľ listinnými dôkazmi preukázal, že uzavrel s odporcom zmluvu o sprostredkovaní dňa 15.8.2006 a odporca uznal zmluvu za platnú, na základe tejto i plnil tým, že prostredníctvom príjmového pokladničného dokladu vystaveného dňa 24.1.2007 na sumu 1000 eur vyplatil čiastočne svoj záväzok zo zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.8.2006. Bolo preukázané,

že navrhovateľ odporcovi uviedol do pozornosti priestory na Štefánikovej ulici v Žiline, ktoré síce v tom čase neboli spôsobilé na prevádzku ubytovacích služieb, ale následne boli na ubytovacie služby majiteľom rekonštruované. Odvolací súd poukázal na výšku zmluvnej pokuty, ktorá bola medzi účastníkmi dohodnutá a v tejto súvislosti je potrebné poukázať na moderačné právo k výške uplatňovanej zmluvnej pokuty. Pri výške je potrebné zobrať do úvahy okolnosti danej veci, prípadne je potrebné zo strany prvostupňového súdu na výšku tejto zmluvnej pokuty vykonať ďalšie dokazovanie podľa návrhu účastníkov.

Okresný súd rozsudkom -288 zo dňa 3.11.2014 (v poradí druhým) návrh navrhovateľa zamietol. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozhodnutím -323 zo dňa 30.9.2015 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že pri posudzovaní primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty je potrebné prihliadať k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. Účelom dojednania zmluvnej pokuty pre prípad, že záujemca - právny predchodca odporcu bude konať vo veci predmetu zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.8.2006 s tretími osobami bez prítomnosti sprostredkovateľa - navrhovateľa až do uzavretia nájomnej zmluvy bolo zabrániť obídeniu sprostredkovateľa v procese uzatvárania nájomnej zmluvy, a to z dôvodu vylúčenia akejkoľvek formy manipulácie s dohodnutou výškou nájomného (keďže odmena sprostredkovateľa bola dohodnutá ako podiel z výšky ročného nájomného). V nadväznosti na účel uzatvorenia dohody o zmluvnej pokute (zabrániť ukráteniu sprostredkovateľa na odmene za sprostredkovanie, t.j. z pohľadu obsahu samotného kontraktu zásadná otázka) s prihliadnutím na očakávanú výšku odmeny (vzhľadom na charakter predmetu sprostredkovania, jeho rozsah), bolo možné očakávať odmenu rádovo v státisícoch korún - čoho dôkazom je v konečnom dôsledku navrhovateľovi priznaná odmena za sprostredkovanie rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. -188 zo dňa 10.4.2014, právoplatným dňa 3.7.2014 vo výške 17.151,51 eur, keď bolo prihliadnuté aj na čiastočnú úhradu odmeny odporcom vo výške tisíc eur, teda, celkovo odmena 8.151,51 eur neobstojí konštatovanie prvostupňového súdu o rozpore dojednanej zmluvnej pokuty s dobrými mravmi. Pokiaľ navrhovateľ uvádzal ako škodu len majetkovú ujmu spočívajúcu v tom, že sa mu nedostalo odmeny za sprostredkovanie, tento dôvod odpadol v dôsledku priznania mu tohto nároku aj s príslušenstvom rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. -188 zo dňa 10.4.2014. Pokiaľ teda navrhovateľovi nevznikla škoda, resp. obdobná ujma, odpadá reparačná (uhradzovacia) funkcia zmluvnej pokuty. V konaní bolo preukázané porušenie zmluvnej povinnosti právneho predchodcu odporcu nerokovať o predmete sprostredkovania s tretími osobami bez prítomnosti navrhovateľa, čo je zásadná skutočnosť znamenajúca splnenie podmienky pre vznik práva navrhovateľa na zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je preto opodstatnená. Je namieste jej posúdenie z pohľadu naplnenia ďalších jej funkcií - preventívnej, ktorá má zmluvnú stranu viesť, motivovať k plneniu zmluvnej povinnosti a sankčnej, ktorá je prejavom sankčnosti zmluvnej pokuty a vyplýva z toho, že zaplatením zmluvnej pokuty nezaniká záväzok ňou zabezpečovaný. Dohodnutá výška zmluvnej pokuty je vzhľadom na hodnotu zabezpečovanej povinnosti neprimeraná a podľa názoru odvolacieho súdu je preto priestor na moderáciu zmluvnej pokuty prvostupňovým súdom, ktorého úlohou v ďalšom postupe bude vyhodnotiť skutkové okolnosti významné relevantné pre ustálenie akceptovateľnej výšky zmluvnej pokuty.

Súd v ďalšom konaní v zmysle intencií odvolacieho súdu posudzoval uplatňovanú zmluvnú pokutu z pohľadu naplnenia ďalších jej funkcií preventívnej a sankčnej a tiež s poukazom na vyslovený záver odvolacieho súdu, že výška zmluvnej pokuty vzhľadom na hodnotu zabezpečovanej povinnosti je neprimeraná a vypočul právneho zástupcu navrhovateľa, prihliadal pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Právny zástupca navrhovateľa zotrval na svojich doterajších tvrdeniach. Udával, že pri uzatváraní zmluvy o sprostredkovaní výšky zmluvnej pokuty navrhol samotný odporca a práve preto, aby bola vzbudená u osoby navrhovateľa istota o tom, že odporca bude dodržiavať ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní, najmä teda s ohľadom, že nebude rokovať so záujemcom o nájom bez účasti navrhovateľa. K otázke, kto pripravoval návrh predmetnej dohody o sprostredkovaní uviedol, že to si nespomína a nebol on prítomný na rokovaniach, ale tieto v skutočnosti vyplynuli z vyjadrení navrhovateľa. Zmluvnú pokutu dohodnutú v zmluve o sprostredkovaní považoval za primeranú, keďže na strane odporcu išlo o cudzí subjekt, konkrétne občana Kórejskej republiky, kde je veľmi často alebo veľmi vysoké riziko, že nárok nebýva uspokojený, pretože títo odídu a vrátia sa do vlasti, alebo ak dôjde k priznaniu nároku veľmi ťažko dochádza k jeho uspokojeniu. Aj zo samotného správania odporcu, ktorý časom sa zlúčil s inými

spoločnosťami, je zrejmé, že odporca nemal záujem na plnení samotnej zmluvy, ako aj zmluvnej pokuty a táto skutočnosť nasvedčuje aj tomu, že odporca sa dlhodobo nezúčastňuje na konaniach.

Právny zástupca pôvodného odporcu (Hansol Žilina s.r.o.) vo svojich vyjadreniach uviedol, že predmetná sprostredkovateľská zmluva bola koncipovaná a napísaná navrhovateľom a odporca k nej pristúpil len formálne podpisom. Pokiaľ by súd aj dospel k záveru, že je tu daný skutkový dôvod, teda právny základ nároku, navrhol súdu, aby v rámci svojho rozhodovania uplatnil moderačné právo vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty, nakoľko túto považuje za neprimeranú.

Zo zmluvy o sprostredkovaní uzavretej dňa 15.8.2006 medzi účastníkmi konania a to odporcom ako záujemcom a navrhovateľom ako sprostredkovateľom (čl. 6-9) súd zistil, že sprostredkovateľ sa zaviazal obstarať pre záujemcu príležitosť na uzavretie nájomnej zmluvy s tretími osobami na prenájom ubytovacích priestorov, prípadne nebytových priestorov, ktoré je možné stavebnými úpravami upraviť na ubytovacie priestory a záujemca sa zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu vo výške 1/10 zo sumy ročného nájomného z uzavretej nájomnej zmluvy s treťou osobou. Bolo tiež dohodnuté, že nárok na odmenu vzniká sprostredkovateľovi podpísaním a uzavretím nájomnej zmluvy medzi záujemcom a treťou osobu. V článku III bod 4 citovanej zmluvy sa záujemca zaviazal, že nebude vo veci predmetu tejto zmluvy konať samostatne ani prostredníctvom inej osoby s prenajímateľmi ubytovacích priestorov - tretími osobami, o ktorých získal písomnú informáciu od sprostredkovateľa a to až do doby uzavretia nájomnej zmluvy. Záujemca je oprávnený rokovať s tretími osobami výhradne za prítomnosti sprostredkovateľa alebo prostredníctvom sprostredkovateľa. V článku III. bod 5 zmluvy, bolo dohodnuté, v prípade, že záujemca bude konať vo veci predmetu tejto zmluvy s tretími osobami, bez prítomnosti sprostredkovateľa je povinný záujemca zaplatiť sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 1.000.000,- Sk, písomne vyúčtovaná sprostredkovateľom a so splatnosťou 15 dní odo dňa podania na pošte. Prílohou citovanej zmluvy je zoznam ubytovacích priestorov č. 1 Penzión u Pučka, Varín a polyfunkčný objekt Teplička nad Váhom 15.8.2006 a prílohou č. 7 zoznam ubytovacích priestorov objekt AB ASTA Žilina, Ul. M.R. Štefánika (bývalý objekt Považských chemických závodov) zo dňa 22.9.2006.

Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. zo dňa 10.4.2014 je nesporné, že súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 17.151,51 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 17.151,51 € od 23.12.2007 do zaplatenia a súd vo svojom odôvodnení uviedol, že v zmysle článku II. bod 1) zmluvy sa záujemca zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu vo výške 1/10 zo sumy ročného nájomného z uzavretej nájomnej zmluvy s treťou osobou v hotovosti, a to v lehote 5 dní odo dňa podpísania takejto zmluvy s tým, že nárok na odmenu vzniká sprostredkovateľovi podpísaním a uzavretím nájomnej zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi odporcom a treťou osobou obchodnou spoločnosťou ASTA, a. s. dňa 17.12.2007 mal súd preukázané, že celková suma zaplateného nájomného počas trvania zmluvy o nájme predstavuje sumu 726.060,21 eur pričom priemerná suma ročného nájomného činí 181.515,05 eur, z čoho 1/10 teda činí sumu 18.151.,51 eur a keďže odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 1.000,- eur zvyšná dlhovaná suma odmeny činí žalovanú sumu, t.j. sumu 17.151,51 eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.7.2014.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinností, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinností vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plneniu úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (s účinnosťou do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania je nesporne preukázané, že odporca porušil zmluvný záväzok, že nebude vo veci predmetu tejto zmluvy konať samostatne ani prostredníctvom inej osoby s prenajímateľmi ubytovacích priestorov tretími osobami, o ktorých získal písomnú informáciu od sprostredkovateľa, a to až do doby uzavretia nájomnej zmluvy, tak ako vyplýval z čl. III. bod 4/ zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.8.2006 a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vzniklo právo navrhovateľovi domáhať sa od odporcu zaplatenia zmluvnej pokuty podľa čl. III. a v súlade s § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju najmä zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu. Odvolací súd už vo svojom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľovi nevznikla škoda, resp. obdobná ujma a odpadá tak reparačná (uhradzovacia) funkcia zmluvnej pokuty, ktorej zmyslom je reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinností zo strany dlžníka. Zmluvná pokuta má v prvom rade čeliť porušeniu povinností (funkcia prevenčná) a znamená, že ak bude zabezpečená povinnosť splnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná. V danom prípade zabezpečená povinnosť zmluvnou pokutou nebola plnená a teda odpadá funkcia prevenčná, ktorá z pohľadu naplnenia jej významu tak, ako bola v zmluve dojednaná nemotivovala odporcu k plneniu zmluvnej povinnosti. Keďže odporca zmluvnú povinnosť (nerokovať o predmete sprostredkovania s tretími osobami bez prítomnosti navrhovateľa) porušil, súd posudzoval zmluvnú pokutu z pohľadu sankcie pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, ktorú povinnosť nahradiť zmluvnú pokutu činí nezávislou na vzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je pokuta viazaná, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vzniká veriteľovi škoda. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, že dohodnutá výška zmluvnej pokuty (33.193,92 eur) je vzhľadom na hodnotu zabezpečovanej povinnosti neprimeraná a v nadväznosti na účel uzatvorenia dohody o zmluvnej pokute (zabrániť ukráteniu sprostredkovateľa na odmene za sprostredkovanie), t.j. z pohľadu obsahu samotného kontraktu s prihliadnutím na očakávanú výšku odmeny a keďže zo strany účastníkov neboli predložené ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania súd pre rozhodnutie o priznaní uplatňovanej výšky vychádzal zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľom a z toho, akým výsledkom bol ukončený spor o zaplatenie odmeny zo sprostredkovateľskej zmluvy. Súd pristúpil k uplatneniu moderačného oprávnenia pri aplikácii ustanovenia § 545a, ktoré umožňuje súdu dodatočne po vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty znížiť zmluvnú pokutu a rozhodnúť, že zmluvnú pokutu neprizná v celej výške, v akej bola účastníkmi dohodnutá, aj keď veriteľovi na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol nárok. Intenzita zmluvnej pokuty svojím účelom musí byť prostriedkom, ktorý núti zaviazanú zmluvnú stranu vynaložiť maximálne úsilie k splneniu si prevzatej zmluvnej povinnosti a na druhej strane je prostriedkom ochrany zabezpečenia druhej zmluvnej strany a garanciou, že zmluvný záväzok bude riadne a včas splnený. Podľa názoru súdu dohodnutá zmluvná pokuta (jej výška 33.193,92 eur) v danom prípade svojím obsahom a zmyslom nepochybne nevytvorila donucovací prostriedok pre zmluvnú stranu - odporcu, aby si prevzatú zmluvnú povinnosť splnil a zmluvná pokuta tak, ako bola dohodnutá medzi účastníkmi vzhľadom na hodnotu zabezpečovanej povinnosti (s prihliadnutím na očakávanú výšky odmeny, ktorá bola priznaná za sprostredkovanie vo výške 18.151,51 eur) jej výška predstavovala 182 % zabezpečovaného zmluvného záväzku. Súd zároveň v súlade s právnym názorom krajského súdu sa zaoberal či výška nie je v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje, ale ide v podstate o súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel (noriem) v spoločnosti všeobecne uznávaných a preto činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom. Súd pri rozhodovaní o platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov prihliadal na funkciu zmluvnej pokuty a to prevenčnú a sankčnú. Pri úvahe o primeranosti výšky súd bral do úvahy, či zmluvná pokuta je dojednaná v zodpovedajúcej a nie v prehnanej výške a aký je vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti (inými slovami treba prihliadnuť aj na výšku zabezpečenej sumy). Súd vychádzal z

daných kritérií a dospel k takému záveru, že zmluvná pokuta tak, ako bola dohodnutá medzi účastníkmi vo výške 33.193,92 eur je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď odmena priznaná za sprostredkovanie bola vo výške 18.151,51 eur. Teda nemožno tu preto hovoriť o dodržaní vzájomného pomeru pôvodnej a sankčnej povinnosti. Sankčný charakter zmluvnej pokuty vyplýva z toho, že účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, postihuje nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku a preto súd výšku zmluvnej pokuty primerane znížil na 10 % z dohodnutej výšky 33.193,92 eur, čo zodpovedá sume 3.319,39 eur. Podľa názoru súdu takáto výška, ktorá predstavuje s prihliadnutím na zabezpečovanú odmenu za sprostredkovanie 18 % zodpovedá vyššie uvedenému výkladu o platnosti dojednania o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov a pretože neboli preukázané žiadne iné skutočnosti v konaní, bolo rozhodnuté o povinnosti odporcu zaplatiť zmluvnú pokutu 3.319,39 eur, a to aj s príslušným úrokom z omeškania. Je potrebné v danej veci poznamenať, že úroky z omeškania možno navrhovateľovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania a podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal a v danom prípade za kvalifikovanú výzvu treba považovať podaný návrh a jeho doručenie odporcovi. Odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu dňom 3.8.2007, tj. nasledujúci deň potom ako mu bol doručený návrh na začatie konania (návrh doručený odporcovi dňa 2.8.2007 čl. 28 spisu) a preto súd priznal navrhovateľovi k istine 3.319,39 eur aj úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne od 3.8.2007 až do zaplatenia a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd navrhovateľovi priznal istinu v sume 3.319,39 eur a podľa procesného výsledku v konaní priznaná suma predstavuje úspech navrhovateľa a v časti nepriznaných 29.874,53 eur predstavuje v danej veci táto suma neúspech navrhovateľa a úspech odporcu. V percentuálnom vyjadrení potom predstavuje úspech navrhovateľa 10 % (tento výsledok súd vypočítal pomerom medzi sumou požadovanou a sumou priznanou); neúspech navrhovateľa predstavuje 90 % a predstavuje úspech odporcu. Čistý úspech odporcu teda predstavuje 80 % (ako rozdiel v %-tuálnom vyjadrení jeho úspechu a úspechu navrhovateľa) a podľa procesného výsledku sporu v konaní bol teda úspešný odporca. Odporca ako úspešný účastník konania si náhradu trov neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).