Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/294/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto SR Bratislava, Primanciálne nám. č. 1, Bratislava proti žalovaným: 1/ Q. B., O. X. Č.. XX, O., zast. advokátom JUDr. Radoslavom Olijášom, PhD., Grösslingova ul. č. 58, Bratislava, 2/ Športový klub Slávia Filozof, Nevädzova ul. č. 2/A, Bratislava, 3/ Residence 23, s.r.o., Roľnícka ul. č. 116, Bratislava, 4/ DANNYX s.r.o., Fibichova ul. č. 23, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaných 1/, 2/, 3/, 4/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 2. októbra 2013, č. k. - 737, pomerom hlasov 3:0, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností - pozemkov registra „D. nachádzajúcich sa v kat. úz. Y. špecifikovaných vo výroku napadnutého rozsudku a stavby sociálnej budovy súp. č. XXXX postavenej na parcelách č. XXXXX/XX U. Č.. XXXXX/XX. O trovách konania súd prvého stupňa nerozhodol s tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že býv. Obvodný národný výbor Bratislava II ako investor a právny predchodca žalovaného 2/ TJ Slávia Filozof Bratislava ako budúci užívateľ uzavreli dňa 12.02.1986 zmluvu č. G.-X/XX o prevzatí stavby budovanej v rámci investičnej akcie „G. V. K. I. P. U. Š. V. S. K.P. s tým, že budúci užívateľ sa zaviazal prevziať túto stavbu po jej dokončení do vlastníctva. Dňa 26.06.1987 uzavrel ObNV Bratislava II ako odovzdávajúca organizácia s TJ Slávia Filozof Bratislava - preberajúca organizácia hospodársku zmluvu č. G.-X/XX. Jej predmetom bol prevod tenisových dvorcov a šatní pri S. K. ul. parc. č. XXXXX/XX o výmere XX XXX Q.X - ostatná plocha v zostatkovej hodnote 1.645.949,- Kčs. Tento majetok bol prevedený k 31.07.1987. Podľa bodu 5 tejto zmluvy dôvodom prevodu správy tohto majetku bolo to, že preberajúca organizácia uhradila sumu 500.000,- Kčs podľa vyhl. č. 90/1984 Zb. Zmluva bola napísaná na tlačive ŠEVT - 02 007 0, ktoré bolo určené na hospodárske zmluvy o prevode správy národného majetku (§ 347 Hosp. zák.) a o prevode vlastníctva národného majetku (§ 349 Hosp. zák.). Listom z 08.10.1987 požiadala TJ Slávia Filozof Bratislava na základe tejto hospodárskej zmluvy o zaevidovanie vlastníckeho práva vo vtedajšej evidencii nehnuteľností a ako vlastník predmetných nehnuteľností bola zaevidovaná dňa 29.01.1988. Dňa 25.05.1990 Ministerstvo vnútra SR zaevidovalo občianske združenie Športový klub Slávia Filozof (žalovaný 2/), ktoré je právnym nástupcom TJ Slávia Filozof. Dňa 31.07.1991 podpísali ObNV Bratislava II v likvidácii - Cultus ako odovzdávajúca organizácia a žalobca ako preberajúca organizácia protokol o odovzdaní majetku podľa § 2 ods. 1, § 14 zák. č. 138/1991 Zb. a zák. č. 518/1990 Zb.. Predmetom odovzdania boli nehnuteľnosti uvedené v prílohe č. 1 protokolu, vrátane budovy súp. č. H. U. V. Č.. XXXXX/XX s tým, že vlastníctvo je nevysporiadané. Dňa 06.05.1996 uzavrela TJ Slávia Filozof ako predávajúci s V.. Q. B. U. W. V..

R. B. (pôvodná žalovaná 2/) ako s kupujúcimi kúpnu zmluvu, ohľadom pozemku parc. č. XXXXX/ XX - zastavaná plocha vo výmere XXX Q.X. Dňa 26.08.1997 bol žalovaný 2/ zapísaný do katastra nehnuteľností ako vlastník parcely č. XXXXX/XX a sociálnej budovy súp. č. H.. XXXX postavenej na tejto parcele. Dňa 22.09.1997 žalovaný 2/ ako predávajúci uzavrel s V.. Q. B. a s pôvodnou žalovanou 2/ V.. R. B. ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, ktorou kupujúcim predal parcelu č. XXXXX/XX - zastavaná plocha vo výmere XX Q.X. V ten istý deň uzavrel žalovaný 2/ s tými istými kupujúcimi ďalšiu kúpnu zmluvu, ktorou im predal 1/2 sociálnej budovy súp. č. XXXX postavenej na parcele č. XXXXX/XX U. Č.. XXXXX/XX. Dňa 22.04.1998 uzavrel žalovaný 2/ ako predávajúci so žalovaným 1/ (pôvodný žalovaný 3/) ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorou žalovanému 1/ predal parcely č. XXXXX/XX U. Č.. XXXXX/XX. Dňa 21.01.2000 žalovaný 2/ uzavrel ako predávajúci so žalovaným 1/ ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorou žalovanému 1/ predal pozemok parc. č. XXXXX/XX. Dňa 04.05.2005 uzavrel V.. Q. B. ako darca s V.. R. B.K. (pôvodná žalovaná 2/) a so žalovaným 1/ (pôvodný žalovaný 3/) darovaciu zmluvu, ktorou menovaným daroval parcely č. XXXXX/XX U. Č.. XXXXX/XX. Toho istého dňa V.. Q. B. a pôvodná žalovaná 2/ V.. R. B. uzavreli so žalovaným 1/ darovaciu zmluvu, ktorou žalovanému 1/ darovali 1/2 stavby - soc. budovy súp. č. XXXX postavenej na parcelách č. XXXXX/XX U. Č.. XXXXX/XX. Dňa 21.04.2006 uzavrel žalovaný 1/ so spoločnosťou J. N. Bloom, spol. s r. o. (pôvodný žalovaný 7/) kúpnu zmluvu, ktorou tejto spoločnosti predal parcely č. XXXXX/XX U. Č.. XXXXX/XX. Dňa 27.04.2006 žalovaný 2/ uzavrel so žalovaným 1/ kúpnu zmluvu, ktorou žalovanému 1/ predal parcelu č. XXXXX/XX. Toho istého dňa uzavrel žalovaný 2/ so žalovaným 1/ kúpnu zmluvu, ktorou žalovanému 1/ predal 1 sociálnej budovy súp. č. XXXX postavenej na parcelách č. XXXXX/XX U. Č.. XXXXX/XX. Dňa 04.05.2006 uzavrel žalovaný 2/ so spoločnosťou J. N. Bloom, spol. s r. o. kúpnu zmluvu, ktorou tejto spoločnosti predal parcely č. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/ XX U. Č.. XXXXX/XX. Dňa 15.05.2006 uzavrela spoločnosť J. N. Bloom, spol. s r. o. so žalovaným 4/ kúpnu zmluvu, ktorou žalovanému 4/ predala parcely č. XXXXX/XX U. Č.. XXXXX/XX. Dňa 18.05.2006 uzavrela spoločnosť J. N. Bloom, spol. s r. o. so žalovaným 3/ kúpnu zmluvu, ktorou žalovanému 3/ predala parcely č. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX U. Č.. XXXXX/XX. Podľa vyjadrenia Správy katastra pre Hl. mesto SR Bratislavu pozemky v súčasnosti evidované v katastri nehnuteľností ako parc. č. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/ XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX boli odčlenené z pôvodnej parcely č. XXXXX/XX vo výmere XX XXX Q.X. Na LV č. XXXX je ako vlastník sociálnej budovy súp. č. XXXX postavenej na parcelách č. XXXXX/XX U. Č.. XXXXX/XX zapísaný žalovaný 1/. Na LV č. XXXX je ako vlastník parciel č. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX a č. XXXXX/XX zapísaný žalovaný 3/. Na LV č. XXXX je ako vlastník parcely č. XXXXX/XX zapísaný žalovaný 2/. Na LV č. XXXX je ako vlastník parciel č. XXXXX/XX U. Č.. XXXXX/XX zapísaný žalovaný 4/. Na LV č. XXXX je ako vlastník parciel č. XXXXX/XX, Č.. XXXXX/XX U. Č.. XXXXX/XX zapísaný žalovaný 1/ na LV č. XXXX je ako vlastník parcely č. XXXXX/XX zapísaný žalovaný 1/. Súčasný stav je teda taký, že žalovaný 1/ je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník parciel XXXXX/XX,XX,XX,XX a sociálnej budovy, žalovaný 2/ ako vlastník parcely č. XXXXX/XX, žalovaný 3/ ako vlastník parciel č. XXXXX/XX,XX,XX a žalovaný 4/ ako vlastník parciel č. XXXXX/XX,XX. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Následne súd prvého stupňa na str. 13 a 14 odôvodnenia napadnutého rozsudku opísal odôvodnenie zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu z 25.06.2012, č. k. - 664, konkrétne posledný odsek strany 5, celú stranu 6 a prvý odsek str. 7 odôvodnenia tohto zrušujúceho uznesenia, a s poukazom na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v tomto zrušujúcom uznesení žalobe vyhovel. O trovách konania súd prvého stupňa nerozhodol (§ 151 ods. 3 O.s.p.). Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalovaní 1/, 2/. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne. Namietli, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Vo vzťahu k protokolu z 31.07.1991 uviedli: „Neexistuje okrem tvrdení navrhovateľa žiadny vecný, logický a ani racionálny súvis medzi tabuľkou, v ktorej sú uvedené nejaké veci, pričom zdôrazňujem, že ide o nepodpísanú, nedatovanú listinu, ktorých môžem predložiť nespočetné množstvo. Preto som uviedol a zdôraznil, že predmetom je vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a takáto listina, akou je bližšie neidentifikovaná tabuľka, absolútne nič nedokazuje a navyše jej obsah, ktorý je podľa nášho názoru absolútne pochybný, je v rozpore s doteraz vykonanými dôkazmi, najmä zápismi v KN, samotnou hospodárskou zmluvou a v neposlednom rade aj s výpoveďou H.. B., ktorý potvrdil vo výpovedi z 20.05.2009, že ObNV Bratislava II robil inventúry svojho majetku, pričom predložené dôkazy jednoznačne vyvracajú fakt, že by v čase prechodu majetku zo štátu na obce čsl. Štát vlastníkom dotknutých nehnuteľností nebol.“ Ďalej žalovaní 1/, 2/ v odvolaní poukázali na to, že hospodárskou zmluvou č. G.-X/XX nedošlo k prevodu správy národného majetku na právneho predchodcu žalovaného 2/, ale išlo o zmluvu o prevode vlastníctva národného majetku. Vlastnícke právo právneho predchodcu žalovaného 2/ k predmetným nehnuteľnostiam bolo zapísané do

vtedajšej evidencie nehnuteľností. Bez ohľadu na to, ako bola uvedená hospodárska zmluva označená, právny predchodca žalovaného 2/ bol dobromyseľný v tom, že je vlastníkom sporných nehnuteľností. ObNV Bratislava II v rozhodnutí z 20.11.1987 označila právneho predchodcu žalovaného 2/ ako vlastníka budovy postavenej na predmetných pozemkoch. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie aj žalovaný 3/. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že prevod správy národného majetku medzi štátnou organizáciou (ObNV) a spoločenskou organizáciou (právny predchodca žalovaného 2/ TJ Slávia Filozof) nebol možný, keďže takýto prevod bol možný iba medzi štátnymi organizáciami a za odplatu. Nebolo možné ani odovzdanie národného majetku do trvalého užívania na základe odplatnej hospodárskej zmluvy, pretože sa tak mohlo stať iba bezodplatne. Predmetnú hospodársku zmluvu treba vyložiť tak, že ňou došlo v zmysle § 18 vyhl. č. 90/1984 Zb. k prevodu vlastníckeho práva hmotného národného majetku. V hospodárskej zmluve je uvedené, že preberajúca organizácia TJ Filozof uhradila čiastku 500.000,- Sk, ktorú nemožno považovať za nič iné, než za kúpnu cenu. V konaní nebolo potrebné skúmať, či aj skutočne došlo k zaplateniu kúpnej ceny. Zo žiadosti TJ Filozof z 08.10.1987 podľa žalovaného 3/ vyplýva, že ObNV II a TJ Filozof uzavreli hospodársku zmluvu s úmyslom spôsobiť prevod vlastníckeho práva k hmotnému národnému majetku zapísanému na LV č. XXXX. Súd prvého stupňa sa podľa žalovaného 3/ nevysporiadal s tým, že v bode 4. predmetnej hospodárskej zmluvy sa nachádza preškrtnutie textu, z ktorého je zrejmé, že toto preškrtnutie s prihliadnutím na jeho rozloženie a veľkosť sa má nachádzať v bode 3. Hospodárskej zmluvy. Preškrtnutie sa pri vypĺňaní hospodárskej zmluvy zjavnou chybou v písaní (posunutím strany pomocou písacieho stroja) presunulo o jeden riadok nižšie, čím sa zmenilo podstatné ustanovenie hospodárskej zmluvy. Chybou v písaní tak bola zmluva, ktorou sa prevádza vlastníctvo, bez dôvodu zmenená na zmluvu, ktorou sa prevádza správa majetku. Súd prvého stupňa sa tiež nevysporiadal s tým, prečo ObNV Bratislava II po tom, ako obdržal rozhodnutie geodézie, prevod majetku nenamietal. Všetky tieto skutočnosti podľa žalovaného 3/ svedčia o tom, že došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním aj žalovaný 4/. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Odvolanie odôvodni rovnako, ako svoje odvolanie odôvodnil žalovaný 3/. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba zmeniť. Časť sporných pozemkov bola pôvodne zapísaná v pzkn. vl. č. XXX ako parc. č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX a ako vlastníci týchto pozemkov boli v tejto pzkn. vl. č. XXX zapísaní U. G., V. G. U. E. G., každý v pomere 1/3 k celku. Štát mal nadobudnúť vlastnícke právo k týmto pozemkom konfiškáciou a to na základe rozhodnutia konfiškačnej komisie zo 16.06.1948, č. S. - XXX/XXXX. Týmto rozhodnutím konfiškačná komisia rozhodla v zmysle nar. č. 104/1945 Sb., že „U. G. a spol.“ treba považovať za zradcu a nepriateľa slovenského národa a ČSR a v dôsledku toho pôdohospodársky majetok v ich vlastníctve je skonfiškovaný ku dňu 01.03.1945 bez ohľadu na to, kde na území Slovenska sa nachádza. Toto rozhodnutie konfiškačnej komisie obsahuje poučenie, podľa ktorého ho v zmysle § 1 ods. 13 nar. č. 104/1945 Sb. možno napadnúť odvolaním na Zbor povereníkov do 30 dní od jeho vyhlásenia. Uvedené konfiškačné rozhodnutie napadli U. G., V. G. U. E. G. odvolaním. Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v písomnosti označenej ako „Vec: U., V. U. E. G., kat. územie O. - V. - odvolanie proti konfiškácii“ č. XX.XXX/XX-B.-X z 22.03.1949 (č. l. 842) uviedlo, že odvolatelia k odvolaniu nepripojili doklady, z ktorých by bolo zrejmé, že konfiškácia bola protiprávna a preto navrhuje, aby Zbor povereníkov odvolanie zamietol a konfiškačné rozhodnutie potvrdil. Z toho je zrejmé, že o odvolaní proti predmetnému konfiškačnému rozhodnutiu nebolo rozhodnuté a toto rozhodnutie preto nemohlo nadobudnúť právoplatnosť. Písomnosť Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy z 22.03.1949, č. XX.XXX/XX-B.-X nie je rozhodnutím o odvolaní, ale iba návrhom tohto povereníctva adresovaným Predsedníctvu Zboru povereníkov, ako by mal Zbor povereníkov o odvolaní rozhodnúť. Okrem toho, Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy ani o odvolaní rozhodnúť nemohlo, keďže nebolo odvolacím orgánom, ktorým bol v zmysle § 1 ods. 13 nar. č. 104/1945 Sb. Zbor povereníkov, čo je uvedené aj v poučení konfiškačného rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na to, že konfiškácia nastávala až po splnení zákonných podmienok, medzi ktoré patrilo právoplatné správne rozhodnutie príslušného orgánu o tom, či dotknutá právnická alebo fyzická osoba bola nepriateľom alebo zradcom českého alebo slovenského národa. Ak rozhodnutie o tom, či taká právnická alebo fyzická osoba je zradcom a nepriateľom českého alebo slovenského národa, bolo vydané, ale nenadobudlo právoplatnosť, nedochádzalo ešte ani ku konfiškácii; tento správny akt totiž vytváral subjektívne predpoklady konfiškácie (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

). Keďže konfiškačné rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, vlastníkom časti sporných pozemkov sa štát nemohol stať a tieto pozemky preto nemohli prejsť do vlastníctva obce - žalobcu v zmysle zák. č. 138/1991 Zb.. Naviac, predmetné konfiškačné rozhodnutie vo svojom výroku neoznačuje presne osoby, ktorých sa týka, teda osoby, ktoré treba považovať za zradcov a nepriateľov slovenského národa a ČSR. Vo výroku tohto rozhodnutia je totiž uvedené, že zradcom a nepriateľom slovenského národa a ČSR je „U. G. a spol.“ Z tohto hľadiska možno predmetné konfiškačné rozhodnutie považovať za tzv. paakt. Žalobca do spisu založil spis Ľudového súdu v Bratislave sp. zn. 2483/59 (č. l. 874 - 887). Súčasťou tohto spisu je rozhodnutie Odboru pôdohospodárstva rady ÚNV v Bratislave z 18.08.1959, č. V.Ô..-XXX/ X-XXXX-XXXX (č. l. 876), ktorým boli pozemky po G. pridelené v zmysle § 9 ods. 1 nar. č. 104/1945 Sb. do vlastníctva čsl. štátu. Predpokladom rozhodnutia o prídele bolo rozhodnutie Zboru povereníkov SNR uznesením na návrh Povereníctva SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu v zmysle ust. § 9 ods. 2 cit. nariadenia. Z nar. č. 104/1945 Sb. nemožno vyvodiť, ktorý orgán mal právomoc rozhodnúť podľa § 9 ods. 1 tohto nariadenia. Zo žiadneho ustanovenia nar. č. 104/1945 Sb. však nemožno vyvodiť, že by takúto právomoc mal Odbor pôdohospodárstva rady ÚNV. Uvedené rozhodnutie teda vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc. Ide preto o paakt, ku ktorému nemožno prihliadnuť. V spise Ľudového súdu sa nachádzajú aj rozhodnutia konfiškačnej komisie zo 16.06.1948, č. S.-XXX/XXXX, ktorými bolo rozhodnuté, že E. G. a V. G. treba považovať za zradcov a nepriateľov slovenského národa a ČSR v zmysle nar. č. 104/1945 Sb. Vieryhodnosť týchto listín spochybňuje to, že v origináli konfiškačného spisu sa nenachádzajú a nachádzajú sa práve v spise, ktorý vznikol v roku 1959, teda 11 rokov po konfiškácii. Je pritom zaujímavé, že sa v tomto spise nenachádza konfiškačné rozhodnutie týkajúce sa U. G. zo 16.06.1948 (č. l. 843), v ktorom konfiškačná komisia rozhodla o „U. G. a spol.“ a toto rozhodnutie pritom doručovala aj V. G. U. E. G.. Tieto okolnosti podľa názoru odvolacieho súdu nasvedčujú tomu, že konfiškačné rozhodnutia týkajúce sa V. G. U. E. G. boli účelovo „vyfabrikované“ roky po pôvodnej konfiškácii. Dňa 26.06.1987 uzavrel ObNV Bratislava II ako odovzdávajúca organizácia s právnym predchodcom žalovaného 2/ Telovýchovná jednota Slávia filozof ako s preberajúcou organizáciou hospodársku zmluvu č. G.-. Predmetom tejto zmluvy boli tenisové dvorce a šatne na parcele č. XXXXX/XX vo výmere XX XXX Q.X (sporné pozemky). Žalobca tvrdil, že ide o zmluvu o prevode správy národného majetku, kým podľa žalovaných ide o zmluvu o prevode vlastníctva národného majetku. Samotná zmluva bola uzavretá na tlačive používanom na prevod správy ale aj vlastníctva národného majetku s tým, že nehodiace sa malo preškrtnúť. V kópii tejto zmluvy založenej v spise však došlo k posunu riadkov, takže nie je zrejmé, či zámerom bolo prečiarknuť písacím strojom text týkajúci sa prevodu vlastníctva alebo text týkajúci sa prevodu správy. TJ Slávia Filozof bola za predchádzajúceho režimu tzv. spoločenskou organizáciou, teda išlo o inú socialistickú než štátnu organizáciu. Vlastníctvo k pozemku bolo možné previesť zo štátu do vlastníctva iných než štátnych organizácií iba v prípadoch uvedených v ust. § 18 ods. 3 písm. a/ až g/ vyhl. č. 90/1984 Zb.. V prejednávanej veci sa nejednalo ani o jeden z týchto prípadov a prevod z vlastníctva štátu do vlastníctva právneho predchodcu žalovaného 2/ preto nebol možný. V predmetnej zmluve však bolo dojednané, že preberajúca organizácia zaplatí odovzdávajúcej organizácii sumu 500.000,- Kčs. Z toho možno podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť, že úmyslom zmluvných strán bolo previesť vlastníctvo zo štátu na právneho predchodcu žalovaného 2/. Keďže však

- ako je to uvedené vyššie - takýto prevod nebol možný, je táto zmluva (ak ide o zmluvu o prevode vlastníctva národného majetku) absolútne neplatná podľa § Obč. zák.. Odvolací súd dodáva, že na to, aby predmetná hospodárska zmluva nadobudla účinnosť, bol potrebný súhlas nadriadeného orgánu v zmysle § 19 ods. 2 vyhl. č. 90/1984 Zb.. Keďže existencia tohto súhlasu preukázaná nebola, predmetná hospodárska zmluva nemohla nadobudnúť účinnosť, aj keby bola platná. Skutočnosti uvedené v predchádzajúcom odseku majú podľa názoru odvolacieho súdu význam pre posúdenie, či žalovaný 2/ nenadobudol vlastníctvo sporných pozemkov a stavby vydržaním. Právny predchodca žalovaného 2/ bol na základe spomenutej hospodárskej zmluvy v roku 1988 zapísaný do vtedajšej evidencie nehnuteľností ako vlastník predmetných nehnuteľností. Do držby predmetných nehnuteľností právny predchodca žalovaného 2/ vstúpil najneskôr dňa 01.01.1989. Pri hodnotení, či išlo o držbu oprávnenú, treba vziať do úvahy, že na účinnosť predmetnej hospodárskej zmluvy sa nevyžadovala jej registrácia štátnym notárstvom (§ 134 ods. 2 Obč. zák. v znení do 01.01.1992). Žalovaný 2/ mohol byť objektívne - so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Existoval tu totiž domnelý nadobúdací titul (hospodárska zmluva č. Z-6/85), žalovaný 2/, resp. jeho právny predchodca bol zapísaný v evidencii nehnuteľností ako vlastník predmetných nehnuteľností a jeho držba bola nerušená. V konaní nevyšli najavo žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že mohol mať počas vydržacej doby pochybnosti o tom, že je vlastníkom

predmetných nehnuteľností. Jeho právni nástupcovia (žalovaní 1/, 3/, 4/, na ktorých boli prevedené niektoré zo sporných nehnuteľností) si mohli započítať dobu jeho oprávnenej držby a ani u nich neboli zistené také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že mohli mať pochybnosti o tom, že sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností. 10 - ročná vydržacia doba začala právnemu predchodcovi žalovaného 2/ plynúť dňa 01.01.1989 a uplynula dňom 01.01.1999. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pozemok v štátnom vlastníctve bol pred nadobudnutím účinnosti novely Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb. spôsobilým predmetom oprávnenej držby. Táto držba však vzhľadom na ust. § 135a ods. 3 Obč. zák., v znení platnom do 31.12.1991, ktoré vylučovalo z vydržania pozemky v tzv. socialistickom vlastníctve, nemohla vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Akonáhle však toto obmedzenie od 01.01.1992 v dôsledku novely Občianskeho zákonníka odpadlo, uplatnili sa právne dôsledky oprávnenej držby, ktoré zákon do 01.01.1992 vylučoval. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa až v roku 2003, teda po uplynutí vydržacej doby. Možno zhrnúť, že sporné pozemky boli pôvodne zapísané vo pzkn. vl. č. XXX ako parc. č. XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX a vo vl. č. XXXX ako parc. č. XXXXX. Neskôr z nich vznikla parcela č. XXXXX/ XX a z nej boli odčlenené parcely č. XXXXX/XX,XX,XX,XX,XX,XX,XX,XX,XX,XX, ktoré sú predmetom sporu spolu so stavbou súp. č. XXXX postavenou na parc. č. XXXXX/XX,XX. Štát sa nemohol stať vlastníkom pozemkov parc. č. XXXXX, XXXXX, XXXXX U. XXXXX, pretože tieto pozemky neboli právoplatne skonfiškované pôvodným vlastníkom. V dôsledku toho tieto pozemky nemohli prejsť na obec

- žalobcu v zmysle zák. č. 138/1991 Zb.. Pokiaľ ide o ostatné pozemky a stavbu, ich vlastníkmi sa stali žalovaní vydržaním vlastníckeho práva. Žaloba preto ani v tejto časti nie je dôvodná. Vydržanie by sa vzťahovalo aj na pozemky parc. č. XXXXX, XXXXX, XXXXX U. XXXXX v prípade, ak by boli právoplatne skonfiškované. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že žalobu zamietol. O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.