Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Co-134-2015.pdf
PDF · 81.69 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/134/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Ing. U. U., bytom A. - F., A. X, právne zastúpený Mgr. Jánom Páchnikom, advokátom so sídlom A., Y. W. XX/X, proti odporcovi: ALEXANDRA & BV, s. r. o., so sídlom Bratislava, Zámocká 22, IČO: 44 167 326 (ako právnemu nástupcovi pôvodného odporcu HFK GROUP, s.r.o., so sídlom Modra, Okružná 3239, IČO: 43 996 922, vymazaného z obchodného registra dňa 14.4.2015), o zaplatenie 33.193,92 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 31C/95/2008-288 zo dňa 3.novembra 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrhu navrhovateľa. Vychádzal z toho, že dojednanie navrhovateľa a právneho predchodcu odporcu o zmluvnej pokute vo výške 33.193,92 eur v článku III. bod 5/ Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.8.2006 sa prieči dobrým mravom (§ 3 ods. 1 Obč. zák.), a je teda v zmysle § 39 Obč. zák. neplatné. Konštatoval, že dohodnutá výška zmluvnej pokuty nebola primeraná vzhľadom na jej viazanie na porušenie povinnosti odporcu zaplatiť odmenu za sprostredkovanie a rokovanie s tretími osobami výhradne za prítomnosti sprostredkovateľa - navrhovateľa. Nemožno teda hovoriť o dodržaní vzájomného pomeru pôvodnej a sankčnej povinnosti. Z hľadiska toho, či zmluvná pokuta primerane zabezpečuje veriteľa - navrhovateľa proti prípadným škodám, ktoré možno rozumne v danom konkrétnom vzťahu v súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti očakávať, navrhovateľ tvrdil, že výškou zmluvnej pokuty mal byť zabezpečený kontrakt mimoriadneho významu, s tým, že pri zabezpečovaní kontraktu ho odporca nemal vynechať zo sprostredkovaného obchodu. Rozhodujúca teda bola majetková ujma a strata, ktorá by navrhovateľovi porušením povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou vznikla alebo mohla vzniknúť. Navrhovateľ však uviedol, že mu zatiaľ žiadna škoda nevznikla. Zároveň nepreukázal a ani nenavrhol doplnenie dokazovania na preukázanie škody, ktorá mu vznikla alebo mohla vzniknúť. Možným následkom nevyváženosti výšky dohodnutej zmluvnej pokuty v pomere k významu a hodnote zabezpečovaného záväzku je skutočnosť, že samotný navrhovateľ uviedol, že zo sprostredkovania nemá žiadne peniaze, ktoré zo zmluvy o sprostredkovaní očakával, a že škoda sa skladá i z ďalších súčastí; pritom však je nesporné, že v spore o zaplatenie odmeny z dotknutej zmluvy o sprostredkovaní súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 17.151,51 eur z úrokom z omeškania 8,5 % od 23.12.2007 do zaplatenia (vyčíslený úrok z omeškania do vyhlásenia rozhodnutia dňa 3.11.2014 predstavuje 10.017,42 eur). O trovách konania rozhodol prvostupňový súd tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal, vychádzajú z toho, že síce bol v konaní úspešný (§ 142 ods. 1 O.s.p.), náhradu trov konania si však neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.
Namietal, že okresný súd nerešpektoval názor krajského súdu, keď konštatoval neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute a nárok mu nepriznal. Krajský súd v Žiline v uznesení sp.zn. 8Co/179/2011 zo dňa 25.10.2011 v tejto veci konštatoval platnosť zmluvy o sprostredkovaní, že neobchádza zákon, a že dosiaľ trvá; tiež konštatoval, že odporca porušil svoju zmluvnú povinnosť sankcionovanú zmluvnou pokutou, teda konštatoval vlastne oprávnenosť nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Odvolateľ tiež namietal, že pri vyhodnocovaní skutkového stavu okresný súd pomerne mechanicky a nedostatočne presvedčivo vyvodil rozpor dojednanej výšky zmluvnej pokuty s dobrými mravmi z toho, že nebol preukázaný vznik škody, ako aj údajným nepomerom medzi výškou zmluvnej pokuty a odmeny, na ktorú navrhovateľovi vznikol nárok. Podľa konštrukcie úpravy zmluvnej pokuty v Obč. zák. nie je na vznik nároku na jej zaplatenie potrebný aj vznik škody; súd však trval na preukázaní vzniku škody a jej nepreukázanie považoval za ťažiskový argument, ktorý vyložil nesprávne v neprospech navrhovateľa. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, kde bez akéhokoľvek právne relevantného argumentu súd konštatoval nepomer výšky zmluvnej pokuty k výške odmeny, je podľa navrhovateľa nedostatočné. V danej súvislosti uviedol, že pri uzatváraní zmluvy nevedel aká bude jeho zmluvná odmena v absolútnom číselnom vyjadrení, keďže podľa zmluvy bola určená ako zlomok nájomného; mohla byť teda omnoho vyššia, a teda pri výklade okresného súdu bolo by len vecou náhody „trafiť sa“ pri určovaní výšky zmluvnej pokuty do výšky odmeny. Poukazoval na preventívnu funkciu zmluvnej pokuty, pričom súd mal preukázané, že ani jej dojednaná výška neodradila právneho predchodcu odporcu od toho, aby sa pokúsil neplniť si svoje zmluvné povinnosti (čo aj fakticky spravil). Zúžiť funkciu zmluvnej pokuty len na reparačnú je nesprávne, pretože zmluvná pokuta môže plniť funkciu len „holého“ trestu. Súdu ďalej vytýkal, že sa vôbec nevysporiadal s okolnosťou, že pri uzatváraní zmluvy o sprostredkovaní výšku zmluvnej pokuty navrhol priamo právny predchodca odporcu (na čo poukazoval navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca na pojednávaní dňa 3.11.2014). Ide pritom o podstatné hľadisko - hľadisko priebehu negociácie dohody o zmluvnej pokute, keď právny predchodca odporcu mal taký záujem na sprostredkovaní, že zmluvnú pokutu v konkrétnej výške navrhol sám. V takých prípadoch napr. Najvyšší súd ČR akceptoval výšku zmluvnej pokuty 2 % denne. Preto nemôže byť výška zmluvnej pokuty vykladaná na ťarchu druhej zmluvnej strany - navrhovateľa, ktorý by tak bol potrestaný za porušenie zmluvnej povinnosti odporcom. K uvedenej skutočnosti súd návrh na vykonanie dôkazu - výsluch navrhovateľa - odmietol, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Súd tiež nezohľadnil argumentáciu navrhovateľa prezentovanú na pojednávaní dňa 3.11.2014, že konateľ a spoločník právneho predchodcu odporcu bol cudzí štátny príslušník, teda existovalo pomerne veľké riziko vyplývajúce z neznalosti zmluvných strán; sú známe prípady, že občania Kórejskej republiky uzatvorenia zmluvy a následne sa vrátia späť do Kórejskej republiky, čo prakticky úplne znemožňuje akýkoľvek reálny výkon práva (nezúčastňovanie sa pojednávaní a pod.). Záverom odvolateľ dodal, že súdom konštatovaná neplatnosť celej klauzuly o zmluvnej pokute z dôvodu jej neprimeranosti je príliš tvrdým dôsledkom; primeranejším variantom by bola sudcovská úprava takej výšky zmluvnej pokuty, ktorá by bola v súlade s dobrými mravmi, na ktorý postup oporu predstavuje normu v § 451 ods. 2 Obč. zák. o majetkovom prospechu získanom z nepoctivých zdrojov - tu nad rámec primeranej výšky zmluvnej pokuty.
Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v § 212 ods. 1,2 písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnutý rozsudok súdu zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p.
Krajský súd sa nestotožnil s námietkou odvolateľa o nerešpektovaní názoru krajského súdu (vyjadreného v uznesení Krajského súdu v Žiline č.k. 8Co/179/2011-211 zo dňa 25.10.2011) okresným súdom. Trvanie zmluvy, včítanie jej dostatkov, bolo krajským súdom konštatované s poukazom na to, že nebolo preukázané jej vypovedanie niektorou zo zmluvných strán. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že otázka platnosti dojednania o zmluvnej pokute ako súčasti Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.8.2006 z hľadiska jej ne/rozpornosti s dobrými mravmi nebola predmetom ako posudzovania okresným súdom v štádiu konania pred vydaním označeného rozhodnutia krajského súdu, tak ani v samotnom odvolacom konaní sp.zn. 8Co/179/2011. V neposlednom rade možno poukázať aj na úvahy odvolacieho súdu ohľadom výšky zmluvnej pokuty (aj keď v súvislosti s možnosťou jej moderácie vzhľadom na jej neprimeranosť), keď považoval za nevyhnutné zohľadniť okolnosti danej veci, prípadne doplniť
dokazovanie. Názor odvolateľa, že krajský súd vlastne priznal oprávnenosť nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, je nutné vnímať z hľadiska jeho postavenia v spore ako navrhovateľa.
Následne, pri posudzovaní primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty je potrebné prihliadať k celkovým okolnostiam úkonu, jeho pohnútkam a účelu, ktorý sledoval (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 172/2007 zo dňa 30.9.2008). Účelom dojednania zmluvnej pokuty pre prípad, že záujemca - právny predchodca odporcu bude konať vo veci predmetu Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 15.8.2006 s tretími osobami bez prítomnosti sprostredkovateľa - navrhovateľa až do uzavretia nájomnej zmluvy bolo zabrániť obídeniu sprostredkovateľa v procese uzatvárania nájomnej zmluvy, a to z dôvodu vylúčenia akejkoľvek formy manipulácie s dohodnutou výškou nájomného (keďže odmena sprostredkovateľa bola dohodnutá ako podiel z výšky ročného nájomného). Uvedený záver implicitne vyplýva z výpovede navrhovateľa dňa 11.4.2012, ktorý na otázku súdu o škode, ktorá mu porušením predmetnej zmluvnej povinnosti právnym predchodcom odporcu mala vzniknúť, uviedol, že mu vznikla škoda tým, že „nemá z toho žiadne peniaze, ktoré zo zmluvy o sprostredkovaní očakával a očakával z toho odmenu“. V nadväznosti na účel uzatvorenia dohody o zmluvnej pokute (zabrániť ukráteniu sprostredkovateľa na odmene za sprostredkovanie, t.j. z pohľadu obsahu samotného kontraktu zásadná okolnosť), s prihliadnutím na očakávanú výšku odmeny (vzhľadom na charakter predmetu sprostredkovania, jeho rozsah, bolo možné očakávať odmenu rádovo v státisícoch korún - čoho dôkazom je v konečnom dôsledku navrhovateľovi priznaná odmena za sprostredkovanie rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 13C/138/2011-188 zo dňa 10.4.2014, právoplatným dňa 3.7.2014, vo výške 17.151,51 eur, keď bolo prihliadnuté aj na čiastočnú úhradu odmeny odporcom vo výške 1.000 eur, teda celkovo odmena 18.151,51 eur), neobstojí konštatovanie prvostupňového súdu o rozpore dojednanej zmluvnej pokuty s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. V danej spojitosti sa žiada dodať, že napadnuté rozhodnutie dostatočne jasne nevymedzovalo, čo súd považuje za rozporné s dobrými mravmi. Konštatuje totiž jednak prieskum primeranosti dohodnutej výšky zmluvnej pokuty s poukazom na § 3 ods. 1 Obč. zák. (výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, resp. skúmanie, či výkon práva v súdenom prípade nebol v rozpore s dobrými mravmi), jednak, že dojednanie o zmluvnej pokute, teda jeho obsah, prípadne účel, je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Obč. zák.). Norma v § 3 ods. 1 Obč. zák. a v § 39 Obč. zák. totiž nie je totožná, aj keď sa v oboch prípadoch odvoláva na dobré mravy. V prípade § 3 ods. 1 Obč. zák. norma kladie požiadavku nerozpornosti s dobrými mravmi na výkon práva, kým v § 39 Obč. zák. spája následok neplatnosti právneho úkonu s obsahom alebo účelom tohto právneho úkonu, ak je v rozpore s dobrými mravmi.
Nadväzne je síce (vo všeobecnosti) správne tvrdenie odvolateľa, že vznik škody nie je podmienkou vzniku nároku na zmluvnú pokutu, pokiaľ však účelom dojednanej zmluvnej pokuty bola ochrana ekonomických záujmov sprostredkovateľa v súvislosti s jeho sprostredkovateľkou činnosťou - odmena za sprostredkovanie (viď vyššie), nemožno v plnej miere prijať (tú) argumentáciu odvolateľa, v rámci ktorej otázku škody, resp. ekonomickej ujmy spôsobenej porušením zmluvnej povinnosti právneho predchodcu odporcu bagatelizoval. Navyše, pokiaľ navrhovateľ uvádzal ako škodu len majetkovú ujmu spočívajúcu v tom, že sa mu nedostalo odmeny za sprostredkovanie, tento dôvod odpadol v dôsledku priznania mu tohto nároku aj s príslušenstvom rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 13C/138/2011-188 zo dňa 10.4.2014, právoplatným dňa 3.7.2014. Pokiaľ teda navrhovateľovi nevznikla škoda, resp. obdobná ujma, odpadá reparačná (uhradzovacia) funkcia zmluvnej pokuty. Z určujúceho hľadiska však zároveň platí, že v konaní bolo preukázané porušenie zmluvnej povinnosti právneho predchodcu odporcu nerokovať o predmete sprostredkovania s tretími osobami bez prítomnosti navrhovateľa, čo je zásadná skutočnosť, znamenajúca splnenie podmienky pre vznik práva navrhovateľa na zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je preto opodstatnená a je namieste jej posúdenie z pohľadu naplnenia ďalších jej funkcií - preventívnej, ktorá má zmluvnú stranu viesť, motivovať k plneniu zmluvnej povinnosti, a sankčnej, ktorá je prejavom sankčnosti zmluvnej pokuty a vyplýva z toho, že zaplatením zmluvnej pokuty nezaniká záväzok ňou zabezpečovaný. Na základe opísaných východísk je možné uzavrieť, že dohodnutá výška zmluvnej pokuty je vzhľadom na hodnotu zabezpečovanej povinnosti neprimeraná a podľa názoru odvolacieho súdu je preto priestor na moderáciu zmluvnej pokuty prvostupňovým súdom, ktorého úlohou v ďalšom postupe bude označiť a vyhodnotiť skutkové okolnosti významné/relevantné pre ustálenie akceptovateľnej výšky zmluvnej pokuty.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné