Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1P/168/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Margitou Kovaľovou, v právnej veci navrhovateľky: Z.. Z. M., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, R., právne zastúpená: JUDr. Ján Kanaba, ml., advokát so sídlom J. Zemana 3141/101, Trenčín, proti odporcovi: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, R., maloleté deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo navrhovateľky Z.. Z. M., rod. E., nar. XX.XX.XXXX a Z. M., nar. XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu R., zväzok X, ročník XXXX, strana X, por. č. X r o z v á d z a . II. Maloleté deti M., nar. XX.XX.XXXX a U., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. III. Otec Z. M., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého M., nar. XX.XX.XXXX sumou 190 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, z toho 140 Eur k rukám matky a 50 Eur na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého zriadený matkou, počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna . IV. Otec Z. M. , nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého U., nar. XX.XX.XXXX sumou 190 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, z toho 140 Eur k rukám matky a 50 Eur na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého zriadený matkou, počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna. V. Súd u k l a d á matke povinnosť zriadiť maloletému M. a maloletému U. osobitný účet na príjem časti výživného na tvorbu úspor a o z n á m i ť písomne jeho číslo otcovi v lehote najneskôr do sedem dní od jeho zriadenia. Na nakladanie s prostriedkami na osobitnom účte maloletých deti je p o t r e b n ý súhlas súdu. VI. Súd u p r a v u j e styk takto: otec maloletých deti je oprávnený stretávať sa s maloletým M. a maloletým U. každý parný týždeň od piatku od 18.00 hod. do nedele 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok, kedy otec deti zoberie zo škôlky a v nasledujúci deň ráno ich do škôlky zavedie, v nepárny rok počas Vianoc od 23.12. od 9.00 hod. do 25.12 do 9.00 hod. a párny rok od 25.12. od 9.00 hod. do 28.12 do 18.00 hod., nepárny rok od 1.1. od 9.00 hod. do 4.1. do 18.00 hod. počas veľkonočných sviatkov každý rok od nedele od 9.00 hod. do pondelka do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý rok od pondelka od 9.00 hod. do stredy do 18.00 hod. počas letných prázdnin prvé dva kalendárne týždne v mesiaci júl a august od prvého dňa kalendárneho týždňa od 9.00 hod. do nedele druhého kalendárneho týždňa do 18.00 hod. Matka je povinná maloleté deti na stretnutie s otcom riadne pripraviť a otec si maloleté deti prevezme v určený deň a hodinu od matky maloletých detí v mieste jej bydliska a deti v určený deň a hodinu matke na tom istom mieste odovzdá s výnimkou dní, v ktorých deti prevezme v škôlke a do škôlky ich aj zavedie. VII. Návrh matky na určenie vyššieho výživného pre maloletého U. a návrh otca na zverenie maloletých deti do striedavej starostlivosti z a m i e t a. VIII. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom podaným súdu dňa 30.10.2014 žiadala, aby súd manželstvo uzavreté s odporcom dňa 10.04.2010 rozviedol, maloletého M. a maloletého U. zveril do jej osobnej starostlivosti. Uviedla, že manželstvo s odporcom uzavreli po vzájomnej náklonnosti, ktoré bolo zo začiatku harmonické, bez väčších konfliktov. Väčšie konflikty začali vznikať koncom roku 2013. Ako manželia sa odcudzili, pretože odporca väčšinu času trávil pri stavbe rodinného domu a v domácnosti, ani s výchovou detí jej nepomáhal. Slovne ju urážal. Vytýkal jej, že nepracuje i napriek tomu, že sa starala o domácnosť a pomáhala pri stavbe rodinného domu. V roku 2014 mu navrhla, aby navštívili manželskú poradňu, čo odporca odmietol. Bola upozornená, že odporca má novú známosť. Napätie medzi ňou a odporcom vyvrcholilo, keď jej oznámil, že chce odkúpiť od nej ich spoločný rozostavaný dom. Po narušení vzťahov rodinné prostredie nebolo vhodné na výchovu maloletých detí, a preto v júli opustila s maloletými deťmi spoločnú domácnosť. Manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, pretože spolu s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu a nevytvárajú rodinu, ako to predpokladá zákon o rodine. Pre vážne rozpory nie je možné očakávať ani obnovenie manželského spolužitia. Starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výlučne ona, a preto žiada, aby deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Odporca pracuje v spoločnosti Baliarne obchodu a.s. a jeho príjem predstavuje v čistom cca 2 000 Eur mesačne. Okrem toho mu zamestnávateľ prepláca cestovné, firemný telefón. Preto žiada, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého M. sumou 150 Eur mesačne plus 50 Eur na tvorbu úspor. Na maloletého U. navrhovala určiť výživné vo výške 140 Eur mesačne plus 50 Eur na tvorbu úspor. Zároveň žiadala, aby súd upravil styk otca s deťmi na každú párnu sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, vyžiadaním správ o majetkových pomeroch účastníkov konania, správ o šetrení rodinných pomerov v ktorom žijú maloleté deti a kde žije otec maloletých detí, oboznámil sa zo spisom , najmä so znaleckým posudkom č. 4/2015 vyhotoveným dňa 06.03.2015, zameraným na vzťahy rodičov k maloletým deťom a navzájom, na možnosť striedavej starostlivosti a styk rodičov s deťmi.

Navrhovateľka trvala na návrhu a uviedla, že posledné dva roky sa zmenil vzťah a správanie odporcu. Už ju neoslovoval ani menom, ale len slovom „ona“. Povedal jej, že nič k nej necíti, že sa pri nej dusí, že ju zničí, že bude konanie o rozvod naťahovať a že sa s ňou nerozvedie kvôli rodinnému domu. Stále po nej kričí a už rok spolu v spoločnej domácnosti nebývajú. Nájom k bytu, v ktorom bývali bol zrušený a každý z nich býva u svojich rodičov. Trikrát bola na byte za odporcom, odvtedy ako opustila spoločnú domácnosť, chcela aby spolu komunikovali, aby „obrátili list“ kvôli deťom, ale on ju vždy vyhodil. Manželstvo uzavierala z lásky, ale k odporcovi už nič necíti. Odporca žiadal, aby mu podpísala dom, s čím ona nesúhlasila a potom s ňou tri mesiace nerozprával. Psychický jej ubližoval stále tým, že ju podceňoval. Najskôr komunikovali len prostredníctvom sms-iek, ale poslednú dobu sa jej odporca ani len neodzdraví. Má uzavretú dohodu o vykonaní práce s Mestom Tvrdošín s vyplácanou odmenou vo výške 198 Eur. Na poslednom pojednávaní uviedla, že má uzavretú pracovnú zmluvu na dobu určitú jedného roku.

Odporca vo výpovedi potvrdil, že sa nechce rozvádzať a že chce preukázať, že dôvodom na rozvod nie sú skutočnosti uvádzané navrhovateľkou, ale že navrhovateľka klame, prekrúca a zavádza. Manželstvo hodnotil ako bežné manželstvo s tým, že prvé problémy nastali po narodení maloletého U.. Už predtým opustila manželka spoločnú domácnosť z dôvodu, že jeho matka uzavrela poistku pre maloletého Dávida a vrátiť sa chcela až potom, ak tá poistka bude zrušená. Problémy nastali koncom roku 2013, keď navrhovateľka začala byť hysterická. Bola dlho doma a chýbali jej sociálne väzby, z čoho začala mať depresie a psychózy. Nahovárala si rôzne choroby, v noci ho budila, ráno trieskala dverami. Často chodili po pohotovostiach, chcela byť vyšetrená psychiatrom. Po opustení spoločnej domácnosti začala tvrdiť, že jej chce ublížiť, že má milenku. Nikdy jej vulgárne nenadával, ale naopak ona jemu. Po vzájomnej dohode začali stavať rodinný dom. Vždy po ukončení pracovnej zmeny išiel na stavbu, večer domov a potom sa pripravoval do práce. Manželka prestala chodiť vonku, neustále k nim chodili návštevy jej príbuzných. Menila svojej názory, chcela, aby v dome dohotovili jednu izbu, nasťahovali sa do neho. Potom zase chcela, aby sa dom predal. Keď povedala, že jedna polovica domu je jej, tak to bol impulz na to, že chcel dom prepísať na seba. Pokiaľ ide o vzťah k manželke, tak ešte nejaké city pozitívne voči nej má, ale manželstvo chce udržať hlavne kvôli deťom. Potvrdil, že nemal záujem navštíviť

psychologickú poradňu, chcel aby problémy riešili sami. Nakoniec prehlásil, že je ochotný zúčastniť sa sedení u skúsených psychológov. Nebol spokojný s vyjadrením psychologičky Mgr. Pribylincovej. Potvrdil ťažkú komunikáciu s navrhovateľkou a to aj vo vzťahu k maloletým deťom. Navrhovateľka sa správa konfrontačne pri preberaní detí. Myslí si, že rodinný dom je už pred dokončením a ak by boli vedení skúseným psychológom, tak by boli schopní spolu ten dom dokončiť. Naďalej trval na striedavej starostlivosti a v prípade, ak by striedavá starostlivosť nebola určená, tak žiadal upraviť styk s deťmi každý párny týždeň od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. v utorok a štvrtok každý týždeň tak, že deti vyberie zo škôlky a na druhý deň ich do škôlky aj zavedie. Každý nepárny rok počas jarných prázdnin od nedele od 18.00 hod. do nedele budúceho týždňa do 09.00 hod. Každé letné prázdniny prvé dva týždne t.j. od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod., ďalej od 01.08. od 09.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod. Každé štátne sviatky, ak prípadnú počas týždňa, a to 01.05. a 08.05, 01.09., 01.11. a 17.11. tak, že deti prevezme deň pred štátnym sviatkom o 18.00 hod. a odovzdá ich do škôlky v deň nasledujúci, alebo matke o 09.00 hod. Počas Vianoc v nepárny rok od 23.12. od 09.00 hod. do 25.12. do 09.00 hod., a párny rok od 25.12. od 09.00 hod. do 01.01. do 09.00 hod. Ďalej párny rok od 01.01. od 17.00 hod. do 06.01. do 18.00 hod. Každé veľkonočné sviatky od nedele 09.00 hod. do pondelka 18.00 hod. Široko koncipovanú úpravu odôvodňoval tým, že sa chce podieľať na výchove detí, pretože deti potrebujú mužský vzor. S deťmi má vytvorený veľmi dobrý vzťah a to aj jeho rodičia. Pracovný čas si môže plánovať tak, aby bol s deťmi a keďže matka maloletých detí je zamestnaná, môže jej týmto spôsobom vypomôcť. S výživným vo výške 140 Eur na maloletého M. súhlasil a pokiaľ ide o maloletého U. navrhoval výživné vo výške 80 Eur. Zistil, že matka s maloletým U. nenavštívila posledný rok žiadneho kožného lekára a toto ochorenie, ktoré matka spomínala, je úplne bežné ochorenie. Jeho príjem predstavuje sumu 1 463 Eur v čistom mesačne a z tohto príjmu zabezpečuje všetky potreby. Z uvedeného príjmu nie je schopný platiť aj tvorbu úspor.

Navrhovateľka žiadala, aby bol styk upravený len na stredu tak, že deti otec prevezme zo škôlky a večer jej ich dovedie. Párnu sobotu si ich prevezme o 09.00 hod. o 17.00 hod ich vráti matke, taktiež aj nepárnu nedeľu. Počas veľkonočných sviatkov navrhovala, aby deti boli jeden rok s ňou, druhý rok s otcom a taktiež aj vianočné sviatky, Silvestra a Nový rok. Výživné žiadala určiť vo výške 140 Eur na maloletého M. plus 50 Eur na tvorbu úspor. Výdavky pre maloletého M. popísala ako bežné náklady na maloleté dieťa v jeho veku a pravidelné náklady 24 Eur na stravu v škôlke a 9 Eur za škôlku. Pokiaľ ide o maloletého U., žiadala určiť výživné vo výške 200 Eur plus 20 Eur na sporenie. Vyššie výživné žiadala z dôvodu, že maloletý U. trpí ochorením atopický ekzém na čo potrebuje špeciálnu kozmetiku a bavlnené oblečenie.

Kolízny opatrovník navrhoval deti zveriť do osobnej starostlivosti matky. Zamietnuť návrh na striedavú starostlivosť a výživné určiť podľa potrieb maloletých detí a schopnosti a možnosti povinného rodiča.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Súd z výsluchu účastníkov konania zistil, že vzťahy medzi manželmi sú rozvrátené. K ich rozvratu, podľa vyjadrenia oboch manželov došlo v roku 2013. Z výsluchu účastníkov vyplýva, že práve v tom období sa začala realizovať výstavba rodinného domu, kedy sa odporca viac venoval práci na rodinnom dome, navrhovateľka domácnosti a výchove detí. Dôvodom rozporov bola, podľa výpovede navrhovateľky skutočnosť, že jej odporca nepomáhal pri prácach v domácnosti a ani s výchovou detí a podľa vyjadrenia odporcu zasa skutočnosť, že ona odmietala vypomáhať pri stavbe rodinného domu, začala byť depresívna, hašterivá, až agresívna. Tieto spory vyústili do odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. Odvtedy manželia spolu nekomunikujú. A ak komunikujú, tak skôr konfrontačným spôsobom, najmä v situáciách, kedy musia spolu komunikovať, ako napr. pri odovzdávaní detí, preberaní detí a pod. Navrhovateľka mala záujem riešiť vzťahy s odporcom prostredníctvom psychologickej poradne, čo v začiatkoch odmietal odporca a následne po odsťahovaní

sa navrhovateľky, toto odmietala navrhovateľka. Súd nariadil manželom, aby sa zúčastnili psychologickej poradne, ktorej sa navrhovateľka zúčastnila až po hrozbe súdu poriadkovou pokutou. Podľa záverov psychologičky Mgr. Evy Pribylincovej, navrhovateľka uviedla, že jej postoj sa nezmenil, naďalej trvá na svojom rozhodnutí rozviesť sa a odporca trval na svojom záujme o obnovení spolužití. Svojimi argumentmi však navrhovateľku nepresvedčil a vzhľadom na rozdielne postoje manželov nebola dohodnutá ďalšia spolupráca. Odporca žiadal, aby mali možnosť navštíviť iného psychológa, navrhovateľka jednoznačne túto možnosť odmietla s tým, že s odporcom už žiť nechce. K ďalšiemu trvaniu manželstva sú názory manželov rôzne. Navrhovateľka jednoznačne odmieta spoločný život a odporca trvá na zachovaní manželstva s poukazom na maloleté deti. City voči navrhovateľke definoval len slovami, že ešte nejaký pozitívny cit u neho je. Toto tvrdenie súd považuje za veľmi malý základ na udržanie manželstva a tiež poukazuje na skutočnosť, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od júla 2015 a za trištvrte roka sa nedokázali spolu ani len porozprávať o dôvodoch rozchodu. Najskôr nemal záujem riešiť problémy odporca, ktorý podľa vyjadrení navrhovateľky ju niekoľkokrát odmietol a teraz nemá záujem riešiť spoločné problémy navrhovateľka. Odporca chce manželstvo udržať kvôli maloletým deťom, ale ak manželia spolu nekomunikujú a ani nemajú spoločný záujem na udržaní manželstva, nie je potom takéto manželstvo na prospech maloletých detí, pretože ich rodičia nie sú schopní spoločne vytvárať pre deti spokojný a šťastný domov. Nedokážu riešiť problémy pokojným spôsobom. V správaní rodičov pretrváva konfrontačný postoj jeden voči druhému, napätý stav a ak by maloleté deti mali byť svedkami nezáujmu rodičov voči sebe v dennom živote, nie je to prostredie vhodné pre ich riadny vývoj. Súd preto návrhu vyhovel a manželstvo rozviedol. Nevykonal dokazovanie výsluchom príbuzných otca, pretože manželia nebývali v spoločnej domácnosti s jeho príbuznými. Bývali v prenajatom byte sami s deťmi a preto príbuzní, podľa názoru súdu, nemali možnosť byť priamymi svedkami ich vzájomného spolunažívania. Problémy v manželstve mohli poznať len sprostredkovane z vyjadrení niektorého z manželov. Tiež nevyhovel návrhu na uloženie povinnosti zúčastniť sa poradne pred skúseným psychológom. Manželia mali možnosť riešiť svoje manželské nezhody od roku 2013, kedy sa situácia v rodine, podľa vyjadrení oboch manželov, začala zhoršovať. Teda za celé obdobie do rozhodnutia súdu, sa nedokázali spolu dohodnúť na absolvovaní poradenstva u nimi vybraného psychológa.

Podľa § 24, ods. 1, Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24, ods. 2, Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24, ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25, ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62, ods. 1, Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62, ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62, ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62, ods. 5, Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky. Pri rozhodovaní prihliadol najmä na vek maloletých detí, na skutočnosť, že osobnú starostlivosť o deti vykonáva matka a tiež na závery znaleckého posudku. Podľa záverov znaleckého posudku obaja rodičia spĺňajú predpoklady pre zabezpečenie riadneho psychického vývinu maloletých detí. Obaja rodičia majú dobre materiálne podmienky na zabezpečenie potrieb detí. Maloletý M. je vo veku 5,5 roka a maloletý U. vo veku takmer 3 rokov. Podľa vyjadrenia matky sú deti navzájom na seba veľmi naviazané a maloletý U., podľa záverov znaleckého posudku je vo veku, v ktorom je viac naviazaný na matku. Preto je pre neho priaznivejšie prostredie, v ktorom žije aj jeho matka. Po zmene rodinného prostredia, ktoré nastalo odchodom matky zo spoločnej domácnosti, si deti museli zvyknúť nielen na nové prostredie, ale i na skutočnosť, že rodičia nie sú spolu s nimi. Za obdobie 3 roka je predpoklad, že sa adaptovali na nové prostredie a ak by sa mali opätovne adaptovať na prostredie, v ktorom žije otec so svojimi rodičmi, nastala by opätovne situácia adaptovania detí na nové prostredie, ktorá by bola pre deti psychicky náročná. Súd prihliadol aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý v starostlivosti matky nezistil žiadne nedostatky. Maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a návrh otca na striedavú starostlivosť zamietol. Prihliadol i na skutočnosť, že matka je zamestnaná v mieste svojho bydliska, má teda možnosť, v prípade potreby ihneď byť deťom k dispozícii. Otec pracuje mimo miesta bydliska. Podľa jeho vyjadrenia, môže pracovať doma, môže si plánovať svoje pracovné zmeny, ale i napriek tomu musí na pracovisko nachádzajúce sa v značnej vzdialenosti od miesta bydliska, cestovať. Súd obom rodičom priznal právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Matka žiadala výživné vo výške 190 Eur ma maloletého M., z ktorých 50 Eur navrhovala prispievať na tvorbu úspor. Súd z výsluchu matky zistil, že pravidelne musí maloletému M. prispievať na škôlku sumou 9 Eur mesačne, stravu v škôlke 24 Eur mesačne a ostatné sú bežné náklady pre dieťa jeho veku. Pokiaľ ide o maloletého U. žiadala určiť výživné vo výške 220 Eur, z ktorých 20 Eur na sporenie. Náklady pre dieťa popísala v podobnej výške ako na maloletého M. s tým rozdielom, že maloletý U. pre ochorenie (atopický ekzém) vyžaduje špeciálnu kozmetiku a bavlnené oblečenie.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa bol otcovi maloletých detí vyplatený čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od 5/2014 do 9/2014 vo výške 1 679,57 Eur a za obdobie 1/2015 - 8/2015 vo výške 1 463,11 Eur.

Matke bol v roku 2015 vyplácaný rodičovský príspevok vo výške 230,20 Eur mesačne a za prácu vykonávanú pre Z. R. v období od 02/2015 - 05/2015 jej bola vyplácaná mzda vo výške 148 Eur mesačne + paušálny príspevok za vykonávanie dobrovoľníckej činnosti vyplácaný úradom práce sociálnych vecí a rodiny od marca 2015 do augusta 2015 vo výške 198,09 mesačne. Od augusta 2015 je zamestnaná na plný pracovný úväzok na dobu určitú do augusta 2016 na mestskom úrade v mieste bydliska a jej príjem predstavuje sumu 470 Eur v čistom.

Súd po zhodnotení dôkazov preukazujúcich majetkové pomery rodičov maloletých detí, dospel k záveru, že otec má možnosti a schopnosti platiť výživné v sume 190 Eur na každé dieťa, z ktorých je schopný sumu 50 Eur na každé dieťa prispievať na tvorbu úspor. Maloletý M. ja vo veku 5,5 roka a jeho potreby podľa vyjadrenia matky predstavujú len bežné náklady. Nemá žiadne vyššie potreby finančne nákladné, z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, záujmov a koníčkov. Táto suma dostatočne pokryje všetky bežné potreby. Súd určil výživné v takej sume aj na maloletého U., ktorý je síce mladší, jeho potreby sú približne rovnaké ako u maloletého M.. Okrem toho maloletý U. vyžaduje vyššie náklady na kozmetiku a oblečenie zo zdravotných dôvodov. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Matka je povinná zriadiť pre maloleté deti účty, na ktoré bude otec prispievať sporiacou sumou. S prostriedkami predstavujúce úspory, je možné nakladať len so súhlasom súdu.

Súd upravil styk otca s maloletými deťmi a to v trvaní aj viac dní po sebe. Od vypracovania znaleckého posudku súdnou znalkyňou v konaní uplynul rok. Súdna znalkyňa neodporúčala maloletého U. ponechať v starostlivosti s otcom viac po sebe idúcich dní vzhľadom na jeho nízky vek. V čase rozhodovania sú deti vekovo staršie a aj sama matka pripustila, že by deti mohli u otca spať, za podmienky že s otcom budú obe maloleté deti spoločne. Súd po zvážení, že deti sa s otcom stretávajú v prostredí, v ktorom otec žije, súdu neboli známe žiadne dôvody, pre ktoré by nemohli s otcom tráviť viac dní idúcich po sebe, upravil styk na každý parný týždeň od piatku od 18.00 hod. do nedele 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok , kedy otec deti zoberie zo škôlky a v nasledujúci deň ráno ich do škôlky zavedie, v nepárny rok počas Vianoc od 23.12. od 9.00 hod. do 25.12 do 9.00 hod. a párny rok od 25.12. od 9.00 hod. do 28.12 do 18.00 hod., nepárny rok od 1.1. od 9.00 hod. do 4.1. do 18.00 hod. počas veľkonočných sviatkov každý rok od nedele od 9.00 hod. do pondelka do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý rok od pondelka od 9.00 hod. do stredy do 18.00 hod. počas letných prázdnin prvé dva kalendárne týždne v mesiaci júl a august od prvého dňa kalendárneho týždňa od 9.00 hod. do nedele druhého kalendárneho týždňa do 18.00 hod. Súd je toho názoru, že maloleté deti budú s otcom viac dní po sebe a to aj počas nočných hodín. Zo začiatku dve noci, počas jarných prázdnin 3 noci a v letných mesiacoch cele dva týždne, teda postupne budú s otcom tráviť viac dní po sebe. Postupnosť zvyšovania počtu dní je v záujme maloletých detí, ktoré si zvyknú dlhšiu dobu byť bez prítomnosti matky, bez stresu okamžitého dlhodobého odlúčenia. Súd nevyhovel návrhu otca na úpravu styku počas celých jarných prázdnin, počas štátnych sviatkov, nakoľko styk je takto upravený v dostatočnom rozsahu a až následne s pribúdajúcim vekom detí, bude možné styk rozšíriť. Súd poukazuje na skutočnosť, že obaja rodičia majú trvalý pobyt v jednom meste. V prípade akéhokoľvek problému v styku s deťmi, je toto možné vyriešiť ihneď. Matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť (vrátane odovzdania zdravotného preukazu dieťaťa, ak je styk vykonávaný dlhší časový úsek) a otec je povinný deti riadne v určený čas a hodinu matke odovzdať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 OSP a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 ods. 1,2,3 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods.1 ZR).